Určovanie veku diviaka je dôležitá zručnosť pre každého poľovníka a správcu revíru. Správny odhad veku uloveného jedinca je nevyhnutným predpokladom pre vedecký a zároveň praktický chov tohto druhu zveri. Existuje viacero metód, ktoré umožňujú určiť vek diviaka s väčšou či menšou presnosťou. Tieto metódy sa opierajú o rôzne aspekty vývoja a opotrebovania chrupu, ako aj o ďalšie morfologické znaky.
Prehľad metód určovania veku
V praxi sa používajú rôzne metódy na určovanie veku diviaka, pričom najčastejšie sa využívajú tie, ktoré sú založené na skúmaní chrupu. Medzi najpoužívanejšie patria:
- Analýza vývoja hryzákov
- Posudzovanie opotrebovania stoličiek
- Určovanie veku podľa klov
V úvode treba uviesť, že v stavoch diviačej zveri vládne na Slovensku, Česku a Nemecku určitý chaos. Sociálna a veková štruktúra mnohých populácií je veľmi zlá. Celkový počet diviačej zveri kolíše v takmer neznámych množstvách. Taktiež bizarné a fascinujúce výkony našich štetinatých aktérov dosahujú netušených schopností. Na jednej strane párenie diviačej zveri spadá prevažne medzi mesiace november a január. Na druhej strane však treba brať do úvahy, že na reprodukcii sa podieľajú i tohtoročné diviačatá. K tomu prispieva pripravenosť rozmnožovania diviačej zveri, ktorá je ovplyvňovaná kŕmením a prikrmovaním, priaznivými klimatickými podmienkami najmä v zime a dostatkom krmiva vo voľnej prírode (žalud, bukva...). Na základe takmer celoročného párenia a kladenia diviačat nastáva chaos i v posudzovaní veku diviaka podľa spodnej čeľuste a tým i jeho zaradenia do príslušnej vekovej triedy.
Metódy určovania veku podľa chrupu
Najpoužívanejšie metódy určovania veku diviačej zveri vychádzajú zo skúmania chrupu. Chrup tvoria zuby tvarované najmä podľa svojej funkcie pri spracovaní potravy.
Štruktúra chrupu diviaka
- Hryzáky (incisivi - I): Slúžia na trhanie alebo hryzenie potravy. Za normálnych podmienok je ich šesť v dolnej i hornej čeľusti.
- Očné zuby (canini - C): U diviakov majú obrannú funkciu.
- Predné stoličky (premoláre - P): Spolu so zadnými stoličkami slúžia na rozomletie a spracovanie potravy.
- Zadné stoličky (moláre - M): Spolu s prednými stoličkami slúžia na rozomletie a spracovanie potravy.
Medzi hryzákmi, očniakmi a stoličkami diviačej zveri sa nachádza prázdne miesto nazývané diastema.
Každý druh zveri má charakteristické usporiadanie chrupu, ktoré sa znázorňuje príslušným vzorcom. Počet zubov je znázornený ako polovica príslušnej čeľuste vo forme zlomku. Nad zlomkovou čiarou je uvedený počet zubov v hornej polovici čeľuste a pod ňou, respektíve za lomkou, počet zubov v dolnej polovici čeľuste. Skrátene sa však vzorec zapíše len číselnou formou, pričom každé číslo znázorňuje počet zodpovedajúcich zubov v chrupe (3.1.4.3./3.1.4.3.). Diviačej zveri sa menia len stoličky, ostatné zuby áno. Počet zubov vo vyvinutom mliečnom chrupe diviačat (3-4 mesiace) je 28. Vzorec je 3.1.3./3.1.3, pričom posledná predná stolička P3 je trojdielna. Rast trvalého chrupu u diviačat začína vo veku 5 - 6 mesiacov, vo veku 6 - 7 mesiacov vyrastá prvá stolička M1, k výmene druhej predstoličky dochádza v 12 - 14 mesiacoch. Vo veku 20 - 24 mesiacov dorastá tretia, posledná stolička. Mliečny chrup je spravidla vo veku 24 mesiacov už vymenený za stály so 44 zubmi. Vzorec je 3.1.4.3./3.1.4.3. To sú najdôležitejšie znaky pre určovanie veku v prvých fázach života diviaka.
Analýza vývoja hryzákov
Jedna z najspoľahlivejších metód určenia veku ulovených diviačat, lanštiakov i dospelých diviakov vychádza z vývoja hryzákov. Porovnávame pri nej dĺžku, hrúbku, tvar, čas prerezávania a výmeny mliečnych hryzákov za trvalé, ako aj úroveň ich obrúsenia. Hryzáky diviačej zveri sú zaujímavé pre určovanie veku. Diviačia zver má v spodnej a hornej čeľusti po šesť hryzákov, spolu dvanásť, ktoré sú vedľa seba umiestnené v miernom oblúku. V hornej čeľusti sú postavené takmer kolmo k tvrdému podnebiu. Hryzáky v dolnej čeľusti sú veľmi dlhé a rastú takmer rovnobežne s tvrdým podnebným.
Hryzáky rozdeľujeme na takzvané klieštiky - I1 (vnútorný pár), stredniaky - I2 (stredný pár) a krajniaky - I3 (vonkajší pár). V hornej čeľusti sú I1 široké a krátke, I2 široké s nerovným hrebeňom a I3 sú užšie a oddelené od I2 širokou medzerou. V spodnej čeľusti sú hryzáky tesne vedľa seba. I1 a I2 sú takmer rovnako dlhé a I3 sú polovičnej dĺžky a dlátovité. Tento opis hryzákov platí pre trvalý chrup diviaka.
Vývoj hryzákov podľa veku
- Ranný vek (do 4 mesiacov): Diviača má úplný mliečny chrup (28 zubov) dorastený v štyroch mesiacoch. Vo veku jedného mesiaca sa už prerezáva hryzák i3 a vo veku 2,5 mesiaca hryzáky i1 a i2. Asi polročné diviača má všetkých šesť mliečnych hryzákov úplne vyvinutých. Hryzáky i1 a i2 sú široké 4 - 5 milimetrov. Krajné hryzáky (krajniaky) i3 sú tenšie a kolíčkovité. Šírka čeľuste meraná pred očniakmi je 2,3 centimetra.
- Diviača 4 - 5 mesiacov: Premoláre P1, P2 a P3 sú mliečne. P1 a P2 sú tvaru klinovitého, končistého a P3 je hrboľatý trojdielny. Na čeľusti je vidieť premolár P1a, nazývanú tiež vlčí zub alebo medzerník, ktorý vyrastá ako trvalý, a ktorý sa začína ešte len prerezávať. Prvá stolička M1 je už dorastená ako trvalá a je tesne primknutá k P3 ako dvojdielna. Všetky rezáky sú mliečne. Štyri prostredné I1 a I2 sú dlhé a široké 4 - 5 mm a okrajové I3 sú kolíčkové a veľmi krátke, ale tiež mliečne. Všetky mliečne rezáky majú povrch hladký na rozdiel od trvalých. Špiciaky C sú ešte mliečne, malé, slabé a kolíčkové.
- Diviača 8 - 9 mesiacov: Rezáky I1, I2 sú mliečne, dlhé, hladké a široké 4 - 5 mm. Okrajové mliečne rezáky I3 sú čerstvo vypadnuté a vidieť iba nepatrný začiatok rastu trvalého zubu I3, ktorý však nebol ešte vôbec prerezaný cez ďasno. V tomto istom mesiaci začína aj výmena mliečneho špiciaka C za trvalý. V tomto prípade sú špiciaky C ešte ako mliečne a kolíčkové. Premoláre a stolička M1 sú vyrastené, pričom povrch P2 a P3 javí známky minimálneho opotrebenia. Na čeľusti je vidieť premolár P1a už vyrastený, obdobne aj stoličku M1 ako trvalé zuby.
- Diviača 10. mesiac: Hryzáky i1 a i2 sú v jednej rovine a sú široké 4 - 5 milimetrov. Krajné mliečne hryzáky (krajniaky) i3 už vypadli a vidieť začiatok rastu trvalých hryzákov I3. Pri očniakoch sa začína výmena mliečnych zubov za trvalé. Okrem hryzákov sú vyrastené mliečne premoláre, pričom p3 je vždy trojdielny, a trvalý molár M1. Šírka čeľuste meraná pred očniakmi je 3 centimetre.
- Diviača 11. až 12. mesiac: Hryzáky i1 a i2 sú ešte mliečne, ale okrajové hryzáky I3 sú už trvalé a majú dlátovitý tvar. Okrem toho je vyrastená i trvalá stolička M2. Jazyková plocha na i1 a i2 je viditeľne obrúsená. Šírka čeľuste meraná pred očniakmi je 3,2 centimetra. Pozor! Jedinec v tomto veku ulovený do konca marca je štatisticky zaradený medzi diviačatá. Po 1. apríli je to však už štatisticky lanštiak.
- Diviak 12. - 13. mesiac: Všetky premoláre a M1 sú vyrastené s tým, že na plochých P1a P2 je vidieť o niečo väčšie opotrebenie. Zo stoličky M2 je vyrastený iba prvý diel. Druhý diel zubu sa ešte neprerezal cez ďasno, ale už vyčnieva z kosti spodnej čeľuste. V čeľusti sú tiež aj P1a a C ako trvalé zuby. Štyri prostredné rezáky P1 a P2 sú mliečne, dlhé a široké 4 - 5 mm. Okrajové rezáky I3 sú už prerezané ako trvalé a majú dlátovitý tvar a nie kolíkový ako je to u mliečnych rezákov.
- Lanštiak 13. až 15. mesiac: Mliečne klieštiky i1 sú už vypadnuté a vidieť rast trvalých I1. Vrchná hrana klieštikov I1 a stredniakov i2 nie je ešte v rovine, ale v tvare V. Medzera medzi strednými hryzákmi sa uzatvorí po štyroch až šiestich týždňoch. Stredniaky sú stále mliečne. Okrem toho dochádza k výmene mliečneho premolára p3 za trvalú stoličku P3. Premolár P2 je už trvalý. Šírka čeľuste je 3,8 centimetra. Takýchto štrnásť- až pätnásťmesačných lanštiakov, pochádzajúcich z minuloročných neskorých letných vrhov, možno vidieť a uloviť aj v auguste a septembri.
- Diviak 14. mesiac: Všetky premoláre sú mliečne a na vrchnej ploche sú dobre a viditeľne obrúsené, viac ako u predchádzajúceho prípadu. Stoličky M1 a M2 sú dorastené ako trvalé. P1a a C rastú ako trvalé. Rezáky I2 sú ešte stále mliečne. Rezáky I1 presne v čase ulovenia pri vyváraní čeľuste odpadli. Koreň mliečneho zuba je stláčaný trvalým zubom tak, že prakticky zanikne. Rezák I3 rastie ako trvalý zub dlátovitého tvaru. I2 je ešte mliečny.
- Diviak 15. - 16. mesiac: Stoličky M1 a M2 sú vyrastené ako trvalé. Premolár P1 je ešte mliečny tvaru klinovitého, končistého. P2 je tiež mliečny, ale na ľavej strane čeľuste mliečny zub už odpadol a na pravej ešte zostal a pod ním je už vidieť rast P2 ako trvalého zuba. P3 sa ešte len začína prerezávať cez dasňo ako trvalý zub. Rezáky I1 nie sú ešte dorastené ako trvalé do výšky mliečnych rezákov I2. Ich šírka je 6 - 8 mm a na ich plochách sú viditeľné pozdĺžne rýhy. I3 rastie ako trvalý dlátovitý zub, ktorý je vždy kratší ako I1 a I2.
- Diviak 16. - 17. mesiac: M1, M2 sú trvalé. M3 sa ešte neprerezáva v ďasne. Premoláre sú trvalé. Rezáky I1 sú trvalé o šírke 6 - 8 mm a už dorastené do výšky I2. I2 sú stále mliečne.
- Lanštiak 18. až 19. mesiac: Mliečne stredniaky i2 sú už vypadnuté a rastú trvalé I2. V tomto prípade trvalé klieštiky I1 dosahujú najvyššie prevýšenie v celom rade hryzákov a sú široké 6 - 8 milimetrov. Na ich zadnej jazykovej strane vidieť pozdĺžne ryhy - brázdy. Rezné plochy štyroch hryzákov I1 a I2 netvoria ešte rovinu, ale oblúk. Šírka čeľuste je 4,1 centimetra. Všetky premoláre sú už trvalé.
- Lanštiak 21. až 22. mesiac: Hryzáky I1 sú trvalé a plne dorastené, široké 6 - 8 milimetrov. Hryzáky I2 sú taktiež trvalé, ale ešte nie úplne dorastené a sú široké 8 - 11 milimetrov a na zadnej jazykovej strane sú už ryhy. Rezná plocha všetkých hryzákov netvorí rovný, ale stupňovitý front. Takéto postavenie hryzákov jednoznačne prezrádza lanštiaka. Čeľuste sú široké štyri centimetre. Spodné kly prečnievajú z čeľuste až 5 cm. Tento stav rastu rezákov je podobný ako u diviačice rovnakého veku, ale pozdĺžne rýhy na rezákoch I1 a I2 sú ďaleko výraznejšie.
- Lanštiak 22. až 24. mesiac: Rast hryzákov je ukončený. I1 a I2 majú rovnakú výšku, ale sú ešte bez obrúsenia reznej hrany, zatiaľ netvoria úplne rovný front, ale mierny oblúk. Z jazykovej strany majú vyvinuté ryhy. Chrup obsahuje už aj trvalý molár M3. Diviak ulovený v tomto veku do konca marca je vždy štatisticky lanštiak. Ak je ulovený po prvom apríli, je štatisticky už dospelý diviak. Šírka čeľuste je 4,6 centimetra.
- Diviak vyše dvojročný: Hryzáky I1 a I2 tvoria uzavretý front takmer rovnakej výšky. Pri posudzovaní veku je tu už k dispozícii úplne dorastený molár M3. Často sa totiž stáva, že poľovník, vidiac po vyhrnutí pysku uloveného diviaka, že hryzáky tvoria rovný front, považuje ho za dospelého, i keď nemá dorastený M3. Ak nie je tento molár úplne dorastený, ide o lanštiaka. Vizuálne posúdenie roviny hryzákov hneď po ulovení nemusí byť presné! Pri týchto jedincoch si treba všímať už aj obrúsenie hryzákov. Na I1 je viditeľné zbrúsenie reznej hrany. O niečo slabšie sú zbrúsené hrany I2. Ale zadná jazyková zošikmená zbrúsená plocha I2 má už asi 4 - 5 milimetra. Šírka čeľuste je 4,2 centimetra.
- Diviak vyše trojročný: Už má uzavretý rad štyroch hryzákov v jednej rovine s viditeľným obrúsením horných rezných hrán I1 a I2 v podobe úzkeho pásika. Tento pásik podľa profesora Hella splýva so zadnou zošikmenou zbrúsenou plochou na jazykovej strane, ktorá je pri štvorročnom diviakovi dlhá 10 - 11 milimetrov, ale ešte nedosahuje celú šírku zuba. Podľa veku sa zošikmená plocha predlžuje. Pri päťročnom jedincovi má asi 13, šesťročnom 14 - 15, sedemročnom 15 - 16 a pri staršom viac ako 19 milimetrov. Na obrúsenej jazykovej ploche I1 sú viditeľné pásiky tmavého dentínu, ktorý sa u starších jedincov objavuje aj u I2.
Hlasy diviakov - Poľovnícky deň na Lúčkach (19.06.2016)
Určovanie veku uloveného diviaka podľa vývoja a neskôr obrúsenia hryzákov je náročné, ale spolu s posúdením s ostatnými zubami, hlavne so špiciakmi a stoličkami, možno vek stanoviť pomerne presne. Podľa tejto metódy profesora Hella môžeme pre poľovnícku prax absolútne presne rozlíšiť tri vekové kategórie diviačej zveri, a to: diviačatá, lanštiaky a dospelé diviaky, nehovoriac o presnom určení veku diviačat a lanštiakov podľa mesiacov.
Posudzovanie opotrebovania stoličiek
Ďalšia metóda odhadu veku diviačej zveri vychádza z „opotrebovania stoličiek“. Klasifikácia podľa Müllera (1984) a Kozla (1973) pre rôzne vekové triedy:
| Vek diviaka | Charakteristika stoličiek |
|---|---|
| 2 roky | Prvý stĺpček M3 prerazil ďasná, korunka hnedá |
| 2,5 roka | Prvý a druhý stĺpik M3 vyrástli, korunky hnedé |
| 3 roky | Obidve horné plochy M1 vyrástli, M3 celkom vyrástol |
| 4 roky | Začínajú sa objavovať vrchné plochy M2, korunky takmer rovné |
| 5 rokov | M1 má priehlbinku, okraj vyšší než stred, M3 s čiastočným opotrebením |
| 6 rokov | M1 výrazne opotrebovaná, M2 silne opotrebovaná, M3 takmer hladká |
| 7 rokov | Povrch celého chrupu nerovnomerný, korunka M3 celkom hladká |
| 8 rokov a viac | Malé zvyšky zubnej skloviny na zadných stoličkách |
Kozlo v roku 1973 publikoval praktickú pomôcku - inštrukcie na určovanie veku, selekciu a lov diviačej zveri. Výsledky uvedené v publikácii sa opierajú o hodnoty získané meraním viac ako 650 lebiek rôznych vekových skupín a pohlaví. V roku 1984 Müller zoradil výsledky meraní a publikoval ich v nemeckom časopise Unsere Jagd pod názvom Kľúč k určovaniu veku diviakov. V týchto materiáloch okrem iného upozorňuje, že správny odhad veku ulovenej diviačej zveri je nevyhnutným predpokladom vedeckého a zároveň praktického chovu tohto druhu zveri. Budenzova metóda je založená na zmenách vznikajúcich obrusovaním tretieho posledného molára M3. Budenz dokázal, že do siedmych rokov sa môže takto určiť vek presnejšie než ostatnými metódami, založenými na opotrebovaní žuvacích zubov. Hlavnou nevýhodou je, že M3 často býva zakrpatený a niekedy aj úplne chýba.
Určovanie veku podľa klov
Určovanie veku kancov podľa tvaru klov má korene u Jaerisena (1930). Vychádzal z porovnania priemeru koreňa kla s priemerom jeho opotrebovanej časti. Nadviazal na neho Brandt (1961, 1965) a prišiel s novým prístupom. Obe hodnoty dáva do vzťahu so šírkou kla a zavádza nový pojem „veľkostné číslo“. Pomocou „ideálneho kla“, ktorý sa vyznačuje stabilným rastom do dĺžky, sa snaží určiť čas zastavenia rastu kla do šírky. Brandt predpokladal, že po výmene chrupu koncom druhého roku je spodná čeľusť ešte stále nedotvorená. Zubná dreň spodných aj horných klov, ktoré kancom rastú celý život, nie je v tomto období ešte celkom vyvinutá a očniaky nedosiahli ešte príslušné rozmery.
Ak dolná čeľusť ešte rastie, musia byť kly v nej na koreni širšie ako v iných častiach (úlohu tu zohráva aj ich opotrebovanie). Len čo sa ukončuje rast lebky, musí sa podľa Brandta zákonite ukončiť prírastok priemeru kla pri koreni. Dospel k záveru, že k tomu môže dôjsť najskôr v 9. či 10. roku života jedinca. Snethlage (1957) naproti tomu tvrdí, že rast priemeru klov sa končí už v 6. či v 7. roku. Na rast dĺžky klov sú potom potrebné ešte tri roky, aby v ich zaobleniach prišlo k dosiahnutiu maximálneho priemeru. „Veľkostné číslo“, respektíve Brandtov index klov, je veľmi pohodlný prostriedok, podľa ktorého sa diviačie zbrane preparujú, uchovávajú v zbierkach a tým umožňujú porovnávaním odhadovať vek kancov.
Čím je kanec starší, tým viac má opotrebované zbrane v bode uhla ohybu a ich priemer v tomto bode sa blíži k priemeru pri koreňoch. A tak sa dá jednoducho zistiť vek iba podľa dĺžky vyčnievajúcej časti kla. Stačia na to stredné orientačné hodnoty ich dĺžky (Ruskov, 1957):
- 2-3 roky: 2,5 cm
- 3-4 roky: 3 až 4 cm
- 4-5 rokov: 4 až 4,5 cm
- 5-6 rokov: 4,5 až 5,5 cm
- 6-7 rokov: 5,5 až 6,5 cm
- vyše 7 rokov: nad 5,5 cm
Na tvar ohybu zbraní však môžu vplývať niektoré vonkajšie faktory a individuálne predpoklady jednotlivých jedincov. V oblastiach intenzívneho chovu a lovu diviačej zveri je veľmi vhodné a praktické zhromažďovať spodné čeľuste s chrupom s cieľom jednoduchšieho a presnejšieho určovania ich veku porovnávaním.
Dĺžka obrusu dolných klov narastá takmer priamo úmerne s vekom. Nárast dĺžky brúsenej plochy dolných klov bol zaznamenaný ešte aj v šiestom roku života. Zväčšovanie vonkajšej časti dolných klov prebieha v závislosti od veku takmer konštantne. Vo veku 1 rok bola priemerná dĺžka vonkajšej časti dolných klov 3,4 cm, vo veku 7 rokov to bolo 8,33 cm. Vnútorná časť dolného kla narastala pomalšie v porovnaní s vonkajšou časťou, čo je hlavný dôvod zmeny podielu vonkajšej a vnútornej časti kla v závislosti od veku diviaka.
Pravidlo „dvoch tretín“ pre podiel vnútornej časti kla platí iba pri dospelých kancoch vo veku 5 - 6 rokov. U mladých kancov má vnútorný podiel až 75 % na celkovej dĺžke kla, pri sedemročných diviakoch klesá na približne 60 %.
Meranie a bodovanie klov
Diviačie kly, podobne ako rohy muflóna či rožky kamzíka, rastú nepretržite v priebehu celého života svojho nositeľa. Kly sa s vekom predlžujú, pričom v dospelosti sa rast spomalí a v starobe už obrusovanie klov dosahuje vyššiu intenzitu ako prírastky hmoty. Na živom diviakovi vidno iba vonkajšiu časť zbraní, podstatná časť je ukrytá v kostnej dutine sánky.
- Dĺžka a šírka dolných klov: Dĺžka dolných klov sa meria po vonkajšom oblúku klov od ich koreňa až po hrot. Ak je časť klov odlomená, meria sa len ich skutočná dĺžka. Šírka dolných klov sa meria posuvným meradlom na najširšom mieste. Abnormálne rozšíreniny a výrastky sa nezahrňujú do merania.
- Obvod horných klov: Obvod horných klov sa meria na najhrubšom mieste klov úzkym pásmom. Meria sa s presnosťou na 1 mm, šírka dolných klov na 0,1 mm.
- Zrážky za chyby: Za nepravidelný vzrast, zlé točenie, rôzne vyhnutia a iné chyby sa zrážajú body v rozpätí 0 - 10 bodov.
Hodnotiteľskej komisii sa každoročne na chovateľskej prehliadke predkladajú kly trojročných a starších diviakov ulovených v predchádzajúcej sezóne. Po meraní horných a dolných klov a pri dostatočnom počte získaných bodov komisia udelí trofeji medailu. Medailové hodnoty dosahujú väčšinou zbrane kancov až v lovnom veku, teda viac ako šesťročné.
Ďalšie metódy odhadu veku
Okrem metód založených na chrupe existujú aj ďalšie metódy, ktoré sa môžu použiť na odhad veku diviaka.
Určovanie veku podľa stôp
Podľa veľkosti plochy (odtlačku) môžeme uvažovať o veku a veľkosti (hmotnosti) diviaka. Najmenšiu stopu (odtlačok ratíc a paratíc) vykazujú diviačatá. Čiže veľkosť stopy je priamo úmerná veku a hmotnosti diviaka. Určovaním veku diviačej zveri podľa stopy sa veľmi podrobne zaoberal Edgar Böhm a výsledky jeho výskumu sú podrobne rozobrané v jeho knihe „Schwarzwildjagd heute“. Tieto kresby zachycujú pomerne detailne rozmery a tvar ratíc ako aj celej plochy stopy (odtlačku). Na priložených obrázkoch sú zachytené odtlačky 3 - 4 ročných, 6 - 7 ročných a 8 až 10 ročných diviakov a diviačíc, podľa ktorých je možné určiť približný vek, pohlavie a váhu jedinca. Böhm napr. zistil, že diviak o váhe 80 kg po vyvrhnutí mal rovnako veľkú stopu (odtlačky) ako diviak o váhe 120 kg. Rozdielna bola iba hĺbka odtlačku, závislá od podkladu. Čiže veľkosť (plocha) stopy napr. 5 až 8 ročných diviakov nie je veľmi výrazná - rozdielna podľa rokov. To znamená, že nemôžeme presne určiť vek ale iba vek.
Stopa holek jelenej a danielej zveri sa odlišuje od stopy diviačej zveri svojím úzkym gotickým tvarom. Paratica sa však odtláča iba vtedy, ak ratice preniknú do pôdy alebo do snehu do hĺbky 1 - 3 cm, čo závisí od hmotnosti diviaka, tvrdosti podkladu. Ale odtlačok paratice na mäkkej pôde a na snehu zanecháva aj jelenia zver, ak jej končatiny preniknú hlbšie do pôdy, snehu alebo pri rýchlom úteku. U jelenej zveri sú ratice skoro vždy rovnako dlhé a pri dôvernej chôdzi zveri sú k sebe takmer pritlačené, zatiaľ čo u diviačej zveri sú viditeľne roztiahnuté s dobre viditeľnou hriadkou. Dĺžka ratíc u diviačej zveri počnúc už od lanštiaka je rozdielna. Vonkajšie ratice sú skoro vždy dlhšie ako vnútorné. Ale s pribúdajúcim vekom a hmotnosťou sa dĺžka ratíc vyrovnáva (N. Happ). Čiže u dospelých starých diviakov sú odtlačky vonkajšej a vnútornej ratice takmer na rovnakej výške ale u mladých jedincov sú vonkajšie ratice viac alebo menej dlhšie. Táto nerovnaká dĺžka súvisí zo zvýšeným opotrebením vnútornej ratice. Podľa Happa táto rozdielnosť dĺžok ratíc nemala by byť rozhodujúcim kritériom pri určovaní veku, lebo on osobne pozoroval u veľmi starej diviačice, že vonkajšie ratice mala tak veľmi vyrastené, že jej prekážali pri chôdzi. Obdobne je to vidieť aj na obrázku (E. Böhm) desať ročného diviaka, kde vonkajšia ratica zdá sa byť o niečo dlhšia. Ratice a paratice spolu vytvárajú plochu stopy diviaka.
Podľa Happa je možné podľa stopy rozlíšiť pohlavia u diviačej zveri a to porovnaním odtlačku prednej nohy s odtlačkom zadnej nohy. Totiž raticová zver a teda aj diviačia zver sa vyznačuje tým, že šírka ratíc prednej končatiny je väčšia ako zadnej. To znamená, že pri normálnej chôdzi vkladá diviak zadnú končatinu do stopy prednej končatiny a takúto stopu nazývame nášľap. V tomto prípade sú v stope viditeľné zdvojené ratice i paratice, čo však môžeme v prírode pozorovať iba na vhodnom podklade a po dôkladnom prieskume.
Hlasy diviakov - Poľovnícky deň na Lúčkach (19.06.2016)
Sledovanie dĺžky kroku
Ďalším znakom prítomnosti diviačej zveri v revíri je sledovanie dĺžky kroku, ktorá podľa všetkých v článku menovaných autorov sa pohybuje od 30 do 60 cm. Pri pokojnom pohybe sú odtlačky stôp takmer v jednej čiare za sebou (čiarovanie), ale jednotlivé stopy pravých končatín sa odtláčajú mierne vpravo a ľavých zasa vľavo od myslenej stredovej osi stopovej dráhy, ako vidno na obrázku, pričom najčastejšie stopy vytvárajú zášlapy, tj. ešte častejšie však vybočuje trocha do strany aj stopa druhej zadnej končatiny, takže potom sú odtlačené predné končatiny viac alebo menej vedľa seba a zadné viac alebo menej za sebou a v každej stope sú odtlačené aj paratice tak ako je to vidieť na obrázku.
Presné laboratórne metódy
Presnejšie určenie veku by bolo možné dosiahnuť laboratórnou metódou spracovanou Doc. Hellom, a to počítaním letokruhov v zubnom cemente, ktoré je analogické s metódou používanou pri jelenej a ostatnej prežúvavej zveri. Letokruhy zubného cementu sa počítajú na prepílenom hryzáku kolmo priečnym smerom v asi polovici jeho dĺžky. V budúcnosti počítame s ďalším obohatením vzoriek spodných čeľustí, u ktorých bude vek stanovený i za cenu vyšších nákladov laboratórnou metódou Doc. Ing. Hella, tj. podľa počtu cementových vrstiev na I2.
tags: #urcovanie #veku #diviaka