Sťahovanie z kože predstavuje široký pojem, ktorý sa dotýka rôznych oblastí, od historických foriem trestu a rituálnych obetí, cez lovecké praktiky spracovania zveri, až po medicínske aspekty hojenia rán a jaziev. V tomto článku sa pozrieme na každý z týchto aspektov, aby sme získali komplexný pohľad na túto tému.
Historické a rituálne aspekty sťahovania z kože
Mučenie stiahnutím kože, známe aj ako flaying, patrí k najbrutálnejším formám trestu a mučenia v histórii ľudstva. Jednou z prvých kultúr, ktorá túto techniku používala, boli Asýrčania. Okolo roku 883 až 859 pred naším letopočtom Asýrčania sťahovali svojich nepriateľov z kože, aby zastrašili ostatných a ukázali tak svoju moc. V stredoveku sa flaying stal bežným trestom pre rôzne závažné zločiny, najmä pre zradu. V Nemecku a Rusku sa používal na politických zločincoch a zradcoch, pričom koža obetí bola niekedy zavesená na verejných miestach ako výstraha pre ostatných.
Mučenie stiahnutím kože bolo veľmi špecifickým a brutálnym trestom, ktorý vykonávali špeciálne určení jedinci alebo kati, ktorí mali odborné znalosti a skúsenosti s takýmito krutými metódami. Vo väčšine prípadov bol tento trest vykonávaný profesionálnymi katmi. Títo jednotlivci boli často trénovaní na vykonávanie rôznych foriem mučenia a popráv, vrátane stiahnutia kože. Proces stiahnutia z kože bol nesmierne bolestivý a brutálny. Obeť bola zviazaná a vykonávateľ urobil ostrým nožom rez na krku. Potom pomaly a opatrne sťahoval kožu dolu, pričom používal kombináciu nožov a háčikov. V stredovekej Európe bol tento proces niekedy urýchlený použitím vriacej vody alebo oleja na zmäkčenie kože, čo uľahčilo jej stiahnutie.
Flaying však nebol výlučne používaný ako trestný akt. V niektorých kultúrach mal aj náboženský alebo rituálny význam. Napríklad v predkolumbovskom Mexiku, u Popoloca, sa rituálne obetovanie obetí pre boha Xipe Toteca, známeho ako Pán stiahnutých, vykonávalo na zabezpečenie úrody. Flaying sa tak stal jedným z najkrutejších a najviac desivých spôsobov mučenia v dejinách ľudstva. Používal sa na zastrašovanie, trestanie a aj ako náboženské obete v rôznych kultúrach a obdobiach.
Sťahovanie kože v loveckej praxi
Sťahovanie kože zo zveri je dôležitý krok pri spracovaní úlovku, ktorý si vyžaduje zručnosť, opatrnosť a dodržiavanie hygienických zásad. Pri sťahovaní kože je prvoradá hygiena a bezpečnosť. Jednoznačne sa odporúča používať chirurgické rukavice. Niekde v literatúre, alebo časopise sa spomínalo použitie špeciálnych rukavíc z drôtu, ktoré by síce znížili citlivosť prstov, ale poskytli by väčšiu ochranu.
Postup sťahovania kože z líšky
Norky, kuny, lasice, hranostaje a líšky sa sťahujú do „vaku“ či „vreca“, čo znamená, že kožky sa rozrežú len na nohách a na chvoste.
- Rezy na končatinách: Najprv sa rozreže koža medzi prednými nohami po vnútornej strane až po prsia. Pazúry zostávajú na koži. Podobne je to aj pri zadných nohách, rezy sa stretávajú a pretínajú cez análny otvor.
- Sťahovanie kože smerom k hlave: Koža sa sťahuje smerom k hlave. Uši sa odrežú tesne pri lebkovej kosti (chrupka sa vyreže). Veľmi pozorne treba kožu sťahovať hlavne v okolí očí a nosa (nosová chrupka sa tiež odreže). Samozrejmosťou je odstránenie mäsitých častí, prípadne loja.
- Opatrnosť pri práci: Keďže sťahovanie koží líšok je náročné, netreba sa pri sťahovaní kože nikde ponáhľať. Pri práci s nožom sa odporúča manipulovať ostrím vždy od ruky, nikdy smerom k ruke a k prstom.
Alternatívny postup sťahovania líšky
Líšku je možné začať sťahovať od papule, postupne vyzliecť celú hlavičku, vytiahnuť predné nohy, odstrihnúť pazúriky a stiahnuť trup. Potom sa vyzlečú zadné nohy rovnako ako predné. Nakoniec prichádza najťažšia operácia sťahovania chvosta. Menej zručný človek veľmi často utrhne koniec chvosta aj s fialkou, preto je na to potrebný najväčší dôraz. Týmto spôsobom zostane líška neprerezaná.
Sťahovanie chvosta
Existujú rôzne techniky sťahovania chvosta:
- Metóda "rukávu": Uvoľní sa približne 10 cm chvosta dookola a následne sa vytiahne von, podobne ako ruka z rukávu cez zovretý palec a ukazovák. Doma pri napínaní na dosku sa potom rozreže celý chvost po koniec.
- Metóda s lykovým motúzom: Obnaží sa približne 5-6 cm chvosta pri koreni (chvost sa po dĺžke nerozrezuje). Na obnažený koreň chvosta sa natočí lykový motúz (cca 4 otáčky), čím vznikne akási obruč. Keď je líška zavesená za zadnú nohu, chytí sa natočený motúz do pravej ruky a ťahom smerom dolu na koniec chvosta sa koža pekne vylúpne. Potom sa vylúpená časť rozreže po dĺžke.
Použitie klieštikov
Niektorí lovci používajú klieštiky na "doťahovanie" labiek a vyštikávanie pazúrikov zvnútra tak, aby zostali na koži. Avšak, poľovnícky by sa klieštiky používať nemali a táto práca by sa mala vykonávať nožom. Malé čínske štípačky na drôt môžu urýchliť sťahovanie a chránia špičku noža pred otupením.
The Best Hunting Knives: 11 Blades from to
Konzervovanie a sušenie kože
Kožu sa odporúča napínať na dosku srsťou dovnútra a nohy a chvost "otvoriť" (dať na ne alebo pod ne tvrdý papier), aby sa koža neskrútila, nezaparila či nesplesnivela. Ešte predtým sa mierne posolí. Po pár dňoch sušenia (asi 5-7 dní) sa koža dá na pár hodín do vlhka a prevráti sa srsťou von. Potom sa vykefuje a vypráši. Pri napínaní kožu netreba príliš naťahovať, aby sa nezničila štruktúra vlasového lôžka a koža si zachovala trvanlivosť.
Pre mňa osobne má význam to, že sa mi neskôr na moju prácu lepšie pozerá, keď orientačne 10-15 koží spolu je vlasom von. Vtedy zapálim fajočku a spomínam na lov, obdivujem a porovnávam kresbu a farbu každej kožušiny, podsadu, pesíky, vyzretosť remeňa, veľkosť atď. Dosť často som nevyrobenú, ale dobre stiahnutú a vysušenú kožušinu daroval a tak je logické, že je krajšia, ak je vlasom von, pekne vyčesaná s pridaním "tekutiny" na lesk a oživenie vlasu.
Konzervácia koží
Pre dlhodobé uchovanie koží je nevyhnutná ich správna konzervácia. Existujú rôzne metódy, ako je solenie alebo použitie špeciálnych chemických zmesí:
- Solenie: Kože sa na seba ukladajú do výšky 1,5 m (asi 200 kusov) a posypú sa soľou. Solenie stráca kože hmotnosť (kožná šťava) a táto strata sa nazýva kalo, ktorého je 10%. Keď zistíme, že niektorá z koží je mokrá a lesklá, musíme ju znova posypať soľou.
- Silostan: Je to zmes anorganických a organických kyselín. Kože sa vložia do rotačného bubna, pridá sa silostan a mieša sa 20 minút. Potom sa kože môžu skladovať 3 týždne pri izbovej teplote okolo 20°C a 2 týždne v lete okolo 30°C.
Bravčovice sa ukladajú do vrstiev 10-15 kusov a posýpajú sa šupinovým ľadom.
Sťahovanie z kože v preparátorstve
V preparátorstve je sťahovanie kože prvým krokom k vytvoreniu realistického preparátu zveri. Pred samotnou kompletizáciou preparátu je vhodné vyčinenú, vlhkú kožu skúšobne natiahnuť na model. Takto sa zistí, či na model prilieha a či možno hlavný rez na vrchnej strane krku zošiť. Prípadné nedostatky sa riešia korektúrou modelu. Následne sa koža namočí asi na 5 až 10 minút do vody, čím sa docieli jej lepšia ťažnosť a vláčnosť. Do vonkajšej strany ušníc sa natlačí modelárska hlina, ktorá sa v ušnici rovnomerne rozotrie tak, aby sa vyplnil celý jej priestor. Hlina po stvrdnutí vytvorí pevný podklad a ušnica nadobudne prirodzený tvar. Kožné záhyby v ústnej štrbine a mulec (nos) sa takisto z vnútornej strany vyplnia hlinou, čím sa zabezpečí tvar a pevná fixácia kože v týchto miestach. Rovnako ako kožu sa potrie modelárskou hlinou i celý model. Tenká vrstva hliny uľahčí prácu pri naťahovaní a kožu s modelom po vyschnutí pevne spojí. Na hruď, spodnú stranu krku a mulec sa nanesie tenká vrstva lepidla, čím sa dosiahne pevnejšie priľnutie kože k modelu a zvýraznenie tvarov preparátu. Koža sa na model navlieka postupne, od hlavy smerom k trupu, s dôrazom na rovnomerné natiahnutie a dôkladné priľnutie k modelu.
Detaily a korekcie v preparátorstve
Kožovité útvary na vnútornej strane horných a dolných pyskov sa vsunú do drážky ústnej štrbiny a na čas tvrdnutia sa zafixujú preparátorskými špendlíkmi. Táto drážka sa vopred čiastočne vyplní modelárskou hlinou a vnútro sa potrie lepidlom. Po upevnení pyskov sa koža v mieste hlavného rezu, na vrchnej strane krku, zošije. Do očníc modelu sa prilepia pomocou modelárskej hliny sklenené očné buľvy. Súčasne sa modelárskou hlinou čiastočne vytvarujú svaly okolo očí a kožovité lemovanie ponechané pri sťahovaní na koži sa opatrne podsúva pod tieto vymodelované svalové partie. Je veľmi dôležité, aby očné buľvy v očniciach mali správnu polohu a vzájomne boli symetrické. Počas práce sa preparát vizuálne kontroluje a prípadné nedostatky, ako je vzájomná poloha ušníc, disproporcie mulca a brady či poloha kože, sa systematicky upravujú. V súčasnosti má preparátor k dispozícii množstvo rôznych pomôcok a nástrojov, ktoré mu uľahčujú prácu, napríklad odborný rozmerový diagram.
Tvarové nedostatky jednotlivých častí tela možno opraviť doplnením modelárskou hlinou. Styk očnej buľvy s viečkom je nutné po vyschnutí dôkladne očistiť od spojovacieho materiálu a následne vytmeliť. Pigmentované časti preparátu (mulec, pysky, viditeľné očnicové fascie) sa po dôkladnom vytmelení a začistení pretrú olejovými farbami v odtieni, ktorý prislúcha daným miestam a je charakteristický pre konkrétne zviera. Progresívny spôsob farbenia preparátov predstavuje technológia Airbrush. Po vyschnutí zafarbených častí preparátu sa navyše potrú bezfarebným lakom, aby sa imitoval vlhký charakter pokožky. Samotný preparát po vyhotovení schne asi dva týždne pri bežnej izbovej teplote. Odparovaním vody z kože prichádza k jej zmrašťovaniu. V tomto období sa preparát kontroluje a nevhodné posuny kože na modeli manuálne upravujú. Napokon sa inštaluje na ozdobnú drevenú podložku pomocou samorezných skrutiek a upevní na stenu.
Tipy pre preparátorov
- Kožu je potrebné nachystať dôkladne a v čo najkratšom čase po ulovení či uhynutí zvieraťa, ak ho nemožno dlhodobo uchovať napríklad zamrazením.
- Rezy a sťahovanie kože sa vykonávajú systematicky a dbá sa na to, aby sa koža mechanicky nepoškodila.
- Pri činení kože je potrebné dbať na zvýšenú opatrnosť pri práci s chemikáliami. Tento proces si vyžaduje určitý čas, preto sa ho netreba snažiť urýchliť.
- Jednotlivé komponenty konzervačných roztokov sa dávkujú presne. Nepresnosti v pomeroch látok môžu viesť k strate mechanicko-fyzikálnych vlastností kože.
- Ak sa pri preparácii používa vlastnoručne vyrobený model, zviera treba po odratí dôkladne premerať. Uľahčí to vlastnú prácu pri tvorbe modelu.
- Pri osádzaní očných buliev je potrebné dbať na ich pozičnú súmernosť. Kontrola sa vykonáva vizuálne a meracími pomôckami (vodováha).
- Skompletizovaný preparát sa naďalej sleduje a odstraňujú sa prípadné nedostatky, ktoré sa pri vysychaní kože alebo tvrdnutí modelárskej hliny môžu vyskytnúť.
Sťahovanie kože a jazvy v medicíne
Jazva je druhotné, menej cenné tkanivo, ktoré stratilo špecifické funkcie a vlastnosti pôvodného tkaniva. Jazvy nedokážu nahradiť vlastnosti a funkciu pôvodného tkaniva. Tvoria sa vo všetkých typoch ľudského tkaniva, ale na koži sú najmarkantnejšie. Vznik jaziev najčastejšie súvisí s poruchou celistvosti tkaniva, alebo obmedzením jeho výživy. Pri poškodení kože zasahujú až do jej hlbších vrstiev - najčastejšie po popálení (II. B stupeň), pri hlbokých odreninách, všetkých druhoch rán, po operáciách, piercingu a očkovaní.
Vplyv jazvy na psychickú a fyzickú stránku človeka je značný a veľmi často záleží na tom, kde sa na tele nachádza. Jednou z najhorších jaziev je jazva po popálení, pretože je plošná. Po niekoľkých desaťročiach môže v takejto jazve vzniknúť tzv. Marjolinov vred.
Hojenie rán a vznik jaziev
Hojenie je proces, ktorý je rozdelený do niekoľkých etáp. Najčastejšie sa popisujú tri fázy:
- Inflamácia - zápalová fáza: Okamžite po úraze (po poškodení kontinuity kože) sa spúšťa proces zrážania krvi. Z krvných doštičiek sa uvoľňujú cytokíny, rastové faktory a iné látky, ktoré do rany (a jej okolia) lákajú biele krvinky - makrofágy, neutrofily, epiteliálne bunky a fibroblasty. Vytvára sa krvná zrazenina - zátka, ktorá zastaví krvácanie.
- Proliferácia (rast buniek): Približne 48 - 72 hodín od úrazu nastáva proliferácia, ktorá môže trvať 3-6 týždňov, a syntéza fibroblastov (väzivových buniek), ktoré napomáhajú tvorbe granulačného tkaniva. Hlavnú kostru, ktorá premosťuje ranu a zabezpečuje vrastanie ciev do tohto tkaniva, tvoria prolagén, elastín, proteoglykany a hyalurónová kyselina. Modifikované fibroblasty, tzv. myofibroblasty, ktoré obsahujú elastínové vlákna, pomáhajú iniciovať kontrakciu (zmršťovanie, sťahovanie) rany.
- Remodelácia (pretvorenie) tkaniva: Rana je uzatvorená nezrelou jazvou, a táto začne podliehať definitívnemu vyzretiu. Proces remodelácie, tzv. dozrievanie jazvy, môže trvať 6 až 12 mesiacov.
Typy jaziev a ich liečba
Vzhľad jazvy ovplyvňuje viacero faktorov. Ako bude výsledná jazva vyzerať, záleží aj od toho, či prebehli všetky fázy hojenia v tesnej nadväznosti a časových intervaloch, ako mali. Ak áno, jazva je tenká, nenápadná, pôsobí len minimálne rušivo. Treba si uvedomiť dôležitý fakt: kde sa jazva vyskytuje, tam už navždy ostane. Plastický chirurg ju však môže urobiť menej nápadnou - tým, že mierne zmení jej priebeh a šírku.
Hypertrofická jazva
Je to často priama jazva, ktorá sleduje priebeh pôvodnej rany, a niekedy môže vytvárať uzlíky. Vzniká u 40 - 70 % pacientov po chirurgickom výkone, a až u 90 % po popálení. Väčšinou vznikne, ak sa rana hojila infekčnou komplikáciou, alebo ak bola uzatvorená pod príliš veľkým ťahom. Najčastejšie sa vyskytuje v oblasti pliec, hrudnej kosti, krku, kolien a členkov. Približne 4 - 8 týždňov po operácii sa začína jej rast a zvýraznenie. Toto môže pretrvávať až do 6 mesiacov po operácii; potom len veľmi pomaly ustupuje, čo môže trvať dlhé roky.
Keloid
Keloid má vzhľad tuhého, tmavoružového až fialového tumoru s hyperpigmentáciou, s tenkým povrchom, ktorý sa môže aj rozpadnúť. Vzniká u 6 - 16 % populácie, najčastejšie na prednej ploche hrudníka, pleciach, ušiach, ramenách a lícach. Tmavšie rasy a typy kože sú ohrozenejšie. Keloid sa môže vytvoriť aj niekoľko rokov po minimálnej traume, alebo spontánne v strede hrudníka. Bez akýchkoľvek známok regresie pretrváva aj desiatky rokov. Pokus o chirurgické odstránenie vedie vo veľmi vysokom percente k recidíve. Hlavným odlišujúcim znakom oproti hypertrofickej jazve je, že tkanivo keloidnej jazvy presahuje okraje pôvodnej rany. Niektorí autori popisujú aj vplyv dedičnosti pri keloidoch, ktoré často vznikajú počas puberty, alebo v tehotenstve.
Metódy liečby jaziev
S jazvou možno chirurgicky začať manipulovať až po jej vyzretí (min. po 6 mesiacoch), kedy sú už procesy remodelácie obyčajne ukončené. Dovtedy sa úsilie sústredí na prevenciu vzniku zhrubnutých jaziev, keďže je omnoho účinnejšia, ako samotná liečba jaziev.
| Metóda liečby | Popis a účinok | Nevýhody / Poznámky |
|---|---|---|
| Masírovanie jazvy | Bráni neželanej kontrakcii, musí sa vykonávať pravidelne a s dostatočnou intenzitou. | Náročné, ak je jazva na nedosiahnuteľnom mieste. |
| Tlaková liečba (kompresívne návleky) | Používa sa najmä u popálených pacientov, má význam, ak sa používajú 24 hodín denne, min. 6 mesiacov. | Účinnosť je obmedzená presným vytvarovaním návlekov. Nepohodlnosť pre pacienta. |
| Silikónové plátky | Potvrdený liečebný efekt najmä na hypertrofické jazvy. Princípom je oklúzia (uzavretie rany) a hydratácia. | Dôležité je používať plátky 12 hodín denne, min. 2 mesiace, od 2. týždňa po zhojení rany. |
| Krémy na jazvy (flavonoidy) | Používajú sa (napr. Mederma skin care, Contractubex). | Zatiaľ poskytujú len nejednoznačné výsledky. |
| Imiquimod 5 % krém (Aldara) | Podporuje miestnu imunitnú odpoveď. Najčastejšie sa využíva v liečbe bazocelulárneho karcinómu a aktinickej keratózy. | Vo výskume sú rekombinantný TGF beta 3 a nanoza - 6 - fosfát. |
| Enzýmové lieky | Vhodné používať ako súčasť liečby, najmä po rozsiahlejších operatívnych výkonoch (napr. Wobenzym). | - |
| Dermabrázia / rotačné brúsky / laser | Brúsenie jazvy, ak je vyklenutá nad úroveň okolitej kože. | - |
| Výplňové materiály (kyselina hyalurónová, vlastný tuk) | V prípade defektov, ktoré sú pod úrovňou okolitej kože. Mimoriadne účinný je prenos vlastného tuku pacienta. | Výplne sú umelo vytvorené. |
| Tkanivový expander | Plošná jazva, ktorá nie je vhodná na žiaden typ chirurgickej liečby, môže byť nahradená tkanivom z okolia. | Po dosiahnutí dostatočného kožného nadbytku sa expander odstráni, jazva vyreže. |
| Kortikosteroidy (aplikácia do jazvy) | Potlačenie zápalových procesov, zníženie tvorby kolagénu, utlmenie fibroblastov. Liečba prvej línie keloidov, druhej línie hypertrofických jaziev. | 2-3 injekcie do hypertrofickej jazvy v priebehu polroka sú obyčajne dostačujúce. Kombinujú sa s iným typom liečby. |
| Kryoterapia | Samostatná liečebná metodika alebo v kombinácii s kortikoidmi (zmrazenie jazvy tesne pred aplikáciou). Spôsobuje poškodenie ciev. | Poruchy pigmentácie, atrofia kože, tvorba pľuzgierov, pooperačná bolestivosť. Častejšie sa používajú ihlové kryosondy. |
| Chirurgická liečba | Odstránenie jazvy. | Často spôsobí ešte väčšiu a horšiu jazvu. Pri keloidoch sa používa len výnimočne, v kombinácii s kortikoidmi. |
| Rádioterapia | V liečbe keloidov sa aplikuje často v kombinácii s chirurgickou liečbou. Útlm novotvorby ciev a fibroblastov. | Poruchy pigmentácie, začervenanie, teleangiektázia, atrofia kože. Riziko karcinómu. |
| Pulzný laser (585 nm) | Najúčinnejší pri mladších hypertrofických jazvách a keloidoch. | Často je potrebných až 6 ošetrení. |
| IFN injekcie (interferón) | Aplikovaný do abnormálnych jaziev vedie k zníženej tvorbe kolagénu typu I. a III. Má antiproliferatívne vlastnosti. | Symptómy podobné chrípke, bolesti v mieste vpichu. Sľubný spôsob. |
| Bleomycin sulfát | Primárne sa používa v liečbe rakoviny, ale zistil sa aj jeho efekt na tvorbu kolagénu. Skúša sa jeho aplikácia priamo do jaziev. | Veľmi nepríjemným vedľajším efektom je jeho vysoká toxicita. |
| 5-fluorouracil | Prípravok z radu chemoterapeutík, ktorý pôsobí inhibíciou DNA syntézy, čo vedie k zvýšenému zániku fibroblastov. | - |
tags: #stahovanie #z #koze #rezy