Slovensko, podobne ako celá Európa, čelí dynamickým zmenám na trhu s potravinami, pričom múka a výrobky z nej patria medzi základné komodity ovplyvnené globálnymi ekonomickými faktormi, ako sú inflácia, energetická kríza a geopolitické udalosti. Aktuálna situácia na trhu s múkou je napätá, pričom dovoz múky z Ukrajiny do EÚ narastá. Slovensko sa však snaží udržať svoju pozíciu v produkcii a spotrebe domácej múky.
Situácia na slovenskom trhu s múkou
Slovenskí mlynári hlásia, že majú zabezpečené dostatočné zásoby potravinárskej pšenice a iných obilnín na pokrytie domáceho dopytu po múke až do budúcoročnej žatvy. Generálny sekretár Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM) Milan Lapšanský uviedol, že slovenské mlyny ročne vyprodukujú viac ako 300-tisíc ton pšeničnej a 13-tisíc ton ražnej múky, ktoré sú kľúčovými produktmi.
Napriek tomu, že Slovensko je v produkcii múky sebestačné, obchodníci každoročne dovezú približne 81-tisíc ton múky v hodnote presahujúcej 30 miliónov eur. Situáciu komplikuje narastajúci tlak dovozu múky z Ukrajiny do EÚ. Európska komisia (EK) predpokladá, že v hospodárskom roku 2023/2024 sa Ukrajina stane najväčším importérom pšeničnej múky na európsky trh s podielom presahujúcim 35 percent.
Na Slovensku momentálne platí zákaz dovozu pšeničnej múky a pšenice z Ukrajiny až do odvolania. Avšak, ako naznačujú pekári, ukrajinská múka sa môže na Slovensko dostať v podobe zmrazených a následne dopekaných výrobkov zo západnej Európy.
Dovoz a jeho vplyv
Dovoz múky na Slovensko tradične narastá najmä v predvianočnom období. V ostatných rokoch je zaznamenaný výrazný nárast dovozu ukrajinských potravín, vrátane múky. Slovenskí mlynári upozorňujú na rastúce importy múky, pričom rok 2023 zaznamenal medziročný nárast takmer o 12,5 tisíca ton, a v nasledujúcom roku to bolo takmer 15-tisíc ton múky.
Problémom je, že aj keď Slovensko vyváža pšenicu vo veľkom objeme (okolo milióna ton ročne), dovozy múky stúpajú. Mlynári sa zameriavajú predovšetkým na spracovanie slovenskej pšenice, no čelia tlaku zo strany dovozov, najmä z Česka, Maďarska a Poľska. Importovaná múka sa často objavuje pod privátnymi značkami obchodných reťazcov, čo sťažuje identifikáciu jej pôvodu pre spotrebiteľa.
Obchodné reťazce však tvrdia, že konzistentne preferujú slovenských producentov múky, čo sa prejavuje aj zaraďovaním slovenskej múky pod ich privátne značky. Argumentujú, že rastúca cenová citlivosť slovenských spotrebiteľov vedie k preferencii lacnejších produktov, vrátane dopekaného pečiva, ktoré môže byť cenovo výhodnejšie.
Nové potraviny a tradícia
V súvislosti s potravinárskym priemyslom sa objavila aj kontroverzná téma schválenia prášku z lariev múčiara obyčajného ako novej potraviny v Európskej únii. Slovenské mlyny, združené v SSM, sa pridali k iniciatíve slovenských pekárov, cukrárov a cestovinárov a odmietajú akékoľvek pridávanie hmyzu do svojich výrobkov. Zdôrazňujú tisícročnú tradíciu pestovania a spracovania obilia na Slovensku a odmietajú, aby slovenské deti poznali len múku s prísadou červov.
Európska únia povolila použitie prášku z lariev ako prísady do múky a pekárenských výrobkov až do úrovne 20 percent hmotnosti výrobku, pričom podmienkou je ožiarenie UV žiarením. Napriek tomu, že nové potraviny musia prejsť prísnym hodnotením bezpečnosti, EFSA upozornila na potenciálne alergické reakcie u ľudí alergických na kôrovce a roztoče.
Ceny potravín a spotrebiteľské správanie
Ceny potravín na Slovensku, rovnako ako v celej Európe, zaznamenali v posledných rokoch výrazný nárast. Štatistický úrad SR uvádza, že ceny slovenských potravín vzrástli od invázie Ruska na Ukrajinu o 19 percent. Cena chleba sa zvýšila z februárových 1,70 eura na 2 eurá, a kilogram múky zdražel z priemerných 61 centov na 90 centov.
Vysoká váha výdavkov na nevyhnutné položky, ako sú potraviny a bývanie, v spotrebnom koši slovenských domácností znamená, že rast cien potravín a energií pocítia výraznejšie než priemerný Európan. Slováci míňajú na bývanie 31 % svojho rozpočtu, zatiaľ čo priemerný Európan 25 %, a na potraviny dávajú 18 %.
V reakcii na zdražovanie až polovica Slovákov kupuje len najlacnejšie jedlo a šetrí na úkor kvality stravy. Napriek tomu spotrebitelia uprednostňujú kvalitu a pôvod zo Slovenska ako kľúčové faktory pri nákupe potravín.
Trendy v spotrebe múky a obilnín v Európe
Európska únia je druhým najväčším konzumentom pšenice na svete, pričom priemerná ročná spotreba na obyvateľa dosahuje až 250 kg. Najväčšími spotrebiteľmi múky v Európe sú Nemecko, Taliansko a Francúzsko. Napriek rastúcemu trendu konzumácie pšenice a pšeničných výrobkov na Slovensku klesá dopyt po tradičnom chlebe a bielych rožkoch.
Na Slovensku celoročná spotreba múky na obyvateľa dosahuje okolo 64 kg pšeničnej múky, 2,5 kg ražnej múky a menšie množstvá krúp a kukuričnej krupice. V rámci EÚ sa ročne spotrebuje viac ako 40 miliárd ton múky.
Spotrebitelia sa čoraz viac zaujímajú o špeciálne potraviny, ako sú bezlepkové či bezlaktózové produkty. Rastie aj popularita mrazených potravín a polotovarov, pričom tieto produkty si počas zmrazovania takmer nestrácajú vitamíny.
Z celkových výdavkov na bezlepkové potraviny smerovala štvrtina na nákupy v akciových ponukách. Produkty bez cukru sa stali bežnou súčasťou ponuky v obchodoch, pričom ich kupujúci nájdu v nákupnom košíku priemerne raz za dva týždne.
Potravinová bezpečnosť a sebestačnosť
Napriek tomu, že Slovensko má dostatok poľnohospodárskej pôdy, jeho potravinová bezpečnosť a dostupnosť sú na nižšej úrovni v porovnaní s inými európskymi krajinami. Rebríčky hodnotia Slovensko ako druhé najhoršie v EÚ, najmä v ukazovateľoch fyzickej dostupnosti a stability ponuky potravín.
Kľúčovou výzvou pre Slovensko je zabezpečiť plné pokrytie domáceho dopytu po múke a nezávislosť od dovozu. Podpora domácej produkcie, od pestovateľa cez mlynára až po pekára, je nevyhnutná pre udržanie potravinovej vertikály a sebestačnosti krajiny.
Slovenskí mlynári deklarujú, že v roku 2025 budú nakupovať pšenicu výhradne od domácich pestovateľov, čím chcú dať spotrebiteľom istotu o pôvode a kvalite slovenskej múky.
Spotrebitelia sa pri nákupe potravín rozhodujú najmä podľa kvality a pôvodu zo Slovenska, pričom aj napriek rastúcim cenám si čoraz viac cenia tradičné slovenské produkty.
tags: #spotrebitelia #muky #v #europe