Koreňová zelenina je neoddeliteľnou súčasťou našich jedálničkov a zohráva kľúčovú úlohu v zdravej výžive. Táto skupina rastlín, ktorých jedlé sú podzemné časti ako korene, hľuzy alebo podzemky, predstavuje širokú paletu druhov. Od mrkvy, cez cviklu až po zázvor - tieto rastliny ponúkajú rozmanitosť, ktorá môže obohatiť každý pokrm. Koreňová zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu a je bežne dostupná, pričom slúži ako prírodné skladisko zásobných látok, čo z nej robí významný zdroj energie pre mnohé populácie po celom svete.
Čo je koreňová zelenina?
Koreňová zelenina sa dá veľmi ľahko odlíšiť od ostatných zelenín. Hlavnú časť rastliny, ktorú konzumujeme, totiž vždy nájdeme pod zemou. Väčšinou je to koreň (mrkva, petržlen), čo nám hovorí už samotný názov. Niekedy to však sú aj koreňové hľuzy (zázvor) či bulvy (zeler, repa), podľa toho ich aj ďalej rozdeľujeme. Pestovanie takýchto zelenín má v strednej Európe pravdepodobne dlhú tradíciu, ak nie najdlhšiu.
Medzi najpestovanejšie druhy patrí predovšetkým mrkva, petržlen, zeler a cvikla, ktoré majú široké využitie v kuchyni a vysokú nutričnú hodnotu. Typickí zástupcovia koreňovej zeleniny sú cvikla, mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, repa, chren, zázvor či reďkovka.
Zeleninová pieseň | Pesničky pre deti | Spievajúci mrož
Mrkva (Daucus carota L. subsp. sativus Thell.)
Mrkva je populárna koreňová zelenina s mnohými zdravotnými výhodami. Je to dvojročná zelenina so súmerným podlhovastým koreňom jasnočervenej farby. Obsahuje farbivo karotén. Mrkva je známa najmä obsahom beta-karoténov, pričom platí, že čím má tmavšiu farbu, tým viac beta-karoténu obsahuje. Ten je lepšie stráviteľný po tepelnej úprave a jeho vstrebateľnosti napomáhajú aj tuky. Z beta-karoténu si naše telo vyrába vitamín A v množstve, aké aktuálne potrebuje. Jeho dostatok je potrebný najmä pre dobrý zrak a peknú a zdravú pokožku. Mrkva obsahuje vitamíny D, E, K a hlavne A, lecitín, draslík, jód či horčík. Okrem beta-karoténu je mrkva zdrojom vitamínu C, vitamínov B-komplexu, draslíka, vápnika, horčíka, železa a ďalších karotenoidov (luteín a lykopén). Vláknina obsiahnutá v mrkve zasa napomáha dobrému tráveniu a zlepšuje peristaltiku čriev. Pravidelná konzumácia mrkvy môže podporiť imunitný systém, znižuje riziko ochorenia srdca a ciev, bojuje proti škodlivým voľným radikálom v tele - znižuje pravdepodobnosť rakoviny, chráni pred oxidačným stresom. Práve varená mrkva obsahuje viac beta-karoténu ako surová.
Mrkvová šťava je dokonca odporúčaná tehotným ženám, pretože vďaka nej je narodené bábätko nielen zdravo vyvinuté, ale matky, ktoré si spravili počas tehotenstva mrkvovú kúru, majú oveľa ľahší priebeh pôrodu. Ak chcete začať v tehotenstve mrkvovou kúrou, vypite jej 1-2 litre denne.
Petržlen (Petroselinum hortense Hoffm.)
Petržlen je koreňová zelenina s jemnou chuťou, ideálna do polievok, omáčok a príloh. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára lesklý ružicu listov a dužnatý koreň, v druhom roku vyháňa byľ, zakončenú kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíkoch. Petržlen pozitívne vplýva na trávenie, pomáha proti nafukovaniu a neutralizuje zápach z úst. Má tiež status antioxidantu a pýši sa vysokým obsahom vitamínu C. Pomáha z tela odvádzať prebytočnú vodu, a tým pôsobí proti opuchom, pomáha pri chorobách obličiek a močového mechúra. Je tiež vynikajúcim zdrojom draslíka. Ženám sa odporúča pri menštruačných bolestiach. Na konzumáciu sa využíva nielen koreň, ale aj vňať.
Zeler
Zeler je výživný a aromatický, vhodný na prípravu polievok, omáčok a šalátov. Je to dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára koreňovú buľvu guľovitého, podlhovastého alebo spľasnutého tvaru a ružicu listov. Zeler má diuretické účinky, pomáha správnemu fungovaniu obličiek a pri zmenšovaní opuchov či regulovaní hladiny kyseliny močovej. Zeler obsahuje provitamín A, vitamíny B-komplexu, vitamín E a vitamín K, ktorý naše telo potrebuje pre správnu zrážanlivosť krvi. Z minerálnych látok je bohatý predovšetkým na draslík, horčík a železo. Práve kvôli obsahu železa sa odporúča pri chudokrvnosti či ženám počas šestonedelia a pri silnej menštruácii. Za zmienku stojí aj obsah pektínu, ktorý okrem iného znižuje hladinu cholesterolu. Éterické oleje obsiahnuté v zeleri nás chránia pred baktériami a plesňami, dokonca dezinfikujú zažívacie ústrojenstvo.
Možno ste o tom nevedeli, ale zeler sa v starovekom Egypte využíval ako afrodiziakum a čo je jeho ešte väčšie plus, používal a dodnes sa používa na mužskú potenciu. Ak pri varení nemáte po ruke žiadnu soľ, použite zeler. Zo všetkých potravín obsahuje najviac soli, takže sa môže použiť aj na dosáľanie jedál.
Paštrnák (Pastinaca sativa L.)
Paštrnák, síce vyzerá veľmi podobne ako petržlen, chutí viac ako mrkva. Vlastne by som povedala, že je to niečo medzi mrkvou a petržlenom. Jeho účinky sú podobné petržlenu, čiže pomáha pri trávení. Má vysoký obsah minerálnych látok, najmä draslíku a kremíku, obsahuje taktiež vitamín C a B.
Repa červená (Beta vulgaris L. subsp. esculenta Guerke f.)
Červená repa, resp. cvikla, je dvojročná zelenina. Má zhrubnutý dužnatý koreň rozličného tvaru, čo závisí od jednotlivých odrôd. V staroveku sa koreň repy využíval IBA na liečenie. Dnes je tomu inak a na repe si vieme pochutnať v surovom alebo varenom stave, v octovom náleve a dokonca aj keď ju zakonzervujeme. Cvikla má antioxidačné účinky, znižuje krvný tlak, pôsobí protizápalovo a močopudne. Obsahuje pomerne veľké množstvo minerálov, napríklad draslík, vápnik a horčík. Je preto vhodná pri dne, kedy telo trpí zvýšenou hladinou kyseliny močovej v krvi. Je taktiež bohatá na železo, a tak je odporúčaná ľuďom, ktorých trápi anémia. Spomenúť treba aj betanín, farbivo zodpovedné za výraznú farbu cvikly, ktoré znižuje úroveň homocysteínu. Cvikla je s minimálnym obsahom tuku a nízkou kalorickou hodnotou tiež priateľkou štíhlej línie. Obsahuje významné množstvo vlákniny, ktorá pomáha pri chudnutí, znižuje hladinu cholesterolu a uľahčuje prácu črevám. Cviklová šťava je životobudič, ktorý okrem iného podporí tvorbu žalúdočných štiav. Ak ju uvaríte, obsahuje viac prospešných látok ako keď ju zjete za surova. Má omladzujúce účinky, prospieva vlasom aj pokožke, spevňuje tkanivo, kosti aj cievy. Je vynikajúca pri nádorových ochoreniach a ešte lepšia pri ich predchádzaní, keďže zamedzuje bujneniu buniek. Posilňuje imunitu, znižuje cholesterol a taktiež zaháňa únavu.
Reďkovka (Raphanus satious L. var.) a Reďkev siata (Raphanus sativus L. var.)
Reďkovka je jednoročná zelenina s malou hľuzou najčastejšie červenej, ružovej alebo červeno bielej farby. Reďkev siata je jednoročná i dvojročná. Hľuza má pevnú šupku čiernej, kávovej, žltej, bielej a červenkastej farby. Obe sú obľúbenou zeleninou.
Chren (Armoracia rusticana G. M. et.)
Chren je trváca rastlina. Má mohutný, valcovitý, na povrchu hnedý a vo vnútri biely koreň, ktorý je obľúbenou a zdravou zeleninou.
Hadí Mor
Je to trváca zelenina s klovitým koreňom, ktorý je na povrchu čierny, vo vnútri biely s mliečnou šťavou. Hadí mor je mrazuvzdorný. Preto ho nemusíme vybrať všetok na jeseň, ale iba toľko, koľko môžeme spotrebovať.
Zázvor
Zázvor sa zvykne nazývať aj ako elixír zdravia. Používa sa síce aj v kuchyni, no vzácnejší je ako liek. Obsahuje antibiotické látky, takže ak máte chrípku alebo ste nachladnutí a niekto Vám ponúkne zázvorový čaj, určite ním neohrdnite. Obsahuje vitamíny B, C a E, minerálne látky ako vápnik, draslík, železo, zinok, fosfor, horčík a selén. Zázvor zlepšuje prietok krvi, zvyšuje imunitu, zlepšuje trávenie, dokonca sa používa aj na detoxikáciu organizmu, zlepšuje dýchanie, ale aj vykašliavanie pri chrípke alebo zápaloch dýchacích ciest, rovnako tak zabraňuje rastu rakovinových buniek. Ak však potrebujete schudnúť, pomôže tiež, takže si ho nezabudnite pridať do jedálnička. Na zázvor si dajte pozor v tehotenstve, alebo keď kojíte, či máte problémy so žalúdkom. Mohol by priniesť viac škody ako úžitku.
Výživové hodnoty koreňovej zeleniny
Koreňová zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu. Obsahuje najmä vitamíny A, C, K a B6, ako aj minerály ako draslík, horčík a železo.
| Druh Zeleniny | Vitamín A (µg) | Vitamín C (mg) | Vitamín K (µg) | Draslík (mg) | Vláknina (g) |
|---|---|---|---|---|---|
| Mrkva | 835 | 5.9 | 13.2 | 320 | 2.8 |
| Petržlen | 421 | 133 | 1640 | 554 | 3.3 |
| Zeler | 449 | 8 | 41 | 260 | 1.8 |
| Repa | 2 | 4.9 | 0.2 | 325 | 2.8 |
Pestovanie koreňovej zeleniny
Čo sa týka samotného pestovania druhov koreňovej zeleniny, majú nízku náročnosť na potrebu živín a starostlivosti. Stačí ich raz za čas trochu okopať a polievať pri naozaj veľkých suchách. Semená koreňovej zeleniny sa sejú priamo do záhonu. Semená do voľnej pôdy nemožno vysievať, ak je pôda ešte zamrznutá alebo mokrá. V osevnom postupe je koreňová zelenina zaradená do druhej trate. Teda v druhom roku po hnojení maštaľným hnojom alebo kompostom obohateným čerstvým hnojom domácich zvierat.
Skoré odrody sa vysievajú na záhon čo najskôr. V teplejších oblastiach obyčajne v marci, vo vyšších polohách v apríli. Stredne skoré a neskoré odrody sa sejú v apríli a v máji do hĺbky 1 až 3 cm. Po vzídení sa rastliny opatrne okopú a podľa potreby ich treba v štádiu dvoch až troch pravých listov jednotiť na vzdialenosť 2 až 5 cm v riadku.
Na čo si treba dať pozor však je, k akým susedom sa koreňová zelenina vysádza. Napríklad mrkva sa dobre znáša s cibuľovinami, rajčiakmi, reďkovkou, hrachom a lahôdkovou kukuricou, neznáša sa so zelerom. Pre petržlen je vhodné susedstvo reďkovky a rajčiakov, ale nevyhovujeme mu spoločnosť kapusty, kalerábu a šalátu. S rajčiakmi, hlúbovinami, cesnakom, uhorkami a fazuľou sa znáša zeler buľvový, ale neznáša sa s mrkvou, šalátom, kôprom, lahôdkovou kukuricou.
Skladovanie koreňovej zeleniny
Všetky tieto zeleniny sa vyznačujú dlhým vegetačným obdobím a dlhou trvanlivosťou, veľmi dobre sa totiž skladujú. Správne uskladnenie a spracovanie koreňovej zeleniny sú kľúčové k udržaniu jej nutričnej hodnoty a čerstvosti. Niektoré koreňové zeleniny zberáme ešte aj v novembri, aj to naznačuje, že budú veľmi dobre “nacvičené” odolnosti voči nepriaznivým podmienkam. Napríklad paštrnák dokáže prečkať zimu dokonca bez skladovania.
- Chladné a tmavé prostredie: Koreňová zelenina sa najlepšie uchováva v chladnom a tmavom prostredí. Ideálna teplota pre uskladnenie väčšiny druhov je okolo 0-4 °C.
- Oddelenie zeleniny od ovocia: Niektoré druhy ovocia, ako sú napríklad jablká alebo hrušky, môžu urýchliť zrenie iných potravín.
- Odstránenie vňate: Pred uskladnením je dôležité odstrániť vňať z koreňovej zeleniny, aby sa predišlo vysychaniu a kazivosti. Vňať môže spotrebovávať živiny a udržiavať vlhkosť, čo podporuje rast baktérií a plesní.
- Porcovanie: Zeleninu krájame keramickým nožom.
- Blanšírovanie: Blanšírovanie je proces krátkeho varenia zeleniny v horúcej vode nasledovaný okamžitým ochladením v ľadovej vode.
- Mrazenie: Koreňová zelenina sa môže zmraziť na dlhodobé uskladnenie. Po blanšírovaní a dôkladnom osušení zeleninu rozložte na plech, aby sa kúsky navzájom nedotýkali, a zamrazte.
- Sušenie: Sušenie je ďalšia metóda na konzerváciu koreňovej zeleniny. Môže byť sušená prirodzeným spôsobom na slnku alebo v sušičke potravín.
Najkratšie vydržia takto uskladnené cvikle a reďkovky, a to asi štvrťroka, ostatné koreňové zeleniny by mali neohrozene prečkať aj pol roka, chren dokonca celý rok. Ak sa však skladované zeleninky kontrolujú, dá sa v prípade zistenia zlého uskladnenia najsilnejšie jedince zachrániť. Jednou z možností je aj skladovanie v chladničke či mrazničke. TIP: Mrazenú zeleninu pri príprave jedla nerozmrazujeme, ale ihneď tepelne upravujeme.
Využitie koreňovej zeleniny v kuchyni
Koreňová zelenina je v kuchyni mimoriadne univerzálna. Či už ju pečiete, varíte v polievkach, sušíte na snacky, nakladáte alebo využívate na šťavy, možnosti sú takmer nekonečné.
- Polievky a vývary: Koreňová zelenina pridáva bohatú chuť a textúru do polievok a vývarov.
- Pečené prílohy: Pečená koreňová zelenina, ako napríklad mrkva a cvikla, je vynikajúca ako príloha alebo ako hlavné jedlo.
Pečená koreňová zelenina
- Koreňovú zeleninu si ošúpeme a očistíme, ak chceme, nakrájame si ju na menšie kúsky (či už na kolieska, alebo po dĺžke je iba na Vás).
- Plech si poriadne vymastím olivovým olejom (môžeme použiť papier na pečenie, aby sa nám zelenina neprichytila na plechu), poukladáme zeleninu, poprášime ju bylinkami a koreninami, pokvapkáme olivovým olejom (poriadne) a dáme do rúry piecť.
- Pečieme pri 200 stupňoch, až kým ju nebudeme mať dohneda, cca 20 minút.
- Zeleninové čipsy: Koreňová zelenina sa dá sušiť na chrumkavé snacky, ktoré sú zdravou alternatívou k obvyklým pochutinám.
Zeleninové čipsy
Jednoducho si nakrájate zeleninu na tenšie kolieska a buď si ju v rúre vysušíte, alebo si si ju vypražíte v oleji. Ak by ste si zeleninové čipsy piekli v rúre, posypte ich grilovacím korením pred pečením. Ak si ich chcete robiť na oleji, tak ich posypte až po fritovaní.
- Zaváraniny: Nakladanie alebo fermentácia koreňovej zeleniny, ako sú reďkovky alebo cvikla, vytvára vynikajúce zavárané a kvasené jedlá, ktoré sú nielen chutné, ale aj prospešné pre zdravie tráviaceho systému.
- Zeleninové šťavy: Koreňová zelenina, ako mrkva, cvikla, zeler a zázvor, sa vynikajúco hodí na prípravu čerstvých zeleninových štiav. Tieto šťavy môžu byť výživné a revitalizujúce, poskytujú zdravotné prínosy a sú skvelým spôsobom, ako rýchlo zvýšiť denný príjem vitamínov a minerálov.
Okrem využitia a konzumovania spodnej časti rastliny sa pri mnohých druhoch tejto zeleniny využívajú aj listy, teda vňate. Napríklad petržlenová vňať či zelerová sú ideálnym dochucovadlom viacerých jedál. Používa sa aj mrkvová vňať, lístky reďkovky alebo repy.
tags: #test #korenova #zelenina