Určite áno! Takto si zrejme odpovedala väčšina z čitateľov vekovej kategórie 40+ už po prečítaní nadpisu článku. Tí mladší si zas spomenú na situáciu, s ktorou sa už pravdepodobne stretli, a síce, ako pri konzumácii mäsových výrobkov ľudia skôr narodení povedali: toto nie je tá pravá chuť salámy ako za našich čias, tá klobása už dnes nemá žiadnu vôňu, ako mávala za komunistov, tie párky sú samá múka, nedajú sa porovnať s tými socialistickými. Naozaj boli za čias centrálneho plánovania a ústredných zjazdov Komunistickej strany Československa lepšie, chutnejšie či dokonca zdravšie mäsové výrobky ako tie súčasné?
Mäsové výrobky: Viac mäsa alebo len iná receptúra?
Mäsové výrobky tých čias obsahovali bezpochyby viac mäsa. Tento fakt bol daný viacerými faktormi. Samotná surovina bola relatívne lacná a nemalo žiaden ekonomický význam nahrádzať ju napríklad drahšou sójou z dovozu. Nezabudnime aj na fakt, že miera životnej úrovne sa v tých časoch merala napríklad aj spotrebou mäsa. Tá v tých časoch dosahovala úctyhodných 84 kg na obyvateľa a rok, kým dnes je to podpriemerných 50,2 kg.
K lepšej chuti vtedajších výrobkov zrejme prispievalo aj používanie čistých, prírodných korenín. Samotná vstupná surovina, t.j. mäso, sa používala najmä v čerstvom stave, čo tak isto malo nepochybne svoj podiel na výslednej chuti výrobkov. Dnes sa nakupuje surovina takmer z celého sveta a z logistických dôvodov sa jej trvanlivosť rôzne predlžuje. Samostatnou kapitolou dnešných mäsových výrobkov je „vynález“ separátu - mäsa mechanicky oddeleného od kosti, čo je pasta obsahujúca aj mikroskopické čiastočky kostí.
Dokument: Triky potravinárskeho priemyslu (SK dab.)
Bezpečnosť a kvalita: Čo nám archívy neprezradili
Ak máme pod slovom zdravšie na mysli zdravotnú bezpečnosť potravín, tak potom sú v súčasnosti najzdravšie mäsové výrobky, aké kedy v histórii ľudstvo malo. Kvalita potravín za socializmu je jedným z najsilnejších mýtov. Hnojilo a striekalo sa viac, a to aj látkami, ktoré dnes považujeme za jedy. Monitorizácia cudzorodých látok v potravinách z roku 1988 upozorňovala, že nadlimitný obsah dusičnanov sa vyskytoval pravidelne v zelenine, v zemiakoch, ale aj v mäse.
Výskumný ústav potravinársky vo svojich bulletinoch už vtedy upozorňoval: „Potravinárska výroba polotovarov a hotových jedál nedokázala sa ešte vyrovnať s niektorými elementárnymi požiadavkami hygienicko-zdravotnými, ako je neprípustne vysoký obsah ťažkých kovov - menovite medi a cínu.“ Známym prípadom bola aj snaha vyviezť šunku do USA v roku 1984, ktorú americké úrady vrátili, pretože bola zamorená polychlórovanými bifenylmi.
Porovnanie dostupnosti základných potravín
| Potravina | Práca v roku 1989 | Práca dnes |
|---|---|---|
| Vajcia | 42 minút | 15 minút |
| Hovädzie mäso (1kg) | 2,5 hodiny | 1,25 hodiny |
| Múka | 3 minúty | pod 3 minúty |
Plánované hospodárstvo a „zháňanie“ tovaru
Ak ste chceli zabezpečiť pre svoju rodinu nejakú tu lepšiu suchú salámu alebo kvalitnú šunku, museli ste mať svojho známeho mäsiara. Do mäsiarstva sa tak chodilo nielen predným vchodom, ale aj zadným. Nedostatočné zásobenie obyvateľstva mäsom a výrobkami vygenerovalo celú generáciu drobných farmárov a garážových výrobcov. Všetkého bolo málo a to čo do množstva aj do šírky ponuky. Podobne ako topánky či ovocie, aj mäsové výrobky sa nekupovali, ale zháňali.
K notoricky známym neduhom plánovaného hospodárstva patrili aj priam katastrofálna úroveň služieb, neochota obsluhujúceho personálu, vzhľad a hygiena predajní. Paradoxne sa aj exportovalo, pretože komunisti potrebovali devízy. Niektoré továrne mali exportné povolenie a vyvážali najmä konzervy - pražskú šunku či bravčovinu v živom, najmä na Balkán.
Dnešná situácia a potravinová sebestačnosť
Slovenská republika bola kedysi sebestačná v produkcii potravín z poľnohospodárskych surovín, ktoré bolo možné dopestovať v miernom pásme. Žiaľ, dnes nevyrábame už mnohé druhy potravín a v mnohých komoditách nie sme sebestační. Pod výrazný úpadok agropotravinárskeho sektora sa podpísala privatizácia, príprava na vstup do EÚ a nekontrolovaný nástup obchodných reťazcov.
Privátne značky reťazcov sú z pohľadu spotrebiteľa častokrát kompromisným riešením medzi cenou a kvalitou. Zvyšovanie tlaku na ceny produktov výrobcov potravín napomáha k rozmachu podvodných praktík v potravinovom reťazci. Osvedčení a tradiční výrobcovia sú však tou najlepšou garanciou kvality, pretože si uvedomujú hodnotu svojej značky u spotrebiteľov.
tags: #socializmus #vypadok #masa