Tri gaštanové kone: Kľúčové zaujímavosti o diele Margity Figuli

Novela Margity Figuli, poprednej predstaviteľky slovenského naturizmu, Tri gaštanové kone, predstavuje vrchol slovenskej medzivojnovej prózy. Na relatívne malom priestore otvára množstvo životných pohľadov, ktoré sa nesú v duchu lásky, života a prírody. Autorka prostredníctvom osudov hlavných postáv dáva príklad, ako žiť, konať a nekonať. Patrí nielen ku kľúčovým v tvorbe lyrizovanej prózy, ale k zásadným dielam celej slovenskej literatúry.

Lyrizovaná próza je literárny smer, ktorý hlásal návrat človeka k prírode a rozvíjal sa od 20. rokov až do konca 2. svetovej vojny. Autori tohto smeru hľadali istotu v prírode a dedine, čo bolo podmienené dobovou situáciou - hospodárskou krízou, vojnou v Španielsku a narušenými vzťahmi medzi ľuďmi. Naturizmus sa rozvíjal aj počas 2. svetovej vojny. Autori sa snažili obnoviť citovosť v próze a hľadali mravné istoty v dedine, orientovali sa na vnútorný život človeka a riešili problémy príklonom k prírode. Do slovenskej literatúry vniesli nový obraz dediny a dedinského človeka, pričom v popredí sú rozprávkové príbehy a mýtické postavy.

Život a tvorba Margity Figuli

Margita Figuli sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne ako tretia dcéra do roľníckej rodiny. Jej rodný dom sa zachoval dodnes, je označený pamätnou tabuľou a je v ňom pamätná izba spisovateľky. Dom stojí aj neďaleko pomníka, ktorý označuje miesto rodného domu básnika, dramatika a prekladateľa Pavla Országha Hviezdoslava. Ľudovú školu vychodila v rodnej obci, študovala na gymnáziu v Dolnom Kubíne, ale maturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Po maturite odišla do Bratislavy a zamestnala sa ako anglická korešpondentka v Tatra Banke, odkiaľ ju prepustili v roku 1941 po vydaní protivojnovej novely Olovený vták. Vojnové roky strávila v rodnom Vyšnom Kubíne a venovala sa literárnej činnosti.

Po časopiseckých začiatkoch v Živene, Slovenských pohľadoch a Eláne knižne debutovala v roku 1936, kedy vyšla bibliofília jej poviedky Uzlík tepla s ilustráciami Kolomana Sokola. O rok neskôr vydala knihu poviedok Pokušenie, ktorým prenikla do sveta umeleckej literatúry a do tohto diela začlenila aj prvé dielo Halúzky. Na literárnej scéne sa definitívne presadila v roku 1940 svojím najznámejším dielom Tri gaštanové kone.

Ďalšími dielami Margity Figuli sú Zem, Arvensisove husle, Babylon (rozsiahly historický štvorzväzkový román, ktorého dej tvoria posledné roky existencie starovekej otrokárskej Novobabylonskej ríše, a ktorý je aj alegóriou nielen fašisticko-nacistickej totality, ale akejkoľvek totalitnej moci), Mladosť (autobiografický román), Ariadnina niť (memoárová esejistická próza) a Víchor v nás (román z prostredia ženského kolektívu fabriky na Orave). Margita Figuli zomrela 27. marca 1995.

Dej a téma novely

Dej novely Tri gaštanové kone sa odohráva na Orave a v dedinách Turiec, Leštiny a v okolitej prírode v bližšie neurčenom čase. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu. Dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Dielo sa skladá z 32 kapitol, ktoré sú bez názvu a nie sú označené slovom ani číslom. Väčšina z nich sa začína opisom prírody, prostredia alebo opisom situácie, niektoré začínajú in medias res. Dejová línia je krátka bez odbočení, použité je ja-rozprávanie - rozprávačom príbehu je Peter (1. os.). V texte sa nachádzajú aj úvahové časti, v ktorých je vyobrazená Petrova nekonečná láska k Magdaléne. Peter si množstvo situácií predstavuje dopredu, hovorí o nich ešte predtým, ako sa stanú (napr. myslí na to, ako opäť uvidí Magdalénu po toľkých rokoch).

Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách: lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu, a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie, ktoré sa volá život. Idea diela spočíva v tom, že iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ, svoje šťastie (ako Peter). Dielo vyznieva ako oslava vytrvalosti hlavného hrdinu, ktorý sa aj napriek všetkým problémom nevzdal svojich mravných ideálov, oslava muža, ktorý dokáže zaprieť aj sám seba, keď je presvedčený o správnosti svojho konania. Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom, honbou za majetkom.

Zápletka: Láska Petra a Magdalény v tieni Zápotočného

Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Jeho práca - skupovanie dreva od sedliakov po dedinách - mu vyslúžila povesť tuláka, lebo vyžadovala neustále cestovanie. Na ceste sa stretáva s Magdaléniným bratrancom Jožkom Gregušom, ako spolu s Janom Zápotočným, najbohatším gazdom z Leštín, pašujú kone z Poľska. Od Jožka sa dozvie, že aj Jano Zápotočný má rovnaké úmysly ako Peter - chystá sa požiadať Magdalénu o ruku, a že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Jana nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Peter ju zachráni a zanesie matke do domu, odkiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia napriek dcérinmu odporu.

Keď sa to dozvie Peter, je rozhodnutý odísť preč, aj keď veľmi túži počuť pravdu od samotnej Magdalény. V krčme ho presvedčia, aby ostal aspoň na pálenie svätojánskych ohňov. Tam Jano Magdalénu zosmiešni - zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostane. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa a Peter odchádza do Turca.

Prekážky a splnenie sľubu

Petrovi trvalo dva roky, kým splnil to, čo sľúbil milovanej Magdaléne. Pracoval do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhali mu ujček s ujčinou a ľudia z dediny. Jedno dievča si ho chcelo získať, ostal však Magdaléne verný. Pracoval pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobil si pár grošov a kúpil si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva, sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím ďalej, tým neposlušnejšie. Celá dedina je plná rečí o ich nešťastnom manželstve. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza utýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano bezcitne zaobchádza so svojou ženou a týra koňa, ktorý sa splaší.

Magdaléna podoň spadne a zhrozený Peter ju znova v poslednej chvíli zachráni spod konských kopýt. Keď sa Jano preberie, útočí na Petra (pokúša sa ho zabiť, no netrafí balvanom). Magdaléna ťažko ochorie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral, a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra. O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel, slovo „Tulák“. Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú, no Magdaléna je ešte istý čas zakríknutá. Peter si ju získava nežnosťou a láskou. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Magdaléna sa zriekla dedičstva v prospech Janovej sestry, proti matkinej vôli sa vydala za Petra a keď skončili všetky povinnosti, rozlúčili sa s ostatnými a vybrali sa konečne do Turca, kde ich čaká šťastie, ktoré onedlho vyklíči.

Postavy a ich charakteristika

V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť. Postavy sú rozdelené na dobré (Peter, Magdaléna, Magdalénin otec) a zlé (Jano a Magdalénina matka). V naturizme sú postavy buď úplne dobré, alebo úplne zlé.

Peter

Peter je sirota, kupec dreva, ktorého rodičia zahynuli pri požiari domu. Má vlastnosti typickej naturistickej postavy - nie je viazaný na jedno prostredie, na určitú časť zeme, ktorá by mu patrila. Nezaoberá sa roľníckou činnosťou ako väčšina ľudí, je kupec, chodí po okolí a skupuje drevo. Jeho láska k Magdaléne je čistá, úprimná a bezhraničná. Je odhodlaný prekonať všetky prekážky, ktoré mu stoja v ceste za svojou milovanou. Vytrvalo a neúnavne sa snaží, aby splnil všetko, čo Magdaléne sľúbil. Peter je skutočným novodobým rozprávkovým hrdinom, ktorý bojuje proti zlu a poráža ho, aby vyslobodil svoju milovanú zo zajatia nešťastného života. Nemá žiadne magické predmety, ale svedomie, ktoré mu vždy ukazuje správnu cestu, a svojho gaštanového koňa namiesto zázračného tátoša, ktorý mu je oporou a priateľom v najťažších chvíľach. Okrem vonkajšieho konfliktu medzi Petrom a Janom Zápotočným rieši Peter sám v sebe mravné otázky, je vystavený pokušeniam, no nepodľahne ani jednému. Na konci si odnáša svoju vyvolenú do domu na vernom gaštanovom koni.

Magdaléna

Magdaléna je dcéra krčmárov, ktorí sa presťahovali do Leštín. Je vnútorne čistá, krehká a citová, citlivá, ideál milujúcej ženy, čistá, nevinná, nežná. Túži po skutočnej láske, má rada Petra. Keby nebol prišiel on, sama by sa za ním vybrala. Pamätá si ho ako láskavého a dobrosrdečného človeka. Netrápila by sa, keby Peter prišiel. Nevie však, či sa nezmenil, preto musí splniť podmienky, ktoré mu dala, zatiaľ čo ona bude odďaľovať svadbu s Janom. Magdaléna trpí, v zármutku sa prediera životom, no nikomu sa nesťažuje. Je pasívna, v tichosti znáša utrpenie a útrapy, ktoré jej život postavil do cesty. Jej láska je veľmi veľká a verná. S Petrom si dali sľub - musí najprv postaviť dom a potom príde po ňu na troch gaštanových koňoch. Na naliehanie matky a pre zneužitie Janom Zápotočným sa za neho vydá. Jej život sa s týmto krutým a surovým mužom stáva pre ňu ťažký. Jano ju psychicky aj fyzicky týra. Aj keď nemá šťastný život, nikomu sa nesťažuje, chodí ako bez duše. Magdaléna je v knihe vykreslená tak, ako ju vidí zaľúbený Peter (subjektívne): stelesnenie čistoty, mravnosti, krásy, dobra, pokory a kresťanskej lásky. „Krásna, nežná, dobrá“, „žena veľkej a silnej viery“, má dlhé svetlé vlasy a podmaňujúce oči, je veselá, statočná, nevinná, trpezlivá.

Jano Zápotočný

Jano Zápotočný je prvý gazda v Leštínach, najbohatší muž v kraji. Je krutý, surový, nepríjemný, ale bohatý. A to v očiach mnohých ľudí výrazne prevyšovalo jeho negatívne vlastnosti. Zápotočný je najnebezpečnejší pašerák koní. Kone však nepašuje z núdze, peňazí má ako pliev a tejto činnosti sa venuje z náruživosti. Bol krutý nielen voči koňom, ktoré týral, ale aj voči Magdaléne. V nešťastnom manželstve začal piť, nakúpil množstvo nebezpečných koní, ktoré bije do krvi. Núti Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť. Jeho príčinou prišla o dieťa, no i tak sa nepolepšil. Opäť týra nevinného koňa a núti svoju ženu, aby ho držala. Tento raz sa mu to však vypomstí. Bol neverný, po čase začal piť, veľmi žiarlil na Petra, preto aj gaštanovému koňovi vypaľoval meno „tulák“. Jeho žiarlivosť ho priviedla až k takému hroznému činu, ako je pokus o vraždu (chcel zabiť Petra).

Vedľajšie postavy

• Maliarička (Magdalénina matka): Záporná postava, tvrdá, panovačná, lakomá, ženie sa za bohatstvom, peniaze má radšej ako vlastnú dcéru a jej šťastie. Je bezohľadná k citovému životu.
• Maliarik (Magdalénin otec): Láskavý, prispôsobivý, čestný; dobrák od kosti, je pod papučou. Má rád Petra.
• Sestra Zápotočného: Milá, pracovitá, bohabojná.
• Ďalšie vedľajšie postavy: Farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúrikmi, krčmár a krčmárka.

Symbolika a umelecké prostriedky

V diele sa nachádzajú rôzne umelecké prostriedky, ako príslovia, porekadlá a metafory. Napríklad: „meno ma preniklo ako klinec“, „ako oblúk rúk črtal sa nad parami vody železný oblúk mosta“, „nebo sa podlievalo krvou“, „plamene vyrástli do zlatého stĺpca“, „rosa podobná sklenenému hrachu“. Dielo je taktiež popretkávané lyrickými obrazmi, najlepšie to môžeme vidieť pri pálení svätojánskych ohňov. Lyrizovaná próza je literárny smer, ktorý hlásal návrat človeka k prírode. Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Dielo vykazuje aj prvky realizmu, napríklad v zobrazení vzťahu človeka a zvierat, kde kôň neublíži dobrému človeku, iba zlému. V diele sa nachádza aj mnoho biblických motívov a odkazov na Sväté písmo, ako aj panteizmus.

Symbolika gaštanových koní

Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci. Symbolizujú smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie; silu, čistotu a vášeň, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu. Scény utrpenia nevinného koňa, mučeného krutým a žiarlivým Zápotočným, patria k emocionálne najsilnejším častiam novely. Kone v podaní Margity Figuli hrajú úlohu prírody, prirodzenosti života: sú mierou, podľa ktorej sa rozpoznáva hodnota človeka. „Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste, kde si ich uviažeš, tam sa stretneme. To bude znamenie.“ Kto by si nepamätal symboliku každého obrazu v najznámejšej próze Margity Figuli Tri gaštanové kone, najčítanejšom diele slovenskej literatúry. Číslo 3 je rozprávkový prvok, dobro víťazí, 3 - láska nie je vždy záležitosťou iba 2 ľudí, gaštanový kôň v umení symbolizuje bujnú mužskú silu. Rozprávkové prvky sa objavujú aj v iných situáciách: magické číslo 3 - 3 hlavné postavy, 3 gaštanové kone, 3 úlohy pre Petra, 3 stretnutia Petra a Magdalény, 3 záchrany Magdalény; zvieratá zasahujú do deja.

Filmové spracovanie

Túto lyrickú ľúbostnú novelu spopularizoval aj televízny film z roku 1966 režisérom Ivanom Balaďom. Film Tri gaštanové kone sa natáčal v obci Malatiná a jej okolí. Obec bola vybratá aj preto, že v okolí obce sú pekné scenérie pre filmovanie, nehovoriac o vtedajších pekných tradičných dreveniciach. Obec Malatiná je zároveň v blízkosti obce Vyšný Kubín - rodiska autorky diela. Celý film sa točil prakticky v Malatinej a jej okolí. Filmári hojne využívali aj Malatinskú drevenicu, niekdajšiu školu a krčmu. Dnes je súčasťou múzea oravskej dediny v Zuberci a slúži pre potreby múzea.

V hlavných úlohách sa predstavili Marta Terenová ako Magdaléna a Michal Dočolomanský ako Peter. Úlohu vo filme získal aj Juraj Kukura, pre ktorého to bola prvá herecká skúsenosť. Konkurzu do filmového obsadenia sa zúčastnil zo zvedavosti, pričom ešte netušil, že to je začiatok jeho budúceho smerovania. Hranie ho natoľko oslovilo, že sa po štúdiu priemyselnej školy rozbehol cestou herectva. Podobne sa vo filme objavilo aj miestne obyvateľstvo v malých filmových rolách. Keď sa aj dnes film Tri gaštanové kone premieta v televízii, tak to staršia generácia celý čas len spomína a komentuje a vysvetľuje mladším rodinným príslušníkom, že táto scéna sa natáčala tam, tento záber bol z Malcova a v tejto scéne bol ten či onen.

tags: #tri #gastanove #kone #zaujimavosti

Populárne príspevky:

• Vianočné pečenie a torty
• prírodné recepty pre hydratáciu suchej pleti
• Martin Kubulák a jeho prístup k pestovaniu
• ako upratať soľou a čiernym korením
• Symbol slovenskej kuchyne