Špenát siaty (Spinacia oleracea) je jednoročná bylina z čeľade láskavcovitých, ktorá je nenáročná na pestovanie a ponúka široké spektrum využitia. Aj keď nepatrí k druhom zeleniny, ktoré má každý rád, jeho význam v našom stravovaní je nezastupiteľný.
Táto nenápadná zelená rastlinka obsahuje vitamíny A, C, E, vitamíny skupiny B, železo, vápnik, jód, mangán, horčík a draslík. Podporuje nielen vnútorné zdravie, ale zlepšuje aj stav vlasov a pokožky. Najviac vitamínov a minerálov obsahuje čerstvý špenát a väčšina živín zostáva zachovaná aj po zamrazení.
Špenát znižuje vysoký krvný tlak a je tiež vhodný na liečbu zápchy. Pozor by si naň mali dať ľudia užívajúci warfarín (liek na riedenie krvi) - tí by ho mali užívať len v malých dávkach a pod dozorom lekára.
História pestovania špenátu je pomerne dlhá. Jeho korene nájdeme v juhozápadnej Ázii, kde ho začali kultivovať už starí Peržania. Cez Sýriu a arabské štáty sa dostal aj do Afriky, odkiaľ sa neskôr rozšíril do celej Európy. V Čechách sa špenát začína pestovať od 16. storočia.
Botanická charakteristika a podmienky pre pestovanie
Špenát je jednoročná, zriedka dvojročná rastlina, ktorá najskôr vytvára ružicu sýtozelených listov. Tieto listy môžu byť oválne, elipsovité či trojuholníkovitého tvaru. Neskôr z nej vyrastie asi pol metra vysoká kvetná stonka s nenápadnými žltozelenými kvetmi. Korene sú rozkonárené a umiestnené plytko pod povrchom pôdy, čo je dôležité zohľadniť pri kyprení.
Vypestovať si domáci špenát nevyžaduje žiadne zvláštne zručnosti a zvládne to naozaj každý. Špenát nie je náročný na teplo a krátkodobo znáša i teploty pod bodom mrazu. Semená klíčia už pri teplote 3 až 4 °C. Vhodná teplota na pestovanie je 15 až 18° C. Nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Zároveň začne rásť do kvetu.
Požiadavky na pôdu a svetlo
Rastlinám vyhovuje neutrálna až zásaditá pôda (pH 6 - 7,5), ktorá je piesočnato-hlinitá a dobre zásobená živinami. Špenát nekladie nároky na pôdu, vyrastie na akékoľvek, ktorá bude mať dostatok humusu, a teda živín. Neznáša trvalé premokrenie. Pozor: Špenát nikdy neprihnojujte čerstvým maštaľným hnojom, pretože akumuluje dusičnany v listoch. Najlepšie sa mu darí ako následnej plodine po hnojenom stanovisku. Špenát je rastlinou druhej až tretej trate, takže mu priame hnojenie nerobí dobre. Navyše nie je tak náročný na živiny.
Špenát obľubuje teplejšie miesta s dostatočnou vlhkosťou a slnkom, dobre sa mu bude dariť tiež v tieni. Priame, prudké slnko môže viesť k predčasnému vybiehaniu do kvetu. Všeobecne špenát najlepšie rastie na jar a na jeseň, keď nie je tak prudké slnko.
Zálievka a hnojenie
Vzhľadom na plytký koreňový systém je špenát náročný na pravidelnú zálievku, najmä v letných mesiacoch. Zalievajte od koreňov tak, aby bola pôda vlhká, nie premočená. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam. Zavlažujeme často menšími dávkami vody.
Špenát potrebuje prihnojiť najmä pri letnom a jesennom výseve. Pri letnom ich prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Hodí sa tekuté hnojivo s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu.
Kalendár výsevu a zberu
Vegetačná doba špenátu je iba 60 dní, preto ho môžete pestovať ako predplodinu napr. pred uhorkami alebo fazuľami. Semienka špenátu môžete vysievať niekoľkokrát počas roka v závislosti od odrody.
Tabuľka: Kalendár výsevu a zberu špenátu
| Obdobie | Termín výsevu | Zber |
|---|---|---|
| Jarný | Február - Apríl | Máj - Jún |
| Jesenný | August - September | September - Október |
| Zimný | September - Október | Skorá jar |
Jarný výsev začína už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C.
Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až september, kedy sa dni opäť skracujú. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra. Špenát dokáže rásť ešte pri teplote 5 °C.
Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri. Ak si ho chcete dopriať aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku. Jesenný výsev (aby bol špenát na zber na jar) môžete vykonávať počas septembra. Špenát dobre prezimuje, pokiaľ ho pred zimou zazimujete napr. čečinou.
Technika výsevu
Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody. Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte, v malom množstve môžete tiež prihnojiť. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj. Pripravte si riadky vo vzdialenosti približne 15 - 30 cm. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Sejte do hĺbky približne 2 - 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti. Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm. Použite asi 5 g osiva na 1 m štvorcový.
Pestovanie v kvetináči a odrody špenátu
Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 - 20 cm. Okrem dostatočne veľkej nádoby budete potrebovať záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou. Pokiaľ máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto. Pri pestovaní v kvetináči je kľúčová pravidelná zálievka od koreňov, aby ste predišli plesňovým ochoreniam spôsobeným vlhkosťou na listoch.
Ako začať s balkónovou záhradou v kontajneroch! Balkónová záhrada
Prehľad obľúbených odrôd
- Matador: Tradičná a veľmi obľúbená odroda na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami. Je to osvedčená tradičná odroda pestovaná na Slovensku od roku 1941. Vytvára stredne veľké rastliny so sýtozelenými stredne veľkými a nepravidelne bublinatými listami. Veľmi dobrá odolnosť proti vymŕzaniu a vybiehaniu do kvetu.
- Fagot: Neskorá hybridná odroda s výbornou odolnosťou voči plesni špenátovej a vybiehaniu do kvetu.
- Monores: Skorá odroda vhodná pre jarný aj jesenný zber, vyznačuje sa mohutným vzrastom.
- Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
- Novozélandský: Vyžaduje teplejšie počasie, rastie do výšky 1 metra a znesie suchšie podmienky. Tmavo zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Odporúčame ju vysievať v apríli.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Najzávažnejším ochorením je pleseň špenátová. Prejavuje sa žltými škvrnami na vrchnej strane listov a sivofialovým povlakom na spodnej strane. Prevenciou je výber kvalitného osiva, dodržiavanie osevného postupu a pestovanie rezistentných odrôd (napr. ‘Emilia F1’ alebo ‘Misano F1’).
Zber a spracovanie
Listy zberajte postupne, keď majú rastliny 5 až 6 pravých listov. Odporúča sa vytrhnúť celú ružicu alebo odstrihnúť listy ešte pred kvitnutím, kedy môžu horknúť. Zber špenátu má viac podôb. Je možné zberať mladé listy či celé rastlinky, ktoré sa hodia na priamu konzumáciu. Väčšie listy sa zostrihávajú celé v ružici nad srdcom rastliny, čím docielite to, že rastlina znovu zarodí. Druhá úroda už ale nebude tak výdatná ako tá prvá a rastlina bude mať skôr tendenciu vybehnúť do kvetu. Zbierané listy je najlepšie spariť a zamraziť. Takto spracovaný špenát Vám vydrží dlho.
Ako zmraziť špenát
Špenát zmrazíme uvarený, pretože bude mať menší objem a dlhšie vydrží. Natrhaný listový špenát pokrájame, vhodíme do vriacej vody, necháme prejsť varom, precedíme a necháme odkvapkať a vychladnúť. Aby sme si ušetrili prácu s neskorším rozdeľovaním zmrznutého špenátu, rozdelíme si ho do malých mištičiek (napr. od paštét a pod.), alebo do malých mraziacich vrecúšok. Dáme zamraziť - vydrží určite 1 rok.
Recepty so špenátom
Listový špenát
Čerstvý špenát, ktorý si natrháte na svojej záhrade, môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby. Ale tiež si z neho môžete vyrobiť smoothie - stačí 2 hrsti čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, popr. pridať aj inú jarnú zeleninu.
Ako uvariť špenát
Na klasický špenát ako prílohu použite listy. Je to oveľa lepšie ako špenát kúpený v pretlaku. Máte totiž istotu, že vo vašom špenáte bude naozaj len špenát, a to kvalitný. Budete potrebovať: 1 malú cibuľu, olej, 4 hrste špenátu (listov), soľ, korenie, vajíčko, 2 strúčiky cesnaku, popr. smotanu. Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno, opražte na oleji, pridajte pokrájané listy špenátu, nechajte zavädnúť, osoľte, okoreňte, pridajte rozotrené strúčiky cesnaku, 1 vajce, chvíľu povarte, aby sa vajcia zrazilo. Ku koncu varu môžete pridať trošku smotany. Vajcia a/alebo smotana sa pridávajú preto, aby bol špenát lepšie stráviteľný.
Špenátové palacinky
Palacinky si pripravíme podobným spôsobom ako klasicky, ale do cesta nepridáme cukor. Odložíme ich bokom. Špenát si pripravíme podľa návodu vyššie. Každú palacinku potrieme špenátovou náplňou a zabalíme. Jednotlivé palacinky obalíme vo vajíčku a strúhanke a opečieme na panvici. Podávame napr. s kyslou smotanou alebo so šalátom z čerstvého špenátu a syra Fety.
Špenátový koláč
Na koláč budeme potrebovať: 240 g hladkej múky, 120 g tuku, 1 lyžica studenej vody, soľ, na náplň: špenát pripravený podľa návodu vyššie, strúhaný syr a smotana. Zo surovín na cesto uhnite rýchlo cesto, ktoré necháme v chladničke aspoň 0,5 hodiny odležať. Medzitým si pripravíme špenát. Cestom potom vyložíme okrúhlu zapekaciu misu a predpečieme v rúre dozlatista. Potom necháme mierne vychladnúť, naplníme špenátom, ktorý posypeme syrom a zalejeme trochou smotany. Dopečieme asi 30 minút v rúre na 200 °C.