Slovenský mliekarenský priemysel prechádza turbulentným obdobím, ktoré prináša výzvy pre všetky zúčastnené strany - od farmárov až po spotrebiteľov. Hospodárenie mliekarenského priemyslu na Slovensku sa už tretí rok pohybuje v červených číslach. V roku 2004 dosiahlo toto odvetvie stratu vo výške 512 miliónov Sk. Oproti roku 2003 sa ju podarilo znížiť o 174 miliónov Sk.
Nepriaznivá ekonomická situácia na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami núti mliekarov prijať radikálnejšie riešenie, smerujúce k postupnému zvyšovaniu cien mlieka a mliečnych výrobkov. Aj napriek celkovej stagnácii cien vo výrobe, rastové tlaky sú podľa analytika prítomné v spracovateľskom priemysle, a to najmä v potravinárstve.
Ekonomické ukazovatele a výzvy
Podľa predsedu predstavenstva Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) Jána Blcháča, výnosy mliekarenských spoločností poklesli v minulom roku na 18,1 miliardy Sk, pričom v roku 2003 boli 20,7 miliardy Sk. Tržby za vlastné výkony a tovar sa znížili z 18,8 miliardy Sk v roku 2003 na 16,4 miliardy Sk v roku 2004.
Pozitívny vývoj zaznamenala na druhej strane pridaná hodnota, ktorá vzrástla v roku 2004 na 1,1 miliardy Sk z predchádzajúcich 917 miliónov Sk. Jedným z dôvodov týchto negatívnych tendencií je alarmujúco nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. „Slovensko dlhodobo dosahuje najnižšiu spotrebu mlieka spomedzi krajín Európskej únie. Spotreba na Slovensku je len 158 kg mlieka na osobu a rok. Priemerná spotreba mlieka v krajinách EÚ je 235 kg a v susednom Česku 220 kg na osobu a rok,“ konštatovala podpredsedníčka predstavenstva SMZ Valéria Göczeová. Ešte v roku 1990 konzumovali Slováci 253 kg mlieka na osobu ročne.
Okrem nízkej spotreby spôsobuje mliekarom problémy aj nízka nákupná cena surového mlieka. V minulom roku bola odbytová cena mlieka v priemere 9,45 Sk za liter. Preto sa niektorí prvovýrobcovia rozhodli pre vývoz. Napríklad len do Českej republiky vyviezli vlani 9 miliónov litrov mlieka. „Dotácie pre prvovýrobcov mlieka sú nízke, neudržia mlieko doma,“ dodal Blcháč. V súčasnosti je nákupná cena za liter surového mlieka na slovenskom trhu na úrovni 10,02 Sk za liter a cena v EÚ má klesajúcu tendenciu.
Východisko z tejto situácie vidí Göczeová v cielenej masívnej kampani na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Rast konzumácie mlieka o 10 kg na obyvateľa za rok by podľa odhadov SMZ priniesol do štátnej pokladnice približne 200 miliónov Sk ročne.
Rok 2024: Stabilizácia a výzvy
Rok 2024 je možné pre mliekarenský spracovateľský priemysel charakterizovať ako relatívne stabilný. Napriek malému poklesu počtov dojníc sa produkcia surového kravského mlieka oproti roku 2023 neznížila vďaka zvýšenej dojivosti. Nákup mlieka bol v roku 2024 porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi, tak ako aj obsah tuku, obsah bielkovín bol najvyšší za ostatné desaťročie.
Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom za surovinu 352,2 mil. EUR. Pre lepšie pochopenie vývoja cien za surové kravské mlieko môžeme uviesť, že priemerná cena na ostatných 10 rokov (2013-2023) bola 0,3683 EUR/kg a najväčší nárast sme zaznamenali v roku 2021, kedy oproti roku 2022 cena surového kravského mlieka narástla o 33 %.
Napriek vysokým nákladom na nákup suroviny sa mliekarenskému spracovateľskému priemyslu v roku 2024 podarilo udržať rovnováhu aj v ekonomike výroby mliekarenských výrobkov. Prispelo k tomu zvýšenie výroby mliečnych produktov - mlieka o 3,7 %, syrov o 9 %, kyslomliečnych výrobkov o 14%, masla o 4,7 % oproti zníženiu výroby sušeného mlieka o 33%. Zvýšenie výroby sa premietlo aj do zvýšenia exportu mliekarenských výrobkov o 3,3 %, avšak zvýšenie dovozu o 8,7 % a celkové záporné saldo vo výške -232 mil. EUR.
Trh s cenami mlieka a mliečnych výrobkov bol stabilizovaný. Jediným vážnejším výkyvom na trhu boli ceny masla, ktoré sa v októbri 2024 mimoriadne zvýšili v dôsledku zníženej produkcie mlieka v EÚ, zníženiu obsahu tukov a vysokej výrobe syrov. Ekonomické výsledky potvrdzujú, že rok 2024 bol stabilizujúcim rokom nielen pre mliekarenský priemysel, ale aj pre celú vertikálu výroby a spracovania mlieka.
Rok 2025: Dynamika a stabilizácia napriek nepriaznivým vplyvom
Rok 2025 môžeme pre mliekarenský priemysel na Slovensku zhodnotiť ako rok veľmi dynamický a napriek nepriaznivej situácii v dôsledku nákazy slintačky a krívačky (SLAK) na začiatku roka aj ako silný a stabilizačný. K stabilizácii sektora prispela aj cena za surové kravské mlieko, ktorá je v roku 2025 historicky najvyššia vôbec, na úrovni 0,4835 eura/kg.
Sektor prvovýroby a spracovania mlieka bol v roku 2025 výrazne poznačený ochorením slintačky a krívačky. Iba vysoká uvedomelosť prvovýrobcov a spracovateľov mlieka a prísne hygienické opatrenia aj nad rámec pokynov veterinárov ochránili Slovensko pred rozšírením ochorenia a teda aj väčšou likvidáciou chovov. Napriek niekoľkotisícovej strate dojníc sa výroba mlieka vďaka nárastu úžitkovosti zachovala a slovenskí mliekari boli schopní plniť svoje záväzky voči slovenskému spotrebiteľovi.
Obchodné reťazce však situáciu po SLAK nezvládli, zvýšením dovozu mlieka a mliečnych výrobkov až o 12 % ohrozili odbyt domácich mliečnych výrobkov na slovenskom trhu a prispeli tak k výraznému nárastu ich zásob. Spolu so súčasnou nadprodukciou mlieka na svetovom a európskom trhu, ktorá tlačí ceny suroviny smerom nadol, sa tak vytvárajú nepriaznivé podmienky pre trh s mliekom v úvode nasledujúceho roka.
Rozhodujúcim faktorom pre vývoj na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami je naďalej cena surového kravského mlieka. Už v júni 2025 Slovenský mliekarenský zväz upozorňoval na možné negatívne scenáre vývoja na slovenskom trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, a to najmä v súvislosti s vývojom zahraničného obchodu.
Mliekarenský priemysel bojuje so zvýšenými nákladmi vo svojom hospodárení vo vzťahu k reštrikčným opatreniam štátu, zvýšenou DPH a transakčnou daňou. Priemysel pociťuje zníženie odbytu svojich výrobkov v súlade s celkovou situáciou v odbyte, ako to naznačujú zástupcovia obchodu. Naviac je nevyhnutné opakovane uviesť, že chronickou konkurenčnou nevýhodou slovenského sektoru prvovýroby a spracovania mlieka je pretrvávajúci investičný dlh, ktorý sa odhaduje na 500 miliónov eur.
LARGEST MILK-PRODUCING COUNTRIES IN THE WORLD
Tabuľka: Vývoj produkcie mliečnych výrobkov v roku 2024
| Produkt | Zmena oproti roku 2023 |
|---|---|
| Mlieko | +3,7 % |
| Syry | +9 % |
| Kyslomliečne výrobky | +14 % |
| Maslo | +4,7 % |
| Sušené mlieko | -33 % |
Výzvy a riešenia pre slovenský mliekarenský priemysel
Očakáva sa, že rok 2026 bude z hľadiska vývoja na trhu veľmi dynamický a veríme, že výkyvy na trhu nenadobudnú krízovú amplitúdu tak, ako tomu bolo v roku 2009 alebo v roku 2016. Slovenskí spracovatelia mlieka si vážia dlhodobo budované vzťahy so slovenskými prvovýrobcami a chcú naďalej zo slovenského mlieka vyrábať kvalitné mliečne výrobky pre slovenského spotrebiteľa. Rok 2026 bude rozhodujúcim rokom v oblasti tvorby politík na úrovni EÚ a ich implementácie na podmienky Slovenska, kde nás čaká veľa práce.
Aj preto budú slovenskí mliekari hľadať cesty na posilnenie spolupráce tak so slovenskými farmármi, ako aj obchodnými partnermi. Slovenský mliekarenský zväz čaká v roku 2026 výzva v podobe organizácie výročného kongresu Európskej mliekarenskej asociácie v Bratislave, kde sa na jeseň stretne európske spoločenstvo nielen mliekarov, ale aj ich dodávateľov služieb a ďalších odborníkov v oblasti tvorby politík, vedy a výskumu na úrovni EÚ.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce situáciu v sektore mlieka
Slováci v konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov zaostávajú za vyspelejšími krajinami EÚ. Dosahuje len 158,5 kilogramu mlieka na osobu a rok. Ak ju porovnáme s priemerom EÚ, ktorý je na úrovni cca 270 kilogramov, poprípade s odporúčanou spotrebou podľa WHO - Svetovej zdravotníckej organizácie (220 kg), treba uznať, že v tejto oblasti zaostávame za vyspelými krajinami.
Ceny mlieka a mliečnych výrobkov zo zahraničia sú veľakrát nižšie ako slovenské. Okolité štáty svoje prebytky mlieka a mliečnych výrobkov umiestňujú na slovenský trh za ceny, ktoré zohľadňujú výrazne vyššiu podporu ich poľnohospodárov, nižšie odvodové a daňové povinnosti a iné, skryté formy podpory, ktoré sa premietajú aj do ceny.
Slovenskí spotrebitelia majú v rukách silu rozhodnúť, či skončí v ich nákupnom košíku slovenský, alebo zahraničný mliečny výrobok. Oni v konečnom dôsledku rozhodnú o tom, či v budúcnosti bude na pultoch obchodov slovenské mlieko a mliečne výrobky, či budú na Slovensku prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka a či budú mať prácu desaťtisíce Slovákov.
Slovenský sektor mlieka sa nachádza v kríze. Táto kríza by nemala nabrať rozmery „veľkej mliečnej krízy“ z rokov 2008/2009, kedy prišlo k poklesu nákupných cien mlieka na Slovensku až na 18 centov. Súčasná kríza by mala byť „malou krízou“ a nákupné ceny by nemali klesnúť pod 24 centov, čo by znamenalo pre slovenský sektor mlieka vážny kolaps.
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka si sú vedomí, že vyrábajú mlieko v európskom priestore s európskymi nákladmi. Preto by radi dosiahli také príjmy, ktoré zabezpečia aspoň pokrytie ich nákladov. Je všeobecným prianím všetkých poľnohospodárov, nielen prvovýrobcov mlieka, aby sa na celý rezort pôdohospodárstva prihliadalo ako na strategický sektor a podarilo sa nastaviť rámec systémovej podpory, ktorý im umožní zlepšenie ich hospodárskych výsledkov a odstránenie obrovského investičného dlhu. Očakáva sa, že aj v roku 2026 bude pretrvávať dlhodobý problém podnikov s pracovnou silou.
Aktuálna situácia na trhu s mliekom
Európske observatórium pre trh s mliekom už rok monitoruje dianie v sektore a pravidelne poskytuje trhové informácie a krátkodobé analýzy. Experti z členských organizácií, ktoré reprezentujú rôzne stupne v dodávateľskom reťazci, sa stretávajú, aby zhodnotili situáciu na trhu. Po oživení cien mliečnych produktov začiatkom roka nastal opäť klesajúci trend.
Produkcia mlieka v prvých dvoch mesiacoch roka poklesla o jedno percento, no marcové údaje naznačujú rozdielne trendy. Nákupcovia vyčkávajú, očakávajúc zvýšenie produkcie po zrušení mliečnych kvót, čo by mohlo stlačiť ceny nadol.
Priemerné výkupné ceny mlieka sa stabilizovali na úrovni okolo 32 centov za kilogram, no rozdiely medzi členskými štátmi sú výrazné. Klesajúce náklady na krmivá a energie momentálne podporujú marže farmárov. Európske zásoby masla, sušeného odstredeného mlieka a syra klesajú, no detailnejšie posúdenie naznačuje, že zásoby sušeného odstredeného mlieka sú nadmerné, zásoby masla sú mierne nad potreby a zásoby syra sú na normálnej úrovni. Výrobcovia syrov sa rýchlo prispôsobili ruskému dovoznému embargu.
Na svetovej úrovni poklesla produkcia mlieka v prvom štvrťroku 2015 o 0,4 percenta. Predpovede pre rok 2015 sú skromné: 1,5-percentný nárast pre EÚ a 1,9-percentný pre USA. Export sušeného odstredeného mlieka bol silný, no export plnotučného sušeného mlieka trpí zníženým dopytom z Číny. Export syra utrpel zníženým dopytom z Ruska. Spotreba v domácnostiach klesá v objeme aj v hodnote.
Zrušenie mliečnych kvót a jeho dopady
Európska komisia prišla s témou zrušenia kvót na produkciu mlieka s cieľom uvoľniť trh a vytvoriť komparatívne výhody pre zvýšenie zahraničného obchodu do tretích krajín a liberalizáciu obchodu v EÚ. Rozhodnutie o zrušení kvót prišlo v období, kedy sa analyzoval nárast svetového dopytu po mliečnych výrobkoch.
Dôležité je analyzovať situáciu chovu dobytka a dojníc, stav spracovateľského priemyslu, konkurencieschopnosť producentov mlieka a mliekarenského priemyslu a komparatívne výhody producentov. Je to komplexný balík problémov, ktorý je potrebné riešiť komplexne, nielen cez dotácie.
V minulosti boli vypracované štúdie, ktoré mohli byť základom pre cielené opatrenia a manažment procesu zvyšovania konkurencieschopnosti. Odvetvie bolo ponechané samé na seba, chýba koordinácia procesov vo výrobe a nadväznosti výroby a spracovateľov, vedecká a koordinačná podpora v transformácii na efektívne chovy, prenos VTR, zapojenie genetiky a plemenárskej práce, riešenie krmivárstva a výživy, aplikácie skúseností využitia technológií a techniky a starostlivosti o zvieratá.
V súčasnosti sú obrovské rozdiely v úrovni chovov. Štát sa stotožňuje s doktrínou sebestačnosti potravín, no vnútorná organizácia odvetvia, výrobné a odbytové väzby a integrované väzby medzi výrobcami a spracovateľmi nie sú koordinované tak, aby bolo odvetvie produkcie mlieka efektívne.
Vznikajú rozdiely v intenzite, efektívnosti, kvalite a zdraví stád, kvalite výživy a fenotypovej schopnosti stád. Existujú chovy, ktoré produkujú 11 000 l na dojnicu, no 30 percent chovov má úžitkovosť pod 7 000 l. Celoživotná priemerná úžitkovosť kravy je v SR nad 18 000 l, no horšie podniky dosahujú len 70 percent priemeru.
Existujú rozdiely v krmivárskej a výživovej úrovni medzi podnikmi, čo sa prejavuje v efektívnosti chovu dobytka, vrátane chovu dojníc a produkcie mlieka, a v konkurencieschopnosti. Niektoré chovy majú náklady 32 centov a iné nad 50 centov na liter, pričom priemer kolíše na úrovni 38 - 45 centov. To znižuje konkurencieschopnosť niektorých producentov. Výsledkom je zánik viac ako 150 chovateľov, zníženie stavov dojníc, stagnácia produkcie mlieka a nenaplňovanie mliečnych kvót.
Úroveň podnikov je heterogénna a minimálne polovica podnikov udržiava stáda iba preto, že investovali do technológií, stád a ľudí. Mnohí chovatelia majú obavy o budúcnosť svojich investícií a zvažujú, či ísť do PRV. Zrušenie kvót sa prejaví vo väčšej ponuke mlieka v EÚ, pričom dopyt v EÚ sa nebude zvyšovať, ale bude sa zvyšovať svetový dopyt. Neočakávajú sa prebytky mlieka v EÚ, no môžu sa objavovať časové prebytky mlieka a výrobkov, ktoré budú generovať snahu predať za znížené ceny do krajín s nižšou konkurencieschopnosťou, napríklad do SR.
Táto situácia bude mať vplyv na vnútorný trh s mliekom, spracovatelia budú mať menší odbyt a budú znižovať svoj dopyt po dodávkach mlieka a znižovať ceny. Bude to o kvalite mlieka a objeme od jedného dodávateľa. Tlak sa prejaví predovšetkým u malých a nekvalitných producentov a tých, ktorí majú nízku rentabilitu nákladov. Môže sa stať, že 10-15 percent producentov mlieka odíde od chovu kráv. Kvalitné podniky s vysokou efektívnosťou môžu stavy dojníc zvýšiť. Celkové saldo tohto procesu bude pravdepodobne záporné.
Ako podporiť produkčno-spracovateľskú vertikálu v SR?
Podpora by mala vychádzať z celkovej analýzy. Je potrebný ozajstný záujem na spoločnej veci. Nevyriešia to výzvy na PRV a viazané dotácie. Vyžaduje to sústavnú prácu z hľadiska prenosu VTR, hľadanie podpory v plemenárskej práci, výberovej podpory na zvýšenie genofondu, poskytnutia postupov v krmivárskej praxi. Výrazný pokles stavov a úžitkovosti kráv po roku 1989 sa následne prejavil v trhovej produkcii mlieka, v nákupe mlieka do spracovateľských podnikov a vo výrobe a spotrebe mliekarenských výrobkov. Príspevok analyzuje príčiny uvedeného nepriaznivého stavu a hľadá možnosti na zastavenie rastu cien a zladenie ekonomických väzieb medzi nákupnými, spracovateľskými a spotrebiteľskými cenami.
Mliečne výrobky majú nezastupiteľné miesto vo výžive ľudí. Od roku 1989 sa výrazne znižuje výroba a spotreba mliekarenských výrobkov, najmä v dôsledku znižovania požiadaviek spotrebiteľského trhu. Ceny výrobcov surového kravského mlieka (nákupné ceny, farmárske ceny) sú ceny platené výrobcom poľnohospodárskej produkcie spracovateľskými organizáciami (mliekárňami). Mliečne výrobky dodávané do obchodnej siete za spracovateľské (obchodné) ceny, kde ich spotrebiteľ kupuje za spotrebiteľské ceny. Cieľom predkladaného príspevku je hodnotenie ekonomických väzieb medzi poľnohospodárskou prvovýrobou, spracovateľským priemyslom a obchodom v komodite kravské mlieko.
V porovnaní s rokom 1989 poklesli stavy kráv v roku 1996 z 559 tis. ks na 335 tis. ks, t.j. o 224 tis. ks (40,07 %). V roku 1997 by sa mal pokles stavov kráv spomaliť a stabilizovať. Priemerná dojivose kráv klesla za hodnotené obdobie rokov 1989-1996 z 3 654 l na 3 317 l, t.j. o 337 l (9,22 %). Nepriaznivý vývoj v dojivosti kráv sa podarilo zastaviť až v roku 1993. Objem vyrobeného mlieka poklesol z 1 995 mil. l v roku 1989 na 1 125 mil. l v roku 1996, t.j. o 43,61 %. V roku 1997 by sa podľa prognózy mala výroba mlieka mierne zvýšiť na 1 185 mil. l. Trhová produkcia mlieka (vrátane drobného predaja a samozásobovania) poklesla v rokoch 1989-1996 z 1 733 mil. l na 937 mil. l, t.j. o 796 mil. l (45,93 %). Výraznejšie poklesol nákup mlieka do spracovateľských podnikov, a to z 1 733 mil. l v roku 1989 na 826 mil. l v roku 1996, t.j. o 907 mil. l (52,34 %). V roku 1996 sa nakúpilo okrem 826 mil. l mlieka do veľkých mliekární spracovateľského priemyslu aj 51 mil. l mlieka do malých mliekární, takže celkový nákup bol 877 mil. l mlieka.
Vývoj úrovne nákupných cien (cien výrobcov mlieka) zaostal za rastom nákladov najmä v prvých rokoch po cenovej liberalizácii. Priemerné ceny výrobcov mlieka (bez DPH) sa v hodnotenom období zvýšili z 5,72 Sk v roku 1993 na 6,66 Sk v roku 1996, t.j. o 0,94 Sk (16,43 %). K zmierňovaniu rozdielov medzi vlastnými nákladmi (v roku 1996 8,30 Sk.l-1) a cenami výrobcov prispievajú necenové nástroje, a to najmä prémie za kvalitu mlieka, ktoré boli v roku 1996 0,87 Sk na 1 l mlieka. Celková úhrada za 1 l mlieka tak dosiahla v roku 1996 7,53 Sk.
Nepriaznivý vývoj je v reláciách medzi cenami výrobcov mlieka, spracovateľskými a spotrebiteľskými cenami. Stabilita nákupných cien mlieka v rokoch 1995-1996 by sa mala prejaviť v stabilite spracovateľských a spotrebiteľských cien. Prepojenosť spracovateľských a spotrebiteľských cien má podobný priebeh ako u spracovateľských a nákupných cien.
tags: #trzby #v #spracovatelskom #priemysle #mlieka