Šošovica je malá a pomerne nenápadná strukovina, ktorá si vďaka svojej rozmanitosti a chuti našla miesto vo všetkých svetových kuchyniach. Patrí k najstarším potravinám ľudstva a kultivuje sa a pestuje zrejme už viac ako 8 000 rokov. Dnes existuje nesmierne množstvo rôznych druhov vo všetkých možných farebných odtieňoch a s rôznymi vlastnosťami. Jednotlivé druhy sa odlišujú intenzitou zemito-orieškovej arómy, ako aj spôsobom varenia.
Botanika šošovice jedlej (Lens culinaris)
Šošovica jedlá (lat. Lens culinaris) je jednoročná bylinná rastlina s ochlpenou stonkou, ktorá dorastá do 20 až maximálne 50 centimetrov. Rod Lens patrí do čeľade bôbovitých rastlín, rovnako ako hrach, arašidy a fazuľa, ktorá zase patrí do čeľade strukovín. V struku rastliny dozrieva obvykle tri až sedem šošovíc alebo semien. Rastlina je jednoročná so vzpriamenou a rozvetvenou stonkou, ktorá je mierne poliehavá. Na priereze je štvorhranná a ryhovaná. Listy sú párnoperovité a šesťjarmové, skladajú sa z pozdĺžne vajcovitých až čiarkovitých lístkov s kopijovitými prílistkami. Kvety sú malé, bielej alebo jasno modrofialovej farby s bielou strieškou. Plodom je dvojkrídlový struk - sploštený, takmer kosoštvorcový.
Pôvod a rozšírenie
Pôvod šošovice možno vymedziť na oblasť Prednej Ázie, kde sa pôvodná forma šošovice pestuje už niekoľko tisíc rokov. Odtiaľ sa šošovica rozšírila aj do Európy a Afriky. Dnes sa šošovica pestuje takmer všade na svete. V hlavných oblastiach pestovania sa šošovica zbiera od mája až do jesene. Táto strukovina je ľuďom známa už 4000 - 5000 rokov. V oblasti Stredozemného mora slúžila ako výmenná komodita pri obchodoch. Sťahovaním národov sa rozšírila po celej Európe a Afrike. Veľmi často používaná je v indickej kuchyni, kde je po ryži hneď na druhom mieste v tradičnej indickej kuchyni.
Jak pěstovat bulvový celer ze semen. Apium graveolens rapaceum
Druhy šošovice
Existuje veľmi veľa druhov šošovice rôznych farieb a veľkostí. Ich chuť sa pritom líši len jemnými odtieňmi a rozdielna je tiež konzistencia. Čas varenia sa však líši výrazne. Medzi známe druhy patria hnedá, žltá, červená šošovica, šošovica Beluga a šošovica Puy.
- Hnedá šošovica: Je nelúpaná a pri varení jej šupka praskne, získa príjemnú hustú a mäkkú konzistenciu.
- Žltá a červená šošovica: Najlepšie sa hodí do karí, indického dalu alebo nátierok.
- Šošovica Beluga a Puy: Si zachovávajú určitú pevnosť a tvar aj po uvarení a ich štruktúra sa nerozpadáva.
Nutričné hodnoty šošovice
Šošovica je veľmi výživná, zasýti a poskytuje veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok. Je kvalitným zdrojom cenných bielkovín a ide o vynikajúcu alternatívu tvarohu, mäsa a vajíčok. V strukovinách sa nachádza až sedem esenciálnych aminokyselín.
Šošovica obsahuje veľké množstvo kyseliny listovej, ktorá je potrebná pri tvorbe krvi a kostí. Nachádza sa v nej tiež veľa vápnika, draslíka, fosforu a horčíka. Podporuje látkovú premenu a stará sa o zdravie kostí, nervov a svalov. Obsahuje viac živín ako hrach alebo fazuľa a je ľahko stráviteľná, výživná a chutná. Je výborným prostriedkom proti neurózam, depresiám, stresom, prispieva k zlepšeniu krvotvorby a pomáha znižovať cholesterol. Reguluje činnosť čriev a funguje ako skvelá prevencia pri zápche.
| Zložka | Obsah | Význam |
|---|---|---|
| Vitamíny | A, B1, B2, B3, H, kyselina pantoténová | Podpora rôznych telesných funkcií |
| Minerálne látky | Draslík, fosfor, síra, vápnik, horčík, sodík | Zdravie kostí, nervov, svalov |
| Stopové prvky | Železo, meď, zinok, nikel, selén | Nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu |
| Bielkoviny | Vysoký obsah | Alternatíva mäsa a vajíčok |
| Kyselina listová | Vysoký obsah | Tvorba krvi a kostí |
Antinutrienty a stráviteľnosť
V niektorých potravinách z kategórie obilnín a strukovín, a teda aj v šošovici, sa nachádzajú takzvané antinutrienty, ktoré zabraňujú vstrebávaniu dôležitých minerálnych látok. Medzi takéto antinutrienty patrí aj kyselina fytová. Najmä nelúpaná šošovica obsahuje pomerne veľa vlákniny a iné ťažko stráviteľné látky, ktoré môžu spôsobovať nadúvanie a bolesti brucha. Strukoviny však stačí namočiť, vďaka čomu sú potom oveľa lepšie stráviteľné. Dôležité: Po namočení šošovicu dôkladne prepláchnite a na varenie použite novú vodu.
Skladovanie a trvanlivosť
Vzhľadom na vynikajúcu skladovateľnosť a dlhú trvanlivosť si môžete šošovicu bez problémov nakúpiť do zásoby. To, či siahnete po sušenej alebo konzervovanej šošovici, závisí najmä od konkrétneho receptu a od toho, koľko času na prípravu jedla máte. Sušenú a nelúpanú šošovicu je totiž potrebné najprv namočiť. Zvyčajne platí, že šošovica v konzerve vydrží niekoľko rokov. Sušená šošovica má trvanlivosť približne jeden rok, ale ak je olúpaná, je dobré spotrebovať ju do šiestich mesiacov. Uvarenú šošovicu môžete jednoducho zamraziť, pričom ideálne je na to použiť mraziace vrecko alebo plastovú dózu. Dôležité je totiž vzduchotesne ju uzavrieť.
Príprava šošovice
Ak je šošovica hlavnou súčasťou pripravovaného jedla, môžete rátať približne so 100 gramami neuvarenej šošovice na osobu. Väčšie druhy nelúpanej šošovice, ako je napríklad šošovica hnedá, je potrebné namočiť, aby sa zlepšila jej stráviteľnosť. Okrem toho sa tak skráti aj čas varenia. Stačí ju nechať pri izbovej teplote namočenú v neosolenej vode cez noc.
Postup prípravy
- Šošovicu najprv namočte, ak je to potrebné.
- Vodu po namočení vylejte, pretože obsahuje látky spôsobujúce nadúvanie.
- Šošovicu prepláchnite, a to aj vtedy, ak ste ju predtým nenamáčali.
- Keďže pri varení šošovice sa na vode vytvára pena, použite radšej väčší hrniec.
- Ako hlavné pravidlo platí: do hrnca nalejte dvojnásobné množstvo vody ako šošovice. V prípade pochybností dodržiavajte pokyny na obale.
- Dajte šošovicu a vodu do hrnca a nechajte ju zovrieť.
- Keď sa voda začne variť, znížte teplotu a nechajte šošovicu variť na miernom stupni, kým sa neuvarí.
Klíčky šošovice
Klíčky šošovice majú lahodnú orieškovú chuť a obsahujú veľa biotínu aj vitamínu C. Počas klíčenia sa množstvo viacerých minerálnych látok zvýši až na štvornásobok. Naklíčenú šošovicu možno konzumovať surovú alebo ju použiť pri varení, pretože je lepšie stráviteľná ako bežná šošovica.
Jak pěstovat bulvový celer ze semen. Apium graveolens rapaceum
Pestovanie šošovice
Šošovica je rastlina náročná na teplo, pestuje sa v teplých oblastiach. Obľubuje vzdušné, ľahšie, piesočnatohlinité alebo hlinitopiesočnaté pôdy, dobre zásobené vápnikom. Sejeme skoro na jar, najneskôr do konca marca.
Odrody šošovice
Šošovica jedlá Nelka
Odroda Nelka bola vyšľachtená v šľachtiteľskej stanici Trebišov krížením Trebišovská x Pisarecká. Rastlina je vzpriamená, výška porastu v priemere 490 mm s stredným rozkonárením. Tvar lístkov je úzko oválny, ukončenie oblé so špičkou a farba šedozelená. List je zložený zo 6 párov lístkov. V súkvetí sú väčšinou 3 stredne veľké kvietky. Dĺžka struku je 15 mm, šírka 8 mm a hrúbka 3 mm. Semeno je stredne veľké, okrúhle, šošovkovité, šedozelené s prechodom do svetlohneda, bez škvŕn, s ojedinelým výskytom mramorovania (1-2%). Hmotnosť tisíc semien (HTS) je 43 g. Počet semien v struku sú 2. Napúčavosť a varivosť semien je veľmi dobrá, obsah N-látok je na úrovni odrody Lenka. V porovnaní s odrodou 'Lenka' má lepšiu rýchlosť počiatočného rastu, o 1-2 dni skorší začiatok kvitnutia a obe odrody dozrievajú súčasne. Nelka má trochu nižšiu odolnosť proti políhaniu pred zberom. Odolnosť proti spále koreňovej a antraknóze je na úrovni odrody Lenka. Vyznačuje sa stabilitou úrod, plastickosťou a adaptabilitou na zhoršené agroekologické podmienky. Najlepšie úrody dosahuje na ľahších, suchších pôdach dobre zásobených vápnom. Odporúčaný výsevok je 1,8 - 2,0 mil. klíčivých semien na ha (asi 80 - 90 kg). Hnojenie dusíkom do 20 kg v čistých živinách na ha sa odporúča iba v menej produktívnych podmienkach. Dobre znáša povolené herbicídy. Vyhovuje jej dvojfázový zber. Odporúča sa do všetkých pestovateľských oblastí šošovice, pretože úrodami prekonáva všetky doteraz povolené odrody.
Šošovica jedlá Renka
Odroda Renka bola tiež vyšľachtená v šľachtiteľskej stanici Trebišov krížením Trebišovská x Pisárecká. Semeno je diskovité, základná farba žltozelená, kresba chýba, farba pupku je rovnaká ako farba semena, s ojedinelým výskytom (1%) mramorovania. HTS je 46 g. Bobtnavosť semien je veľmi dobrá. Obsah dusíkatých látok je mierne nižší oproti sortimentu, avšak úroda dusíkatých látok prepočtom cez úrodu zrna je vysoká. Celkovo priaznivé technologické vlastnosti dokresľuje aj nízky obsah antinutričných látok. V porovnaní s Nelkou aj Lenkou má rýchlejší počiatočný rast, kvitne naraz s Nelkou a v rovnakej dobe tiež dozrieva. Má dobrú odolnosť proti políhaniu pred zberom. Spolu s Nelkou patrila k najodolnejším proti koreňovej spále šošovice, s veľmi dobrou odolnosťou proti antraknóze a múčnatke. Vzhľadom k vysokej výkonnosti, stabilite a plasticite je povolená na pestovanie po dvoch rokoch Štátnych odrodových skúšok. Je o 10 % úrodnejšia ako odroda Nelka. Najvyššie úrody dosahuje na ľahších pôdach, dobre zásobených vápnom. Odporúčaný výsevok je 1,8 - 2 mil. klíčivých semien na ha. Hnojenie dusíkom sa odporúča len v menej produktívnych podmienkach v dávke do 20 kg čistých živín na ha. Znáša bežné povolené herbicídy. Vzhľadom k vyššie uvedenej plasticite sa odporúča do všetkých pestovateľských oblastí šošovice.
tags: #sosovica #jedla #botanika