Jeseň, pani bohatá, zdobí stromy do zlata. A práve v tomto duchu vás pozývame na Trenčiansky hrad, kde si môžete vychutnať čarovnú jesennú atmosféru. Pripravte sa na deň plný zábavy, kreativity a objavovania! Trenčianske múzeum v Trenčíne opäť prináša niečo špeciálne. Okrem obľúbeného vyrezávania svetlonosov sa môžete zahrať aj na detektívov a rozlúštiť veľkú hradnú záhadu detektíva Orieška.
Jesenné aktivity na Trenčianskom hrade
V sobotu 25. októbra 2025 od 10:00 do 16:00 hod. vás čaká veselý jesenný program a množstvo zaujímavých aktivít, ktoré potešia malých aj veľkých návštevníkov. V hlavnej úlohe budú tekvice!
Vyrezávanie tekvíc
So svojimi deťmi si z tekvíc budete môcť vyrezať či vyzdobiť vlastného svetlonosa - maskota jesene, ktorý potom rozžiari a ozdobí Trenčiansky hrad. Tekvičky začneme vyrezávať od 13:00 a všetky potrebné pomôcky na vyrezávanie vám radi požičiame. Tekvičku na vyrezávanie si môžete doniesť buď svoju, alebo vám jednu podarujeme my (poskytneme 1 tekvičku na rodinu) v rámci vstupného. Pozor, počet tekvíc je limitovaný a je možné, že sa rýchlo minú. Preto neváhajte a príďte si vybrať tú svoju čo najskôr, prípadne si môžete priniesť aj svoju vlastnú.
Detektívna pátracia hra
Staňte sa na chvíľu detektívmi! Okrem spoznávania histórie počas hradných okruhov vás čaká aj napínavá pátracia hra - pomôžte detektívovi Orieškovi rozlúštiť veľkú hradnú záhadu. Stopy a indície budú ukryté po celom hrade a len tí najbystrejší pátrači ich dokážu odhaliť.
Maľovanie na tvár
Počas celého podujatia si deti budú môcť užiť maľovanie na tvár či na ruku s hravou jesennou alebo „halloweenskou" tematikou.
Ako vyrezať halloweenske tekvice
Tipy na jesenné aktivity
Okrem spoznávania histórie v rámci hradných okruhov sú pre vás prichystané milé jesenné aktivity pre celú rodinu. Spoločne si tiež vytvoríme strom prianí a budeme spoznávať krásnu prírodu na hrade prostredníctvom pracovných listov. TIP: Za priaznivého počasia a poveternostných podmienok je hrad ideálnym miestom na púšťanie šarkanov!
Tekvica - kráľovná jesene na Slovensku
Október na Slovensku má svoju osobitú vôňu - vôňu pečených gaštanov, posledných slnečných dní, čerstvo napadaného lístia a... tekvíc. Táto skromná, no majestátna plodina sa na jeseň stáva kráľovnou záhrad, dvorov aj kuchýň. Október je čas, keď sa dni skracujú a každému je jasné, že sa blíži zima. Rána sú hmlisté, poobedia ešte niekedy štedré na hrejivé slniečko. Toto sú presne dni, keď sa na trhoch a farmách objavujú stovky tekvíc. Od drobných až po obrovské exempláre, ktoré sa dostanú aj do večerného vysielania spravodajstva ako rarita. A nenechajte sa oklamať. S tekvicami sa nespája iba Halloween, ktorý je u nás stále pomerne novým sviatkom zo zahraničia. Tekvica má dlhú tradíciu aj na Slovensku. Patrí medzi tie rastliny, ktoré sa u nás nenápadne, no trvalo stali súčasťou života.
História tekvice na Slovensku
Do slovenských záhrad sa tekvica dostala v 18. storočí, keď sa začala pestovať spolu s inými „novými“ plodinami ako zemiaky, či kukurica. Na dedinách bola tekvica symbolom hojnosti a zdravia. Staré gazdinky ju pestovali kvôli semienkam - tie sa pražili alebo lisovali na olej, ktorý bol cenným zdrojom tukov počas zimy. Tekvicový olej sa používal nielen v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve - vraj posilňoval srdce a čistil krv. Dužina sa sušila na peci a v zime pridávala do kaší alebo koláčov. Na dedinách ju naši starí rodičia pestovali nielen ako potravu, ale aj ako ozdobu a symbol plodnosti. Na mnohých miestach sa tekvica spájala s ochranou domova. Gazdovia ju kládli na parapety alebo na vrch studne, aby odháňala zlé sily a privolávala bohatú úrodu. Na Zemplíne a Šariši si deti v októbri vyrezávali z tekvíc „duchov“ - nie ako symbol strachu, ale ako malé svetielko do tmy. V Tekovskom regióne bola tradícia, že posledná tekvica z poľa sa nechávala na medze - „pre vtáčikov“, ako poďakovanie prírode. V týchto jednoduchých gestách sa spája minulosť s prítomnosťou.
Druhy tekvíc na Slovensku
Slovensko ponúka rôznorodé druhy tekvíc, ktoré sú obľúbené v kuchyni aj ako dekorácie:
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Najrozšírenejší druh na Slovensku, známy svojou rozmanitosťou tvarov a farieb. V minulosti ju naši predkovia pestovali predovšetkým kvôli semienkam, ktoré sa sušili, pražili alebo lisovali na olej.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Táto tekvica je typická svojou sýto oranžovou dužinou a sladkastou chuťou, ktorá priam volá po varení, pečení a ochutnávaní. Najpopulárnejšia je dnes odroda Hokkaido, ktorá sa dá konzumovať aj so šupkou a pestuje sa v mnohých regiónoch.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Hoci pochádza z teplejších krajín, posledné roky sa tejto tekvici darí aj na Slovensku. Jej vôňa je jemne ovocná, dužina pevná a maslová, ideálna na prípravu krémových polievok, či sladkých dezertov. Najznámejšie odrody sú Butternut - tzv. maslová tekvica.
- Tekvica olejná (Cucurbita pepo var. styriaca): Osobitnou kapitolou je tekvica olejná, pestovaná predovšetkým pre svoje semená, z ktorých sa lisuje tekvicový olej.
Tekvica ako superpotravina
Kedysi ju naši starí rodičia považovali za skromnú, obyčajnú potravinu, no moderná výživa jej vracia zaslúžené miesto medzi superpotravinami. Tekvica je ľahko stráviteľná, s nízkym obsahom kalórií, ale s vysokou výživovou hodnotou. Jej sýta oranžová farba nie je len estetická - prezrádza bohatý obsah beta-karoténu, ktorý sa v tele mení na vitamín A. Tekvicové semienka patria medzi najhodnotnejšie prírodné doplnky výživy. Lisovaný zo semien, tekvicový olej je jedným z najvzácnejších produktov slovenskej jesene. Jediná lyžička denne dokáže posilniť imunitu, znížiť tlak a pridať telu energiu.
Tekvica v slovenskej kuchyni
Slovenská kuchyňa v posledných rokoch objavila tekvicu nanovo. Z kedysi obyčajnej suroviny sa stala hviezda jesenného menu. Najväčšou klasikou je tekvicová polievka - krémová, jemne sladkastá, s dotykom muškátového orieška a smotany. V reštauráciách ju často servírujú s praženými semienkami a kvapkou tekvicového oleja. V ponuke nájdete aj tekvicové rizoto, lasagne, placky, či dokonca gnocchi. Obľube sa teší aj tekvicový koláč - pumpkin pie v americkom štýle, ktorý sa postupne udomácňuje aj v našich domácnostiach. No slovenské gazdinky ho často upravujú podľa seba. A netreba zabúdať na tekvicový olej, ktorý sa lisuje najmä na juhozápade Slovenska. Je tmavozelený, aromatický a patrí k najzdravším tukom vôbec.
Kreatívne tekvicové dielne a inšpirácie
Okrem varenia a ochutnávania je tekvica aj skvelým zdrojom kreativity. V školách, komunitných centrách a na farmách sa organizujú tekvicové dielničky, kde sa z obyčajnej tekvice stáva čarovný predmet - s tváričkou, klobúkom, alebo dokonca rozprávkovým príbehom.
Ako si vyrezať svetlonosa
Vyrezávať tekvice si môžete aj doma. Tu je jednoduchý postup:
- Pomocou fixky nakreslite na tekvicu motív - oči, nos, ústa, prípadne vlastný vzor.
- Ostrým nožom narežte poklop a vyberte vnútro tekvice (semienka môžete vysušiť alebo upiecť).
- Lyžicou vydlabte dužinu, aby zostala stena hrubá cca 2-3 cm.
- Vyrežte nakreslený motív podľa obkreslených línií.
- Do vnútra vložte sviečku alebo LED svetielko a vystavte tekvicu napríklad k oknu alebo na terasu.
Ako vyrezať strašidelný hrad z tekvice: Podrobný návod
Vyrezávanie tekvice je zábavná aktivita, do ktorej môžete zapojiť celú rodinu. Tu je podrobný postup, ako vytvoriť strašidelný hrad z tekvice:
- Príprava pracovného priestoru: Pripravte si stôl alebo stolík a prikryte ho starými novinami alebo plastovou plachtou.
- Výber tekvice: Vyberte si pevnú a hladkú tekvicu, ktorá je dostatočne veľká pre váš dizajn. Ideálne je, ak má rovné dno, aby tekvica stála pevne. Zvoľte veľkú, zrelú tekvicu s pevnou šupkou, suchou tvrdou stopkou, hladkým povrchom a rovným spodkom.
- Odrezanie vrchu tekvice: Ostrým nožom odrežte vrch tekvice a odstráňte vrchnú stopku. Vrchnú časť si odložte, pretože ju môžete použiť ako viečko.
- Vyčistenie vnútra tekvice: Pomocou lyžice alebo škrabky na tekvice odstráňte všetky semená a dužinu z vnútra tekvice. Dôkladne vyčistite steny tekvice, aby boli hladké. Steny tekvice by mali zostať hrubé približne 2-3 cm.
- Návrh dizajnu: Nakreslite si na papier alebo priamo na tekvicu návrh hradu. Môžete si predkresliť veže, okná, brány a iné architektonické prvky.
- Vyrezávanie: Na vyrezávanie použite ostré nožnice alebo špeciálny nôž na tekvice. Ak chcete vytvoriť zložitejšie detaily, môžete použiť aj malé pílky alebo vŕtačku. Začnite vždy od väčších ploch - oči, nos a ústa vyrezávajte ako prvé.
- Osvetlenie: Do vnútra tekvice vložte sviečku, LED svetlo alebo reťaz svetiel, aby ste hrad osvetlili. Ak používate sviečku, uistite sa, že je umiestnená bezpečne a že tekvica je dobre vetraná.
Inšpirácie pre strašidelné hrady z tekvice
Nechajte sa inšpirovať rôznymi štýlmi a motívmi pre vaše tekvicové hrady:
- Klasický strašidelný hrad: Vytvorte hrad s vysokými vežami, špicatými oknami a mohutnou bránou. Pridajte strašidelné detaily, ako sú netopiere, pavúky a duchovia.
- Rozprávkový hrad: Vytvorte hrad inšpirovaný rozprávkami a legendami. Použite jemné farby a detaily, ako sú kvety, víly a jednorožce.
- Moderný hrad: Vytvorte hrad s moderným dizajnom, ktorý kombinuje geometrické tvary a minimalistické prvky.
- Hrad z hororového filmu: Vytvorte hrad inšpirovaný hororovými filmami, ako je Dracula alebo Frankenstein.
Oravský hrad: Inšpirácia pre tekvicový hrad?
Ak hľadáte inšpiráciu pre svoj tekvicový hrad, môžete sa nechať inšpirovať aj skutočnými hradmi. Oravský hrad je jednou z najkrajších a najznámejších historických pamiatok na Slovensku - majestátne sa týči na strmej skale nad riekou Orava pri Oravskom Podzámku.
Stručná história Oravského hradu:
- Začiatky hradu siahajú do 13. storočia (okolo 1241-1267), kedy vznikol po tatárskych vpádoch ako kráľovská pohraničná pevnosť.
- V 15.-16. storočí sa rozšíril o Stredný a Dolný hrad, čím vznikla veľká pevnosť s tromi obrannými líniami.
- Najväčší rozkvet priniesol rod Thurzo (16. storočie) - prestavali hrad do dnešnej podoby.
- V roku 1922 sa na hrade nakrúcal slávny nemecký nemý film Nosferatu - symfónia hrôzy.
- Dnes je hrad múzeom - Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava.
Slovanský Halloween a tradícia Dziadov
Opäť sa nachádzame v tom období roka, keď časť obyvateľstva Slovenska irituje, že sa nejaká druhá časť obyvateľstva rozhodla prelom októbra a novembra stráviť po svojom. Opäť sú tu tie dni, keď sa ľudia hádajú o tom, či je v poriadku, ak si niekto oblečie strašidelný kostým a ide sa zabávať s priateľmi. Kritici argumentujú, že takéto správanie je výsledkom kultúrneho importu Halloweenu z Ameriky a nemá nič spoločné so Slovenskom a našimi tradíciami. Čo ak je to práve naopak? Čo ak práve obliekanie sa do kostýmov a hodovanie sú tou pravou, stáročia starou, slovenskou a slovanskou tradíciou?
Slovanský sviatok mŕtvych - Dziady
Medzi skôr narodenými obyvateľmi Slovenska môžeme stále stretnúť ľudí, ktorí nám vedia na základe vlastnej skúsenosti rozprávaním priblížiť zaujímavú starodávnu tradíciu, o akej mnohí z nás nikdy nepočuli. V noci z 31. októbra na 1. novembra sa mladí ľudia prezliekali do kostýmov zvierat a strašidiel, s koledami prechádzali od domu k domu, pričom im cestu osvecovali svetielka lampášov. Túto starodávnu zvyklosť, náramne pripomínajúcu moderný americký Halloween, by sme mohli nájsť na slovenskom vidieku ešte v prvej polovici 20. storočia. Ako mnohé podobné tradície, o ktorých vie dnes už len málokto, aj táto vychádza zo starých pohanských rituálov. V tomto prípade ide o niečo, čo poznáme pod pojmom Dziady. Slovania verili, že v posledný októbrový deň duše mŕtvych vchádzajú na tento svet a ak sa chcú vyhnúť tomu, aby im ublížili, musia ich pohostiť. Samotný názov, ktorý sa v rôznych jazykoch mierne líši, má rovnaký etymologický pôvod ako slovo dedo. V tomto kontexte však neznamená „starý otec“, ale „predok“. Dziady sú oslavou duší mŕtvych predkov, čiže ide o sviatok Dušičiek, ktorého názov neskôr prebral kresťanský sviatok Pamiatky zosnulých. Aby si naši predkovia udobrili duše, pripravili pre ne bohaté občerstvenie. Jedlo nechávali cez noc na stole, hádzali ho do ohňa alebo hodovali priamo na miestach, kde sa pochovávalo. Počas tejto zvláštnej noci sa zapaľovali rituálne ohne, ale aj menšie svetlá, ktoré mali putujúcim dušiam ukázať správnu cestu. „Podľa všetkého prebiehali podobne ako pohrebné rituály - na hroboch sa hodovalo, pilo a tancovalo s maskami, pričom sa inscenovala symbolická bitka so zlými duchmi,“ opisuje staroslovanské slávnosti uctievania mŕtvych kulturológ PhDr. Lukáš Šutor, PhD. Zaujímavé je, že v pohanských časoch sa Dziady zvykli pripomínať niekoľkokrát ročne, štyrikrát, prípadne až šesťkrát do roka.
Sviatky sa vyvíjajú
Rovnako ako všetky ostatné pohanské sviatosti, aj Dziady katolícka cirkev nahradila svojimi vlastnými sviatkami. V tomto prípade hneď dvomi - Sviatkom všetkých svätých (1. november) a Pamiatkou zosnulých (2. november). Je to údajne preto, že svätci a bežní ľudia nemôžu byť podľa cirkvi oslavovaní v jeden deň. Pri nahrádzaní pohanských sviatkov kresťanskými vždy dochádzalo k preberaniu určitých prvkov zo staršej tradície. S istým zveličením môžeme povedať, že súčasné Dušičky sú len Dziady s novým náterom. V určitom zmysle je preto zbytočné stavať proti sebe slovanské Dziady, kresťanskú Pamiatku zosnulých, keltský Samhain a írsko-americký Halloween. Pri dôkladnom pohľade sa nedá nevšimnúť si, že tieto sviatky toho majú oveľa viac spoločného než odlišného. Všetky nejakým spôsobom vychádzajú z veľmi podobných starodávnych rituálov a figurujú v nich rovnaké motívy. Hoci sa Dziady dochovali až do 20. storočia, je zrejmé, že duchovný rozmer tohto sviatku sa postupne vytratil. Kresťanstvo a kresťanské sviatky Dziady zatlačili do úzadia. Pre ľudí, ktorí si tento dávny sviatok pripomínali ešte v minulom storočí, nešlo asi o prejav autentickej viery v nadprirodzené sily, ale skôr len o formu zábavy.
Dziady v zahraničí
Na rozdiel od Slovenska sa v niektorých ďalších slovanských krajinách tieto staré zvyky uchovali v oveľa ucelenejšej forme. Patria k nim hlavne Poľsko, Bielorusko a Rusko. V týchto krajinách má človek možnosť aj dnes zažiť oslavy pripomínajúce staré Dziady. Veľkú zásluhu na tom má poľský literárny velikán Adam Mickiewicz, ktorý je autorom dramatického diela Dziady. Mickiewicz v ňom pracuje s motívom starej slovanskej oslavy mŕtvych, dielom však komunikuje aj svoje filozofické postoje, pohľady na vieru a poľskú históriu. Táto hra je zároveň dôvodom, prečo sa v medzinárodnom prostredí v súvislosti so slovanskou oslavou mŕtvych uplatnil poľský názov Dziady.
Vyrezávaná tekvica: Strašidelný hrad
S americkým Halloweenom sú spojené rôzne symboly, tým najvýraznejším z nich je nepochybne vyrezávaná tekvica. Avšak ani toto nie je niečo, čo by bolo exkluzívne pre americkú tradíciu, respektíve zvyklosti prisťahovalcov z Britských ostrovov. Na území Slovenska sa „strašidelné“ tekvice vyrezávali už v 19. storočí - mnoho storočí po tom, ako pohanskí Slovania oslavovali Dziady, zároveň viac než sto rokov pred tým, ako k nám prišiel americký Halloween. Vyrezávaným tekviciam sa na Slovensku zvyklo hovoriť svetlonosy. Tento názov je odvodený od názvu démonickej bytosti, ktorá sa pohybovala v lesoch či pri vodných plochách a vábila okoloidúcich ľudí do záhuby. Tekvice vyzbierané v októbri sa pripravili v druhej polovici mesiaca tak, že vydržali akurát do začiatku novembra. Do tekvíc sa zvykli umiestňovať sviečky, ktoré mali dve hlavné funkcie - praktickú, keďže osvetľovali cestu, a symbolickú, pretože boli považované za ochranu pred zlými silami. Keď sa k nám teda v uplynulých desaťročiach prostredníctvom popkultúry a medzinárodných obchodných reťazcov dostal západný Halloween, nešlo o nič nové. Vyrezávanie tekvice patrí medzi najobľúbenejšie halloweenske tradície, ktorá sa datuje už do 19. storočia. Pôvodne Íri vyrezávali strašidelné tváre do repy, no po príchode do Ameriky objavili, že tekvica je oveľa vhodnejšia na túto činnosť.
tags: #tekvice #na #trencianskom #hrade