Informácia je neoddeliteľnou súčasťou nášho poznania a predstavuje údaj, ktorý obohacuje naše vedomosti. V dnešnej dobe, keď sme obklopení množstvom dát, je kľúčové rozumieť, ako informácie vznikajú, získavajú sa, spracovávajú, ukladajú a sprístupňujú. Tomuto rozsiahlemu vednému odboru sa venuje informatika. Informácie čerpáme z viacerých zdrojov, ktoré sa delia na primárne, sekundárne a terciárne informačné pramene.
Zdroje informácií
Rozlišujeme tri hlavné kategórie informačných prameňov:
- Primárne informačné pramene: Informácie hľadáme v originálnych, nespracovaných textoch. Príkladmi sú knihy, články v časopisoch, články na webových stránkach, vedecké spisy a výskumné správy vedeckých pracovníkov.
- Sekundárne informačné pramene: Informácie vyberáme z primárnych prameňov. Patria sem katalogizačné lístky (heslovitý údaj o knihe), signatúry kníh (označenie písmenom a číslom), anotácie, menné a vecné registre, obsahy kníh, resumé/abstrakty, internetové portály a spracované obsahy diel.
- Terciárne informačné pramene: Ide o treťoradé pramene, kde informácie vyberáme zo sekundárnych, niekedy aj z primárnych prameňov. Sem patrí použitá literatúra, zoznam literatúry (bibliografia), výsledky vyhľadávania na internete a rešerš.
Kniha ako zdroj informácií
Kniha je jedným z najtradičnejších a najdôležitejších zdrojov informácií. Informácie o nej podávajú:
- Záložka na obálke: Stručná informácia o obsahu.
- Obsah: Zoznam kapitol s údajmi o stranách.
- Menný a vecný register: Abecedný zoznam mien, termínov a pojmov.
- Marginálie: Stručné poznámky na vonkajšom okraji stránky.
- Resumé (alebo abstrakt): Stručný výťah obsahu textu, súhrn, prehľad, zhrnutie záverov, často v cudzom jazyku, najmä v odbornej literatúre.
- Použitá literatúra (zoznam bibliografických odkazov): Abecedný zoznam použitej literatúry; v odbornej literatúre sa zvlášť uvádza citovaná literatúra. Ak sú na obálke knihy vypísaní viacerí autori, do bibliografie uvedieme všetky mená. Kolektívne dielo (ak nemá vedúcu osobnosť) začneme do zoznamu zapisovať až názvom diela. Ak sú na obálke knihy uvedení napríklad traja autori a pripísaný celý kolektív ďalších autorov, zapíšeme tri mená a skratku kol.
V súčasnosti má väčšina kníh svoje ISBN (International Standard Book Number), trinásťmiestne číslo, ktoré slúži na medzinárodné normalizované číslovanie kníh.
Vzor bibliografického zápisu knihy:
Tolmáči, L.: Vlastiveda 4. Pracovný a poznámkový zošit. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005. 56 s. ISBN 80-7158-609-9.
Kartotéka a bibliografický zápis
Kartotéka je nosič informácií vo forme sady lístkov alebo počítačových dát usporiadaných podľa vopred stanovených zásad. Spracovaním kartotéky do strojom čitateľnej podoby vzniká databáza.
Bibliografický zápis je zápis priezviska, iniciály mena autora, názvu diela, miesta vydania, vydavateľstva, roku vydania, prípadne počtu strán alebo strany, z ktorej sme použili informáciu. Obsah a formu upravuje Slovenská technická norma.
Vzor bibliografického zápisu článku:
Pisárčiková, M.: Jazyk súčasnej prózy a jazyková kultúra. In: Spisovná slovenčina a jazyková kultúra. Bratislava: Veda, 1995, s. 35.
Slovo "In" znamená (v diele); ak uvádzame viac výrokov toho istého autora z tej istej knihy, nemusíme vždy uvádzať názov knihy, ale napíšeme výraz "ibid." (z lat. ibidem - tamže).
Pri získavaní informácií z internetu zapíšeme celý údaj aj s dátumom nášho vstupu. Napríklad: História bratislavskej MHD. [online]. [cit. 14. 05. 2026]. Dostupné na internete: <URL>.
Rešerš a anotácia
Rešerš je prehľad, súpis poznatkov a údajov o téme získaných z primárnych a sekundárnych prameňov, napríklad z knižných katalógov.
Anotácia je stručná charakteristika obsahu knihy, článku, dokumentu, kompaktného disku (CD), videozáznamu a pod. V súčasnosti sa viac približuje reklame.
Online výskum: Tipy pre efektívne stratégie vyhľadávania
Písomná komunikácia a jej typy
V dnešnej dobe digitálnej komunikácie sa zdá, akoby sa na starý dobrý list postupne zabúdalo. Napriek tomu majú písomnosti stále dôležité miesto v mnohých oblastiach každodenného života - najmä v podnikaní, kde sa posiela veľa listov na podpis dôležitých dokumentov a zmlúv alebo na výmenu dôverných informácií. Listy sú však stále obľúbené aj v osobnej sfére, pretože môžu vyjadriť osobitné uznanie a pozornosť.
Čo je list a aká je jeho všeobecná štruktúra?
List je písomný komunikačný prostriedok obsahujúci správy na papieri, ktoré si vymieňajú ľudia alebo organizácie. Môže sa používať na osobné alebo obchodné účely a obsahuje najmä formálny alebo neformálny jazyk. Najčastejšie sa tiež posiela v obálke a doručuje sa poštou alebo kuriérskou službou.
Obvyklá štruktúra listu obsahuje tieto prvky:
- Adresa odosielateľa: Nachádza sa v ľavej hornej časti listu. Uvádza sa tu meno odosielateľa, adresa a prípadne kontaktné údaje.
- Dátum a miesto: Sú umiestnené priamo pod adresou odosielateľa. Dátum označuje, kedy bol list napísaný.
- Adresa príjemcu: Nachádza sa v pravom hornom rohu listu. Tu sa uvádza meno a adresa príjemcu.
- Oslovenie: List sa začína pozdravom. Závisí to od toho, či ide o formálny list alebo súkromný list. Čím je list formálnejší, tým častejšie sa adresát oslovuje priamo pod adresou, napríklad "Vážený pán/pani".
- Vlastný text: Po ňom nasleduje hlavná časť listu, ktorá obsahuje vlastný text a správu a je rozdelená do rôznych odsekov. Okrem základnej žiadosti sa môžu vymieňať aj informácie, zadávať otázky, objednávky alebo vyjadrovať sťažnosti.
- Záverečná formula: Na konci listu je záverečná formula, ktorá naznačuje, ako by sa pisateľ listu chcel rozlúčiť.
- Pozdrav a podpis: Nasledujú pozdravy ako "S úctou" alebo menej formálne vyjadrenia ako "Čoskoro sa uvidíme" a meno odosielateľa. List by mal byť podpísaný pod záverečnou formulou.
V závislosti od typu listu a príležitosti sa môžu pridať ďalšie prvky, ako je predmet, prílohy alebo postskriptum (PS). Vo všeobecnosti je však dôležité, aby mal list jasnú štruktúru a aby boli prvky usporiadané v správnom poradí, čím sa zabezpečí jasná a profesionálna prezentácia. Úradné či obchodné listy píšeme podľa určitých pravidiel a majú predpísanú úpravu, ktorú u nás upravuje Slovenská technická norma STN 01 6910 a s ňou súvisiace normy.
Typy listov
Súkromný list
Súkromný list je príkladom súkromnej písomnej komunikácie. Je to žáner, ktorý napriek svojmu súkromnému charakteru dodržuje niektoré ustálené zásady, ako napr. (post scriptum) ako dodatok k listu. Osobné listy sa používajú na osobné účely na komunikáciu s rodinou, priateľmi alebo známymi. Môžu byť napísané aj vo formálnejšej podobe, napríklad ako odporúčací list alebo ďakovný list. Podľa toho sú aj osobné/súkromné listy neformálnejšie ako obchodné listy. Používajú sa na výmenu informácií o osobných záležitostiach alebo na udržiavanie kontaktu.
Na rozdiel od obchodných listov neexistujú pre štruktúru a úpravu súkromných listov žiadne pevné pravidlá ani normy. V závislosti od vzťahu medzi odosielateľom a príjemcom môžu byť súkromné listy písané neformálnym, ležérnym jazykom a často sú emotívnejšie. Typický súkromný list sa často začína pozdravom, napríklad "Vážený" alebo "Dobrý deň". Obsah listu sa potom môže týkať osobných udalostí, zážitkov alebo myšlienok a môže odkazovať na vzťah medzi odosielateľom a príjemcom. To, ako sa list ukončí, závisí aj od odosielateľa. Možné sú formulky ako "S pozdravom" alebo "Čoskoro sa uvidíme".
V dôsledku rastúcej digitalizácie sú súkromné listy v súčasnosti čoraz zriedkavejšie. Ale práve to ich robí výnimočnými a sú spôsobom udržiavania a rozvíjania osobných vzťahov. Ak teda chcete niekoho blízkeho prekvapiť alebo mu vyjadriť osobitné uznanie, napíšte mu osobný list!
Úradný list
Úradný list je príkladom verejnej písomnej komunikácie a predstavuje typický administratívny žáner. Je to oficiálny prostriedok písomného styku jednotlivca s úradmi (školou, firmou, políciou...), ako aj medzi úradmi navzájom. Má formát A4.
Úradný list musí obsahovať:
- Záhlavie (hlavička) s adresou odosielateľa; záhlavie je podčiarknuté.
- Adresa adresáta (vpravo hore, alebo vľavo hore).
- Miesto a dátum vytvorenia listu (medzi miestom a dátumom sa nepíše čiarka).
- Heslovité vyjadrenie obsahu listu - tzv. heslo veci je vždy podčiarknuté, napr. (Žiadosť o prijatie do pracovného pomeru).
- Oslovenie - môže aj nemusí byť. Vždy sa za ním píše čiarka, pričom nasledujúci vlastný text sa začína s malým písmenom. Za oslovením a vlastným textom sa vynechá jeden riadok. Ak sa text začína bez oslovenia, medzi heslom veci a vlastným textom sa vynechajú dva riadky.
- Vlastný text - člení sa na odseky, dodržiavame jednotnú úpravu.
- Záverečná „formulka“ - pozdrav, napr. "S úctou".
Formou úradného listu je aj žiadosť a reklamácia, súčasťou ktorej musí vždy byť aj odôvodnenie.
Sťažnostné listy
Sťažnostný list je typ obchodného listu, ktorý sa používa na adresovanie sťažnosti alebo reklamácie spoločnosti, úradu alebo organizácii. Vždy má konkrétny dôvod, ktorý je predmetom sťažnosti. Môže ísť o chybnú dodávku, nekvalitnú službu alebo chybný výrobok. Obsah listu by mal byť formulovaný jasne a presne. Dôvody sťažnosti by mali byť jasne uvedené. Je dôležité používať vecný a zdvorilý jazyk, aby sa zvýšili šance na úspešné vyriešenie problému. V reklamačnom liste je tiež možné vzniesť voči spoločnosti požiadavky, ako je napríklad odškodnenie, dobropis alebo nová dodávka. V tomto prípade je rovnako dôležité zachovať objektívnosť a slušnosť a predovšetkým vzniesť primerané požiadavky. Užitočné môže byť aj navrhnutie riešenia problému. V závislosti od typu sťažnosti a nároku to pomôže spoločnosti vyriešiť problém rýchlejšie a efektívnejšie. Dôležité sú aj konkrétne údaje, ako sú čísla faktúr alebo objednávok, dátum, miesto a čas, ktoré spoločnosti pomôžu pri vybavovaní sťažnosti.
Vhodná a jasná formulácia listu so sťažnosťou pomôže spoločnosti vyriešiť problém a ponúknuť vám uspokojivé riešenie.
Upomienky
Upomienka je písomné oznámenie odoslané osobe alebo organizácii s výzvou na zaplatenie neuhradenej platby. Prvý krok je platobná upomienka. Pripomína dlžníkovi neuhradenú platbu alebo nedoplatok. Zároveň informuje príjemcu o dlžnej sume, dátume platby a prípadných poplatkoch za upomienku. V upomienke sa používa formálny jazyk na zdôraznenie vážnosti situácie. Mala by byť formulovaná zdvorilo, ale dôrazne a mala by dlžníka vyzvať, aby uhradil neuhradenú faktúru.
Upomienka obsahuje aj konkrétny termín, do ktorého je potrebné vykonať platbu. Tento termín slúži ako výzva na okamžité vyrovnanie dlhu. Potom nasledujú spôsoby platby, ako sú akceptované možnosti platby a požadované údaje o platbe, napríklad bankové údaje alebo referencia platby. Tým sa dlžníkovi uľahčí úhrada dlžnej sumy.
V upomienkovom liste je možné uviesť aj dôsledky nezaplatenia alebo ďalšieho stupňovania opatrení. To môže zahŕňať zaslanie záležitosti agentúre na vymáhanie pohľadávok alebo podniknutie právnych krokov. Voliteľne je možné zaslať upomienku ako doporučený list alebo požiadať o potvrdenie o doručení. Tým sa zabezpečí, že príjemca nebude môcť odmietnuť prijatie upomienky.
Vhodne formulovaná upomienka by mala byť jasná, presná a v súlade s právnymi predpismi. Slúži na presvedčenie dlžníka, aby uhradil neuhradený dlh a právne kroky podnikol len v prípade núdze. Na zákonné vykonanie procesu upomínania by sa mali dodržiavať platné právne ustanovenia a usmernenia týkajúce sa upomienok.
Reklamné listy
Reklamné listy sú nástrojom priameho marketingu a používajú sa na informovanie potenciálnych zákazníkov alebo cieľových skupín o výrobku, službe alebo ponuke a na ich presvedčenie, aby konali. Využívajú prístup špecifický pre cieľovú skupinu, ktorý sa zameriava na záujmy, potreby a charakteristiky tejto cieľovej skupiny s cieľom maximalizovať ich relevantnosť. Mali by sa používať titulky pútajúce pozornosť, ktoré vzbudia záujem čitateľa a nalákajú ho na ďalšie čítanie listu. Mali by byť formulované stručne, výstižne a pútavo.
Obsah predajného listu by sa mal zamerať na presvedčenie potenciálneho zákazníka o výhodách a prínosoch propagovaného výrobku alebo služby. V súlade s tým by sa mali uviesť informácie o funkciách, vlastnostiach, cenách, akciách alebo zľavách. Kvalita služieb alebo výrobkov by mala byť posilnená presvedčivými argumentmi, aby čitateľa nadchla ponuka. Riešia sa možné problémy, obavy alebo námietky a uvádzajú sa riešenia.
Predajné listy okrem reklamného textu obsahujú aj jasnú výzvu na akciu. Čitateľ je vyzvaný, aby vykonal konkrétnu akciu, napríklad uskutočnil nákup, navštívil webovú stránku, zadal otázku alebo sa prihlásil na odber noviniek. Je dôležité uviesť jasne viditeľné kontaktné údaje spoločnosti, aby čitateľ mohol spoločnosť kontaktovať alebo požiadať o ďalšie informácie. Reklamné listy sa často navrhujú aj s vizuálnymi prvkami, ako sú obrázky, farby a grafika, aby sa zvýšila pozornosť čitateľa. Rozloženie listu by malo byť prehľadné a ľahko čitateľné.
Cieľom predajného listu je presvedčiť príjemcov a motivovať ich k určitému konaniu. Je zameraný na potreby a záujmy cieľovej skupiny a ponúka jasnú pridanú hodnotu pre potenciálneho zákazníka.
Popisy s ponukou ako listy
Ponuka sa predkladá potenciálnemu zákazníkovi v písomnom dokumente s cieľom ponúknuť výrobok, službu alebo výkon. Často sa začína zdvorilým a príťažlivým úvodom, po ktorom nasledujú kontaktné údaje spoločnosti. V hlavnej časti listu sa potom podrobne opisuje ponuka. Spoločnosť poskytuje informácie o výrobkoch alebo službách vrátane ich charakteristík, vlastností a výhod. Cieľom je poskytnúť potenciálnemu zákazníkovi jasný prehľad o ponuke a informovať o pridanej hodnote.
Ponúkané listy obsahujú aj informácie o podmienkach ponuky, ako je dodacia lehota, platobné podmienky, záruky a služby. Uvedené sú aj ceny alebo odhady nákladov na ponúkané výrobky alebo služby. V niektorých prípadoch môžu ponuky obsahovať aj voliteľné doplnkové služby alebo aktualizácie. To umožňuje potenciálnemu zákazníkovi prispôsobiť a vylepšiť ponuku svojim špecifickým potrebám. Dôležité je tiež uviesť všetky obdobia platnosti. Zákazník tak získa jasnú predstavu o tom, ako dlho ponuka platí a do akého dátumu ju môže prijať. Na konci listu sú opäť umiestnené kontaktné údaje spoločnosti a zákazník je vyzvaný, aby sa s ňou spojil, ak má akékoľvek otázky, má záujem o ďalšie informácie alebo chce ponuku prijať. Môžu sa uviesť aj informácie o ďalšom priebehu procesu ponuky.
Potvrdenia vo forme listov
Potvrdenia sa zasielajú na overenie prijatia objednávky, rezervácie, registrácie alebo zmluvy. Zvyčajne sa začínajú zdvorilým úvodom, po ktorom nasledujú kontaktné údaje odosielateľa a príjemcu. Je v nich jasne uvedené, že potvrdenie je reakciou na predchádzajúcu komunikáciu alebo činnosť príjemcu. Potom sa odvoláva na predchádzajúcu komunikáciu, či už ide o objednávku, rezerváciu alebo dopyt. Jasne sa v ňom oznamuje konkrétna činnosť alebo dohoda, ktorá sa potvrdzuje. V potvrdení sa potom zhrnú najdôležitejšie dohody alebo podrobnosti. Môže ísť o informácie o objednaných produktoch alebo službách, dodacích lehotách, cenách, platobných podmienkach alebo iné dôležité informácie.
Potvrdenie obsahuje aj dátum vydania potvrdenia a jedinečné číslo potvrdenia. Tie sa používajú na identifikáciu potvrdenia a odkaz naň. Súčasťou môže byť aj vyjadrenie vďaky, aby sa ukázalo, že spolupráca alebo transakcia sa cení. Na konci potvrdenia sa opäť uvádzajú kontaktné údaje odosielateľa. V liste sa príjemca informuje, že v prípade akýchkoľvek ďalších otázok alebo nejasností sa môže obrátiť na spoločnosť.
Potvrdzovacie listy overujú uzavreté dohody a dávajú príjemcovi pocit istoty a spoľahlivosti. Slúžia na predchádzanie nedorozumeniam a vytvárajú jasný základ pre budúce kroky alebo transakcie.
Faktúry
Faktúra vo forme listu obsahuje podrobný zoznam poskytnutých služieb alebo dodaného tovaru a sumu, ktorá sa má zaplatiť. Potom nasleduje jasný dátum vystavenia faktúry a presné číslo faktúry. Tie umožňujú faktúru jednoznačne identifikovať a priradiť.
Faktúra obsahuje aj podrobný opis poskytnutých služieb alebo dodaného tovaru. Jednotlivé položky sú uvedené s množstvami, jednotkovými cenami a celkovými sumami. Uvádza sa celková suma za službu alebo tovar. V prípade potreby sa uvádzajú aj daňové informácie, napríklad DPH. Súčasťou faktúry sú aj prehľadné informácie o platobných podmienkach, ako je dátum splatnosti, akceptované spôsoby platby a bankové spojenie.
Faktúru je možné doplniť logom spoločnosti a atraktívnym grafickým spracovaním, ktoré vytvorí profesionálny dojem a podporí rozpoznateľnosť spoločnosti. Pri cezhraničných transakciách v EÚ je potrebné uviesť identifikačné číslo DPH vystaviteľa a príjemcu faktúry. Faktúry musia spĺňať aj určité právne požiadavky, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od krajiny a právneho systému. Patria medzi ne napríklad informácie o fakturácii, odpočte dane na vstupe alebo elektronickej fakturácii. Správne vystavená faktúra pomáha budovať dôveru medzi dodávateľmi a odberateľmi a uľahčuje účtovanie a spracovanie platieb.
Ako písať prílohy
Prílohy sa uvádzajú vľavo od zvislice po vynechaní 3 - 4 prázdnych riadkov pod posledným riadkom textu listu nasledovne:
- Slovom Príloha (ak ide o jednu prílohu) - zvýrazneným podčiarknutím, tučným písmom alebo ich kombináciou.
- Počtom príloh (ak sú vymenované v texte) - zvýrazneným podčiarknutím, tučným písmom alebo ich kombináciou.
- Vymenovaním pod nadpisom Prílohy, pričom nadpis Prílohy sa zvýrazňuje podčiarknutím, tučným písmom alebo ich kombináciou. Názvy príloh sa píšu s veľkým začiatočným písmenom a nezvýrazňujú sa; za nadpisom ani za prílohami nie je žiadne interpunkčné znamienko a nevynecháva sa prázdny riadok.
Prílohy sa uvádzajú v záverečných prácach v podobe tabuliek a grafov a sú neodmysliteľnou súčasťou mnohých analytických, prírodovedných, demografických a iných záverečných prác, ktoré porovnávajú určité druhy číselných údajov.
Tabuľky
Tabuľka v diplomovej záverečnej práci predkladá námety a výpovede, ktoré študent v práci skúmal. Študent následne výsledky z výskumu zapíše do tabuľky. Akákoľvek tabuľka musí obsahovať pomenovanie (názov, titul, nadpis), zdroj a poradové číslo. Pomenovanie a poradové číslo sa píšu hore nad tabuľku, zvyčajne nad ľavý roh tabuľky. Zdroj sa uvádza pod tabuľku. Popis vo vnútri tabuľky má byť jasný, stručný, prehľadný a pochopiteľný.
Príklad jednoduchej tabuľky:
V jednoduchej tabuľke, ktorá má napr. tri stĺpce a dva riadky, môžeme mať napríklad priemerný plat muža a priemerný plat ženy v roku 2020. Keďže ide o našu prvú tabuľku a vyššie sme uvádzali, že je potrebné tabuľku pomenovať a označiť poradovým číslom:
| Poradové číslo | Pomenovanie | Zdroj |
|---|---|---|
| Tabuľka 1 | Priemerný plat muža a ženy v roku 2020 | Vlastné spracovanie |
Spracovanie informácií v digitálnom svete
Informácie získavame a zaznamenávame (teda zapisujeme, nahrávame, ukladáme a pod.). Často ich vyhľadávame, spracúvame, zverejňujeme a šírime. Objavom kníhtlače sa stal papier najdôležitejším prostriedkom, čiže médiom na uchovávanie a šírenie informácií. Rastúci objem informácií ale ukázal, že papier nie je dostatočným zaznamenávacím médiom. Dnes sa na zaznamenávanie informácií používajú rôzne typy médií.
Človek svojimi zmyslami prijíma a spracúva analógové informácie. Avšak počítače a všetky informačné technológie (IT) pracujú s informáciami zapísanými v digitálnom tvare - teda pomocou núl a jednotiek. Iné formy informácií ako čísla, texty sú napríklad obrázky, ikony k textom. Človek svojimi zmyslami prijíma iba analógové informácie (zvuk, obraz). Moderné počítače poznajú iba digitálne informácie, teda informácie zapísané v binárnom kóde pomocou núl a jednotiek. Napriek tomu sú počítače najlepším prostriedkom na spracúvanie informácií.
Online výskum: Tipy pre efektívne stratégie vyhľadávania
Binárne kódovanie a kompresia dát
Predstavme si, že chceme priateľovi po telefóne vysvetliť, ako vyzerá slovo AHOJ. Keby sme mu povedali, aby si to slovo predstavil (ako sme ho napísali my), určite to nebude presne také isté. Ale keby sme mu povedali, aby si zobral štvorčekový papier a presný počet očíslovaných farebných ceruziek a začali by sme mu popisovať nakreslené slovo spôsobom: Piaty štvorček v treťom riadku zakresli ceruzkou číslo 5,....atď. Ak by sme použili pri zakresľovaní spomínaného slova AHOJ iba čiernu a bielu farbu, vystačil by si počítač pri prevode informácie do binárneho kódu s jedným bitom (najmenšou jednotkou informácie): čierna=0 alebo biela=1. Ak by sme použili 3 farby, potreboval by už 2 bity (modrá=00, červená=01, zelená=10). Ak by sme použili 4 farby, stačili by tiež 2 bity. Pre päť až osem farieb by už boli potrebné 3 bity. Informácie sú fakty, ktoré si vymieňajú priamo ľudia.
Ak si vytvárame nejaký list pomocou textového editora, vidíme ho v podobe nám zrozumiteľnej a vnímame jeho informačný obsah. Ale počítač si ho musí (kvôli spracovávaniu) uložiť v jemu zrozumiteľnej forme, teda binárne zakódovať - previesť na 0 a 1 (tak sa z neho stávajú údaje). Súbory obsahujúce obrázky, zvuky bývajú veľmi veľké. Pracovať s takýmito súbormi býva veľmi náročné na čas i miesto, ktoré v pamäti PC zaberajú. Preto sa vyvinuli metódy, ako údaje znovu prekódovať - kompresovať tak, aby zaberali čo najmenší objem a dali sa opačným postupom opäť odkódovať.
Týchto znakov je viac než 126, ale našťastie, menej než 256. Čiže na ich vyjadrenie potrebujeme menej než 8 bitov. Priradenie binárnych kódov znakom sa nazýva kódová tabuľka. Kódy v nej čítame tak, že sčítame nadpis stĺpca a riadku, v ktorom sa hľadaný znak nachádza. Výsledok sčítania prevedieme do dvojkovej sústavy. Keď vieme zakódovať znaky, ľahko zakódujeme aj slová. Jednoducho za seba zaradíme všetky kódy znakov. Tabuľka kódov, ktorá je tu uvedená, je iba jedna z mnohých. Najrozšírenejší je ASCII kód, ale ktorého nevýhodou je, že každý znak sa dá zakódovať iba 7 bitmi (čo pre nás nestačí).
Keďže existuje viacero možností kódovania, je snaha vyvinúť jednotnú tabuľku kódov, aby nenastal babylon jazykov. Unicode - je jednotné kódovanie, ktoré umožňuje zapísať až 216 znakov (teda znaky používané v rôznych svetových abecedách).
Digitalizácia obrázkov a zvuku
Ak sa vrátime späť k popisu slova AHOJ pomocou štvorčekovaného papiera, je to bežná a jednoduchá metóda ako vyjadriť rozmer a farby celého obrázka. Čo sa týka farebnosti platí, že čím lepší a kvalitnejší obrázok, tým viac farieb je na ňom použitých. Ale čím viac farieb, tým viac bitov, pomocou ktorých paletu farieb môžeme zakódovať. Na 256 farieb potrebujeme 8 bitov (teda 1 byte). Kódovanie obrázkov pomocou farebných bodov je vhodné napr. pre fotografie. Veľmi často si však sami vytvárame obrázky priamo v počítači.
- Ak použijeme bitmapový editor (napr. Skicár), rôznymi nástrojmi zafarbujeme jednotlivé body. Napríklad kružnica sa zmení na množinu farebných bodiek. Nie je možné ju ale ďalej upravovať (zmenšovať, presúvať).
- Ak použijeme vektorový editor (napr. CorelDRAW), nakreslený obrázok už nie je súbor farebných bodiek, ale pozostáva zo samostatných objektov, s ktorými je možné ďalej pracovať (zmenšovať, presúvať...).
Od digitalizácie statického obrázka je iba krok k digitalizácii obrazu v pohybe. Vieme, že film je vlastne séria statických obrázkov, ktoré sa pred našimi očami rýchlo vymieňajú. Pri zápise - prevode filmu a videa do binárneho kódu použijeme podobný postup ako pri zápise obrázkov. Ale bez použitia kompresie (opätovného zakódovania, zmenšenia objemu informácie) by bol súbor s digitálnym videom obrovský. Čiže obrázok sa v počítači ukladá ako sieť (raster) malých farebných štvorcov (bitmapový obrázok) alebo ako návod, ako ho zostrojiť pomocou kružníc, čiar, obdĺžnikov a pod.
Z fyziky vieme, že zvuk sa šíri vzduchom v tvare vĺn, ktoré určujú jeho výšky a hlasitosť. Aby sme mohli túto analógovú informáciu (prijímanú sluchom) previesť na digitálnu, musí daný počítač obsahovať zvukovú kartu a ďalšie prídavné zariadenie - mikrofón. Podľa zmeny tlaku vytvára mikrofón elektrický signál, ktorý sa v počítači zmení na digitálny - v pravidelných intervaloch obvody zvukovej karty odmerajú výšku vlny (napr. v mierke 0...256). Tak sa el. namerané údaje zapíše program na prácu so zvukom do súboru typu WAV (Waveform Audio).
Pri prehrávaní zvuku z počítača ide o opačný proces: prevod digitálnej na analógovú informáciu. Program pripraví digitálne údaje a zvuková karta ich prevedie na analógový el. signál. Reproduktory potom podľa intenzity el. Súbory typu WAV bývajú veľmi veľké a tiež sú určené pre zaznamenávanie rôznych zvukov, signálov, či ľudského hlasu. Na zápis hudby však niekedy postačí aj formát MIDI. Obsahuje návod čiže inštrukcie, ako sa hudba zahrať pomocou rôznych hudobných nástrojov. Všimnime si rozdiel medzi interpretáciou zvuku cez WAV a MIDI súbor a podobnosť so zápisom Bitmapového a Vektorového obrázka. Digitalizovaný obrázok je súbor základných bodov a údajov o farbe každého z nich a digitalizovaný zvuk je súbor základných „rezov“ zvukovej vlny a hodnoty v každom takomto bode. Na druhej strane, vektorový obrázok aj MIDI zápis sú návodmi, ako obrázok a hudbu znovu vytvoriť, teda nakresliť alebo zahrať. S týmto formátom zaznamenávania hudby sa stretávame najčastejšie. Najmä kvôli prenosu zvukov po Internete je veľmi dôležitá veľkosť súborov. Formát MP3 komprimuje, čiže zhusťuje súbory typu WAV približne na jednu jedenástinu! Robí to tak, že niektoré zložky hudby jednoducho vynechá.
V reálnom svete existuje veľa dejov, ktoré majú analógovú (spojitú) povahu a šíria sa v tvare vĺn. Tak sa šíri aj zvuk. Aby s ním vedel pracovať aj počítač, musí analógovú informáciu najprv previesť na digitálne údaje. Tomuto postupu sa hovorí analógovo-digitálny prevod. Jeho výsledkom sú údaje - zvukové vzorky, ktoré zväčša počítač uchováva v súboroch typu WAV. Ak chceme zvukové vzorky z počítača opäť počuť, počítač ich musí z digitálneho tvaru previesť na analógový signál.
tags: #uplne #znenie #ako #priloha