Tekvica obyčajná (latinsky Cucurbita pepo) je druh rastliny patriaci do rodiny tekvicovitých (Cucurbitaceae). Je známa svojimi veľkými plodmi, ktoré môžu dosiahnuť váhu až 40 kg. Tekvica je jednou z najobľúbenejších plodín pestovaných po celom svete pre svoju všestrannosť, bohaté nutričné hodnoty a rozmanité chuťové vlastnosti.
Pochádza z oblasti Strednej a Južnej Ameriky, kde bola pestovaná už pred tisíckami rokov. Dnes je rozšírená po celom svete a pestuje sa v rôznych odrodách a veľkostiach. Tekvica je známa nielen svojou charakteristickou oranžovou farbou, ale aj svojou jemnou a sladkou chuťou, vďaka čomu je vhodná na prípravu širokej škály jedál.
Charakteristika tekvice obyčajnej
Rastlina tekvice obyčajnej je popínavá s dlhými, hrubými a chlpatými stonkami. Listy sú veľké, hrubé a hrubozrnné, zeleného odtieňa. Kvety sú veľké a zvonkovité v žltej farbe. Plody sú rôzneho tvaru a veľkosti, od guľatých a pozdĺžnych až po hranaté s hlbokými žliabkami. Farba plodov závisí od odrody a môže byť oranžová, zelená, žltá, biela alebo kombinácia týchto farieb. Môže dosiahnuť dĺžku 2 až 5 metrov. Listy sú stopkaté, široko vajcovité, veľké 0,15 - 0,3 metra, na báze srdcovité, plytko a končisto laločnaté, štetinato chlpaté. Samčie kvety sú v pazušných vrcholíkových zväzkoch, zatiaľ čo samičie sú jednotlivé. Koruna je široko lievikovitá, zvonkovitá, šesťcípa, v priemere 0,1 - 0,15 metra veľká, výrazne žltá až žltooranžová.
Výskyt tekvice obyčajnej je celosvetový. Dnes sa pestuje najmä v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Preferuje slnečné a teplé polohy s dobrou pôdnou vlhkosťou. Tekvica je veľmi odolná a rastie až do výšky 3000 metrov nad morom.
Pestovanie tekvice
Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Pre úspešné pestovanie je dôležité slnečné, teplé stanovište a úrodná, dobre priepustná pôda bohatá na organickú hmotu.
Výsev a predpestovanie
- Priamy výsev: Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievame rovno do záhona do hĺbky 3 až 5 cm, 2 až 3 semená do jednej jamky.
- Predpestovanie sadeníc: V chladnejších oblastiach je možné predpestovať priesady v interiéri už na začiatku apríla, približne s predstihom 4 týždňov. Sadenice sa presádzajú na stále stanovisko od apríla do mája, alebo po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba.
Starostlivosť počas rastu
Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije.
- Zálievka: Pravidelná a dostatočná, najmä v období kvitnutia a tvorby plodov, bez dlhodobého premokrenia.
- Ochrana: Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.
- Rotácia plodín: Pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy.
- Stanovisko: Tekvice sú ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole.
- Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť, znížiť rast buriny a chráni povrch pôdy.
Kríženie odrôd a izolačná vzdialenosť
Pri autogamnej zelenine, ako je paradajka, šalát alebo hrášok, môžeme pestovať na semeno viacero odrôd súčasne v jednej sezóne bez toho, aby sme sa museli obávať nežiaduceho cudzoopelenia. Odlišná je však situácia pri osivách cudzoopelivých druhov, medzi ktoré patria napríklad uhorky, tekvice, ale aj mrkva, petržlen, zeler či kapusta, alebo kaleráb. Pri nich sa počas kvitnutia môžu rôzne odrody vzájomne ľahko krížiť, pretože opeľovače medzi nimi prenášajú peľ z kvetu na kvet a nestarajú sa, z ktorej odrody chceme získať osivo.
Najjednoduchšie je pri konkrétnom cudzoopelivom druhu pestovať v sezóne vždy len jednu odrodu a tú nechať hmyz voľne opeľovať. Tak získame odrodovo čisté osivo. Pri bežných druhoch, ktoré sa často pestujú, ako sú uhorky alebo tekvice, treba však zohľadniť aj susedné záhrady, pretože pre opeľovače, ktorými sú najmä včely, ale aj čmeliaky, pestrice a ďalší hmyz, nepredstavujú ploty žiadnu prekážku.
Pri pestovaní v malom v domácich záhradkách sa udáva potrebná izolačná vzdialenosť, to je vzdialenosť, ktorá nám zabezpečí čistú a neskríženú odrodu podľa druhu a podmienok 100-250 metrov od kvitnúceho záhona inej odrody. Prekážky, ako sú budovy a porasty stromov a kríkov, môžu túto izolačnú vzdialenosť skrátiť a naopak.
Ako opeľovať tekvice, strihať ich a zabrániť ich hnilobe
Zber a uskladnenie
Zber tekvice obyčajnej prebieha v septembri a októbri, kedy sú plody plne dozreté. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin a pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov.
- Zber: Zrelosť sa pozná podľa tvrdej a matnej šupky. Pri zbere je dôležité nechať na tekvici stopku, čo predĺži jej skladovateľnosť. Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň. U tekvice hokkaido upozorňuje na zrelosť zaschnutá stopka.
- Skladovanie: Tekvice sa dajú skladovať niekoľko mesiacov, no nie väčšinou až do jari. Dôležité je, aby neboli poškodené. Neskladujeme ich vo vlhku, ideálne je suché, tmavé a chladnejšie miesto, teplota nesmie presiahnuť 20 °C. Väčšie kusy neukladajte na seba, nechajte ich rozložené vedľa seba. Plody na skladovanie zberajte až po vyschnutí vňate. Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri.
Druhy a odrody tekvíc
Existujú štyri základné skupiny tekvíc: tekvica obyčajná, veľkoplodá, figolistá a muškátová. Do prvej skupiny patria známe cukety a patizóny. Medzi veľkoplodé patrí práve tekvica hokkaido.
Obľúbené odrody tekvice obyčajnej
Medzi obľúbené odrody tekvice obyčajnej patrí tekvica Hokkaido, špagetová tekvica, maslová tekvica a cuketa. Existuje mnoho odrôd tekvice obyčajnej, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou, farbou a chuťou.
- Tekvica Hokkaido: Má príjemnú sladkoorieškovú chuť. Jej výhodou je, že sa nemusí šúpať, pretože šupka pri varení alebo pečení zmäkne a môže sa konzumovať. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, vhodná na polievky, pečenie, dusenie alebo ako príloha. Hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru.
- Špagetová tekvica: Má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Je obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám.
- Maslová tekvica: Je ľahko rozpoznateľná vďaka hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej dužine. Dužina je krémová a jemná, skvelá do polievok, pečených pokrmov, rizota alebo ako príloha. Muškátová tekvica je však vhodná hlavne na pečenie. Má krásnu oranžovú farbu a chuťovo je veľmi zaujímavá.
- Cuketa: Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie.
- Tekvica Goliáš (Cucurbita maxima 'Goliáš'): Známa pre svoju obrovskú veľkosť. Má guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Plody dosahujú vysokú hmotnosť, často 30 až 45 kg. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou.
- Veltruská obrovská: Plody sú tiež veľké, tvar je však plochoguľovitý až plochý, farba bledooranžová. Jednotlivé plody dosahujú hmotnosť 15 až 30 kg.
- Cuketa Goldline F1: Žltý hybrid cukety.
- Odroda Kveta: Má kríčkovitý vzrast, rodí skoro. Tvar plodu je valcovitý a v konzumnej zrelosti má zeleno-bielu farbu.
- Diamant F2: Hybridný kultivar, ktorý pochádza zo Švajčiarska. Je úrodnejší a skorší ako predchádzajúci kultivar.
- Belyje: Kultivar patizónu, ktorý sa dováža.
Tekvica obyčajná olejná (Cucurbita pepo L. convar. citrullina var. styriaca)
Tekvica obyčajná olejná je špeciálny typ tekvice, ktorý sa pestuje predovšetkým pre svoje semená. Tieto semená sú bez tvrdej šupky, čo ich robí ideálnymi na priamu konzumáciu a lisovanie oleja. Na rozdiel od bežných tekvíc, kde je hlavným cieľom pestovania dužina, u olejnej tekvice je to práve semeno. Dužina sa zvyčajne využíva druhotne, napríklad na krmivo alebo kompostovanie. Odroda tekvice olejnej OLGA je špecificky určená na produkciu semien, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu a lisovanie oleja.
Plod je splošteno guľatá, v priemere 0,25 - 0,4 metra veľká, hladká mäsitá bobuľa, žltej farby so zvislými tmavozelenými, panašovanými pruhmi. Tekvica olejná sa najčastejšie seje v apríli až máji, v závislosti od počasia a nadmorskej výšky. Plody dozrievajú zvyčajne na konci leta a začiatkom jesene, najmä v septembri až októbri. Zber sa vykonáva vtedy, keď sú plody plne vyfarbené, stopka zdrevnatená a semená vnútri tvrdé a vyvinuté. Pred príchodom prvých mrazov je potrebné všetky plody pozbierať, aby sa nepoškodili.
Okrasné tekvice
Okrasná tekvica (Cucurbita pepo convar. microcarpina) je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Často sa používa na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.
Podmienky pestovania okrasných tekvíc sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla.
Tabuľka charakteristiky vybraných odrôd tekvice
| Odroda | Tvar | Farba | Chuť | Použitie |
|---|---|---|---|---|
| Hokkaido | Guľatý | Oranžová | Sladká, oriešková | Polievky, pečenie, dusenie |
| Špagetová | Oválny | Žltá až krémová | Mierne sladká | Nízkokalorická náhrada cestovín |
| Maslová | Hruškovitý | Oranžová | Krémová, jemná | Polievky, pečenie, rizoto |
| Cuketa | Dlhá, tenká | Zelená alebo žltá | Mierne sladká až neutrálna | Šaláty, moussaka, ratatouille |
Nutričné hodnoty a využitie tekvice
Tekvica je nielen chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre ľudský organizmus. Tekvica má zároveň nízky obsah kalórií, čo ju robí ideálnou pre tých, ktorí chcú udržiavať zdravú váhu, no zároveň konzumovať potraviny bohaté na živiny. Tekvica je mimoriadne všestranná zelenina, ktorú možno pripraviť na nespočetné množstvo spôsobov.
Dužina tekvice
Pri konzumácii sa využíva najmä dužina tekvice, ktorá je bohatá na vitamíny A, C a E, minerály ako draslík, vápnik, železo a vlákninu. Obsahuje vitamín C a beta-karotén, ktorý sa premieňa na vitamín A. Obsahuje tiež vitamíny skupiny B (kyselina pantoténová a niacin), draslík, meď, železo, horčík a selén. Vysoký obsah vlákniny podporuje trávenie. Dužina tekvice obsahuje okrem veľkého množstva vody, vitamín C a beta-karotén, ktorý sa v ľudskom tele premieňa na vitamín A. Tento antioxidant spolu s vitamínom E bráni poškodzovaniu buniek voľnými radikálmi a predchádza rakovine. Vitamíny skupiny B (kyselina pantoténová a niacin) posilňujú cievy a srdce, pomáhajú znižovať krvný tlak aj hladinu zlého cholesterolu. Tekvica obsahuje aj veľa minerálov. Drasík so silným močopudným účinkom vyplavuje z tela prebytočnú soľ, čím zlepšuje stav pri reumatizme a dne. Okrem toho je tekvica bohatá na meď, železo a horčík. Selén pomáha pri ochoreniach močových ciest. Vysoký obsah vlákniny podporuje trávenie a chráni sliznicu žalúdka, pôsobí tiež ako mierne preháňadlo.
V kuchyni ju môžete použiť na prípravu polievok, šalátov, príloh, ale aj dezertov. Využíva sa na prípravu polievok, koláčov, cestovín, grilovaných pokrmov a ako príloha. Čerstvá tekvicová šťava má močopudný účinok a odporúča sa pri obličkových chorobách.
Tekvicové semienka a olej
Tekvicové semienka sú výživné, obsahujú proteíny, zdravé tuky, obzvlášť veľa zinku a vlákninu. Vedci dokázali ich schopnosť eliminovať črevné parazity, zmierniť zápchu a dokonca aj bojovať proti rakovine. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny. Sú jedlé a môžu sa pražiť ako zdravá desiata. Jadierka majú orieškovo sladkastú chuť. Sú tmavozelenej farby, ploché, veľkosťou asi 1 cm. V tejto podobe sú zbavené tvrdého svetlého obalu. Kupujte ich ale len nepražené. Vysušte si chutné jadierka z dozretých tekvíc.
Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev.
Semená z tekvice olejnej sú mimoriadne výživné. Obsahujú zdravé tuky, bielkoviny, vitamíny a minerály, najmä zinok a horčík. Vďaka tomu sú cenené v zdravej výžive. Často sa im pripisuje aj podpora správnej funkcie prostaty, močových ciest a kardiovaskulárneho systému. Semienka sa používajú na priamu konzumáciu aj na lisovanie oleja. Môžu sa jesť surové, jemne opražené alebo solené ako zdravý snack. V kuchyni sa pridávajú do šalátov, pečiva, kaší, nátierok či müsli, kde zvyšujú nutričnú hodnotu pokrmu. Vďaka univerzálnosti patria medzi obľúbené semienka v modernej kuchyni. Tekvicové jadierka sú tiež bohatým zdrojom nenasýtených mastných kyselín.
Tekvicový olej
Koncentrované semienka - to je tekvicový olej. Tmavozelenou farbou a orechovou chuťou sa pýši aj olej z tekvíc, panenský, lisovaný za studena. Štajerský tekvicový olej, nazývaný aj "zelené zlato" z južného Štajerska, si získava srdcia milovníkov gurmánskych požitkov svojou jedinečnou arómou a delikátnou orechovou chutou. Ideálny je do šalátov, kde sa vďaka svojej charakteristickej chuti stane hlavným protagonistom. Okrem toho prispieva množstvom cenných látok, ktoré sú pre naše telo veľmi prospešné. Odporúčaná dávka je jedna až štyri kávové lyžičky denne. Tekvicový olej z olejných odrôd má intenzívnu, jemne orechovú chuť a je cenený pre svoju nutričnú hodnotu. Získava sa lisovaním zo sušených alebo pražených semien pri teplote okolo 60 °C. Olej je tmavozelený, prípadne hnedozelený. V Rakúsku je nazývaný ako „štajerské čierne zlato“ a priemerná ročná produkcia dosahuje 2 milióny litrov.
Tekvicový olej sa používa najmä za studena do šalátov a studených jedál. V domácnostiach sa často používa na ochucovanie zeleninových šalátov, ale aj na vyprážanie, kedy pripravovanému jedlu dodáva špecifickú chuť. Na Slovensku je patentovaný výrobok tekvicového oleja lisovaného za studena s prídavkom organicky viazaného jódu, ktorý napomáha normalizovať funkciu štítnej žľazy. Voľné nenasýtené mastné kyseliny v oleji znižujú hladinu cholesterolu a triglyceridov v krvi. Olej užívaný vnútorne v terapeutickej dávke 1 - 2 čajové lyžičky denne sa používa preventívne a pri ochoreniach močových ciest i predstojnej žľazy. Podporuje udržanie normálnej funkcie močového mechúra, predchádza funkčným poruchám močenia a spomaľuje rast prostaty v skorých štádiách. Komplex účinných látok normalizuje kŕče hladkého svalstva, tlmí bolesť, pôsobí mierne močopudne a pozitívne vplýva na činnosť obličiek, tiež pri poruchách plodnosti.
Tekvicový olej je tiež prospešný pre pokožku, lieči ekzémy, hydratuje pleť a dodáva jej pružnosť. Obsahuje až deväťdesiat percent nenasýtených mastných kyselín (kyselina olejová, linolová, palmitová a stearová), vitamíny E, A a K, síru, draslík, zinok, chróm, selén a jód.
Ako opeľovať tekvice, strihať ich a zabrániť ich hnilobe
Skladovanie semienok
Po otvorení plodu je potrebné semienka najprv očistiť od dužiny a dobre opláchnuť vo vode. Následne sa rozložia v tenkej vrstve na savý papier alebo plech a nechajú sa pomaly sušiť na teplom, vzdušnom mieste mimo priameho slnka. Prípadne možno použiť sušičku na ovocie pri nižšej teplote, aby sa zachovali cenné látky. Semienka musia byť pred uskladnením úplne suché, inak hrozí tvorba plesní. Skladujú sa v uzatvárateľných nádobách na suchom, chladnom a tmavom mieste. Takto vydržia niekoľko mesiacov až sezónu, pričom si udržia chuť aj výživovú hodnotu. Časť úrody možno tiež zamraziť, čím sa ešte viac predĺži doba skladovania.
Liečivé vlastnosti a benefity
Tekvicové semienka sú známe svojimi priaznivými účinkami na prostatu. Obsahujú cucurbitacíny, ktoré zabraňujú premene hormónu testosterón na jeho aktívnejšiu formu dihydrotestosterón. Zinok, ktorý sa v jadierkach nachádza vo väčšom množstve, tiež hrá nezanedbateľnú úlohu v prevencii rakoviny prostaty. Semená tekvice sú jedným z najbohatších zdrojov aminokyseliny tryptofán, ktorá ovplyvňuje vyplavovanie serotonínu v mozgu, čím môže priaznivo ovplyvniť náladu a eliminovať sklony k depresii.
Tekvicové jadierka sú tiež bohatým zdrojom nenasýtených mastných kyselín. Pre nižší obsah kalórií sa tekvica dá v redukčnej diéte využívať ako náhrada príloh ako zemiaky, ryža či cestoviny. Používajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti. Semienka z tekvice môžu byť užitočné pri riešení problémov s prostatou a v zlepšovaní srdcového zdravia. Sú bohaté na oleje a ďalšie hodnotné látky. Pravidelné začleňovanie týchto semienok do stravy ako zdravý snack, možno namiesto slaných tyčiniek alebo ako súčasť orieškových zmesí, môže byť skvelou prevenciou pre zdravie.
Tekvicový olej je veľmi chutný, povzbudzuje krvný obeh a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Môžete ho používať na pokožku aj zvonka. Lieči ekzémy, hydratuje pleť a dodáva jej pružnosť. Spevňuje nechty a vlasy. Obsahuje až 90% nenasýtených mastných kyselín. Nájdete v ňom aj vitamíny E, A a K, síru a draslík, zinok, chróm a selén. Taktiež jód, ktorý si organizmus nedokáže vyrobiť. Ak vám chýba, príčinou bude lenivá štítna žľaza, labilné nervy a oslabená imunita. Ďalšie účinky oleja: Je prospešný pre močové ústrojenstvo a obličky, u mužov zastavia nepríjemné vypadávanie vlasov, lieči ekzémy, hydratuje pleť a dodáva jej pružnosť, pomáha pri boji s artritídou, pravidelné užívanie na telo pôsobí aj protizápalovo, pomáhajú uľavovať pri problémoch s močením (má močopudné účinky), zlepšuje problémy so ženskou inkontinenciou a posilňuje svaly panvového dna, napomáha pri liečbe prostaty, pomáha pri liečbe syndrómu dráždivého čreva., prevencia proti vzniku srdcových ochorení, znižuje hladinu cholesterolu, proti črevným parazitom - pásomnica (každé ráno na prázdny žalúdok užiť lyžicu oleja, po konzumácií oleja min. za hod. urobiť očistu preháňadlom, aby parazity mohli vyjsť von).
Jedlé kvety
Okrem plodov a semien sú jedlé aj kvety tekvice. Sú jedlé a môžu sa použiť ako ozdoba šalátov alebo vysmážané v cestíčku. Môžu sa použiť surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Pred použitím je však potrebné odstrániť horký zelený kvetný kalich.
Zaujímavosti o tekvici
- Až 90 percent tekvice tvorí voda.
- Tekvica patrí do čeľade tekvicovitých spolu s uhorkou, melónom a dyňou.
- Jediný kontinent, kde tekvicu nedopestujete, je Antarktída.
- Tekvica pravdepodobne získala svoje meno z gréckeho „pepon“, čo znamená veľký melón.
- Zaujímavosťou o Tekvici obyčajnej je, že sa často používa v spojení s jeseňou a hlavne s magickým obdobím "dušičiek", kedy 31. októbra vo svete oslavuje množstvo ľudí Halloween. Tradične sa v tomto období do tekvíc vyrezávajú strašidelné tváre a v noci sa do nich vkladajú sviečky, aby vytvorili efekt "vtákavajúcej hlavy". Táto jesenná zelenina potom slúži ako dekorácia počas osláv Halloweenu.
- Tekvica je veľmi odolná a rastie do výšky 3000 metrov nad morom.
- V minulosti bola veľmi obľúbená. Kráľ Karol Veľký vyžadoval od nových osadníkov, aby tekvicu pestovali vo svojich záhradách.
- Tekvica sa používala aj na výrobu riadu.
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo L.) je pôvodom z tropickej oblasti Južnej Ameriky, oddávna pestovaná hlavne v Mexiku. Na Slovensku sa pestuje po celom území okrem vysokohorských oblastí. K najväčším pestovateľom na Slovensku patrí VPP SPU, s.r.o. Kolíňany s priemernou ročnou pestovateľskou plochou 50 ha.
- Pestovala sa už v roku 4500 pred naším letopočtom v Strednej a Južnej Amerike. Účinky tekvice využívali Indiáni, jedli nielen plody, ale aj listy a semienka. Vedeli, že práve v nich sa ukrýva tajomstvo kvalitného sexu a štíhlosti. Tieto časti tekvice pôsobia totiž ako afrodiziakum a majú tiež diuretické účinky. V 15. storočí sa tekvica dostala do Ázie a dodnes je jednou z hlavných ingrediencií orientálnej kuchyne. Do Európy sa dostala až o sto rokov neskôr.
tags: #tekvica #obycajna #romina