Tekvica (latinsky Cucurbita) patrí medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny, ktoré nájdeme takmer v každej záhrade. Hoci sa jej niekedy venuje menšia pozornosť zo strany pestovateľov, je to plodina s mnohými zaujímavými vlastnosťami a rozsiahlym použitím. Vyniká nielen svojou rozmanitosťou tvarov, farieb a chutí, ale aj výbornými výživovými hodnotami. Obsahuje množstvo vitamínov (A, C, E), minerálov (draslík, horčík, zinok) a vlákninu. Pravidelná konzumácia tekvice posilňuje imunitu, podporuje trávenie a prospieva zdraviu srdca.
Tekvica je jednoročná rastlina s bujným vzrastom a mohutnou koreňovou sústavou, ktorá jej umožňuje čerpať vodu aj z väčších hĺbok. Na hrubej, chlpatej a dutej stonke vyrastajú veľké päťlaločnaté listy, ktoré sú tiež porastené tvrdšími chĺpkami. Kvety sú nápadné, žltej farby a dosahujú dĺžku až 100 mm. Plodom tekvice je dužinatá bobuľa, ktorá môže mať rôzny tvar a veľkosť, farba býva biela, žltá, zelená alebo oranžová. Povrch plodu môže byť jednofarebný, pásikavý alebo rôzne mramorovaný. V dužine plodu sa nachádzajú ploché vajcovité semená, ktorých veľkosť závisí od kultivaru.
Pôvod a rozšírenie tekvice
Tekvica pochádza z oblasti Strednej Ameriky, kde bola pestovaná už pred tisíckami rokov. Pravdepodobne sa domestifikovala v Mexiku a neskôr sa z Ameriky rozšírila do celého sveta, konkrétne do Európy v 16. storočí. Dnes je rozšírená po celom svete a pestuje sa v rôznych odrodách a veľkostiach. Zaujímavosťou je, že jediný kontinent, kde tekvicu nedopestujete, je Antarktída.
Tekvica pravdepodobne získala svoje meno z gréckeho „pepon“, čo znamená veľký melón.
Botanická klasifikácia a druhy tekvíc
Tekvica je zelenina z čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae). Botanickým menom Cucurbita pepo sa označuje celá rada typov s rozdielne vyzerajúcimi plodmi. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
Existujú štyri základné skupiny tekvíc:
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Zahŕňa rôzne odrody, ako napríklad cuketa, patizón, tekvica hokkaido a iné.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Sem patrí napríklad tekvica maslová a tekvica goliáš.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Známa je napríklad tekvica muškátová a tekvica butternut.
- Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia): Zástupcovia tekvice figolistej sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov.
- Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera): pestuje sa hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej.
Charakteristika vybraných druhov a odrôd
Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo)
Tekvica obyčajná je známa svojimi veľkými plodmi, ktoré môžu dosiahnuť váhu až 40 kg. Do tejto skupiny patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberajú sa prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Pre jesenné uskladnenie ich však nechávame dozrieť.
Patizón
Patizón je formou tekvice obyčajnej. Tvarom sa však od nej veľmi odlišuje, je diskovitý, zakončený zúbkami a má bielu farbu. Kultivary patizónu majú kríčkovitý vzrast a nepotrebujú oporu. Plody sú vhodné pre diabetikov a dajú sa veľmi chutne konzervovať v sladkokyslom náleve tak, ako uhorky-nakladačky. Najvhodnejšie sú malé plody, ktoré sa zbierajú pár dní po odkvete. Energetický obsah patizónov je 100 J v 100 g hmoty, tekvica obyčajná má vyššiu hodnotu, 142 J v 100 g hmoty. Mladé plody patizónov sú vhodné aj na vyprážanie, chuťovo sú podobné baklažánom alebo vyprážanému syru.
Kabačky
Kabačky patria do skupiny tekvíc so slabším vzrastom. Plody sú menšie a majú pretiahnutý tvar. Kabačky s obľubou pestujú najmä v Taliansku a vo Francúzsku. Taliani ich nazývajú zucchino a konzumujú ich hneď po odkvitnutí tak, že v rozpálenom oleji pražia maličké tekvice aj s okvetnými lístkami. Počas vývoja sa môžu kabačky upravovať podobne ako šalátové uhorky a po dosiahnutí botanickej zrelosti sa upravujú plnením mäsovými a inými plnkami.
Odrody tekvice obyčajnej:
- Kveta: má kríčkovitý vzrast, rodí skoro. Tvar plodu je valcovitý a v konzumnej zrelosti má zeleno-bielu farbu.
- Diamant F2: hybridný kultivar, ktorý pochádza zo Švajčiarska. Je úrodnejší a skorší ako predchádzajúci kultivar.
- Goliáš: vyznačuje sa žiarivo oranžovým povrchom plodu, plody dosahujú vysokú hmotnosť, často 30 až 45 kg. Tvar má guľovitý až oválny.
- Veltruská obrovská: plody sú tiež veľké, tvar je však plochoguľovitý až plochý, farba bledooranžová. Jednotlivé plody dosahujú hmotnosť 15 až 30 kg.
- Belyje: kultivar patizónu, ktorý sa dováža.
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima)
Tekvica veľkoplodá vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov. Plody často dosahujú veľkú hmotnosť a ich dužina sa spracúva na kompóty.
Tekvica Hokkaido
Tekvica hokkaido je veľmi obľúbená, pretože sa nemusí šúpať, jej šupka pri varení alebo pečení zmäkne a môže sa konzumovať. Má príjemnú sladkoorieškovú chuť. Plocho guľovité tmavozelené plody so svetlým žíhaním dorastajú do hmotnosti okolo 2 kg. Dužina je jasne oranžová, chutná.
Halloween tekvica
Tekvica vhodná na Halloween má plody o hmotnosti 8-10 kg, sú plocho guľaté, s výrazne oranžovou pokožkou s atraktívnym pruhovaním. Pokožka je dostatočne pevná, ale nie je tvrdá, takže sa dobre vykrajuje. Vyniká vysokou tvarovou vyrovnanosťou plodov. Iná odroda pre Halloween má plody o hmotnosti 6 - 8 kg, sú plocho guľaté, s výrazne oranžovou pokožkou s atraktívnym pruhovaním. Vďaka svojej veľkosti je veľmi vhodná pre deti na vyrezávanie. Pokožka je dostatočne pevná, ale nie je tvrdá.
Tekvica muškátová (Cucurbita moschata)
Tekvica muškátová, známejšia pod menom tekvica na pečenie, sa najviac pestuje v okresoch Galanta, Nové Zámky a Komárno. Jej pestovaním sa zaoberajú výlučne záhradkári, hoci jej plody sú bohatým zdrojom vitamínu C a výživných látok. Obsah týchto látok sa pečením ešte zvyšuje. Plody tekvice muškátovej sú splošteného tvaru, povrch býva striebristozelený. Dužina je hrubá 30 až 50 mm a môže byť žltá až sýtooranžová. Kultivary so sýtooranžovou dužinou sú vyhľadávanejšie. Tekvica muškátová je menej náročná na vlahu, skôr jej vyhovuje suchšie prostredie. Často sa pestuje ako podplodina v kukurici. Zber plodov sa začína až po prvých mrazoch, pretože po zmrznutí má výraznejšiu chuť. Plody uskladňujeme v suchých a bezmrazých miestnostiach a môžeme ich konzumovať počas celej zimy.
Tekvica muškátová je často označovaná ako maslová tekvica, a je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.
Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia)
Tekvica figolistá sa používa ako výborný podpník pre skleníkové uhorky, ale aj melóny. Vyznačuje sa mimoriadnou odolnosťou proti vetru. Má bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.
Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera)
Tekvica olejnatá sa pestuje v kríčkovej aj ťahavej forme. Je to guľatá tekvica s hmotnosťou 3 až 5 kg, nejednotného zafarbenia - od oranžovej, zelenopásikavej až po škvrnitú. Je určená na produkciu semena na konzum aj lisovanie. Má výborný zdravotný stav.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Tekvice sú teplomilné rastliny, ktoré vyžadujú dostatok slnka, úrodnú pôdu a pravidelnú zálievku. Tekvica podobne ako ostatné rastliny z čeľade tekvicovitých je teplomilná rastlina, vhodná do kukuričných oblastí. Vyššie nároky na teplo majú patizóny, tekvica figolistá a tekvica muškátová. Ideálna teplota na klíčenie je 20 až 25 °C. Pri nízkej teplote semená plesnivejú. Potrebujú primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Pre pestovanie tekvice sú nevhodné ťažké, studené a zamokrené pôdy, ale aj sterilné piesky.
Rastliny vyžadujú dostatok priestoru, preto pri výsadbe dodržujte rozstupy podľa konkrétnej odrody, zvyčajne 1 až 2 metre. Pri plazivých kultivaroch volíme spon 2X1 až 1,5 m a pri kríčkových 1 X 1 m.
Príprava pôdy a hnojenie
Tekvica patrí medzi rastliny, ktoré sú náročné na živiny, pretože pri raste vzniká značné množstvo asimilátov. Dôležitý je preto rovnomerný prísun živín. Pôdu pripravujeme na jeseň zaoraním 4 až 6 kg maštaľného hnoja na 1m2. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Tekvicu pestujeme v druhej trati, to znamená, že ju vysádzame v druhom roku po hnojení maštaľným hnojom. Vhodnou predplodinou sú strukoviny a zemiaky. Môžeme ju však vysadiť aj prvom roku po hnojení maštaľným hnojom, ale iba vtedy, keď ju pestujeme po prirýchľovanej zelenine, ktorej plody zozbierame do polovice mája. Na farme v Čachticiach ju vysádzajú na pole, ktoré bolo v minulom roku na jeseň vyhnojené maštaľným hnojom, kompostom, poprípade bolo na poli vysiate zelené hnojenie.
Ak ale zabezpečíme dostatok organických hnojív a vody, môžeme tekvicu zaradiť k menej náročnej zelenine, pretože má pomerne málo škodcov a potláča rast buriny. Jej rastliny totiž dorastajú do pomerne veľkých rozmerov.
Tekvica je plodová zelenina, to znamená, že je náročná na hnojenie organickým hnojivom a má vysokú spotrebu vody počas celej vegetácie.
Výsev a predpestovanie
Ideálny čas na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. V našich oblastiach pestujeme tekvicu z priameho výsevu. Priamy výsev: Do záhona vysievame semená až po 15. máji, kedy pominie riziko posledných mrazov a pôda sa zohreje aspoň na 15 °C. Semená kladieme do jamiek hlbokých 3 až 5 cm. Vysievame po 2 až 3 semená do hniezda, cca 5 cm od seba, do mierne vyhĺbenej misky. Po vzídení jednotíme porast tak, aby v hniezde zostali 2 až 3 silnejšie rastliny. Semeno tekvice vysievame v druhej polovici mája do hniezd.
Predpestovanie: V chladnejších oblastiach je vhodné predpestovanie v interiéri s predstihom približne 4 týždňov. Využite biologicky rozložiteľné kvetináče, ktoré následne zasadíte priamo do pôdy, čím sa vyhnete poškodeniu koreňového systému. Semená vysievame do zakoreňovačov, aby sme predišli poškodeniu koreňov, ktoré sú v mladosti veľmi krehké. Ak použijeme na výsev suché semená, vysievame po 2 kusoch a po vzídení slabšiu rastlinu odstránime. Pred výsevom môžeme semená namáčať vo vode. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Sadenice do záhona môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Pri pokusnom pestovaní vo vyšších oblastiach sa vysádzali sadence rastliny, no keď teplota klesla počas vegetačného obdobia pod 10 °C, obmedzila sa asimilácia a rastliny zhadzovali násadu plodov.
Zaujímavým spôsobom je výsadba inšpirovaná americkými Indiánmi, zvaná „tri sestry“, pri ktorej spolu pestujú kukurica, fazuľa a tekvica.
#43 | Tekvica – pestovanie, druhy & zaujímavosti | s Alenou Bernadičovou (Farma Tekvička)
Starostlivosť počas vegetácie
Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie je dôsledné odburiňovanie a pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer, pričom dbajte na to, aby voda smerovala ku koreňom a listy ostali suché, čím predídete plesňovým ochoreniam. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Nároky tekvice na vodu sú rozdielne podľa období vývinu rastliny. V prvej polovici rastu vyžaduje rovnomerný prísun vody, pretože vodou sa do rastliny dostávajú potrebné živiny. Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.
Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. Ak chceme dosiahnuť úrodu plodov maximálnej veľkosti, zaštipujeme rastliny tak, že ponechávame na nich 1 až 2 najlepšie vyvinuté plody a ostatné odstránime. Optimálna teplota pre pestovanie tekvice vo fóliových krytoch je 14 až 15°C v noci, cez deň 16 až 18°C pri zamračenom počasí a 20 až 25°C pri slnečnom počasí. Pri vyšších teplotách zaostáva rast koreňa rastliny a zvýšeným výparom vody sa redukuje voda.
Výborné výsledky sa dosahujú pri pestovaní tekvice na komposte.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Pri pestovaní tekvice sa často vyskytujú na rastlinách ochorenia; väčšinou rovnaké, ako pri uhorkách a melónoch. Medzi najzávažnejšie patrí múčnatka uhorková, pri ktorej sa zničí asimilačná plocha rastlín a tie potom rýchlo odumierajú. Ekologickým riešením je postrek roztokom z jednej tretiny mlieka a dvoch tretín vody. Pre prevenciu plesní je vhodné aj vertikálne pestovanie na oporách, pri ktorom plody neležia priamo na vlhkej pôde. Pri väčších plodoch nezabudnite na vytvorenie podporných „prakov“ zo sieťky, aby sa predišlo vylomeniu plodov. Proti tejto chorobe používame preventívne postreky sírnatými prípravkami, alebo organickými fungicídmi.
Ďalšou chorobou je alternáriová škvrnitosť hlúbovín - účinnou prevenciou je morenie semien Hermalom. Na porastoch sa často vyskytuje aj antraknóza uhoriek. Prejavuje sa tak, že na listoch a stonkách vzniknú svetlozelené vodnaté škvrny, ktoré postupne hnednú. Postihnuté pletivá vo vlhkom prostredí hnijú a v suchom prostredí vypadávajú. Dôležitá je dobrá dezinfekcia pôdy, osiva a všetkých materiálov a náradia. Pri prvých príznakoch musíme postriekať fungicídmi.
“Najčastejšími škodcami tekvíc sú rôzne druhy slimákov, ale hlavne slizniaky, ktoré dokážu zničiť celé malé rastlinky a neskôr aj nedozreté plody, keď majú ešte jemnú šupku. Už dorastená väčšia rastlina má jemné chĺpky na listoch, ktoré slimákom celkom vadia, a preto ich už moc nenapádajú. Potom sú tu však rôzne druhy hlodavcov, ktoré sa živia celými plodmi,” vysvetľuje Viktor Černák, pestovateľ tekvíc.
Striedanie plodín a vhodní susedia
Pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Určite nepestujeme jednotlivé druhy tekvíc na tom istom poli, čiže sezóny po sebe. Pôda je už vyčerpaná a hrozí premnoženie škodcov a zničenie úrody. Tak isto nie je vhodné ju sadiť na miesto po uhorkách, hlúbovej zelenine či paprikách.
Tekvica bude rodiť ešte lepšie, ak ju budete pestovať v spoločnosti správnych susedov:
| Rastlina | Prínos pre tekvicu |
|---|---|
| Hrášok a fazuľa | Viažu v pôde dusík, ktorý tekvica následne využije. |
| Borák a facélia | Priťahujú opeľovače, čo zvyšuje úspešnosť opelenia kvetov. |
| Cesnak a reďkovka | Pôsobia ako prirodzený repelent proti škodcom. |
| Kôpor | Láka lienky, ktoré likvidujú škodlivý hmyz. |
| Kukurica | Poskytuje oporu pre plazivé odrody. |
| Cibuľa, mrkva, petržlen, majorán | Vhodní susedia, ktorí prispievajú k zdravému rastu. |
Naopak, nevhodní susedia pri tekviciach sú melóny, zemiaky, jahody, rajčiaky. Ostatná bežná zelenina je viac-menej neutrálna.
Kríženie odrôd a izolačná vzdialenosť
Pri autogamnej zelenine, ako je paradajka, šalát alebo hrášok, môžeme pestovať na semeno viacero odrôd súčasne v jednej sezóne bez toho, aby sme sa museli obávať nežiaduceho cudzoopelenia. Odlišná je však situácia pri osivách cudzoopelivých druhov, medzi ktoré patria napríklad uhorky a tekvice. Pri nich sa počas kvitnutia môžu rôzne odrody vzájomne ľahko krížiť, pretože opeľovače medzi nimi prenášajú peľ z kvetu na kvet. Najjednoduchšie je pri konkrétnom cudzoopelivom druhu pestovať v sezóne vždy len jednu odrodu a tú nechať hmyz voľne opeľovať. Tak získame odrodovo čisté osivo. Pri bežných druhoch, ktoré sa často pestujú, ako sú uhorky alebo tekvice, treba však zohľadniť aj susedné záhrady, pretože pre opeľovače, ktorými sú najmä včely, ale aj čmeliaky, pestrice a ďalší hmyz, nepredstavujú ploty žiadnu prekážku.
Pre pestovanie v malom v domácich záhradkách sa udáva potrebná izolačná vzdialenosť, ktorá nám zabezpečí čistú a neskríženú odrodu podľa druhu a podmienok 100-250 metrov od kvitnúceho záhona inej odrody. Prekážky, ako sú budovy a porasty stromov a kríkov, môžu túto izolačnú vzdialenosť skrátiť.
Zber a skladovanie
Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej, matnej šupky a zaschnutej stopky, na ktorej sa často tvoria prasklinky. Zber sa odporúča realizovať pred príchodom prvých mrazíkov. Zber plodov začína v auguste až v septembri. Plody odrezávame z rastliny postupne podľa zrelosti. Za lahôdkovú zeleninu sa považujú tie plody, ktoré ešte nedosiahli botanickú zrelosť. Sú jemnejšie a majú veľmi dobré chuťové vlastnosti.
Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin a pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Pri zbere ponechajte na plode aspoň 5 cm stopky, čo výrazne predlžuje jeho trvanlivosť. “Dôležité je zbierať ju, keď je úplne dozretá - šupka plodu je krásne oranžová, tvrdá a stopka je zhrubnutá, zdrevnatená. Snažíme sa ju odrezať čo najväčšiu, cca 5 až 10-centimetrovú, má to vplyv na úplné dozretie a zároveň sa predlžuje jej životnosť, a tým aj kvalita uskladnenia,” hovorí Viktor Černák. Na farme zberajú tekvice ručne do dvoch zberných vozov a potom ich skladujú v skladoch s efektívnym vetraním.
Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.
Využitie tekvice v kuchyni
Tekvica je nielen chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre ľudský organizmus. Tekvica má zároveň nízky obsah kalórií, čo ju robí ideálnou pre tých, ktorí chcú udržiavať zdravú váhu, no zároveň konzumovať potraviny bohaté na živiny. Tekvica je mimoriadne všestranná zelenina, ktorú možno pripraviť na nespočetné množstvo spôsobov. V kuchyni ju môžete použiť na prípravu polievok, šalátov, príloh, ale aj dezertov.
Plody tekvice sú ľahko stráviteľné, obsahujú škrob a pektín a majú minimálny obsah bielkovín. Dužina je bohatá na vitamíny A, C a E, minerály ako draslík, vápnik, železo a vlákninu. Tekvicové semienka sú tiež výživné, obsahujú proteíny, zdravé tuky, obzvlášť veľa zinku a vlákninu. Vedci dokázali ich schopnosť eliminovať črevné parazity, zmierniť zápchu a dokonca aj bojovať proti rakovine.
Tekvica je zdravá, chutná a pri dodržaní základných pestovateľských podmienok je nenáročná na pestovanie. Jej výhodou pri varení je, že sa nemusí šúpať (platí pre niektoré odrody, napr. Hokkaido), stačí ju len umyť. Je vhodná na varenie (polievky, omáčky, pyré), pečenie, dá sa aj len jednoducho potrieť cesnakovým maslom.
Jedlé sú aj kvety, buď surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Treba z nich ale vždy odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zaobchádzať opatrne, je totiž veľmi krehký.
Príklady receptov z tekvice:
- Tekvicová polievka: Na olivovom oleji osmažíme nakrájanú cibuľu a cesnak, pridáme očistenú a nakrájanú tekvicu. Zalejeme zeleninovým vývarom a varíme, kým tekvica nezmäkne. Potom polievku rozmixujeme, pridáme smotanu, dochutíme soľou, korením a muškátovým orieškom.
- Pečená tekvica: Tekvicu očistíme, nakrájame na kúsky a rozložíme na plech. Pokvapkáme olivovým olejom, osolíme, okoreníme a posypeme rozmarínom. Pečieme v rúre, kým tekvica nezmäkne a nezhnedne.
- Tekvicové rizoto: Na masle orestujeme cibuľu a cesnak, pridáme nakrájanú tekvicu a ryžu. Zalejeme vývarom a varíme, kým ryža a tekvica nezmäknú. Dochutíme parmezánom a maslom.
- Tekvicové smoothie: Všetky ingrediencie vložíme do mixéra a mixujeme do hladka.
Tekvicové semená a olej
Z výživového hľadiska sú tekvicové jadierka - so šupkou a bez nej - najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny.
Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev.
Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti. Semienka z tekvice môžu byť užitočné pri riešení problémov s prostatou a v zlepšovaní srdcového zdravia. Sú bohaté na oleje a ďalšie hodnotné látky.
Koncentrované semienka - to je tekvicový olej. Štajerský tekvicový olej, nazývaný aj "zelené zlato" z južného Štajerska, si získava srdcia milovníkov gurmánskych požitkov svojou jedinečnou arómou a delikátnou orechovou chuťou. Ideálny je do šalátov, kde sa vďaka svojej charakteristickej chuti stane hlavným protagonistom. Okrem toho prispieva množstvom cenných látok, ktoré sú pre naše telo veľmi prospešné. Odporúčaná dávka je jedna až štyri kávové lyžičky denne.
Zaujímavosti o tekvici
- Až 90 percent tekvice tvorí voda.
- Tekvica patrí do čeľade tekvicovitých spolu s uhorkou, melónom a dyňou.
- Tekvica je veľmi odolná a rastie do výšky 3000 metrov nad morom.
- Zaujímavosťou o tekvici obyčajnej je, že sa často používa v spojení s jeseňou a hlavne s magickým obdobím "dušičiek", kedy 31. októbra vo svete oslavuje množstvo ľudí Halloween. Tradične sa v tomto období do tekvíc vyrezávajú strašidelné tváre a v noci sa do nich vkladajú sviečky, aby vytvorili efekt "vtákavajúcej hlavy". Táto jesenná zelenina potom slúži ako dekorácia počas osláv Halloweenu.
tags: #tekvica #polnohospodarska #rastlina