Znížená funkcia štítnej žľazy, známa aj ako hypotyreóza, je stav, pri ktorom štítna žľaza neprodukuje dostatočné množstvo hormónov. Tieto hormóny majú zásadný vplyv na metabolizmus, energiu, náladu a mnoho ďalších telesných funkcií. Správne zvolená strava môže pomôcť zmierniť jej príznaky a podporiť činnosť štítnej žľazy.
Hypotyreóza môže byť nenápadná, no vie výrazne ovplyvniť každodenné fungovanie. Táto diagnóza postihuje čoraz viac ľudí a hoci je vážna, má aj jednu výhodu: ukazuje sa, že práve strava môže významne ovplyvniť, ako sa s ňou žije.
Rozdiel medzi hypotyreózou a hypertyreózou
Ak vám lekár oznámil, že trpíte hypotyreózou, možno vám to najprv nič nepovie. Ide však o poruchu funkcie štítnej žľazy, pri ktorej tento malý orgán v tvare motýlika produkuje nedostatok hormónov potrebných pre správne fungovanie metabolizmu. Výsledkom je, že telo funguje spomalene: môžete priberať, cítiť sa unavení, byť zimomraví, zle sa sústrediť alebo mať suchú pokožku.
Štítna žľaza posiela do mozgu určité hormóny pomáhajúce vykonávať všetky jej funkcie. Ak však nepracuje dostatočne, jedným z vedľajších účinkov je „mozgová hmla“ - ťažšie sa sústredíte, zabúdate a nemyslíte jasne.
Opačný stav, keď štítna žľaza pracuje až príliš intenzívne, sa nazýva hypertyreóza. Vtedy je metabolizmus naopak zrýchlený a môže viesť k chudnutiu, búšeniu srdca, nervozite či nespavosti. Aj keď obe poruchy postihujú ten istý orgán, ich prejavy a liečba sa líšia.
Strava pri hypotyreóze: čo áno, čo nie
Strava zohráva kľúčovú úlohu pri podpore štítnej žľazy, pretože poskytuje živiny, ktoré sú nevyhnutné na tvorbu a reguláciu hormónov. Pri hypotyreóze zohráva významnú rolu aj strava. Niektoré potraviny môžu činnosť štítnej žľazy podporiť, iné jej naopak škodia, najmä ak znižujú vstrebávanie jódu - prvku, ktorý je pre tvorbu hormónov kľúčový. Dobrou správou je, že správne nastavený jedálniček dokáže pomôcť zmierniť mnohé príznaky a podporiť účinok liečby.
Dôležité vitamíny a minerály
Strava by mala byť pestrá a výživná s dostatkom kvalitných bielkovín, zdravých tukov a komplexných sacharidov.
- Jód: Je kľúčovým stavebným kameňom hormónov štítnej žľazy. Jeho nedostatok môže viesť k hypotyreóze. Odporúčaná dávka pre jód je 150 mcg denne. Jedna lyžička kuchynskej soli obsahuje 400 mcg jódu.
- Selén: Tento minerál je nevyhnutný na premenu hormónu T4 na aktívny T3. Selén nájdeme napríklad v para orechoch.
- Zinok: Pomáha regulovať funkciu štítnej žľazy a podporuje imunitu. Zinok nájdeme v strukovinách, semienkach a mäse.
- Omega-3 mastné kyseliny: Podporujú zápalovú rovnováhu v tele a môžu zlepšiť celkové zdravie štítnej žľazy. Tučné ryby ako losos, makrela či sardinky sú výborným zdrojom omega-3 mastných kyselín aj jódu.
- Vitamín D: Často ho potrebujeme dopĺňať najmä v zimných mesiacoch.
- Vitamíny skupiny B: Môžu pomôcť zmierniť únavu a podporiť nervový systém.
Vhodné potraviny
Veľkú službu urobíte svojmu telu, ak začnete deň ovsenou kašou, občas si upečiete chlieb z celozrnnej múky a do taniera si pravidelne naložíte zeleninu ako mrkva, špenát, špargľa či cvikla. Z ovocia je prospešné napríklad avokádo, marhule alebo banány. Namiesto klasického oleja siahnite po olivovom a nezabúdajte ani na morské ryby.
Mnohí odborníci odporúčajú aj morskú riasu - no tu treba byť opatrný pri dávkovaní a vyberať si druhy s primeraným obsahom jódu.
Potraviny, ktorým sa vyhnúť alebo ich obmedziť
Niektoré potraviny môžu pri hypotyreóze štítnej žľazy spôsobovať problémy, najmä ak sa konzumujú vo veľkých množstvách.
- Goitrogény: Látky, ktoré môžu narušiť funkciu štítnej žľazy. Nachádzajú sa v surovej kapuste, brokolici, karfiole a sóji. Hlúbová zelenina ako kapusta, kel, brokolica či karfiol síce obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok, no zároveň aj tzv. goitrogény - zlúčeniny, ktoré môžu brániť vstrebávaniu jódu. Ak sa týchto potravín nechcete úplne vzdať, snažte sa ich aspoň tepelne upravovať - varenie znižuje obsah goitrogénov. Strumové zlúčeniny v krížovej zelenine (kapusta, ružičkový kel) sú zničené teplom. Varenie tejto zeleniny zabezpečí, že neovplyvní vašu štítnu žľazu.
- Sója a strukoviny: Podobne ako hlúbová zelenina, aj sója a niektoré strukoviny obsahujú látky, ktoré môžu ovplyvniť funkciu štítnej žľazy. Fermentácia sóje deaktivuje strumogénne izoflavóny nachádzajúce sa v sójových potravinách.
- Obilniny a semená: Pšeno, horčica, repka olejná.
- Niektoré bylinky: Echinacea, ženšen, aloe, senovka grécka, lopúch.
Štítna žľaza, hormóny a problémy so štítnou žľazou, animácia
Nazývať látky z brokolice, kapusty alebo sóje „strumigénmi“ je veľmi zavádzajúce - vzniká totiž dojem, že konzumácia týchto potravín vyvolá strumu u každého, kto si ich trúfne vložiť do úst. Pravda je taká, že pre väčšinu ľudí sú tieto potraviny bezpečné a mnohými spôsobmi dokonca podporujú zdravie (napr. chránia aj pred rakovinou štítnej žľazy). Ak si neliečite štítnu žľazu, pokojne jedzte kapustovú zeleninu aj denne alebo aspoň párkrát za týždeň (je jasné, že sa tu bavíme o bežných ľudských, nie sloních dávkach, však?)
Kyslá kapusta: superpotravina s históriou
Kapusta je zdravá zelenina. Spôsob jej prípravy určuje, ako veľmi bude zdraviu prospešná. O niečo prínosnejšia býva tepelne či inak upravená, ako keď je čerstvá. Za najzdravšiu sa považuje kyslá kapusta.
Čo je kyslá kapusta a ako sa vyrába
Mimoriadne zdravou špecialitou, pripravovanou najmä z bielej kapusty, je kyslá kapusta, ktorá sa vyrába zmiešaním so soľou. Následným lisovaním, stláčaním, tlačením alebo šliapaním sa uvoľňuje tekutina (šťava) obsahujúca kyselinu mliečnu a kvasí, teda fermentuje. Kyselina mliečna pôsobí ako prírodný konzervant, vďaka čomu si kyslá kapusta uchováva dlhodobú trvanlivosť, a možno ju tak konzumovať aj v zimných mesiacoch.
Kyslá kapusta má u nás bohatú históriu a v mnohých domácnostiach s ňou majú výborné skúsenosti. Starí Gréci ako aj starí Rimania využívali kyslú kapustu pri liečbe žalúdočných vredov a morovej nákaze. Moreplavci od 16. storočia ju používali ako osvedčený prostriedok proti skorbutu (nedostatok vitamínu C).
Výživové benefity kyslej kapusty
Kyslá kapusta je bohatá najmä na betakarotén (provitamín A) a vitamín C. Obsahuje aj významné množstvo vitamínu B, E a K. Obsahuje mnoho minerálnych látok, najmä pre nás veľmi nedostatkový draslík, ale aj vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík, ako aj stopové prvky, z ktorých najdôležitejšia je síra. Bohaté sú aj na fytochemikálie s protirakovinovými a antibiotickými účinkami, životodarné enzýmy, aminokyseliny obsahujúce síru a horčičný olej. Kyslá kapusta obsahuje vyšší obsah vitamínu C ako čerstvá, ako dôsledok činnosti baktérií mliečneho kvasenia. Už 200g kyslej kapusty pokryje dennú potrebu vitamínu C. Obsahuje tiež kyselinu listovú - vitamín B9, ktorá zužitkovanie vitamínu C synergicky podporuje. Je bohatá na vitamín K. V 100g sa nachádza až dvojnásobok odporúčanej dennej dávky. Napomáha hojeniu rán a zlepšuje zrážanlivosť krvi.
Najcennejšou zložkou šťavy kyslej kapusty je kyselina mliečna. 1 dcl čerstvej šťavy z kapusty 3- až 4-krát denne sa môže využiť ako doplnok pri liečbe podráždeného alebo zapáleného hrubého čreva, bakteriálneho kvasenia, či pri nerovnováhe v celom tráviacom trakte. Spolu s vitamínmi skupiny B obnovujú poškodenú črevnú sliznicu. Šťava z kapusty lieči žalúdočné a dvanástnikové vredy. Kyselina mliečna pomáha tiež priamo pri trávení v žalúdku tým, že kompenzuje nedostatok tvorby kyseliny soľnej. Nepasterizovaná kyslá kapusta je bohatá na živé enzýmy pôsobiace rovnako ako enzýmy pankreasu, ktoré pomáhajú pri trávení. Preto denná konzumácia kyslej kapusty je veľmi účinná pomoc u tých, ktorí majú zníženú činnosť pankreasu, napríklad pri udržiavaní hladiny cukru u diabetikov. Šťava z kyslej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru. Obsahuje probiotické baktérie mliečneho kvasenia, ktoré zabraňujú množeniu škodlivých a hnilobných mikroorganizmov. Aktivuje tiež funkciu čriev a vylučovanie toxických látok. Podporuje i látkovú výmenu a má odvodňujúci účinok, čím umožňuje rýchle odstraňovanie odpadových látok z tela. Baktérie mliečneho kvasenia mimoriadne priaznivo vplývajú na činnosť žlčníka - znižuje tým hladinu cholesterolu v krvi. Pre zdravie konzumenta kapusty je nezanedbateľný aj jej vysoký obsah celulózovej vlákniny, ktorá zlepšuje priechodnosť čriev, podporuje pravidelné vyprázdňovanie, a tak zabraňuje zápche. Je veľmi osožná aj pri chronickej zápche a divertikulóze.
Kyslá kapusta a štítna žľaza
Konzumáciu kapusty, sóje či brokolice by sme nemali obmedzovať, ale ani by sme to s nimi nemali preháňať. Sterilizáciou, varením, dusením či pečením sa vzácne látky ničia, preto by sme mali jesť čo najviac kvasenej kapusty v surovom stave ako súčasť šalátov. Hoci má kapusta veľmi málo kalórií, má pôsobivý nutričný profil. Kapusta je jednou z najlepších potravín, ktoré môžete pridať do jedálnička. Pri konzumácii v primeranom množstve má totiž viaceré zdravotné benefity. Surová aj kyslá kapusta obsahuje veľké množstvo zdraviu prospešných látok.
Kapustová diéta: Krátkodobé riešenie s rizikami
Ak sa pokúšate schudnúť, kapustová diéta môže byť pre vás veľmi príťažlivá. Zástancovia tejto diéty tvrdia, že môžete schudnúť až približne 5 kg v priebehu jedného týždňa, a to jednoduchou zámenou bežného jedla za bohaté množstvo kapustovej polievky. Máte dovolené jesť aj menší výber iných potravín, vrátane niektorých druhov ovocia alebo zeleniny. Kapustová diéta je nízkotučná diéta, ale s vysokým obsahom vlákniny.
Rovnako ako ostatné diéty je však navrhnutá tak, aby poskytovala krátkodobé výsledky bez dlhodobého efektu. Výhoda kapustovej diéty spočíva v tom, že je veľmi lacná a trvá iba sedem dní. Nevýhodou však je, že v skutočnosti strácate vodu skôr ako tuk. To môže viesť k tomu, že váhu získate veľmi rýchlo späť, akonáhle sa vrátite k normálnej strave. Nedostatok kalórií môže viesť aj k nedostatku energie, bolestiam hlavy a dokonca aj závratom. Kapustová polievka je ako jedlo nutrične nevyvážená. Pri nadmernej konzumácii kapusty dochádza aj k nafukovaniu a bolestiam brucha. Aj napriek tomu, že neodporúčame nasledovať kapustovú diétu, kapustu do jedálnička určite zaraďte. Pri konzumácii v primeranom množstve má totiž viaceré zdravotné benefity.
Hypotyreóza v tehotenstve a u detí
Špecifickú pozornosť si zaslúži hypotyreóza u tehotných žien a detí. V období tehotenstva je správna funkcia štítnej žľazy mimoriadne dôležitá pre vývoj mozgu plodu. Preto by mali ženy plánujúce tehotenstvo alebo už tehotné venovať zvýšenú pozornosť príznakom ako únava, zimomravosť či problémy s pamäťou a nechať si vyšetriť hladiny hormónov. U detí môže neliečená hypotyreóza spôsobiť spomalený rast a zníženú vitalitu.
Životný štýl a podpora štítnej žľazy
Okrem jedla však netreba zabúdať ani na celkový životný štýl. Pravidelný spánok, dostatok denného svetla, mierna fyzická aktivita a zvládanie stresu sú neoddeliteľnou súčasťou podpory liečby. Stres totiž výrazne ovplyvňuje hormonálne rovnováhy a môže zhoršovať priebeh ochorenia.
Aj pri najlepšej strave je niekedy náročné získať dostatok potrebných živín len z jedla. Ak máte podozrenie na ochorenie štítnej žľazy, konzultujte svoje ťažkosti s lekárom. Ak niektorý zo spomenutých príznakov zvýšenej alebo zníženej funkcie štítnej žľazy cítite dlhšie ako šesť týždňov, dajte si vyšetriť jej hormóny. sa totiž dá dobre liečiť a je veľká šanca, že sa nielen nadváhy, ale aj vážnejších zdravotných problémov dokážete zbaviť.
tags: #stitna #zlaza #moze #sa #jest #kysla