Stôl je už od nepamäti symbolom rodiny, ktorej členovia sa pri ňom stretávali v dobrom i zlom, v radosti i nešťastí. Stôl a rodina. Dva pojmy, ktoré k sebe neodmysliteľne patria. Pojmy, za ktorými sa ukrýva toľko spomienok z detstva, vôní a chutí slávnostných obedov či večerí. Možno sa i vám vybaví vôňa maminho naškrobeného obrusu s jemnou výšivkou, alebo plameň sviečky odrážajúci sa od hrán vylešteného strieborného príboru po starých rodičoch. Boli to vzácne momenty, kedy sa rodina stretávala okolo stola.
Pre našich predkov predstavovali jedálenské stoly viac, než len kus obyčajného nábytku. V mnohých domácnostiach boli jedálenské stoly nahradené barovými alebo raňajkovými pultami. V posledných rokoch sa situácia zmenila. Pokiaľ sú v rodine deti, je dobré pouvažovať o návrate k stolu.
História stolovania na Slovensku
Naši predkovia žili v skromných podmienkach. Zvyčajne to bolo tak, že v jednej domácnosti bývalo viac generácií. Rodičia preto žili v domoch so svojimi deťmi a ich rodinami. Rovnako skromné podmienky platili aj pri stolovaní.
Ľudia vtedy jedli iba dvakrát denne. Zriedka sa etabloval trojchodový denný režim. Tomuto princípu sa nevyhli ani naši predkovia. Či už kapustové, zemiakové alebo múčne pokrmy, ktoré museli tiež zasýtiť, boli súčasťou ich stravovania.
Pravidlá etikety a zasadací poriadok
V minulosti platil pri stole prísny zasadací poriadok. Dodnes platí, že najčestnejšie miesto dostane ten, kto je hlavou rodiny. Považšine to býva najstarší člen domácnosti, čiže otec alebo gazda. Práve on riadi jej celý chod. Čo to znamenalo? Že ak bolo málo miesta, sedeli za stolom iba muži. Po pravej ruke gazdu sedel najstarší syn, podľa ktorého poznáme staré známe: „byť otcovou pravou rukou.“ Vedľa neho sedeli jeho bratia. Najmladší syn sedel po otcovej ľavici.
Tá, ktorá rozhodovala o jedle, čiže gazdiná, sedela blízko pece. Matka zároveň rozdeľovala jedlo a plnila ním misy a taniere. Pre ďalšie vydaté ženy nezvykli mať voľné miesto. Preto museli stáť za svojimi mužmi s malými deťmi na rukách, ktoré zároveň krmili. Muselo si to vyžadovať umenie, naberať postojačky jedlo z misy a ešte ním kŕmiť aj dieťa. Výnimkou neboli ani nevesty. Znamenalo to, že ak pri jedle budú stáť, tak nebudú počas života trpieť núdzou.
Oddelené stolovanie bolo na Slovensku zachované do začiatku 20. storočia. Napriek tomu, že v minulosti dlhodobo prežíval patriarchálny systém rodiny, tak nebol k ženám spravodlivý. Tento systém uprednostňoval mužov, pretože na nich spočívala ťarcha fyzicky náročnej práce.
Za stôl si všetci mohli sadnúť s čistými rukami. Muži dokonca nesmeli mať na hlavách klobúky, či iné čiapky. Pred tým než rodina začala jesť, najprv sa pomodlili bez ohľadu na vierovyznanie. V chudobnejších rodinách konzumovali jedlo spoločne z jednej misy. Ak náhodou prišiel niekto na návštevu počas konzumácie jedla, domáci ho museli ponúknuť, aby aj hosť mohol niečo dostať. Hoci by ochutnal len symbolicky chlieb s maslom, nesmel uraziť domácich. Ak však prišiel niekto na návštevu mimo času jedenia, domáci ho ponúkli domácou pálenkou.
Tradičný riad a príbory
Riad býval najčastejšie keramický alebo drevený, rovnako lyžice. Vidličky a nože sa nepoužívali zriedka. V 17. storočí sa v bohatších sídlach etabloval trojchodový denný režim. V desaťročí sa používali už strieborné príbory.
Super rýchla história Slovenska
Typy a symbolika stolov v minulosti
Jedálenský stôl bol neoddeliteľnou súčasťou ľudského príbytku. Dokonca sa dedil z generácie na generáciu, a tak sa ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia nachádzali na vidieku pevné masívne stoly staré 200, 250 a aj viac rokov.
Stôl, podobne ako pec, zohrával významnú úlohu v tradičnej obradnosti. Pozvanie prisadnúť si k stolu dostávali len významní hostia a vzácni príbuzní.
Najstaršou formou stola, ktorá sa vyskytovala ešte začiatkom 20. storočia v oblasti severozápadného Slovenska, bol stôl, ktorý mal namiesto nôh skrinku, na ktorej bola položená drevená, výnimočne kamenná stolová doska. Skrinka slúžila na uloženie potravín. Najrozšírenejším typom stola v 19. storočí bol stôl so šikmými nohami zhotovenými z hrubých dosák, v hornej časti spojených priečkou a v dolnej časti trnožami. Nohy aj spojovacia priečka boli ozdobne profilované. Stolová doska ležala na priečkach spájajúcich nohy. Súčasťou stola zvykla byť hlbšia alebo plytšia zásuvka.
Na severovýchodnom Slovensku sa v 19. storočí vyskytoval stôl, ktorého základ tvorila truhla zhotovená na spôsob súseka, s voľne položenou stolovou doskou. Truhla stola slúžila na uloženie potravín. Od konca 19. storočia sa začali rozširovať stoly jednoduchšej konštrukcie, s rovnými nohami spojenými podnožami, s užším podstolím, v ktorom bola zásuvka. Stolové dosky sa vyrábali z tvrdého dreva, nohy stola a trnože boli zhotovené aj z mäkkého dreva. Stolová doska bývala hladká, výnimočne zdobená intarziou alebo drobnou maľbou.
Súčasné stolovanie a návrat k tradíciám
Ako môžeme vidieť, tradičné stolovanie malo v minulosti mnoho rozdielnych znakov no niečo sa prenieslo aj doteraz. Ženy už spoločne s mužmi sedia za stolom a z viacerých rodín sa vytratilo aj spoločné modlenie pred jedlom. Zachovalo sa to už len v období sviatkov, teda Veľkej noci či Vianoc. Napriek tomu, prípitok na uvítanie návštevy sa zachoval doteraz.
V súčasnosti sa berie ohľad skôr na priestorové a dispozičné riešenie interiéru. Ak žijete v štandardnom byte, v ktorom je dôležitý každý centimeter, ideálne je vytvoriť si aspoň jedálenský kút v rámci kuchyne, alebo ako súčasť prepojenia kuchyne s obývačkou. Keď nazrieme do histórie, zistíme, že jedálenský stôl sa umiestňoval vždy do stredu miestnosti. Umocňovalo to význam a hodnotu spoločného stretávania sa členov rodiny. Jednotlivé miesta pri stole mali stanovenú určitú hierarchiu alebo boli rovnocenné, ako je to v prípade okrúhleho stola.
Pokiaľ ide o materiály, vybrať si môžete drevo alebo kov, stoly so sklom či bez skla, prípadne ich kombinácie. Použité materiály môžu ovplyvniť náladu a to, ako sa budú ľudia pri stole cítiť. Možno aj to je dôvod, prečo sa na prvých priečkach stále drží drevo, ktoré je obľúbené práve vďaka svojmu príjemnému a útulnému vzhľadu.
Prečo siahnuť po masívnych stoloch
Masívne stoly ponúkajú stabilitu, prirodzený vzhľad a možnosť renovácie. Drobné škrabance či mapky po vode viete často lokálne opraviť, takže stôl vyzerá skvelo aj po rokoch používania. Dub je tvrdý, má výraznú kresbu a skvelo ladí s kovovými aj drevenými podnožami. Prirodzené rozdiely v odtieni, hrče a kresba sú súčasťou charakteru dreva - každý kus je originál.
Tvary stolov a čo od nich čakať
Pred nákupom si zakreslite stôl páskou na podlahe. V prvom rade treba brať ohľad na priestorové možnosti interiéru a celkový počet ľudí, ktorí pri ňom obvykle sedávajú. Okrúhly tvar je síce náročnejší na priestor, no jeho symbolika, ktorá je známa z minulosti, veľakrát zaváži. Pri okrúhlom stole majú všetci rovnaké miesto, nikto nie je nikomu nadriadený či podriadený.
| Tvar | Najlepšie použitie | Silné stránky | Na čo pozor |
|---|---|---|---|
| Obdĺžnik | Rodinné stolovanie, lineárne priestory | Najviac miest, jednoduché radenie stoličiek | Po bokoch rátajte 90 cm na odsunutie stoličky |
| Okrúhly | Menšie miestnosti, rodiny s deťmi | Bez rohov, plynulá konverzácia, pohodlné obchádzanie | Priemer nad Ø140 vyžaduje viac miesta |
| Oválny | Keď chcete „zmäkčiť“ ostrejšie línie | Vzdušný look, viac miest bez rohov | Skontrolujte dĺžku po rozložení |
| Stredová noha | Maximálna voľnosť pre nohy | Žiadne kolízie s podnožami stoličiek | Dôležitá robustná základňa pre stabilitu |
Údržba a malé opravy
Po stolovaní utrite dosku vlhkou handričkou, následne dosucha. Na horúce hrnce a mokré poháre používajte podložky. Olejovaný stôl 1-2× ročne preolejujte vhodným prípravkom. Drobné škrabance opravíte jemným prebrúsením P240-320 a znovuolejovaním. Olej zvýrazní kresbu a dá sa lokálne obnoviť. Lak je prakticky bezúdržbový, olej je viac „prírodný“ a renovovateľný. Rozhodujte sa podľa intenzity používania.