Zelenina z vlastnej záhrady je nielen omnoho výživnejšia, ale aj neporovnateľne chutnejšia. Už cez zimu si môžeme začať pripravovať svoju zeleninovú úrodu. Tento článok sa zameriava na pestovanie uhoriek, konkrétne v skleníkových podmienkach a vo fóliovníku, a poskytne všetky potrebné informácie pre úspešné pestovanie.
Prečo pestovať uhorky vo fóliovníku alebo skleníku?
Záhradný fóliovník je praktický prístrešok, ktorý poskytuje väčšiu kontrolu nad teplotou a klímou. Fóliovník vám môže zabezpečiť aj slušnú úrodu šalátových uhoriek. Pre svoju maximálnu funkčnosť, spoľahlivosť a konkurencieschopnú cenu sú výbornou alternatívou k tradičným skleníkom. Jeho ľahká konštrukcia a možnosť presúvania zabraňuje rýchlemu odvetrávaniu vody od zeminy. Vždy ideálnu teplotu zabezpečuje veľký objem nahromadeného vzduchu. Fóliovníky ponúkajú svojou pevnou konštrukciou rôzne možnosti na pestovanie vašej obľúbenej zeleniny a ovocia. Veľmi dôležité je spomenúť, že fóliovník sám o sebe poskytuje perfektné podmienky pre život vašej zeleniny, či byliniek.
Pestovanie uhoriek v skleníku či fóliovníku je vhodnou alternatívou, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu uhorky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. Súčasný systém starostlivosti o rastliny v skleníkoch si vyžaduje trochu dôvery a schopnosti. Možno si to bude vopred vyžadovať trochu praxe, aby ste sa nedopustili jednej z týchto bežných chýb pri pestovaní v skleníku/fóliovníku.
Výber odrôd uhoriek pre skleník a fóliovník
Existujú tisíce odrôd uhoriek rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín uhoriek, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa uhorky rozdeľujú na nakladačky a šalátové uhorky, no ich diverzita je taká bohatá, že len ťažko sa dajú všetky zaradiť do týchto dvoch kategórií. Tým, že sú šalátové uhorky väčšie, väčšinou potrebujú aj dlhší čas na zrenie a preto sa častejšie pestujú v skleníkoch.
Delenie uhoriek
- Klasické nakladačky a šalátové uhorky: Šalátové uhorky majú dĺžku aj niekoľko desiatok centimetrov, zvyčajne tak 20 - 30 cm, nakladačky zberáme oveľa menšie - keď majú približne 7 až 10 cm. Pokiaľ by sme uhorku nakladačku nechali dorásť na väčšiu, nenarastie z nej šalátová uhorka. Ak necháme nakladačku prerásť, zbacuľatie a trošku sa predĺži. Nikdy však nebude pekná a štíhla ako šalátovka. Môžeme teda pestovať oba druhy, alebo ak máme menšiu záhradu, môžeme pestovať len nakladačky a používať ich aj ako šalátové.
- Rozdiely medzi nakladačkami: Skupinu nakladačiek delíme na dve podskupiny a hovoríme tomu hrubo bradavičnaté alebo jemne bradavičnaté. Hrbolčeky na povrchu uhoriek sú vlastne drobné ostne - bradavičnaté výstupky, ktoré sú zvyčajne trošku pichľavé. Hrubo bradavičnaté odrody majú tých výstupkov menej, ale sú o niečo väčšie a jemno bradavičnaté majú výstupky drobné a uhorka je nimi celá posiata.
- Popínavé uhorky: Popínavé uhorky pestované v prirodzenej forme uhoriek (liana) za pomoci opory. V podstate rastú neustále do výšky až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Plodia viacnásobne.
- Hybridy: Krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov a prevažovanie samičích kvetov.
Partenokarpické odrody
Partenokarpné uhorky sú hybridné odrody, ktoré nepotrebujú opelenie na to, aby tvorili plody. Väčšinou majú takéto hybridy len samičie kvety a vytvorené plody neobsahujú semienka. Práve kvôli týmto výhodám je väčšina moderných hybridov uhoriek partenokarpná. Partenokarpické odrody preto odporúčame najmä do skleníkov a fóliovníkov, pretože nepotrebujú opelenie. Partenokarpné uhorky však môžu byť opelené inými uhorkami, ktoré majú aj samčie kvety a potom produkujú plody s jadierkami a často s horkejšou chuťou. Preto by sa tieto rozdielne typy uhoriek nemali pestovať spolu, aby sa zachovala kvalita plodov.
Príprava na pestovanie uhoriek vo fóliovníku
Príprava pôdy
Prípravy pôdy vo fóliovníku na sezónu treba ideálne začať riešiť ešte počas jesene. Organické hnojivo, maštaľný hnoj, pôde dodá potrebné živiny. Pred sadením prvých rastlín je vhodné pôdu poriadne prekypriť. Uľahčíte tak rastlinám proces zakorenenia. Dbajte na kvalitné hnojivo. Ak ste si vybrali viacero typov zeleniny na sadenie, nekupujte zeminu podľa druhu rastlín, ale viacúčelovú zeminu s vyšším obsahom kompostu. Uhorky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6 až 7. Keďže uhorky sú pomerne náročné na živiny, pôda by mala byť bohatá na organickú zložku a živiny, ideálne vo forme kompostu alebo vyzretého hnoja. Efektívnym spôsobom výsadby je položenie 5 cm vrstvy kompostu na pôdu bez premiešavania a vysádzanie semienok, prípadne sadeníc priamo do kompostu.
Výsev a predpestovanie
Uhorky patria podobne ako papriky a paradajky k teplomilnej zelenine a nemajú rady nižšie teploty. Teplota pod desať stupňov im nevyhovuje a pri takejto teplote môžu mať šok z chladu alebo problémy s rastom. Uhorky si môžeme predpestovať doma na okne a vysádzame ich až v druhej polovici mája. Odporúčam s týmto výsevom počkať až do druhej polovice apríla, pretože uhorky pomerne rýchlo klíčia. Pokiaľ máme skleník alebo fóliovník, má skorý aprílový výsev zmysel, čiže v takom prípade sa môžu vysievať už začiatkom apríla.
Semená na klíčenie zväčša potrebujú 16 až 20°C. Teplotu cca 20 až 23°C vyžadujú skôr letničky.
Štartovanie semienok
Môžeme semienko naštartovať vopred. Robí sa to tak, že si do misky vložíme pijavý papier, ktorý navlhčíme vodou a rozložíme naň semienka. Necháme postáť niekoľko hodín, prípadne celý deň. Semienka nasajú vlahu a spustí sa ich rýchly štart. Do pôdy ich potom vysievame takto naštartované.
Morené semienka
Keď si kupujeme semienka uhoriek, niekedy si môžeme všimnúť, že na obale majú napísané, že sú morené. Morené znamená, že boli namáčané v chemickom roztoku. Väčšinou ide o fungicíd, čiže prípravok proti hubovým chorobám, ktorý má zamedziť problému klíčiacej rastliny pri kontakte s pôdou alebo v pôde. Morenie umožní semienku uhorky a mladej rastline zabojovať s týmito hubovými chorobami, pretože uhorky sú na hubové ochorenia pomerne náchylné. Väčšinou sú morené semienka označené farebne. Do moridla sa pridáva farbivo, takže bývajú buď ružové alebo modré. Najvhodnejšie je vysadiť už namorené semienka uhoriek, ktoré sú ošetrené proti plesniam.
Predpestovanie a presádzanie
Pri predpestovaní paradajok sme zvyknutí ich pikírovať - rozsádzať. Áno, môžeme si vysiať súvislejší rad uhoriek a neskôr ich rozsádzať na trvalé stanovište. Lepšie je však vyhnúť sa presádzaniu, pretože sadenice sú dosť krehké. Malé rastlinky sa ľahko lámu, preto sa mi celkom osvedčilo vysievať uhorky do rašelinových kvetináčov. Korienky mladých rastlín nemajú problém cez takýto kvetináč prerásť a do pôdy ich potom vysádzame priamo s kvetináčom, ktorý sa v pôde rozloží. Semená uhoriek sa sadia do kvetináčov priemeru 6 - 9 cm. Na dne musia mať dierku pre odtečenie prebytočnej vody. Nevkladajte viac ako 1 semienko do kvetináča, pretože rastliny by sa “bili” a nemusia sa uchytiť. Potrebujú zhruba mesiac na vyvinutie silného koreňového systému, aby ste ich dokázali bezpečne vybrať spolu so substrátom z kvetináča. Keď budú mať vyklíčené 1 - 2 sýtozelené pravé listy, môžete ich presadiť.
Aklimatizácia sadeníc uhoriek
Pri výsadbe uhoriek vo forme sadeníc je potrebné sadenice postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Takto aklimatizované sadenice uhoriek môžeme presádzať do záhrady.
Spôsoby pestovania uhoriek
Existujú 2 základné spôsoby pestovania uhoriek: štandardne na pôde alebo na sieti (vertikálne pestovanie).
Klasické pestovanie na pôde
Klasikou je pestovanie na pôde, čiže uhorky sú vysadené v radoch vzdialených od seba meter až meter a pol. Pri zbere sa potom človek snaží strčiť nohu niekde medzi listy, aby nepristúpil rastlinu a zohnutý nad hriadkou hľadá uhorky. Nielen kvôli tomuto nepohodliu, ale aj v snahe predchádzať hubovým ochoreniam sa pristúpilo k vertikálnemu systému pestovania.
Vertikálne pestovanie (na sieti/podpore)
Vďaka prirodzenému plazivému rastu a výhonkom, ktorými sa omotá okolo opory, je uhorka na vertikálne pestovanie ideálna. Vertikálny systém pestovania je pestovanie zvislo, čiže nie na pôde. Veľkou výhodou tohto pestovania je už spomenutá prevencia chorôb, pretože pri zálievke sa úplne vyhneme zmáčaniu listov a porast ostáva vzdušný. Spóry plesní takto nemajú toľko priestoru a času, aby sa na rastline uchytili. Ďalšou výhodou je rovnomerná farba a tvar takto pestovaných plodov. Uhorka dopestovaná na pôde býva často svetlozelená. Nie je to chyba, ale dôvodom takého zafarbenia je skutočnosť, že sa k uhorke nedostalo dostatok slnečného žiarenia. Na pestovanie v skleníku sú ideálne šalátové uhorky pestované na sieti alebo inej podpere. Vyhovuje im vyššia vlhkosť vzduchu, no potrebujú tu dostatok zálievky, inak listy vyschnú. Vhodné je aj nastielanie koreňov suchou trávou. Rastlinu uhorky (najčastejšie nakladačky) nesmerujeme na rast po sieti alebo drôte, ale smerujeme ju na rast po sieti alebo drôte.
Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie a má to hneď niekoľko dôvodov. Tým prvým je minimalizácia plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neustále neležia na vlhkej pôde, ktorá sa na množenie patogénov priamo ponúka. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Pestovanie na sieti je ľahké, pretože rastlina so svojimi úponkami prirodzene plazí sama. Stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi. Keď sú sadenice dostatočne vysoké, začneme ich na sieť smerovať. Potom už regulujeme ich smer a vyvádzame konce stoniek až k hornej časti siete, odkiaľ potom necháme rastlinu prerastať späť dole.
Jak vyvazovat okurky
Vyväzovanie uhoriek
Rovnaké pozitíva ako pestovanie na sieti má aj vyväzovanie uhoriek. Vyväzovanie prebieha rovnako ako napríklad u fazule. Najľahšie je umiestniť sadenice na záhone do kruhu a do jeho stredu zapichnúť približne 1,5 až 2 metre dlhú tyč. Pri každej sadenici zapichneme do zeme kolík a vyvedieme špagát k vrcholu tyče. Po týchto napnutých povrázkoch potom budeme smerovať rastúce stonky - dostatočne silný šľahúň vždy opatrne priviažeme k tyči pomocou povrázku a necháme ho rásť až k vrcholu tyče. Úrodnosť uhoriek však môžeme zvýšiť ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné obmotávať okolo opory (cca. každých 25 cm) no na rozdiel od rajčiakov ich netreba priväzovať, pretože sa dokážu prichytiť vlastnými úponkami. Uhorkám tiež prospieva ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme.
Vrúbľovanie uhoriek
Rastlina uhorky má relatívne menší koreňový systém a je pomerne náchylná na choroby. Sezóna uhoriek je krátka, hlavný zber prebieha v júni a júli. Z tohto dôvodu sa môžu mladé sadeničky v štádiu dvoch klíčnych listov, keď začína sa už tlačiť pravý list, vrúbľovať do tekvice figolistej. Semienka sa dajú zakúpiť aj v hobby balení v rôznych obchodoch. Spojením uhorky a tekvice vzniká rastlina s vitálnejším a väčším koreňovým systémom a silnejšou vrchnou časťou. Vrúbľujú sa totiž hlavne hadovky, ktoré sú náchylnejšie k rôznym chorobám a vďaka vrúbľovaniu podporíme nielen vitalitu celej rastliny, ale aj výnosy. Sadenice šalátových uhoriek alebo hadoviek už kúpite väčšinou vrúbľované. Ide totiž o náročnú disciplínu, ktorá potrápi začínajúcich aj pokročilých záhradníkov.
Postup vrúbľovania
- Ako podnož môžete použiť odolnejšie odrody uhoriek alebo tekvíc, ktoré majú silný koreňový systém a odolnosť voči chorobám.
- Na vrúbľovanie budete potrebovať ostrý a čistý nožík alebo skalpel, vrúbľovacie klipy alebo pásky a dezinfekčný prostriedok na sterilizáciu nástrojov.
- Vyberte zdravú a silnú rastlinu ako podnož. Vykonajte šikmý rez asi 2-3 cm nad pôdou, pričom dĺžka rezu by mala byť asi 2 cm.
- Ďalej zvoľte zdravý výhon uhorky požadovanej odrody ako štep. Vykonajte rovnaký šikmý rez, ako pri podnoži, tak aby sa oba rezy dobre spojili.
- Položte štep na podnož tak, aby sa rezy presne kryli. Na upevnenie spojenia použite vrúbľovacie klipy alebo pásky.
- Rastliny umiestnite do tieňa a zaistite im vlhké prostredie (napríklad pomocou plastového vrecka).
- Zalievajte opatrne a pravidelne, aby bola pôda vlhká, ale nie premokrená.
- Počas nasledujúcich 7-10 dní by malo dôjsť k zrastaniu vrúbľovaných častí.
- Po úspešnom zraste môžete postupne zvykať vrúbľované rastliny na silnejšie svetlo a nakoniec ich vysadiť na záhon.
Starostlivosť o uhorky vo fóliovníku
Uhorky si počas rastu nevyžadujú okrem pravidelnej zálievky takmer žiadnu starostlivosť. Pri pestovaní uhoriek je ideálne pokryť pôdu okolo rastlín mulčom (slamou, drevnou štiepkou, kôrou, atď.), ktorý chráni pôdu pred vysúšaním a burinami a plody pred kontaktom s pôdou.
Zálievka
Uhorky sú známe svojimi vysokými nárokmi na výdatnú a konzistentnú zálievku. Ako jedny z mála rastlín, obľubujú uhorky neustále vlhkú pôdu (nie však stále premočenú) a pri nedostatku vlahy začínajú ich listy okamžite schnúť. Polievanie by malo byť preto hlboké a konzistentné - polievať, akonáhle preschne vrchná vrstva pôdy do hĺbky 2 cm. Uhorky by sa mali zalievať skoro ráno alebo neskoro večer a to k základni rastliny, aby sa vodou nenamočili stonky a listy rastliny. Pri udržiavaní vlhkosti pôdy výrazne pomáha vrstva mulču položená pri základni rastliny. Pre uhorky a v podstate aj pre väčšinu ostatných pestovaných rastlín je na zavlažovanie najlepšia dažďová alebo studničná voda (odstáta, aby ste sa vyhli teplotnému šoku). Vodu z verejného vodovodu nepoužívajte a zvlášť nie na uhorky. Obsah chlóru veľmi zle znášajú.
Uhorky si potrpia na dostatok vody. Pôda by mala byť prevlhčená do hĺbky koreňov, zalievame preto pravidelne a výdatne. V skleníkoch sa osvedčila kvapková závlaha alebo brázdový podmok, vďaka ktorému voda nejde na listy. Predchádzame tým vzniku plesňových ochorení.
Teplota a vlhkosť
Uhorka je známa aj svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto uhorky sadíme pomerne neskoro až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 15 °C a pôda je dostatočne zohriata. V prípade pestovania uhorky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, uhorka prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov ku kvetom uhorky a ako prevencia hubovým ochoreniam. Aby ste zachovali požadovanú vzdušnú vlhkosť, s vetraním skleníka to pri pestovaní šalátoviek nepreháňajte. Malá pomôcka: vetrajte až pri teplotách vyšších ako 28 °C a po vyvetraní doplňte vlhkosť jemným postrekom.
Hnojenie
Uhorky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar uhorke vystačí po celú sezónu, no na posilnenie úrody je vhodné uhorky prihnojiť čerstvou dávkou kompostu alebo iným prírodným hnojivom (žihľavový výluh pre rast a kostná múčka pre tvorbu plodov) ako náhle začne rastlina kvitnúť a produkovať plody.
Pre uhorky je dôležité organické hnojenie. Maštaľný hnoj alebo kompost aplikujeme už na jeseň pri základnej príprave pôdy. Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme v dvoch dávkach - pri príprave pôdy na jeseň a na jar. Hnojenie dusíkatými hnojivami neskôr podporí správny rast, kvalitu a výšku úrody uhoriek. Prihnojujeme po tom, čo sa na rastline objavia základy kvetov. Medzi vynikajúce organické hnojivá patrí granulované Hoštické hnojivo na uhorky. Môžete siahnuť aj po hnojivách v tvare ekologických hnojivých tyčiniek. Ďalšou alternatívou sú kvapalné hnojivá na uhorky.
Choroby a škodcovia uhoriek
Uhorka je relatívne bezproblémová plodina no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť najmä keď sú rastlinky ešte malé. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny, škvrnami a schnutím listov (múčnatka,kladonspóriová škvrnitosť listov, vírus uhorkovej mozaiky).
Prevencia a ochrana
- Nepestovať uhorky v príliš zahustenom poraste a radšej využiť pestovanie na vertiko (teda na sieti).
- Neprehnojovať dusíkom.
- Vyberať odrody odolné proti hubovým chorobám.
- Pravidelné vetranie skleníku pomáha znižovať vlhkosť a zabraňuje tvorbe kondenzátu, ktorý je ideálnym prostredím pre rast plesní. Musíme sa vyvarovať veľkým výkyvom teplôt, ktoré môžu spôsobiť kondenzáciu.
- Vyhnúť sa polievaniu na list. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom.
- Použiť protiplesňové hybridy.
- Ekologické prípravky: Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame. Vďaka preventívnemu postreku sa na listoch vytvára ochranný film, ktorý list nedusí a choroba má menšiu šancu rozvinúť sa. Podobne fungujú aj prípravky s obsahom baktérií alebo užitočných húb. Postreky vykonávame preventívne, alebo hneď ako spozorujeme problém.
Uhorkové listy majú svetlozelenú až žltozelenú fľaky ohraničené žilkami na vrchnej strane starších listov. Počas vlhka nájdete na spodnej strane listov tmavosivý plesňový povlak. Ak hľadáte postrek proti tejto hube, medzi najpredávanejšie u nás patrí Champion 50 WG - univerzálny fungicíd a baktericíd proti širokému spektru hubových chorôb. Pri prvom výskyte múčnatky treba zasiahnuť chemicky. Môžete siahnuť aj po biologických postrekoch proti plesniam ako napríklad Alginure - prípravok na posilnenie odolnosti rastlín proti hubovým chorobám. Jeho výhodou je, že po večernom postreku môžete ihneď na ďalší deň bezpečne konzumovať plody. Medzi najznámejších škodcov patria strapky, molice, vošky. Môžete sa ich zbaviť hneď niekoľkými spôsobmi - lepovými doštičkami, insekticídmi ako napr. biologický Biool s obsahom repkového oleja.
Zber a uskladnenie uhoriek
Uhorky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody uhoriek oberajte ešte pokým sú pevné a ich jadierka sú mäkké. Vtedy majú najväčšiu kvalitu, nie sú horké a pravidelným oberaním takýchto plodov rastlinu stimulujeme k produkcii ďalšej úrody. Naopak, ak necháme čo i len jeden plod úplne dozrieť, uhorka môže úplne prestať s plodením. Uhorky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami či nožom aj so stopkou. Takto rastlinu zbytočne neťaháte a nepoškodíte. Uhorky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie uhoriek je vhodná klasická príprava nakladaných uhoriek v sladkokyslom náleve. Nakladačky uprostred sezóny zbierame aj každé dva dni. Uhorky, nakladačky aj šalátové, môžeme konzumovať čerstvé. Vieme ich zavárať, kvasiť, pridávajú sa do čalamády, šalátov.
Žltnutie a horkosť uhoriek
Záhradkári často riešia aj žltnutie uhoriek. Žltnutie často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktorom, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty… Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok. V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením.
Ak máte horké uhorky, môžete ich ošúpať, najhorkejšiu časť odstrániť a ostatné postrúhať. Postrúhané uhorky vložíme do misky, výdatne ich zasypeme soľou a necháme niekoľko hodín postáť. Soľ spôsobí, že uhorka pustí šťavu a s ňou aj horkosť. Následne v rukách šťavu z uhoriek vytlačíme a takto vytlačené uhorky použijeme na prípravu šalátu. Nevýhodou je, že takto spracované uhorky majú menej výraznú chuť. S horkosťou odplavíme aj časť chuti.
Kompatibilita rastlín v skleníku
Pri plánovaní, čo všetko chcete vo fóliovníku pestovať, nezabúdajte na to, že niektoré druhy zeleniny sa neznášajú a nemali by ste ich sadiť vedľa seba. Uhorky si vyžadujú omnoho viac vlhkosti vzduchu ako paradajky alebo paprika. Veľký fóliovník vám umožní rastliny s odlišnými nárokmi vhodne umiestniť: papriku k dverám a uhorky na konci. Uhorka nie je kamarátkou paradajok. Taktiež neodporúčame sadiť v jednom skleníku s uhorkami zemiaky. Tie sú pri nich náchylnejšie na pleseň zemiakovú. Uhorky si majú čo povedať napríklad s fazuľou, hráškom či slnečnicou. Slnečnica je do skleníka príliš veľká, no fazuľa či hrášok sa do skleníka pekne vojdú. Tá ochraňuje uhorky pred škodcami. Šalát sa výborne znesie s jahodami, šalátovými uhorkami, s mrkvou aj reďkovkami.
Technické špecifikácie skleníka Palram Multiline (príklad)
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Rozmery (š x v) | 185 x 306 cm |
| Úžitková plocha | 5,7 m² |
| Hrúbka steny | 4 mm |
| Prevedenie steny | Polykarbonát |
| Výška hrebeňa | 209 cm |
| Výška odkvapu | 124 cm |
| Zaťaženie snehom | 0,75 kN/m² |
| Hmotnosť | 45,9 kg |
tags: #uhorky #salatove #do #foliovniku #gardenie