Vikingské dračie lode sú ikonické plavidlá, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v expanzii a kultúre Vikingov. Tieto lode, známe svojou rýchlosťou a obratnosťou, umožnili Vikingom preplávať rozsiahle oceány a rieky, čo im umožnilo obchodovať, objavovať nové územia a viesť vojny. „Od severu vítr duje, Bůh ať zemi ochraňuje. To Vikingové přijíždí…“ spieva v piesni Vikingové folková skupina Asonance.
História a pôvod vikingských lodí
Prvé záznamy o vikingských lodiach sa datujú do 8. storočia, avšak ich vývoj prebiehal postupne počas predchádzajúcich storočí. Vikingovia (z vikingr - muži fjordov) boli škandinávski moreplavci, ktorí sa v 8. - 11. storočí vydávali na „viking“ - lúpežné výpravy do južnej a západnej Európy.
Vikingská loď bola vo svojej dobe asi najväčším technickým a súčasne aj umeleckým vrcholom tzv. temného stredoveku v Európe. Pohľad na mapu so znázornenými trasami vikingských lúpežných výprav ukazuje, že ovládli pobrežia pomerne veľkého kusa Európy vrátane Islandu, doplávali do Severnej Ameriky aj Grécka a nezastavili ich ani subtropické oblasti okolo Čierneho mora.
Konštrukcia a dizajn dračích lodí
Vikingské lode boli postavené s dôrazom na ľahkosť a pevnosť. Boli dlhé a úzke, čo im umožňovalo dosahovať vysoké rýchlosti. Ich konštrukcia bola založená na princípe prekrývajúcich sa dosiek, ktoré boli spojené nitmi. Tento spôsob konštrukcie zabezpečoval flexibilitu a odolnosť voči vlnám.
Jednou zo zaujímavostí drakkarov bolo drevené obloženie boku lodí, kedy sú na rebrá lode pomocou drevených kolíkov alebo kovových klincov pripevňované dosky. Jedná sa o tzv. klinkerovú obšívku. Samotné veslá boli pretiahnuté bokom lode a utesnené koženou obšívkou, ktorá mala brániť prenikaniu vody do lode.
Typická dračia loď mala jednu sťažeň s obdĺžnikovou plachtou. Okrem plachty boli lode poháňané veslami, čo umožňovalo pohyb aj v bezvetrí alebo pri plavbe proti prúdu riek. Na prove lode sa často nachádzala vyrezávaná hlava draka, ktorá mala zastrašujúci a ochranný účinok. Štíty po stranách slúžili pri napadnutí ako ochrana pred nepriateľskými šípmi, v prípade rozbúreného mora zachytávali aspoň časť vody.
Pohyb posádky a veslovanie
Veslári vôbec nemali jednoduchú úlohu. Kvôli úspore miesta nebol drakkar vybavený lavicami. Pri veslovaní museli sedieť na truhlách so svojimi osobnými vecami. Oveľa namáhavejšie bolo veslovanie v stoji alebo v predklone. Každý muž tak pri veslovaní sedel na truhle, kde mal svoje osobné veci. Na druhej strane ale na lodi nebolo žiadne prístrešie. Preto sa v noci uchyľovali na pláže a stavali si stany. Na voľnom mori sa potom na noc prikrývali zvieracími kožušinami. Stravu tvorilo sušené a solené mäso, prípadne ryby, variť sa však dalo len na brehu. Jediným dostupným pitím bola voda, pivo alebo kyslé mlieko. Tvrdý život na mori taky znamenal, že sa Vikingovia nikdy nevydávali na plavby počas zimy.
Význam a využitie vikingských lodí
Vikingské lode zohrávali kľúčovú úlohu v živote Vikingov. Používali sa na:
- Obchod: Vikingovia obchodovali s rôznymi komoditami, ako sú kožušiny, otroci, med a zbrane.
- Objavovanie: Vikingovia objavili Island, Grónsko a Severnú Ameriku vďaka svojim lodiam.
- Vojny: Vikingské lode boli používané na prepadávanie a dobývanie pobrežných miest a osád.
Rýchlosť a obratnosť vikingských lodí im poskytovali značnú výhodu v boji. Vikingovia boli schopní rýchlo sa presúvať medzi cieľmi a prekvapovať svojich nepriateľov. Obrovskou výhodou pre nich bola absencia potreby prístavu. Flotila totiž dokázala zastaviť u ktorejkoľvek pláže alebo len trochu normálneho pobrežia.
Čo urobilo vikingskú loď takou desivo účinnou
Typy vikingských lodí
Existovali rôzne typy vikingských lodí, ktoré sa líšili veľkosťou a účelom. Nešlo pritom len o prostý nástroj prepravy, ale aj prestížny majetok vlastníka a kapitána. Vynikajúce plavidlá a metódy plavby dovoľovali Vikingom tri základné typy cestovania: obchod, prieskum a dobývanie.
Drakkar (Langskip)
Drakkar nebol jediným Vikingmi používaným typom lode. Najznámejším typom je drakkar, dlhá riečna i námorná loď. Táto štíhla, rýchla loď ozdobená dračou hlavou (odtud drakkar) slúžila k výbojným plavbám. Iným termínom označujúcim tento typ lode je langskip (podľa severského langskippet - "dlhá loď"). Šlo o jednořadovú vojnovú veslicu so sklopným sťažňom a veľkou priečnou ráhnovou plachtou, zaoblenou provou i kormou, ovládanou kormidelným veslom.
Obvyklá dĺžka bola 25 metrov. Najčastejšia dĺžka lode bola 30 až 60 metrov, pričom šírka trupu zodpovedala zhruba šestine dĺžky. „Drakkary boli dvakrát tak dlhé ako obchodné lode a pojali okolo 100 bojovníkov.“ V oboch bočných stenách boli otvory pre veslá, stupňovitý sťažeň uprostred potom niesol jednu štvorcovú či obdĺžnikovú plachtu. Oba faktory poskytovali drakkaru rýchlosť a súčasne vynikajúce možnosti manévrovania. Pretože mali súčasne plytký ponor, mohli sa pohybovať aj riečnymi korytami. Typickú posádku tvorilo šestnásť veslárov na každej strane. Taká „jednotka“ sa potom mohla vylodiť na každom piesočnom pobreží.
Snekkar
Menšou variantou líšiacou sa od drakkaru hlavne dĺžkou, bol snekkar. Dalo by sa povedať, že ide v podstate len o „menšieho bračeka“. Ak vo slove „drakkar“ počujete anglické „dragon“ (drak), tak v pomenovaní „snekkar“ môžete počuť „snake“, teda had. A nie je to náhoda. Snekkary boli zdobené hadou hlavou, boli menšie, ale hlavne mali minimálny ponor, čo škandinávskym kolonizátorom umožňovalo vyrážať aj na rieky s nižším prietokom.
Knórr
Hneď v závese bol Knórr, obchodný typ plavidla. Tieto nákladné lode obstarávali väčšinu vikingskej prepravy materiálu a tovaru, ľudí alebo zvierat. Pretože išlo o nákladné plavidlo, bol trup uprostred širší, hlbší a taktiež kratší ako drakkar. Obvyklé rozmery boli päť metrov na šírku a šestnásť na dĺžku. Buclatejšie plachetnice, zhruba 15 m dlhá a 5 m široká nevozili bojovníkov. Je veľmi pravdepodobné, že to práve tieto lode na vlnách Atlantiku doplávali do oblasti dnešnej Severnej Ameriky, konkrétne v zálive sv. Vavrinca. Čím sa tieto lode líšili od drakkarov? Predovšetkým šírkou. Bolo to dané hlavne potrebou prepraviť väčšie množstvo osôb, dobytka a ďalšieho tovaru. Podobné typy lodí potom neskôr využívali obchodníci nemeckej hanzy.
Karvi
Menšia loď, používaná na bežné plavby a prieskum. Univerzálna loď, menšia ako dračia loď.
Tu je tabuľka porovnávajúca rôzne typy vikingských lodí:
| Typ lode | Použitie | Charakteristika | Typická dĺžka |
|---|---|---|---|
| Dračia loď (Langskip) | Vojnové účely, preprava vojakov | Dlhá, úzka, rýchla, s dračou hlavou na prove, plytký ponor | 30-60 metrov |
| Snekkar | Vojnové účely, prieskum riek | Menšia ako drakkar, zdobená hadou hlavou, minimálny ponor | ~25 metrov |
| Knorr | Obchod, preprava nákladu | Širšia, hlbšia, pomalšia ako dračia loď, bez dračej hlavy | ~16 metrov |
| Karvi | Bežné plavby, prieskum | Univerzálna loď, menšia ako dračia loď | N/A |
Princíp plavby a život na mori
Vikingovia vyrážali na akékoľvek výpravy po vode spravidla ráno, pretože to znamenalo príliv a dobrý vietor. Akonáhle sa slnko blížilo k horizontu, stočili plavbu k najbližšej pláži. Potom sa utáborili, uvarili jedlo a išli spať. Tento cyklus sa opakoval tak dlho, kým nedorazili do cieľa.
Tak to teda aspoň fungovalo za ideálnych podmienok, pri dobrom počasí a bez rušenia. Pri prieskume nových území mohli Vikingovia plávať aj niekoľko dní na úplne otvorenom mori. Často sa však plavili po riekach, kedy museli celú loď vytiahnuť na breh a ťahať po súši. Prekonávali tak hlavne vodopády a iné rozsiahle prekážky.
tags: #rychla #vikingska #dracia #lod