Záver októbra je charakteristický chladným počasím a melancholickou atmosférou. Dlhé noci mnohých z nás lákajú k hlbokým úvahám o svete a o našom mieste v ňom, akosi prirodzene si spomíname aj na tých, ktorí už nie sú medzi nami. A spomienky sú ešte intenzívnejšie práve na sviatky Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých.
Keď začína november a dni sa skracujú, slovenské cintoríny ožívajú sviečkami a kvetmi. Práve v tomto čase si pripomíname sviatok Všetkých svätých a Pamiatku zosnulých, ľudovo známe Dušičky. Tieto dva dni sú úzko prepojené a hoci sú primárne spojené s katolíckou tradíciou, v rôznych podobách sa slávia takmer po celom svete a stali sa súčasťou kultúry, kde rodiny každoročne navštevujú hroby a spomínajú na svojich blízkych. Je to obdobie, keď sa rodiny stretávajú a delia sa o spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nimi.
Historické korene Sviatku Všetkých svätých
Sviatok všetkých svätých sa oslavuje 1. novembra a je venovaný všetkým svätcom, známym aj neznámym, ktorí už dosiahli večný život v nebi. Sviatok Všetkých svätých má korene v ranom kresťanstve, keď sa začali uctievať mučeníci a neskôr aj svätí, ktorí boli príkladom viery a spravodlivého života.
Počiatky v staroveku
Sviatok Všetkých svätých má dlhú históriu siahajúcu až do 4. storočia. Prvé zmienky o sviatku podobného charakteru pochádzajú zo 4. storočia z hymny Efréma Sýrskeho, ktorá spomína oslavovanie mučeníkov z Edessy. Tieto oslavy pripadali na 13. mája. Neskôr sa v rôznych miestach, na Východe aj na Západe, začali oslavovať všetci mučeníci, pričom tieto sviatky pripadali na nedeľu po Turícoch. Počas Rímskej Ríše bol Panteón (najväčší chrám v Ríme) zasvätený známym i neznámym božstvám v prakresťanskom období a po prijatí kresťanstva a jeho formácii sa tento chrám dostal do rúk kresťanom. Kresťania ho prevzali a zasvätili ho všetkým Svätým.
V Ríme je zo 7. storočia doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája. V roku 609 pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov (Panteón) a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Tento chrám, postavený v roku 25 pred Kristom, bol pôvodne zasvätený všetkým rímskym bohom a je architektonickým skvostom s okrúhlym pôdorysom a centrálnym otvorom. Sochy pôvodných božstiev z neho boli vynesené a do jeho vnútra boli poukladané telesné pozostatky prvých mučeníkov. Tieto relikvie svätých mučeníkov boli uložené v zdobených skrinkách a uložené do chrámu.
Posun na november
Priblíženie sa k dátumu 1. novembra nastalo za pontifikátu pápeža Gregora III. (731 - 744), ktorý v Bazilike svätého Petra zasvätil kaplnku na počesť „všetkých svätcov“. Definitívny presun sviatku na 1. novembra sa udial za pontifikátu pápeža Gregora IV. v roku 844, kedy rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev. Tento dátum sa neskôr spájal aj s keltským sviatkom Samhain. Pápež Gregor III. v 8. storočí ustanovil tento sviatok ako deň venovaný všetkým svätým, ktorí neboli zvlášť uctievaní na iné dni. Sviatok Všetkých svätých je pre katolíkov dňom radosti a nádeje. V tento deň sa oslavuje víťazstvo svätých nad smrťou a ich vstup do večného života. Katolícki veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Má sa spájať s nádejou na vzkriesenie tak, ako ho našli tí, ktorí boli po smrti oslávení Pánom.
Pamiatka zosnulých - Dušičky
Deň po Sviatku Všetkých svätých, 2. novembra, sa slávi Pamiatka zosnulých, známa ako Dušičky. História sviatku siaha do stredoveku, keď ho cirkev zaviedla ako reakciu na pohanské obrady. Dušičky majú osobnejší charakter ako Sviatok Všetkých svätých. Zatiaľ čo 1. november je oslavou svätých v nebi, 2. november je dňom, kedy si veriaci spomínajú na svojich zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše.
Zavedenie sviatku
Sviatok Pamiatky zosnulých zaviedol v roku 998 svätý opát Odilon z Cluny. Kláštor v Cluny bol v tom čase významným kultúrnym a duchovným centrom v západnej Európe. Je to historicky jeden z najstarších kláštorných komplexov a títo rehoľníci a ich predstavení Odilo, prišiel so zvykom, že si začal spomínať na mníchov, ktorí zomreli a ktorí boli pochovaní v rámci tohto kláštorného komplexu. A táto myšlienka spomienky alebo úcty na mŕtvych predkov sa veľmi rýchlo ujala aj v celom ostatnom kresťanskom svete.
V tomto období sa tiež vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja alebo Pekla. Dušičky boli venované dušiam v očistci, ktoré sa v tento deň mohli na jednu noc vrátiť do sveta živých, aby si uľavili od utrpenia. K Pamiatke zosnulých treba povedať, že učenie cirkvi rozlišuje tri stavy, kam sa môže človek dostať po skončení pozemskej púte: Nebo, peklo a očistec. Očistec je prechodným stavom, z neho sa človek dostáva do neba. Práve za tých, ktorí ešte nedosiahli nebeský stav, sa modlí celá cirkev v deň Pamiatky zosnulých. Aby práve modlitbou a nielen súkromnou, ale aj spoločnou, vyprosila dosiahnutie trvalého nebeského stavu.
Pôvod sviatku Všetkých svätých a "Dušičiek"
Tradície a zvyky na Dušičky
Sviatok Všetkých svätých pre niekoho znamená len deň voľna, no pre väčšinu z nás je to tichá spomienka na našich blízkych. Na Slovensku sa teší obľube tradičný spôsob slávenia sviatku, teda pri sviečke a v tichosti. Kedysi takáto spomienka trvala až dovtedy, kým sviečka nezhasla. Verilo sa totiž, že zosnulí neustále pomáhajú živým príbuzným.
Návšteva cintorínov a úcta k zosnulým
V tieto dni je zvykom navštevovať cintoríny a hroby svojich príbuzných. Hroby sú zdobené vencami a kvetmi, na ktorých horia sviece. Tieto prejavy vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami. Obdobie Sviatku Všetkých svätých a Dušičiek nám poskytuje príležitosť pozastaviť sa v našom hektickom živote, venovať čas spomienkam na tých, ktorí nás predišli, a zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k životu a smrti. Na prelome októbra a novembra sú hroby najkrajšie z celého roka.
Zdobenie a úprava hrobov
Jedným z najrozšírenejších zvykov je zdobenie hrobov kvetmi, najmä chryzantémami, ktoré sú symbolom nesmrteľnosti a úcty. Chryzantémy vydržia chladné počasie a ich žiarivé farby dodávajú cintorínom počas Sviatku Všetkých svätých zvláštnu atmosféru. Na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách je zvykom klásť chryzantémy na hroby blízkych, aby prejavili úctu a spomienku.
V minulosti si tiež hroby upravovali. Na zimu si hrob pozakrývali čečinou, pretože na tých hroboch bola navŕšená len zemina. Zoberme si len začiatok 20. storočia, tak veľmi málo hrobov na slovenskom vidieku malo betónové alebo mramorové dosky. Takéto úpravy hrobov prišli až podstatne neskôr. Čiže hroby sa pozakrývali čečinou, pekne sa vyzdobili, ako sa dalo, čo mali. Sami si ľudia uplietli nejaké vence z toho čo príroda ponúkla. Prezdobenie hrobov nastalo v 80. rokoch 20. storočia. V tomto období začal byť dostupný aj rôzny materiál. Príprava hrobov a ich čistenie pred sviatkom je jedným zo zvykov, ktoré majú hlboký význam. Tento akt úcty a starostlivosti o miesto posledného odpočinku blízkych symbolizuje rešpekt a pripomína prepojenie medzi minulosťou a prítomnosťou. Na Slovensku je bežné, že rodiny pred sviatkom hroby vyčistia, položia na ne kvety, sviečky a iné dekorácie, aby boli dôstojne pripravené na tento výnimočný deň. Cintoríny vyzerali kedysi inak, ako tie dnešné. Hroby boli iba hlinené kopce, často zarastené trávou i poľnými kvetmi. Katolíci mali pri hrobe drevený kríž, protestanti tabuľky s krátkym textom. Naši predkovia síce prechovávali k zosnulým veľkú úctu, avšak v tieto sviatky sa nezvyklo hromadne chodiť na cintoríny, ako tomu býva dnes. Zapálenie sviečky na hrobe sa na Slovensku rozširovalo postupne. Kým niektoré regióny si osvojili tento zvyk už po prvej svetovej vojne, do iných sa dostal až po skončení tej druhej.
Sviečky a ich symbolika
Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapalujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu. V minulosti sa Dušičky plnili lampy maslom alebo olejom, aby si mŕtvi, ktorí prišli navštíviť svojich živých blízkych, mohli pomazať rany z očistca a vyliečiť ich. Sypala sa tiež múka do ohňa, aby vyhladované duše nezostali hladné. V istom zmysle išlo o ochranný rituál, nakoľko svetlo sviečky nebolo len symbolické. Možno aj vy dnes, v tichosti súmraku, zapálite sviečku na hrobe niekoho, koho úsmev už nemôže ohriať vaše srdce. Sviatok Dušičiek je prejavom našej viery, že smrť nie je koncom všetkého. Je to pripomienka, že naši blízki sú stále súčasťou nášho života, len iným spôsobom.
Pálením sviečok na hroboch, v čase „Dušičiek“, sa zosnulému dáva na vedomie, že jeho pamiatka ešte žije. Domáci si na neho pamätajú, nuž nemusí ich navštevovať a mátať. Sviečka je symbolom Kristovho výroku Ja som svetlo sveta!, má zvyšovať dôstojnosť pietneho miesta. Má to aj duchovný význam, že smrťou sa nič nekončí.
Symbolika chryzantém, krížov a vencov
Chryzantémy sú symbolom nesmrteľnosti a večného pokoja, preto sú počas Sviatku všetkých svätých najčastejšou ozdobou hrobov. Kríž na hrobe symbolizuje spojenie medzi nebom a zemou a víťazstvo nad smrťou, zatiaľ čo vence z ihličia alebo kvetov sú symbolom večného života. Tieto dekorácie sú tradičnými symbolmi, ktoré zdobia hroby a prinášajú atmosféru úcty a pokoja. Symbol kríža, znak utrpenia a smrti, sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní. Prví kresťania označovali hroby svojich blízkych znakom kríža, vychádzajúc z predkresťanskej tradície, ktorá vyjadrovala nádej na život po smrti.
Spoločné modlitby a bohoslužby
V mnohých rodinách je tradíciou počas Sviatku všetkých svätých zúčastniť sa na bohoslužbe alebo sa spoločne modliť za zosnulých. Modlitby sú výrazom prosby za večný pokoj pre duše zomrelých a symbolom solidarity medzi členmi rodiny. V katolíckych kostoloch sa často konajú špeciálne omše na pamiatku všetkých svätých a zosnulých, čím veriaci vyjadrujú svoju vieru v život po smrti. To, že ľudia chodia na cintoríny a upravujú hroby, je ľudová tradícia, lebo cirkev skôr nabáda na duchovnú pomoc dušiam v očistci. Zvyk ísť na cintorín a pomodliť sa je veľmi starý, ale ľudia, ktorí nie sú veriaci, to spájajú len s čistením hrobov a krátkym pietnym pomeditovaním.
Ľudové zvyky a pečenie koláčikov
S Dušičkami sa spájajú aj viaceré ľudové pranostiky. V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií, napríklad pečenie koláčikov z bielej a tmavej múky, ktoré sa označovali ako „kosti svätých“, alebo príprava žemličiek plnených sladkými plnkami, ktoré predstavovali dušičky zomrelých. Koncom 19. storočia sa na Slovensku udomácnil zaujímavý zvyk. Verili, že v noci z 1. na 2. novembra, môžu duše zosnulých opustiť očistec a vrátiť sa domov. Preto na noc nachystali na stôl rôzne pochutiny, nechýbal napríklad chlieb a maslo, prípadne aj porcia večere, ktorú v ten deň domáci mali. Rozšíreným zvykom u slovenských gazdín bolo aj pečenie malých chlebíkov.
Na sviatok Všetkých svätých sa pieklo pečivo v tvare "hnátov", položených krížom. Hovorilo sa im aj kosti svätých. Na Dušičky sa pieklo zas štvorhranné pečivo, ktoré sa plnilo makom alebo džemom a hovorilo sa mu "dušičky". Podľa ľudovej tradície v predvečer sviatku dušičiek vystupujú duše mŕtvych z očistca, kde v plameňoch pykajú za svoje hriechy. Hospodár v ten večer plnil lampu maslom, aby si dušičky mohli opáleniny natrieť a ochladiť. Zvykom bývalo aj hádzanie pokrmu do ohňa, čo znamenalo čiastočné vykúpenie z hriechov, aby si dušičky trochu prilepšili. Večer nechávali zvyčajne prestreté, ak by sa niektorý z mŕtvych ešte chcel zasýtiť. Týmto pečivom boli obdarovaní žobráci, postávajúci pri kostole alebo cintoríne. Zvykom bolo žobrákov v tieto dni obdarovať aj peniazmi, aby sa modlili za pokoj duší zomrelých.
Kedysi bol známy zvyk, ktorý dnes už nevidíme. Našli by sme ho ešte v 19. storočí, išlo o pečenie dušičkového pečiva. Piekli sa špeciálny dušičkový chlieb alebo dušičkové pečivo, napríklad v tvare lebiek s prekríženými hnátmi. Išlo o neplnené koláčiky z kysnutého cesta potretého medom. Koncom 19. storočia sa na Slovensku udomácnil zaujímavý zvyk. Verili, že v noci z 1. na 2. novembra, môžu duše zosnulých opustiť očistec a vrátiť sa domov. Preto na noc nachystali na stôl rôzne pochutiny, nechýbal napríklad chlieb a maslo, prípadne aj porcia večere, ktorú v ten deň domáci mali. Kým ktorési regióny chystali pohostenie na vlastný stôl, ľudia z rusínskych a ukrajinských oblastí chodili hodovať priamo na hrob. Počas dušičkovej noci nechávajú ľudia tanier s vodou, kúsok chleba pre dušičky. Akoby v ľudovom ponímaní verili, že sa môže v tú noc vrátiť duša, podobne ako verili Kelti. Robí sa to preto, lebo ak sa duša vráti, aby videla, že sa na ňu myslí. Je to pohanský zvyk. Samozrejme, ten kresťanský je duchovné slávenie.
Keltské a pohanské vplyvy
Sviatok Všetkých svätých má svoje korene aj v starovekých pohanských tradíciách, najmä v keltskom sviatku Samhain. Pohania si na prelome októbra a novembra pripomínali duše zomrelých a verili, že sa počas týchto dní vracajú do sveta živých. Aj rôzne kultúry, ktoré žili na našom území v predkresťanskom období, verili, že toto obdobie „stretnutia s pozostalými“ je, keď sa končí leto a je už jeseň, keďže tieto staroveké národy nepoznali 4 ročné obdobia, ale poznali len dve a to leto a zimu. Takže to obdobie, ktoré slávime v súčasnosti - oni považovali za prechod - koniec leta a začiatok zimy. Veľa pohanských zvykov sa prelína s kresťanskými. Popisovali sme si náboženský synkretizmus. Za čias Veľkej Moravy bolo prijaté kresťanstvo, ale niektoré ľudové, predkresťanské zvyky sa akoby uchovali. A čo je fascinujúce, konajú sa dodnes. V predkresťanskom období Slovania nosili na hrob dary, medovinu, dušičkové koláčiky a v niektorých regiónoch sa to aj zachovalo. V minulosti bol známy aj zvyk „hľadanie svetlonosa“, kedy si ľudia vyrábali malé lucerničky z tekvičiek.
Samhain - keltský Nový rok
Keltský sviatok Samhain, oslavovaný 1. novembra, znamenal pre Keltov začiatok nového roka. Bol to sviatok konca leta a začiatku zimného spánku prírody. Noc na prelome októbra a novembra bola považovaná za magickú, kedy sa prelínajú svety živých a mŕtvych. Podľa keltskej tradície bolo „živé svetlo“ v podobe plameňa dôležité preto, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými.
Halloween a jeho korene
Moderný sviatok Halloween, ktorý sa udomácnil aj na Slovensku, má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách. Slovo Halloween pochádza z „All Halows´ Eve“ alebo „All Hallows´ Evening“, čo znamená „Predvečer Všetkých Svätých“ (31. október). Sviatok sa pôvodne slávil v Írsku a Škótsku. Do Ameriky sa Halloween dostal vďaka imigrantom z Írskka a Škótska v 19. storočí. Po prijatí kresťanstva bol určitý zvyk, ktorý pestovali najmä Íri. A Íri pri tom takom veľkom exode, keď odchádzali a usídľovali sa v Amerike si priniesli aj tieto zvyky so sebou. A tak sa vlastne postupne formoval Halloween, aj keď on pôvodne nemal takú komerčnú podobu. So začiatkom 20. storočia mal skôr podobu koledy, obchôdzky, ktorú robili deti a malo to skôr taký charitatívny rozmer. Až v druhej polovici 20. storočia Halloween získava komerčnú podobu, ktorý sa začal oslavovať formou masiek, ktoré mali byť čo najstrašidelnejšie - predlohy z rôznych komiksov, filmových hororových postáv a ľudia sa prezliekali za tieto postavy a viac-menej sa strašili. A po roku 1989 sa táto forma komerčného Halloweenu dostala aj na Slovensku. A relatívne rýchlo sa na Slovensku aj udomácnila. Tekvica je síce americká plodina, ale dostala sa po 17. storočí aj na Slovensko. A aj naši predkovia si vyrezávali tekvice, presne v tomto období, ale nazývali to u nás „Svetlonos".
Svetlonos na Slovensku
Ľudia si aj u nás vyrábali malé lucerničky z tekvičiek, ktoré im poslúžili ako svetielko na ceste na cintorín. No podľa starých slovanských tradícií bol Svetlonos nadprirodzenou démonickou bytosťou. Hovorilo sa o ňom, že Svetlonos kradol v kostole sviečky a upíjal si z omšového vína. Jeho úlohou bolo zviesť človeka z cesty, aby už nikdy nenašiel cestu späť. Svetlonos bol bludným svetielkom a mal moc najmä nad tými, ktorí nemali čisté svedomie. Lákal ich svetlom, ale aj zvukmi, plačom, či volal menom. Privolať Svetlonosa mohol človek úmyselne, či nechtiac, keď po zotmení zahvízdal. Zbaviť sa ho mohol prežehnaním, alebo si musel spomenúť na toho, s kým jedol veľkonočné vajíčko, alebo sa hostil pri Štedrovečernom stole. No neskôr sa táto tradícia úplne vytratila.
Sviatok všetkých svätých vo svete
Prelom októbra a novembra je údajne čas, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych. U nás oslavujeme sviatok Všetkých svätých a Dušičky a zosnulých si pripomínajú aj inde vo svete.
Mexiko - Día de Muertos
V Mexiku sa Sviatok mŕtvych (Día de Muertos) oslavuje vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a sprievodov. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi živých vracajú duše detí a zosnulých príbuzných. Na cintoríny nosia špeciálne oranžové kvety. V každom dome sa stavia špeciálny oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti a drobnosti zosnulých, na ktorých takto spomínajú. Nikde na svete si zosnulých nepripomínajú veľkolepejšie ako v Mexiku, kde sa kresťanská tradícia spojila so zvykmi starých Indiánov. „Dia de los Muertos“ (teda Deň mŕtvych) sa oslavuje od 31. októbra do 2. novembra. Vtedy všetci spomínajú na tých, čo tu už nie sú, rozprávajú ich príbehy a oslavujú ich životy.
Európa
- Francúzsko: Trávia 1. november podobne ako my, väčšina ľudí prichádza na cintorín uctiť si pamiatku zosnulých. Dnes sa najmä deti s obľubou prezliekajú do kostýmov a vyrezávajú tekvice. Večer dokonca v maskách navštevujú susedov, ktorí ich odmenia malou sladkosťou.
- Nemecko: Podľa tradície by sa mali počas Sviatku všetkých svätých v Nemecku schovávať nože, aby sa na nich duchovia neporanili. Podobne ako vo Francúzsku sa aj tu deti zvyknú poobliekať do kostýmov a po zotmení chodia od dverí k dverám a zbierajú sladkosti. Väčšou oslavou je tu sviatok sv. Martina (8.11.). Vtedy si deti vyrábajú lampióny, s ktorými sa neskôr zapoja do sprievodu, kde spievajú tradičné piesne.
- Belgicko: Belgičania veria, že ak vám v Sviatok všetkých svätých skríži cestu alebo vojde do vášho príbytku čierna mačka, prinesie vám to nešťastie. Tieto tradície sa tu však vytrácajú viac ako inde a mnohí ľudia (podobne ako v susednom Holandsku) ani nezvyknú chodiť na cintoríny. Mladší skôr uprednostňujú Halloween, ktorý dominuje aj dekoráciám v obchodoch či reštauráciách. Vo veľkých mestách sa konajú karnevaly, kde sa malí aj veľkí prezliekajú za čarodejnice či škriatkov.
- Taliansko: Tradície sa v jednotlivých regiónoch líšia. Na Sicílii veria, že počas onej magickej noci prinášajú nebohí sladkosti deťom, ktoré počas roka poslúchali. Na severe krajiny zas nechávajú v dome horiacu sviečku, lavór s vodou a kus chleba pre prípad, že by sa mŕtvi vrátili z druhej strany. V Trentine zasa zvonia zvony, ktoré privolávajú mŕtvych a miestni pre nich nechávajú plné stoly jedla. Na viacerých miestach pripravujú tradičné koláčiky Ossi alebo Stinchetti dei morti (kosti mŕtvych), ktoré majú zmierniť smútok tohto dňa.
- Írsko: So Sviatkom všetkých svätých sa spája viacero tradícií. Na obed by sa mali podávať varené zemiaky s kučeravým kelom a surovou cibuľou. Medzi zemiaky dospelí schovávajú mincu zabalenú v papieri na pečenie, ktorú si deti môžu nechať. Samozrejmosťou je vyrezávanie tekvíc a prezliekanie do kostýmov, ktoré pochádza práve z tejto časti sveta. Je to však tiež jediný zvyk, ktorý sa skutočne dodržiava.
- Španielsko: Trávia Sviatok všetkých svätých podobne ako u nás. Mnoho rodín (najmä starší ľudia) ide na cintorín spomínať na svojich zosnulých. Väčší význam pripisujú iným sviatkom, napríklad Semana santa (týždeň pred Veľkou nocou). Vo viacerých regiónoch však v tomto termíne zachovávajú inú tradíciu - tzv. La Castañada. Všade vtedy pečú gaštany a ochutnávajú tzv. panellets (špeciálne koláčiky), sladké zemiaky a kandizované ovocie. Počiatky tohto zvyku treba hľadať v 18. storočí.
- Škandinávia: Oslavujú Sviatok všetkých svätých (Alla helgons dag) podobne ako u nás. Na rozdiel od Slovenska tu však tento sviatok vždy pripadá na prvú sobotu medzi 31. októbrom a 6. novembrom. V tento deň sa mnohé rodiny stretnú pri spoločnom obede, po ktorom navštívia cintorín. Večer sa v kostoloch konajú omše za zosnulých v ostatnom roku.
Ďalšie krajiny
- USA, Kanada, Austrália: V posledný októbrový deň sa oslavuje Halloween.
- Čína: Celý 7. lunárny mesiac je tzv. Mesiac duchov. Výnimočné miesto v ňom má 15. noc, kedy sa vraj duchovia vracajú zo záhrobia. Vtedy sa dodržiavajú najdôležitejšie tradície - rodiny navštevujú hroby a na uctenie svojich zosnulých usporadúvajú symbolickú obetnú hostinu a pália sviečky, vonné tyčinky a obetné peniaze.
- Japonsko: Oslavy podobné našim Dušičkám sa nazývajú Bon a trvajú tri dni. Počas nich sa celá rodina stretne, aby navštívila hroby predkov aj miesta, kde žili. Sviatok tradične uzatvára špeciálny tanec Bon-Odori.
- India: Hinduisti vzdávajú úctu až siedmim generáciám predkov počas slávnosti Pitru Paksha, ku ktorej patria predovšetkým modlitby a obetné hostiny, ktoré vykonáva syn alebo iný mužský člen rodiny.
- Dubaj a moslimské krajiny: Nemajú žiaden sviatok podobný našim Dušičkám a svojich zosnulých si pripomínajú najmä v deň výročia úmrtia. Ženy ale dokonca ani vtedy nesmú navštevovať cintoríny.
Záver
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sú hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii, ale prelínajú sa aj s mnohými pohanskými zvykmi. Tieto dni sú pre mnohých príležitosťou na zastavenie sa, spomínanie na blízkych a zamyslenie sa nad zmyslom života a smrti. Hoci sa tradície v jednotlivých regiónoch a krajinách líšia, jedno je spoločné: úcta k zosnulým a nádej na večný život.
tags: #sviatok #vsetkych #svatych #pecenie #kolacikov #svata