Sneh, mráz a biela perina nám prinášajú spomienky na detstvo. Pre mnohých z nás je sneh nielen synonymom detských čias, ale aj ingredienciou pre snehovú zmrzlinu - starú tradíciu, ktorá sprevádzala detstvo mnohých ľudí v zasnežených regiónoch sveta. Táto jednoduchá pochúťka, ktorá sa pripravuje z čerstvo napadaného snehu, sladeného kondenzovaného mlieka, vanilkového extraktu a štipky soli, nie je výmyslom internetovej generácie. Dnes však preberieme "snehuliak zmrzlinu" v kontexte socializmu a ikonických nanukov, ktoré formovali chute generácií.
Zmrzlinári a ich miesto v socialistickej spoločnosti
V časoch socializmu bola zmrzlina jedným z mála dostupných a obľúbených dezertov. Počas komunizmu boli zmrzlinári jednými z mála remeselníkov, ktorých štát toleroval, hoci im určoval prísne hranice. Aj napriek tomu, že štátne normy pre výrobu zmrzliny boli často nereálne, zmrzlinári dokázali vďaka výnimkám a vlastným receptúram vyrábať kvalitnú zmrzlinu. Zmrzlina bola jedným z mála dezertov, ktoré boli dostupné pre širokú verejnosť, čo prispelo k jej popularite. Hoci sa tradične predávala hlavne v lete, niektorí výrobcovia sa snažili presadiť jej predaj aj v zime.
Košický zmrzlinový kráľ: Príbeh Ramiho Imeriho
Cukrárne AIDA v Košiciach, založené Macedónčanom Rami Imerim, sú príkladom úspešného podnikania v oblasti výroby zmrzliny a zákuskov. Rami Imeri, známy ako "Košický zmrzlinový kráľ," sa naučil remeslu u strýka svojej snúbenice a v roku 1968 sa usadil v Košiciach. Jeho zmrzlina sa stala obľúbenou medzi miestnymi obyvateľmi a jeho cukrárne sú dodnes vyhľadávaným miestom. Jeho prvá výrobňa zmrzliny bola v plechovom stánku na Námestí maratónu mieru. Neskôr sa presťahoval do cukrárne v starej budove na rohu Poštovej a Mäsiarskej ulice. Tu začal písať svoju úspešnú kariéru zmrzlinového kráľa v Košiciach. Rami Imeri sa zaslúžil aj o zmenu noriem na výrobu zmrzliny. Spolu s ďalším zmrzlinárom bol pozvaný do Bratislavy, aby vypracovali nové štátne normy podľa vlastných receptúr. V roku 1976 sa Rami Imeri pokúsil presadiť výrobu zmrzliny aj v zime, čo sa stretlo s odporom úradov. Nakoniec však dosiahol svoj cieľ, čo prispelo k popularite zmrzliny počas celého roka. Dnes má Rami Imeri štyri cukrárne v Košiciach a zamestnáva desiatky ľudí. Aj napriek ťažkostiam, ktorým čelil počas socializmu a po ňom, sa mu podarilo vybudovať úspešný podnik, ktorý je známy svojou kvalitnou zmrzlinou a zákuskami. Rami Imeri tvrdí, že dôležité je robiť prácu s láskou a zachovať kvalitu.
Zmrzlina patrí k letu
Trenčianski zmrzlinári: "Turci" a ich tradície
V minulosti boli niektoré zručnosti či remeslá späté s určitou špecializovanou skupinou ľudí, ktorí so svojimi vedomosťami a schopnosťami odkiaľsi prišli do nášho mesta a usadili sa tu. V čase mladosti autora a jeho rodičov to boli trenčianski zmrzlinári, ktorých nazývali "turci", čo asi doslovne nebola pravda. Nebolo ich veľa, ale poznal ich každý, lebo v letnej sezóne svoj pohyblivý obchod so zmrzlinou vykonávali všade, kde bolo viac ľudí. Bývali prajní voči zákazníkom, najmä deťom, niekedy k bežnej porcii zmrzliny ešte priložili naviac.
- Antonovič: Bol vraj prvý a najstarší z trenčianskych zmrzlinárov. Ako mladý slobodný muž azda odkiaľsi z Macedónska došiel do Trenčína už dávno, darilo sa mu tu a postavil si tu krátko po prvej svetovej vojne poschodový dom. Poznali ho všetci starí Trenčania, zmrzlinu predával nielen medzi vojnami, ale ešte aj krátko po fronte (1945), potom ešte krátko v r. 1968, keď sa uvoľnili spoločenské pomery. Predával tiež pečené gaštany a turecký med.
- Rezep: Zmrzlinára Rezepa autor poznal najlepšie, lebo sa dobre poznal s jeho otcom - holičom. Rezep býval aj so ženou na Hradnej ulici. Nevie sa, kde sa Rezep podel, prestal ho vídať spolu s jeho zmrzlinou, naposledy niekedy v sedemdesiatych rokoch.
- Ťazim (či Razim): Bol o niečo starší od Rezepa, mal synov a dcéry našej generácie, býval niekde v dolnej časti mesta a mal výrobňu na Inoveckej ulici. Vyrábal tam nielen svoju zmrzlinu, ale piekol si aj svoje vlastné oplátkové kornútky.
- Rasim: Pani Jaroslava Birová si spomína na zmrzlinára Rasima, ktorý bol pôvodom Turek. Chodil na trh a zmrzlinu vyrábal len z domácich produktov, smotany, vajec. Zmrzlinu podával do kornútkov špachtličkou, nie naberačkou. Bola taká tuhá, že im nikdy nestiekla, ani nespadla z kornútika. Po Rasimovej smrti nejakú dobu zmrzlinu vyrábal a predával v Trenčíne aj jeho dospelý syn, potom sa však vrátil do Turecka.
Pouličný predaj zmrzliny sa z Trenčína vytratil približne začiatkom sedemdesiatych rokov. Nevedno, čo bolo príčinou zániku. Vek zmrzlinárov to asi nebol, veď mohli mať nástupcov. Nebol to ani zákaz súkromného podnikania, veď v období socializmu pouličný predaj zmrzliny jestvoval dlho a nakoniec mali aj krytie Komunálnych služieb mesta Trenčín. Do určitej miery to mohla byť konkurencia továrenských zmrzlinových výrobkov, ktorých sortiment aj predaj sa viac rozšírili.
Ikonické zmrzliny socializmu
Zmrzlinový sortiment v Československu bol podriadený centrálnemu plánovaniu. Výroba sa sústredila do niekoľkých závodov a vďaka tomu sa rovnaké nanuky objavovali po celej republike. Spomienky na leto v socialistickom Československu majú často chuť vanilky, kokosu alebo hutnej smotany. Vďaka retro vlne sa niektoré zo zmíněných nanukov objavujú v obchodoch stále, dokonca aj s pôvodnými obalmi.
Najznámejšie retro nanuky
- Míša: Zmrzlina menom Míša je českého pôvodu, na trh ju uviedla mliekareň Laktos v roku 1962. Vtedy mala zmrzlina na obale bieleho ľadového medveďa a bola zabalená do pergamenového papiera. Až na prelome 60. a 70. rokov získal Míša podobu, akú poznáme dodnes. Nanuk Míša uzrel svetlo sveta už v 50. rokoch 20. storočia v pražských Vysočanoch v továrni Laktos. Pôvodná verzia nemala polevu a ani drievko, jednalo sa o tvarohový kváder zabalený do papiera s kresbou bieleho medveďa. Cena jedného nanuku Míša sa pohybovala od 50 halierov do 1 Kčs za kus. Zásadnou zmenou prešiel nanuk Míša v roku 1962, kedy si zaslúžil polevu i drievko, navyše sa nanuk zväčšil z pôvodných 33 ml na 55 ml. Základom nanuku Míša je tvaroh a kakaová poleva - pôvodná receptúra stála na jednoduchých, dostupných surovinách. Zmrzlina Míša sa stále vyrába, už sedem desiatok rokov. „To je veľký kult,“ komentuje Martin Franc.
- Táboráček: Zmrzlina menom Táboráček je jahodová dreň, ktorá bola vo svojej dobe nesmierne obľúbená. Bola ideálna pre každého, kto nemal v láske smotanové zmrzliny a alebo skrátka dával prednosť tým ovocným. Tenkrát by ste za ňu zaplatili 1,60 Kčs a zoženiete ju aj dnes.
- Eskymo: Vynikajúca zmrzlina Eskymo vznikla v roku 1921 v USA, kde ju vymyslel dánsky podnikateľ Christian Kent Nelson. Zmrzlinu si nechal patentovať pod názvom Eskimo Pie, teda Eskymácky koláč. V roku 1934 začal Eskymo vyrábať v Československu židovský podnikateľ Emil Probst, ktorý s ňou mal pomerne veľký úspech. Probst však bohužiaľ i s celou svojou rodinou skončil v koncentračnom tábore počas druhej svetovej vojny a firma bola po vojne skonfiškovaná vtedajším ministerstvom poľnohospodárstva. Obľúbený nanuk s kokosovou príchuťou a kakaovou polevou sa u nás začal vyrábať v roku 1934, kedy židovský pražský obchodník Emil Probst požiadal o povolenie živnosti na výrobu tejto zmrzliny. Jeho obchod bol násilne uzavretý o päť rokov neskôr, kedy bol deportovaný do Terezína.
- Ruská zmrzlina: Klasikou medzi zmrzlinami bola a stále je Ruská zmrzlina, ktorá má jemne krémovú chuť vďaka obsahu smotany a masla. Je známa svojim kvádrovým tvarom a oplatkami na každej strane zmrzliny. Jej pôvod siaha do 30. rokov 20. storočia, kedy sa začala vyrábať v Sovietskom zväze. Predtým sa ruská zmrzlina dovážala z Ruska, dnes už si ju v Českej republike vyrábame sami (a dokonca ju aj vyvážame). Jej zloženie je prísne hliadano. Musí obsahovať minimálne 8 % mliečneho tuku, rastlinný v nej nesmie byť obsiahnutý vôbec. Hutná a sladká, balená v oblátkovom sendviči, bývala symbolom luxusnejšej mrazenej pochúťky. Do Československa sa dovážala zo Sovietskeho zväzu. Krémový smotanový kváder mal na obale pôvodne „tajomný“ nápis v azbuke. Kto sa už azbuku naučil, vedel ho rozkódovať ako maroženoje, teda zmrzlina.
- Polárka: Zmrzlina Polárka, ktorá v sebe skrýva zamatovo jemný smotanový krém, vznikla v roku 1949 a firma Alimpex ju predáva dodnes. Svoje meno dostala po medvedici narodenej v roku 1943 v pražskej zoo, ktorá bola údajne iba druhým odchovaným mláďaťom v ČSR. Práve medvedica sa dostala aj do loga značky.
- Ledňáček: Vanilková zmrzlina s kakaovou polevou bola jednou z obľúbených stálic. Na bielom obale sa usmieval chlapec s korčuľami a hokejkou.
Tradičný recept na Ruskú zmrzlinu
Recepty na ruskú zmrzlinu sa v priebehu rokov menili, ale základné ingrediencie zostali rovnaké: mlieko, smotana, cukor a vaječné žĺtky.
Ingrediencie:
- 500 ml plnotučného mlieka
- 250 ml smotany na šľahanie (33% tuku)
- 150 g cukru
- 4 vaječné žĺtky
- 1 lyžička vanilkového extraktu
Postup:
- V hrnci zmiešajte mlieko a smotanu, pridajte cukor a pomaly zahrievajte na miernom ohni, kým sa cukor úplne nerozpustí.
- V miske vyšľahajte vaječné žĺtky a postupne ich zašľahajte do horúcej mliečnej zmesi.
- Zmes prelejte späť do hrnca a za stáleho miešania varte na miernom ohni, kým zmes nezhustne (nemala by vrieť).
- Odstráňte z ohňa a pridajte vanilkový extrakt.
- Zmes preceďte cez sitko a nechajte vychladnúť.
- Prelejte do zmrzlinovača a postupujte podľa pokynov výrobcu, alebo vložte do mrazničky a každú hodinu premiešajte, aby sa vytvorila krémová konzistencia.
Existuje mnoho variácií tohto receptu, vrátane prídavkov ovocia, čokolády alebo orechov. Niektoré recepty nahrádzali vaječné žĺtky sušeným mliekom z hygienických dôvodov. Základ však tvorilo sušené mlieko, cukor a voda, z ktorých sa potom vyrábali rôzne druhy zmrzliny pridaním ovocia, čokolády a špeciálnych príchutí dovážaných z Talianska.
Porovnanie cien: Socializmus vs. Súčasnosť
Zmrzlina a studená voda predstavujú pre domácnosti tovary, ktoré od pádu socializmu v našej krajine zdraželi najviac. Pokiaľ jeden kopček sladkej studenej pochúťky stál za socializmu 1 Kčs, dnes je to od 1,20 až do 2 eur. Cena zmrzliny v letných horúčavách pre celú rodinu tak dokáže v našich peňaženkách urobiť celkom dobrý prievan. Ceny zmrzliny rastú najmä v poslednej dekáde spolu s rastom platov v krajine. Rast cien surovín potrebných na jej výrobu percentuálne je oveľa rýchlejší, ako predstavuje oficiálna miera inflácie na Slovensku. Časť spotrebiteľov namiesto drahej zmrzliny možno uprednostní kúpu nanuka v obchode, ktorý vyjde menej ako kopček zmrzliny. Na druhej strane vidno, že záujem zákazníkov o zmrzlinu v stánkoch so zmrzlinou a v cukrárňach vôbec neklesá.
Z pohľadu trhovej ekonomiky je zaujímavé i porovnanie cien niektorých služieb za socializmu a dnes. Počnúc cenami v kaderníctvach, kde pánsky strih stál 6 Kčs a dnes stojí aspoň 10 eur. Podobné je to aj s cestovným v MHD, kde základné cestovné stálo do roku 1990 iba 1 Kčs a dnes je to zväčša viac ako jedno euro. Viac eur ako kedysi československých korún pritom v súčasnosti zarába máloktorý zamestnanec.
| Tovar/Služba | Cena za socializmu (1960, pri plate 1350 Kčs) | Cena dnes (približná) | Pomer zdraženia (orientačný) |
|---|---|---|---|
| Chlieb (1 kg) | ~2,60 Kčs | ~2,00 EUR | ~18x |
| Mlieko (1 liter) | 2 Kčs | ~1,00 EUR | ~14x |
| Maslo (1 kg) | 16-18 Kčs | ~10,00 EUR | ~14x |
| Cukor (1 kg) | 7-8 Kčs | ~1,50 EUR | ~6x |
| Vajcia (1 ks) | 1 Kčs | ~0,20 EUR | ~3x |
| Pivo (0,5 l) | 2-3 Kčs | ~1,50 EUR | ~10x |
| Cigarety (krabička) | 8-10 Kčs | ~4,00 EUR | ~12x |
| Benzín (1 liter) | ~2,10-2,20 Kčs | ~1,70 EUR | ~11x |
| Cestovné MHD (lístok) | ~1 Kčs | ~1,00 EUR | ~14x |
| Kopček zmrzliny | 1 Kčs | 1,20-2,00 EUR | ~17-28x |
| Voda (1 m³) | 0,60 Kčs | 2,70-3,10 EUR | ~150x |
| Pánsky strih (kaderníctvo) | 6 Kčs | ~10,00 EUR | ~23x |
Tisíc litrov vody (jeden m³) stálo celé desaťročia iba 0,60 Kčs, pričom mzdy a platy v Československu postupne rástli. Lacnou vodou preto ľudia vo veľkom rozsahu plytvali napríklad tým, že ňou polievali záhrady. Dnes stojí dodávka pitnej vody domácnosti od 2,70 do 3,10 eura za m³, t. j. v prepočte na koruny až 150-násobne viac ako v minulom režime. V Česku je to v prepočte na eurá ešte viac, keďže tam stojí 1 m³ studenej vody bežne 5 až 6 eur. Dôvodom nižších cien na Slovensku je prísna cenová regulácia zo strany štátu a odlišná vlastnícka štruktúra vodárenských spoločností. V ČR je distribúcia vody v zásade v súkromných rukách, čo logicky vedie k oveľa intenzívnejšej liberalizácii cien dodávok vody. Na druhej strane, vodárenské spoločnosti na Slovensku pri súčasných cenách vody a čoraz vyšších prevádzkových nákladoch zas nemajú finančné rezervy na rekonštrukcie a rozvoj infraštruktúry.
Súčasnosť a retro v zmrzlinárstve
Dnes si môžeme dopriať zmrzlinu rôznych chutí a kvalít. V Trenčíne sídli jedna z najlepších a najobľúbenejších zmrzlinární na Slovensku. Vyplýva to z hodnotení ľudí cez službu a aplikáciu Foursquare. Z 90 slovenských podnikov získala Oilá - Remeselná zmrzlina ôsme miesto. „V Taliansku som objavila gelato artigianale, teda remeselnú zmrzlinu, a hneď som sa do nej zamilovala. Na Slovensku som zmrzlinu nejedla, lebo mi nechutila. Všetka bola na jedno kopyto a veľakrát príchuť nezodpovedala názvu. Manžela Slovensko lákalo. Na zmrzline si tu ale nevedel pochutiť ani on, tak sa rozhodol, že sem prinesie pravé talianske gelato. No a tak vznikla naša gelateria,“ povedala majiteľka Zuzana Boasso Dolinská. V júni oslávila ich prevádzka piate narodeniny, ich cieľom je predávať zmrzlinu z pravého ovocia bez aróm a polovýrobkov. Používajú slovenské a talianske suroviny. Obsadenie ôsmeho miesta v rebríčku prevádzok top slovenských zmrzlinární v aplikácii Foursquare majiteľov potešilo. „Máme chuť zlepšovať sa, okrem toho hľadáme nové, kvalitné suroviny, aby sme uspokojili klientov,“ podotkla majiteľka s tým, že pri výrobe sú najdôležitejšie primárne suroviny. Ponuku zmrzlín navyše prispôsobujú ľuďom s alergiami a intoleranciami, od prvého dňa predávali niekoľko sorbetov bez laktózy. Klientela sa však natoľko rozšírila, že dnes ponúkajú aj čokoládovú bez laktózy, i zmrzlinu bez cukru. Všetky druhy zmrzlín sú navyše bez gluténu. Zuzana Boasso Dolinská prízvukuje, že kvalitnú zmrzlinu od nekvalitnej vedia ľudia bez problémov odlíšiť.
Milovníci zmrzliny v košickej Šaci si vedia dopriať fantastickú zmrzlinu len za 40 centov za kopček. Už 11 rokov ju tu predáva Tomáš Bačo (59). Prevádzku prebral po bývalom zmrzlinárovi, ktorý tu so svojím otcom pôsobil ešte v 60. rokoch minulého storočia. Za chladenou pochúťkou sem pritom mieria ľudia z celého regiónu. V centre Šace stojí stánok od roku 1964. „Chodí sem tak už tretia generácia Šačanov. Vtedajší chlapci sú už dnes zrelí páni, dôchodcovia a stále sem chodia po tú svoju zmrzlinu,“ dopĺňa s úsmevom. Jedným dychom dodáva, že na 90 % majú takú istú ponuku, aká bola aj pred 50 rokmi. „Myslím, že ani chuť sa nezmenila, receptúra je v princípe stále taká istá. Aj preto tu ponúkame tradičné príchuti ako čokoládovú, vanilkovú, jahodovú či citrónovú, bez ktorej si už bežný deň domáci ani nedokážu predstaviť.“ Okrem skvelej chuti a tradície ľudí lákajú aj fantastické ceny. Kopček zmrzliny predávajú len za 40 centov. „Tento rok sme dvihli cenu o 10 centov. Vlani stál kopček zmrzliny 30 centov. V roku 2019 len 25 centov,“ opísal. Podľa slov zmrzlinára historickú kontinuitu zmrzlinárne nenarušila ani pandémia.
tags: #snehuliak #zmrzlina #za #komunistov