Symptómy laktózovej intolerancie sú len veľmi ťažko odlíšiteľné od alergie na kravské mlieko. Napriek tomu ide o dva celkom iné zdravotné problémy, ktoré majú pre človeka rozdielne následky a obmedzenia pri stravovaní. V oboch prípadoch sa problémy prejavujú po konzumácii mlieka, mliečnych výrobkov a mliečnych jedál i v skrytej forme v podobe rôznych gastrointestinálnych ťažkostí, pocitu plnosti, nepríjemného prelievania čriev, nechutenstva, nafukovania, plynatosti či kŕčovitej bolesti brucha.
Laktózová intolerancia patrí medzi jedno z najčastejších výživových obmedzení, pri ktorom je potrebné dodržiavať špeciálnu bezlaktózovú diétu. Hneď na úvod si treba vysvetliť rozdiel medzi intoleranciou na laktózu a alergiou na bielkovinu kravského mlieka. Tieto dva pojmy sa totiž často zamieňajú alebo dokonca považujú za jedno a to isté, čo vedie k zbytočným chybám v liečbe a zlým diétnym opatreniam.
Čo je to laktózová intolerancia?
Intolerancia laktózy je definovaná ako enzymatická porucha, kedy viazne spracovanie mliečneho cukru - laktózy pre nedostatok enzýmu laktáza. Vyskytuje sa u ľudí, ktorých tráviaci systém nedokáže spracúvať mliečny cukor - laktózu. Príčinou je nedostatok laktázy. S laktózovou intoleranciou sa môže človek narodiť alebo ju získať počas života. Treba si uvedomiť, že laktózová intolerancia nie je choroba. Jedná sa len o nedostatok enzýmu, ktorého následkom sú poruchy trávenia komplikujúce náš každodenný život.
Laktóza je charakterizovaná ako mliečny cukor, ktorý je prirodzenou súčasťou mlieka a mliečnych výrobkov. Po ich konzumácii sa v tenkom čreve laktóza štiepi pomocou enzýmu laktázy na dva monosacharidy - glukózu a galaktózu. Laktóza (najmä galaktóza) zlepšuje absorpciu minerálov, vrátane vápnika, a taktiež stimuluje rast bifidobaktérii v čreve. Z čoho nám vyplýva, že je veľmi dôležité mať aktívny štiepiaci enzým laktázy, ktorý nám rozloží laktózu a následne ju telo bez problémov príjme a strávi.
Klinické príznaky vznikajú, pokiaľ je znížená alebo chýbajúca aktivita enzýmu laktázy. Enzým telu chýba alebo je jednoducho lenivý a nechce sa mu štiepiť. Výsledkom nedostatočného trávenia laktózy sú hnačky, kolikové bolesti brucha, meteorizmus, distenzia čriev a prelievanie črevného obsahu.
Tolerancia na množstvo laktózy v strave je individuálna a závisí aj od aktivity enzýmu v čreve. Najčastejšie sa odporúča vyskúšať, ako pacient reaguje na jednotlivé mliečne výrobky. Obmedziť konzumáciu týchto výrobkov alebo ich úplne vylúčiť z jedálnička. Jednoznačne by si mal pacient s laktózovou intoleranciou dávať pozor na mliečny cukor a snažiť sa upraviť jedálniček pomocou diéty, aby predišiel neželaným negatívnym dôsledkom.
Odborníci tvrdia, že je veľkou chybou zakazovať týmto pacientom aj maslo alebo syry. Syry je možné konzumovať bez obmedzenia, hlavne tvrdé a zrejúce syry, pretože laktóza prechádza pri výrobe z veľkej časti do srvátky a zvyšná laktóza sa počas zrenia odbúra. Naopak, vyhnúť by sa mali niektorým druhom mäkkých syrov. Ďalej sa pacienti nemusia vyhýbať ani jogurtom či zakysaným výrobkom. Obsahujú totiž aj živé kultúry, ktoré napomáhajú štiepeniu laktózy.
Neznášanlivosť laktózy väčšinou nie je absolútna, u väčšiny ľudí sa zažívacie ťažkosti objavia až po skonzumovaní niekoľkých miligramov alebo dokonca gramov tohto sacharidu. Potraviny s označením „môže obsahovať stopové množstvo mlieka“ by ľuďom s laktózovou intoleranciou nemali spôsobovať žiadne problémy.
Pri laktózovej intolerancii nie je nutné vyraďovať všetky mliečne výrobky z jedálnička, pretože veľa ľudí netrpí úplnou intoleranciou laktózy a dokáže spracovať malé množstvo laktózy. Iba v ojedinelých prípadoch ide o absolútnu neznášanlivosť, pri ktorej je nutné laktózu vyradiť zo stravy úplne.
Tolerované množstvo laktózy je individuálne a väčšina ľudí s intoleranciou laktózy dobre znáša množstvo 6 až 12 g laktózy za deň (to zodpovedá približne 125 až 250 ml mlieka). Niekomu robí problém iba mlieko a iné mliečne výrobky znáša dobre, preto je potrebné k jedálničku pristupovať individuálne.
Všeobecne sa odporúča obmedziť príjem mlieka a mliečnych výrobkov podľa vlastnej tolerancie, ale nevynechávať mliečne výrobky úplne. So vstrebávaním laktózy môže pomôcť aj užívanie enzýmu laktáza v tabletovej forme, ktorý je voľne dostupný v lekárňach.
Z hľadiska obsahu laktózy nezáleží na tom, či sú mliečne výrobky vyrobené z kravského mlieka alebo z mlieka iných zvierat. Laktóza je prirodzenou súčasťou všetkých druhov mliek vrátane ľudského materského mlieka.
Veľa mliečnych výrobkov má prirodzene nízky obsah laktózy v dôsledku mliečneho kvasenia, pri ktorom sa laktóza rozkladá na jednoduchšie cukry. Pri laktózovej intolerancii možno často bez problémov konzumovať kyslomliečne výrobky a tvrdé alebo zrejúce syry. Niektorým ľuďom nevadí ani maslo, ktoré obsahuje iba malé množstvo laktózy.
Mliečne výrobky je lepšie nekonzumovať nalačno a odporúča sa kombinovať ich s inými potravinami. Do jedálnička môžete zaradiť aj špeciálne výrobky s označením „bez laktózy“ alebo „s nízkym obsahom laktózy“, ale nie je to nutnosť. Pre najmenšie deti sú k dispozícii špeciálne dojčenské mlieka bez laktózy.
Dobrou správou pre športovcov je skutočnosť, že v dnešnej dobe existujú aj obľúbené proteínové nápoje bez laktózy. K dispozícii sú špeciálne srvátkové proteíny bez laktózy, alebo alternatívne vegánske proteíny (napr. sójový, hrachový, konopný, ryžový).
Pri fermentácii (kvasení) sa znižuje obsah laktózy v mliečnych výrobkoch o 20 až 30 %. Baktérie mliečneho kvasenia totiž laktózu rozkladajú na jednoduchšie látky a navyše samé produkujú enzým laktázu, ktorá pomáha so štiepením mliečneho cukru. Z tohto dôvodu nemusia byť pri laktózovej intolerancii problematické práve biele jogurty, kefíry alebo tvrdé syry, v ktorých je obsah laktózy takmer nulový.
V niektorých obchodoch si môžete kúpiť mliečne výrobky so zníženým obsahom laktózy. V týchto potravinách je laktóza rozštiepená na jednoduchšie cukry, ktoré sú pre telo ľahšie vstrebateľné. K dispozícii je mlieko, maslo, syry, smotana a jogurty s nízkym obsahom laktózy.
Pri laktózovej intolerancii je možné siahnuť aj po rastlinných náhradách mlieka a mliečnych výrobkov.
Čo je to alergia na mlieko (bielkovinu kravského mlieka)?
Na rozdiel od intolerancie laktózy alergia nevzniká na mliečny cukor, ale na bielkovinu kravského mlieka. Ide o imunitnú reakciu na mlieko, ktorá je definovaná ako hypersenzitivita na bielkovinu kravského mlieka - tú imunitný systém vníma ako výrazný alergén. Od laktózovej intolerancie však treba odlíšiť alergiu na bielkovinu kravského mlieku. V prípade laktózovej intolerancie ide o poruchu trávenia, zatiaľ čo u alergie na kravskú bielkovinu ide o nežiaducu reakciu imunitného systému.
Pri zistení alergie môže akákoľvek konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov i v skrytej podobe spôsobiť zdravotné ťažkosti, niekedy so závažnými následkami. Preto sa pristupuje k dlhodobej prísnej eliminačnej diéte.
Medzi hlavné klinické prejavy patrí opakované vracanie, odmietanie potravy, podráždenosť, nafukovanie, bolesti brucha, porucha vstrebávania, hnačky, stolica s prímesou krvi a celkové neprospievanie. Symptómy nie sú špecifické len pre alergiu na mlieko, preto treba vylúčiť aj iné ochorenia, ktoré môžu viesť k uvádzaným prejavom (metabolické ochorenie, intolerancia laktózy, celiakia, chronické zápalové ochorenia čreva, infekčné hnačky).
Liečba alergie spočíva v eliminácii tohto alergénu zo stravy pacienta. Čiže to znamená nasadenie prísnej diéty, ktorá predstavuje úplné vylúčenie kravskej bielkoviny. To predstavuje elimináciu nielen mlieka, ale aj všetkých výrobkov, kde sa bielkovina, čo i len trošku nachádza (mliečne výrobky - syry, jogurty, zakysané nápoje, maslo, niektoré pekárenské výrobky či výrobky z mäsa).
Podľa odborníkov nie je vhodná konzumácia sójového mlieka kvôli vysokej alergénnosti, a takisto nie sú vhodné ani mlieka iných živočíšnych druhov (kozie, ovčie).
Rozdiely medzi laktózovou intoleranciou a alergiou na mlieko
Intolerancia laktózy ako aj alergia na bielkovinu kravského mlieka majú spoločného menovateľa. V obidvoch prípadoch ide o nežiaducu reakciu na konzumovanú potravinu. V prípade intolerancie laktózy ide však o poruchu trávenia, zatiaľ čo u alergie na bielkovinu kravského mlieka o nežiaducu reakciu imunitného systému. Podľa toho upravujeme aj jedálniček.
| Laktózová intolerancia | Alergia na mlieko |
|---|---|
| Príčina: Nedostatok enzýmu -> poruchy trávenia | Príčina: Nežiaduca reakcia imunitného systému na alergén |
| Príznaky: Iba gastrointestinálne | Príznaky: Gastrointestinálne, kožné, respiračné |
| Liečba: Eliminácia laktózy podľa potreby | Liečba: Úplná eliminácia akejkoľvek mliečnej bielkoviny |
Alergiu na mlieko je nutné odlišovať od intolerancie na laktózu, pretože ide o dve úplne odlišné veci s rozdielnou príčinou aj liečbou. Alergia na bielkovinu kravského mlieka (alergia na mlieko) je neprimeraná reakcia organizmu na bielkoviny v kravskom mlieku, ktoré imunitný systém človeka rozpoznáva ako cudzie a tvorí proti nim protilátky. To má za následok množstvo nepríjemných problémov vrátane kožných, dýchacích a tráviacich. Laktózová intolerancia je forma precitlivenosti, ktorá je spôsobená nedostatočnou funkciou enzýmu laktáza. Laktáza je enzým nevyhnutný na trávenie mliečneho cukru, ktorý sa nazýva laktóza. Pri laktózovej intolerancii nemôže tráviaci systém správne tráviť mliečny cukor, takže namiesto toho, aby bola laktóza strávená a vstrebaná, zostáva v črevách a spôsobuje nepríjemné tráviace problémy.
Ako si nahradiť vápnik pri intolerancii alebo alergii na mlieko?
Pri dlhodobo prísnej eliminačnej diéte je potrebné dbať na to, aby bolo v strave zastúpené dostatočné množstvo nevyhnutných makronutrientov, teda základných stavebných zložiek organizmu. Patria sem bielkoviny živočíšneho pôvodu ako vajcia, ryby, hydina, zdroje chudého mäsa a kvalitných mäsových výrobkov. Rastlinné bielkoviny ako strukoviny, obilniny, orechy, semiačka, zemiaky, hríby, múka a výrobky z nej sú zasa neoceniteľným zdrojom mikronutrientov, napríklad železa, vápnika, horčíka, fosforu, draslíka, antioxidantov a vlákniny - prebiotík.
Čo možno nahradiť bielkovinu kravského mlieka? Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zvoliť stravu, ktorá organizmu zabezpečí dostatok vápnika. Zostavenie správneho jedálneho lístka si vyžaduje veľkú pozornosť zameranú na potraviny, ktoré budeme konzumovať.
Cenným zdrojom vápnika je najmä zelenina. Patrí sem napríklad brokolica, kel, kaleráb, špenát, čínska kapusta alebo pór. Mimoriadne vysoké hodnoty nájdeme aj v maku, o ktorom štúdie dokazujú, že je tu až dvanásťnásobne viac vápnika ako v mlieku. Dostatok ho nájdeme i v strukovinách, ako napríklad v sóji, fazuli alebo v červenej šošovici. Obsahujú ho aj lieskové a vlašské orechy, mandle, ľanové semiačka či vňate. Na našom tanieri by nemali chýbať ani morské ryby, losos a tuniak.
Pri dlhodobo prísnej eliminačnej diéte je potrebné dbať na to, aby bolo v strave zastúpené dostatočné množstvo nevyhnutných makronutrientov, teda základných stavebných zložiek organizmu. Patria sem bielkoviny živočíšneho pôvodu ako vajcia, ryby, hydina, zdroje chudého mäsa a kvalitných mäsových výrobkov. Rastlinné bielkoviny ako strukoviny, obilniny, orechy, semiačka, zemiaky, hríby, múka a výrobky z nej sú zasa neoceniteľným zdrojom mikronutrientov, napríklad železa, vápnika, horčíka, fosforu, draslíka, antioxidantov a vlákniny - prebiotík.
Pri intolerancii laktózy a alergii na mlieko organizmu chýba najmä vitamín D a vápnik, ktoré sa dajú získať konzumáciou kyslomliečnych výrobkov, určitých druhov tvrdých syrov, ktoré sú pri intolerancii laktózy vhodné, a dobre tolerované sú aj výrobky z kozieho alebo ovčieho mlieka.
Čo v prípade, že nemôžem konzumovať mlieko, pretože mi spôsobuje zdravotné problémy? Ako si nahradím vápnik, ktorý obsahuje? Odpoveď znie: Najdôležitejším zdrojom „kalcia“ sú ryby. Doplniť si ho však vieme aj ovocím (citrus, figa, melón, papája...) a zeleninou (rebarbora, špenát, paradajky, kapusta, brokolica, zelené fazuľky...). Nápomocné vedia byť aj strukoviny, ďalej mak, sezam, mandle a chia semienka. Vápnik je však možné nahradiť nielen stravou, ale aj preparátmi z lekárne. Veľmi vhodné sú napríklad prípravky, ktoré obsahujú vitamín D. Aj v tomto prípade však platí, že všetkého veľa škodí. Nadmerné a dlhé užívanie môže spôsobiť zdravotné ťažkosti.
Rastlinné alternatívy a domáca výroba
Ak vás trápi jeden zo spomínaných zdravotných problémov, ale mlieko a mliečne výrobky patria k základným pilierom vášho jedálnička, nezúfajte. Na trhu nájdete aj prístroje, ktoré umožňujú výrobu rastlinných mliek priamo v pohodlí domova. Nemusíte tak merať cestu do obchodu a aj počas sviatkov si môžete vychutnať čerstvý nápoj hotový za pár minút. Jedným z týchto prístrojov je aj MioMat.
„Je len na vás, či si vyberiete makové, mandľové, kešu, kokosové, ovsené alebo sójové mlieko. Stačí vložiť ingrediencie do MioMatu, stlačiť gombík a počkať, kým pripraví chutné rastlinné mlieko bez námahy,“hovorí Simona Vargová, ktorá spolu so Zuzanou Čačkovou priniesla tento revolučný prístroj na Slovensko. „Okrem rastlinných mliek dokáže pripraviť aj zeleninové polievky, raňajkové kaše, smoothies či RAW dobroty. S jeho pomocou šetríte svoj čas a navyše aj prírodu, ktorú tak nezaťažujeme obalmi z rastlinných mliek a ďalších jedál kupovaných v obchode,“dodáva MioMat-ka Simona.
Mlieko vieme nahradiť rastlinnými variantmi, ako napríklad mandľové, kokosové, ryžové, ovsené, konopné či makové mlieko. Všetko o týchto druhoch nájdeš v staršom článku.
Kravské mlieko je možné nahradiť rastlinným mliekom, ako sú mandľové, sójové, pohánkové, kokosové, ovsené, lieskovo-orieškové a iné. V ponuke sú dnes aj rastlinné alternatívy smotany, rôzne jogurty, pudingy a syry, ako sú sójový alebo kokosový jogurt a sójový syr - tofu.
Pozor na skryté alergény a prísady
Aj keď následky konzumácie mlieka nie sú pri intolerancii laktózy také vážne ako pri alergii na mliečne bielkoviny, aj v tomto prípade je jedinou možnosťou strážiť si zloženie potravín. Je pritom jedno, či sú mliečne výrobky vyrobené z kravského mlieka, alebo z mlieka iných zvierat. Laktóza je prirodzenou súčasťou všetkých mliek vrátane ľudského.
O zložení sa musíme zaujímať aj u notoricky známych potravín. Rôzne mliečne zložky a mliečne výrobky spomínané vyššie sa môžu objaviť aj v potravinách, v ktorých by sme ich nehľadali. Samotná laktóza sa pridáva napríklad do niektorých mliečnych čokolád, zmrzlín, ochutených zemiakových lupienkov alebo sladkého pečiva.
Laktóza (prípadne jej monohydrát alebo anhydrid) sa s obľubou používa ako tzv. plnidlo v množstve rôznych tabliet - liekov, potravinových doplnkov alebo náhradných sladidiel - často spoznáme podľa bielej farby.
Označenia bielkoviny kravského mlieka v potravinových výrobkoch sú veľmi rôzne. Najčastejšie sa stretávame s názvom mlieko (sušené, kondenzované, odstredené), podmaslie, tvaroch, syr či puding. O čosi menej jednoznačné sú pomenovania ako syrovátka, kazeín, kazeinát, proteínové hydrolyzáty, laktalbumín, laktoferín. Navyše, bielkovinu kravského mlieka môžu obsahovať aj nemliečne produkty.
V prípade alergie by ste mali vynechať všetky potraviny, ktoré obsahujú mlieko alebo mliečne výrobky, ako sú mlieko, jogurt, syry, maslo a tvaroh. Jediným riešením je prísna diéta. Zo stravy malých alergikov je potrebné vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú mliečnu bielkovinu. Týka sa to nielen mlieka a mliečnych výrobkov - syry, jogurty, zakysané nápoje, maslo, smotana, mliečne dezerty, ale aj potravín, kde sa mlieko nachádza v skrytej podobe (niektorých pekárenských a mäsových výrobkov).
Na našej stránke si môžete zobraziť rôzne produkty a ich alergény. Na trhu je široká škála rastlinných mliek, ktoré sa vyrábajú zo strukovín, obilnín, orechov alebo z olejnatých semienok.
Varenie bez mlieka so sebou môže niesť problémy. Nájsť vhodnú alternatívu k mlieku, tak aby to bolo chutne dá zabrať. Pripravili sme sekciu, kde môžete nájsť a filtrovať recepty, aby boli bez mlieka, či dokonca iných alergénov. Pripravte sa na nákupy s našim zoznamom potravín primárne bez mlieka, ale aj bez sóje, lepku atď. Chcete vedieť o nových produktoch bez mlieka pridaných na stránke? Aj my trpíme alergiou na kravské mlieko.
Ako zistiť alergiu na ABKM a diagnóza laktózovej intolerancie
Alergia na mlieko sa diagnostikuje pomocou alergických testov, ktoré sa môžu vykonať na koži alebo ako krvný test. Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test. Okrem toho v diagnostike sa uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi.
Dôkaz prítomnosti týchto protilátok nám pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej neznášanlivosti. Pozitívny výsledok testov a negatívne klinické príznaky však ešte nemusia znamenať ochorenie.
Podľa doktorky Zuzany Abbafyovej výsledok laboratórnych testov diagnózu nerobí. Ľudia totiž stále častejšie absolvujú potrebné vyšetrenia na rôzne potraviny práve v laboratóriách a v lekárňach. Ešte prekvapivejšie je, že dávajú na odporúčania televíznych reklám niektorých poisťovní, ktoré ich nabádajú, aby sa nechali bezplatne otestovať bez návštevy lekára (špecialistu). Nie je to šťastné riešenie.
Neliečená laktózová intolerancia môže viesť k dlhodobým zdravotným problémom, preto v prípade, že sa u vás pravidelne vyskytujú tráviace ťažkosti, vyhľadajte lekára. Dôležité je aj poradenstvo ohľadom stravovania - tomu sa venujú napr. dietológ alebo výživový poradca, keďže pacienti trpiaci laktózovou intoleranciou často úplne vylúčia mlieko a mliečne výrobky, čo vedie k následnému nedostatku vápnika, ale aj vitamínu D. To môže viesť k ďalším komplikáciám, ako je osteoporóza v dôsledku zníženej mineralizácie kostí.
Laktózová intolerancia patrí medzi jedno z najčastejších výživových obmedzení, pri ktorom je potrebné dodržiavať špeciálnu bezlaktózovú diétu. Ako taká diéta vyzerá, ktoré potraviny sú vhodné a ktorým sa treba naopak vyhýbať?
Intoleranciou laktózy trpí približne 65 % celosvetovej populácie. Na Slovensku má laktózovú intoleranciu cca 10 - 15 % obyvateľov. Títo ľudia by mali obmedziť príjem potravín s obsahom laktózy na individuálne tolerované množstvo, inak im hrozia nepríjemné tráviace problémy. Práve dodržiavanie bezlaktózovej diéty môže zmierniť nežiaduce príznaky spojené s intoleranciou laktózy.
Bezlaktózová diéta nie je naopak vhodná pre ľudí s alergiou na mlieko (bielkovinu kravského mlieka), pretože táto diéta stále povoľuje niektoré mliečne výrobky. Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka je nutné vyradiť všetky mliečne výrobky - často nielen z kravského mlieka, ale aj z iných druhov mliek.
Diéta bez laktózy nie je diéta na chudnutie, ale je možné ju individuálne prispôsobiť tomuto cieľu.
Bezlaktózová diéta nielenže prináša úľavu od problémov spojených s konzumáciou laktózy, ale je to zároveň pestrá, zdravá a rozmanitá strava. Pri prechode na stravu s nižším obsahom laktózy sa navyše človek často začne viac zaujímať o skladbu svojho jedálnička a vyradí priemyselne spracované potraviny, čo je veľké plus.
Bezlaktózová diéta vyžaduje čas na plánovanie a prípravu stravy a môže byť tiež finančne náročnejšia. Problematické sa často stáva aj stravovanie v reštaurácii. Treba však povedať, že pozitíva bezlaktózovej diéty stále prevažujú nad týmito negatívami. Hlavné riziko nastáva v prípade eliminácie všetkých mliečnych výrobkov zo stravy pri úplnej intolerancii laktózy, pretože s tým súčasne dochádza k vyradeniu hlavného zdroja vápnika.
Laktózová intolerancia je metabolická porucha, pri ktorej nedochádza k správnemu tráveniu mliečneho cukru laktózy. To vedie k nepríjemným tráviacim problémom a z dlhodobého hľadiska aj k poruchám vstrebávania živín. Pri intolerancii laktózy nie je nutné vyraďovať všetky mliečne výrobky, ale treba si dávať pozor na celkové množstvo skonzumovanej laktózy. Cieľom diéty pri laktózovej intolerancii nie je vyradiť všetky mliečne výrobky, ale nájsť si vlastnú prahovú hodnotu príjmu laktózy. Úplné vyradenie mliečnych výrobkov znamená aj ochudobnenie sa o základný zdroj vápnika, čo môže viesť k bolestiam svalov a kostí, nervovým poruchám, kazivosti zubov či osteoporóze.
Výroba sójového mlieka a rastlinných nápojov
tags: #strava #vhodna #pri #intolerancii #mlieka #a