Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v množstve minimálne 220 kg na osobu za rok. Napriek týmto odporúčaniam je ich spotreba na Slovensku stále nízka, hoci postupne narastá.
V minulosti bola spotreba na Slovensku na úrovni 156 kg na osobu a rok, neskôr sa pohybovala na úrovni 171,1 kg a v súčasnosti dosahuje 189 kg na osobu za rok. Podľa údajov zverejnených MPRV SR je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na osobu za rok 2023 na úrovni 191,6 kg. Týmito aktivitami sa za obdobie od roku 2008 podarilo zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov zo 153 kg na 189 kg na osobu za rok. Pre porovnanie, v Českej republike je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov vyše 230 kg a priemerná spotreba v Európe je vyše 270 kg na osobu a rok. Aj keď sme na tom lepšie ako Slovensko, na priemer EÚ nám chýba ešte asi 10 kg, čo je dané významne vyššou spotrebou syrov v západoeurópskych krajinách.
V zmysle odporúčania WHO by každý človek mal skonzumovať denne aspoň pohár mlieka alebo kelímok kyslomliečneho výrobku, ako sú napríklad jogurt, smotana alebo acidofilné mlieko, plus porciu masla a 10 dkg tvarohových alebo syrárskych výrobkov.
Význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie
Mlieko je zložením nenahraditeľným pre zdravú výživu a je potravinou s najširším účinným spektrom. Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov.
Hlavné zložky mlieka - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky (vápnik, fosfor, draslík, horčík...) a tiež esenciálne nutričné látky, vitamíny a iné dôležité látky - tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor. Ich vzájomná väzba v mlieku sa považuje za nevyhnutnú pri stavbe kostí a zubov.
K zdravej výžive prispievajú aj živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami. Tie významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú tráviaci systém a metabolizmus ľudí a tým aj zdravie.
Dôležitosť mlieka | Vzdelávacie video pre deti | Fittr Kids
Spracovanie a výroba mlieka na Slovensku
Výroba mlieka a mliečnych výrobkov podlieha prísnej európskej aj národnej legislatíve. Spracovanie mlieka na Slovensku má stanovené prísne pravidlá v zmysle legislatívy EÚ a je pod stálym veterinárnym dozorom od jeho získavania na farme, počas celého procesu spracovania, až po samotný predaj na pultoch obchodov.
Na Slovensku má prvovýroba a mliekarenská výroba bohatú históriu a dlhoročnú tradíciu. Slovenská spoločnosť AGRO TAMI spracováva tretinu slovenského mlieka, čo predstavuje 260 000 litrov mlieka denne. Spoločnosť vyrába šesť až 12 miliónov jogurtov mesačne a 380 ton nátierok. Firma vyrába produkty výhradne zo slovenského mlieka, ktoré je veľmi bohaté na vitamíny, čo je spôsobené kvalitou slovenských pasienkov, ktoré svojou rozmanitosťou liečivých bylín prekonávajú aj alpské.
Metódy spracovania mlieka
- Pasterizácia: Je spôsob tepelnej úpravy nazvanej podľa francúzskeho chemika a bakteriológa L. Pasteura. Mliekarne využívajú krátkodobú úpravu pri vyššej teplote (15 sekúnd pri teplote neprevyšujúcej 75 stupňov Celzia) alebo dlhodobú úpravu pri pomerne nízkej teplote (približne polhodina pri teplote 62 - 65 stupňov Celzia). Pri pasterizácii nie sú poškodené ani zničené zložky a vlastnosti mlieka významné z hľadiska výživy človeka. Účinnosť ničenia baktérií je 99,5 %, takže takéto mlieko v neporušenom obale možno skladovať niekoľko dní.
- UHT (ultrapasterizácia): Trvanlivé mlieko sa vyrába z čerstvého kravského mlieka iba pôsobením tepla. Mlieko sa zohrieva na teplotu 135 °C veľmi krátku dobu (1-2 sekundy). Potom sa mlieko rýchlo schladí a plní v aseptickom prostredí do aseptických obalov. Tým sa eliminujú prakticky všetky prítomné mikroorganizmy a mlieko získava 3-mesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote.
Podpora spotreby mlieka na Slovensku
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od roku 2008 realizujú aktivity s cieľom zvýšenia spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Aktivity realizujú z prostriedkov Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú rovnakým dielom za každý liter vydojeného a spracovaného kravského mlieka. Za obdobie existencie Mliečneho fondu stúpla priemerná spotreba na obyvateľa a rok o 23 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka spojili sily a vytvorili Mliečny fond s cieľom podporiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Cieľom kampane je pomôcť zákazníkom rozpoznať pri nákupe slovenské mliečne výrobky. Lahodné mlieko a mliečne výrobky pôvodom zo Slovenska spoznáte ľahko a rýchlo. Najjednoznačnejším symbolom, ktorý potvrdzuje slovenský pôvod mlieka a mliečnych výrobkov je SK OVÁL. Oválny symbol je daný legislatívou Európskej únie a musí byť uvedený na obale všetkých mliečnych výrobkov.
Kampaň "ZA OVÁLOM"
Kampaň ZA OVÁLOM je propagačná kampaň zameraná na podporu zvýšenia spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska. Cieľom kampane je zvýšenie znalosti pôvodu slovenského mlieka a mliečnych výrobkov a podpora zvýšenia ich spotreby. Z prieskumu pre Mliečny fond vyplýva, že dnes 45 % slovenskej populácie vie, že SK ovál na obale mliečnych výrobkov garantuje slovenský mliečny výrobok. Ambíciou kampane je dosiahnuť minimálne 60-percentnú znalosť pôvodu mliečneho výrobku.
Dni otvorených dverí na mliečnych farmách
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka sa rozhodli ukázať cestu mlieka školákom a rodinám rovno na mieste, odkiaľ mlieko pochádza. Brány 36 slovenských mliečnych fariem sa otvoria 14. júna pre školské kolektívy a 15. júna pre rodiny s deťmi. Na deň otvorených dverí je možné sa prihlásiť na www.adoptujkravicku.sk najneskôr do 31. mája.
Svetový deň mlieka
Svetový deň mlieka podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pripadá na 1. júna. Od roku 2001 sa podľa FAO Svetový deň mlieka slávi 1. júna. Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tomto dni, organizujú podujatia pre širšiu verejnosť, aby ju oboznámili s celým procesom výroby a spracovania mlieka a mliečnych výrobkov. Tento deň dáva možnosti aj pre akcie pre samotných prvovýrobcov a profesionálnych pracovníkov v odbore mliekarenstva, k slovu sa môžu dostať odborníci na výživu.
Hlavný zmysel Svetového dňa mlieka spočíva v zdôrazňovaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie každý deň.
Dojčenie a reklama na umelú výživu
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) schválila Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka ako dokument, ktorý má chrániť dojčené aj nedojčené deti pred vplyvom reklamy na umelé mlieko tak, aby sa umelé mlieko používalo iba vtedy, keď je potrebné. Reklama na umelú výživu spôsobuje, že umelé mlieko používajú aj rodiny, ktoré ho nepotrebujú. Spôsobuje, že ženy, ktoré majú akútne problémy s dojčením, nedostanú pomoc, lebo celá spoločnosť vníma ako riešenie problémov s dojčením podanie umelého mlieka.
Koncom mája 2020 Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila novú 88-stranovú správu o dodržiavaní pravidiel pre reklamu na umelú výživu na celom svete. V tejto správe monitorujúcej obdobie rokov 2018 - 2020 sa okrem iného uvádza, že Európska únia sprísnila pravidlá, ktoré prinášajú obmedzenia týkajúce sa propagácie umelej výživy voči verejnosti a prostredníctvom zdravotníctva. Toto sprísnenie pozitívne ovplyvnilo všetkých 33 krajín EÚ.
Väčšina krajín sveta má nedostatky vo vytváraní legislatívnych podmienok pre úspešné dojčenie. Z 100-bodovej škály získalo Slovensko iba 39 bodov, rovnako ako Česká republika. Slovensko tak v hodnotení predbehli aj také krajiny ako Panama (80 bodov), Filipíny (85 bodov), Nigéria (84 bodov), Arménsko (90 bodov) či Afganistan (88 bodov).
Materské mlieko a životné prostredie
V štúdii Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o životnom prostredí, do ktorej sa zapojilo aj o. z. MAMILA spolu s dojčiacimi ženami v roku 2019, sa vzorky materského mlieka analyzovali na prítomnosť perzistentných organických znečisťujúcich látok. Dobrou správou je, že koncentrácia polychlórovaných bifenylov (PCB) na Slovensku v priebehu posledných rokoch významne poklesla. A poklesli aj koncentrácie iných škodlivých látok, ktoré sa v štúdii WHO analyzovali.
tags: #svetova #organizacia #who #o #spotrebe #mlieka