Varenie piva: Množstvo kvasníc a ich úloha v domácej výrobe

Varenie piva v domácom prostredí sa stáva čoraz populárnejším. Poskytuje možnosť experimentovať s chuťami, prispôsobiť si pivo vlastným preferenciám a vychutnať si jedinečný nápoj vytvorený vlastnými rukami. Tento článok vás prevedie základnými postupmi a receptami pre domácu výrobu piva, od jednoduchých metód s mladinovým koncentrátom až po tradičné varenie zo sladu, so špeciálnym zameraním na správne množstvo a použitie pivovarských kvasníc.

Prečo variť pivo doma?

Varenie piva doma prináša niekoľko výhod:

  • Kreativita: Môžete si vytvoriť vlastné jedinečné recepty a experimentovať s rôznymi prísadami a chuťami.
  • Kontrola: Máte plnú kontrolu nad surovinami a procesom varenia, čo vám umožní vyrobiť pivo presne podľa vašich predstáv.
  • Zábava a vzdelávanie: Varenie piva je zábavný a poučný zážitok, ktorý vám umožní lepšie pochopiť proces výroby tohto obľúbeného nápoja.
  • Úspora: Pri pravidelnom varení si môžete výrazne znížiť náklady na pivo.

Základné princípy výroby piva

Základný princíp výroby piva je starý tisíce rokov a zostáva nezmenený. Ide o premenu škrobnatých surovín na skvasiteľné cukry a ich následnú fermentáciu kvasinkami na alkohol. Výsledná chuť, výživové vlastnosti a potenciálne zdravotné benefity závisia od použitých surovín, pracovného postupu a typu kvasiniek.

Štyri základné zložky piva sú voda, slad, chmeľ a kvasnice. Tieto štyri zložky harmonicky spolupracujú pri vytváraní rozmanitej škály pív, ktoré si dnes vychutnávame. Pri ďalšom čítaní pochopíte, ako každá zložka prispieva k celkovému zloženiu piva.

Štyri základné zložky piva: voda, slad, chmeľ a kvasnice

Čistota je základ úspechu

Každé domáce pivo začína čistotou. Ak sa zanedbá dezinfekcia, celý výsledok môže znehodnotiť skysnutím alebo nechcenou chuťou. Pred každým varením domáceho piva je dôležité venovať pozornosť hygienickým aspektom. Všetky použité materiály musia byť po každom použití očistené. Infekcia môže spôsobiť zlú chuť piva alebo sa pivo môže stať dokonca nepitné.

Používa sa napríklad bezoplachová dezinfekcia Chemipro OXI alebo Handcraft suplies. Stačí pripraviť roztok, naliať ho do nádoby a poriadne premiešať. Následne všetko nechaj voľne vyschnúť. Vyhni sa používaniu klasických čistiacich prostriedkov. Tie môžu zanechať stopy, ktoré narušia fermentáciu.

Domáca výroba piva

Metódy domácej výroby piva

Existuje niekoľko spôsobov, ako si doma uvariť pivo:

  • Z pivnej súpravy: Najjednoduchší spôsob, ideálny pre začiatočníkov. Súprava obsahuje koncentrovanú mladinu, prídavky a návod. Prvé varenie domáceho piva je vhodné realizovať zo zakúpenej pivnej súpravy, ktorá obsahuje koncentrovanú mladinu, všetky ďalšie prídavky a kompletný návod na prípravu piva typu, ktorý sme si vybrali.
  • Zo sladového výťažku: Po zriedení výťažku vodou sa pridáva chmeľ, prevarí sa, odfiltruje, ochladí a zakvasí kvasinkami.
  • Klasické varenie zo sladu: Najnáročnejší spôsob, vyžaduje najviac skúseností, priestoru a vybavenia.

Varenie piva z mladinového koncentrátu

Najjednoduchším spôsobom prípravy domáceho piva je použitie pivného mladinového koncentrátu. Do fermentačnej nádoby stačí naliať celý obsah koncentrátu, pridať asi 3 litre teplej vody (40-50 °C) a miešať, kým sa úplne nerozpustí. Potom podľa mladinového koncentrátu ale vo väčšine prípadov pridaj 1 kg kvasného cukru (napr. dextrózu alebo sprevňovač piva - tzv. beer enhancer) a opäť premiešaj. Keď sa cukor rozpustí, dolej studenú vodu, kým nebude objem približne 23 litrov a teplota okolo 20-25 °C. Až potom nasyp pivné kvasnice, ktoré bývajú pribalené ku koncentrátu (pod vekom konzervy alebo v suchej priehradke obalu).

Postup varenia piva z mladinového koncentrátu krok za krokom:

  1. Dezinfekcia: Poriadne vydezinfikujte poháre, lyžičky, fermentačnú nádobu a kuchynskú linku.
  2. Príprava koncentrátu: Mladinový koncentrát nalejte do fermentačnej nádoby. Pre ľahšie vylievanie môžete nádobu s koncentrátom krátko ponoriť do horúcej vody. Nevyužitý obsah nádoby prepláchnite horúcou vodou a nalejte do fermentačnej nádoby.
  3. Pridanie vody a cukru: Pridajte niekoľko litrov vlažnej vody a kvasný cukor (podľa návodu na koncentráte). Dôkladne premiešajte.
  4. Pridanie kvasníc: Pivné kvasnice zmiešajte vo vydezinfikovanom pohári s vlažnou vodou (približne 1,5 dcl) a jednou lyžičkou kvasného cukru. Pridajte do fermentačnej nádoby a poriadne premiešajte.
  5. Doplnenie objemu: Dolejte studenú vodu, kým nedosiahnete požadovaný objem piva (napr. 23 litrov).
  6. Umiestnenie kvasnej zátky: Do uzáveru umiestnite kvasnú zátku a nalejte do nej horúcu vodu.
  7. Primárne kvasenie: Fermentačnú nádobu umiestnite na chladné a tmavé miesto s teplotou okolo 21 stupňov (podľa pokynov na obale koncentrátu). Po niekoľkých hodinách začne voda v kvasnej zátke bublať, čo signalizuje začiatok primárneho kvasenia.
  8. Sekundárne kvasenie: Po ukončení primárneho kvasenia (približne po 1,5 týždni) prelejte pivo do fliaš. Do každej fľaše pridajte približne 3 g kvasného cukru alebo kvasné cukríky. Nafľaškované pivo uložte na chladné a tmavé miesto, aby prebehlo sekundárne kvasenie (približne 2 týždne a viac).

Schéma primárneho a sekundárneho kvasenia piva

Výroba piva zo sladového výťažku

Jednou z alternatív výroby piva v domácich podmienkach je varenie zo sladového výťažku. Tekutý sladový výťažok vzniká varením sladu a vody s nasledovným zahustením v odparovačke.

  1. Celé množstvo sladového výťažku priveďte v dostatočnom množstve vody k varu a vykonajte chmelovar. Množstvo a druh chmeľu závisí od každého domáceho sládka. Na 1,7 kg výťažok v 16-tich litroch vody môžete použiť 60-80 g Žateckého poloraného červeňáku (podľa požadovanej horkosti). Rozdeľte ho na dva diely. Prvý diel povarte asi 40 min. vo vode s rozpusteným výťažkom, potom pridajte druhú časť a varte ďalších 20 minút.
  2. Vzniknutú mladinu nechajte šokovo vychladiť a usadiť kal. Následne zlejte z vrchu opatrne číru mladinu tak, aby kal ostal v hrnci.
  3. Narieďte precedenú mladinu na požadovaný objem.
  4. Ďalší postup je rovnaký ako pri príprave piva z koncentrátu. Pokiaľ má mladina zákvasnú teplotu, rozmiešajte v nej kvasnice.
  5. Nechajte prebehnúť hlavné kvasenie.
  6. Podľa druhu kvasníc a svojich skúseností stočte pred koncom kvasenia, alebo nechajte vykvasiť bez zbytkového cukru a pred fľaškovaním pridajte do každej fľaše odmerku dextrózy. V prípade pridania dextrózy do fliaš nechajte asi 10 dní pri teplote, pri ktorej prebiehalo hlavné kvasenie. Potom umiestnite do chladu. Pokiaľ ste stočili skôr než vykvasil všetok sladový cukor, nechajte fľaše asi 3 dni v rovnakej teplote. Potom umiestnite do chladu.
  7. Doba ležania, teplota kvasenia a ležania závisí od druhu použitých kvasníc.

Ako si doma vyrobiť pivo | MoreBeer! Prémiová štartovacia sada pre domáce varenie piva | Ukážka varenia piva pre začiatočníkov

Klasické varenie piva zo sladu

Klasické varenie piva "od piky" vyžaduje najviac skúseností, priestoru a vybavenia. Poďme na to, ako uvariť pivo?

Príprava a hygiena

Pred každým varením domáceho piva je dôležité venovať pozornosť hygienickým aspektom. Domáci pivovar a všetky nádoby, ktoré budete používať, by mali byť dôkladne vyčistené dezinfekčným prostriedkom. Vyčistenie domáceho pivovaru je dôležitý krok, ktorý by ste nemali podceňovať, pretože zabezpečuje hygienu a kvalitu vášho domáceho piva.

Proces čistenia a dezinfekcie:
  1. Rozoberanie a vyprázdnenie: Než sa pustíte do čistenia, pivovar dôkladne rozoberte a odstráňte všetky zvyšky sladiny, kvasovín a iných zvyškov z predchádzajúceho varenia.
  2. Opláchnutie horúcou vodou: Opláchnite všetky časti domáceho pivovaru teplou a čistou vodou. To pomôže odstrániť hrubé zvyšky a znečistenie.
  3. Dezinfekcia: Po opláchnutí je nevyhnutné dezinfikovať všetky časti domáceho pivovaru. Použite vhodný dezinfekčný prostriedok na pivovarské vybavenie.
  4. Citlivé časti: Osobitnú pozornosť venujte citlivým častiam, ako sú hadice, filtre a fermentačné nádoby.
  5. Vyčistenie vonkajších častí: Nezabudnite vyčistiť aj vonkajšie časti domáceho pivovaru, ako sú povrchy, ovládacie prvky a ventilácie.
  6. Kontrola poškodenia: Po čistení si overte, či sú všetky časti vášho domáceho pivovaru v dobrom stave a neporušené.

Základné suroviny

Pri výrobe piva sa používajú len štyri základné suroviny: voda, slad, chmeľ a pivovarské kvasnice. Tieto suroviny, spolu s postupom a použitými kvasinkami, určujú chuťové, výživové a zdravotné vlastnosti každého alkoholického nápoja. Presná receptúra jednotlivých pivovarov je však väčšinou tajná.

1. Slad

Slad sú vlastne obilné zrná, najčastejšie jačmeň. Tie sú dôležité kvôli svojmu obsahu škrobov, ktoré sa pri kvasení menia na alkohol. Slad okrem skvasiteľných obsahuje aj neskvasiteľné cukry, ktoré dodávajú pivu lahodnosť a „telo“. Sladové bielkoviny sú dôležité pre životaschopnosť kvasiniek a pre zachovanie peny. Pražením či dokonca údením sladu sa rozširuje možné chuťové spektrum piva a dodáva mu typický charakter. Slady delíme na základné a špeciálne, ktoré dokážu zvýrazniť chuť i farbu piva.

Rôzne typy sladov pre varenie piva

Existuje niekoľko typov jačmeňa používaných pri výrobe piva:

  • Sladový jačmeň (Two-Row Barley): Najčastejší typ, s menej proteínmi a viac škrobu, ideálny pre väčšinu pivných štýlov.
  • Štvorradový jačmeň (Six-Row Barley): Má viac proteínov a menej škrobu.
  • Pálený slad (Roasted Barley): Pražený jačmeň dodávajúci tmavú farbu a silnú praženú chuť.
  • Pšeničný jačmeň (Wheat Barley): Často používaný v belgických a pšeničných pivách.
  • Špecializované odrody jačmeňa: Používané pre konkrétne pivné štýly.
2. Chmeľ

Chmeľ dodáva pivu jeho charakteristickú horkú chuť a arómu, a zároveň pôsobí ako konzervant vďaka obsahu alfa-kyselín. Chmeľ sa pridáva v rôznych fázach varenia. Na dodanie horkosti sa pridáva na začiatku varu (približne 45-minútový var), zatiaľ čo aromatické oleje sa pridávajú tesne pred koncom varu (asi 5 minút pred koncom), aby sa ich prchavá aróma nestratila. Sušené šištice alebo granule sa dajú použiť na prácu s chmeľom.

Existuje mnoho odrôd chmeľu, ktoré ovplyvňujú výslednú chuť a vôňu piva:

Druh chmeľu Charakteristika
Český chmeľ (Saaz) Tradičný druh používaný pri výrobe českých pív.
Cascade Americký chmeľ s výraznými citrusovými a ovocnými tónmi.
Centennial Americký chmeľ prispievajúci k citrusovým a kvetinovým arómam.
Simcoe Chmeľ s komplexnými citrusovými, borovicovými a ovocnými tónmi.
Amarillo Známy svojimi sladkými, citrusovými a kvetinovými arómami.
Fuggle Tradičný anglický chmeľ s horkosťou a zemnými, kvetinovými tónmi.
Hallertau Nemecký chmeľ s jemnými kvetinovými a bylinkovými arómami.
Nelson Sauvin Novozélandský chmeľ s vinovými, ovocnými a bylinkovými tónmi.
Citra Americký chmeľ s výraznými citrusovými a tropickými ovocnými arómami.
3. Pivovarské kvasnice

Kvasnice sú zodpovedné za najdôležitejší proces - premenu cukru na alkohol a oxid uhličitý. Obsah sáčku s pivovarskými kvasnicami sa rozmíchá vo vychladenej mladine a nechá sa aktivovať. Vyššia teplota má nepriaznivý vplyv na vývoj kvasiniek. Po aktivácii sa zmes preleje do fermentačnej nádoby. V prípade potreby je možné použiť aj „čerstvé“ kvasnice od sládkov.

Existujú dva hlavné typy:

  • Kvasnice spodného kvasenia: Používajú sa pri nižších teplotách (okolo 13 °C) na výrobu ležiakov.
  • Kvasnice vrchného kvasenia: Používajú sa pri vyšších teplotách (okolo 20 °C) na výrobu pív typu ALE.

Pri mojej prvej várke som nerobil výpočet množstva kvasníc, dal som celý sáčok, čo sa ukázalo ako veľká chyba, v pive to zanechalo silnú alkoholovú vôňu a chuť, takže na to pozor. Várka mala 11 l. Ja osobne používam na výpočet množstva kvasníc nástroje na tejto stránke, výpočty sa mi osvedčili. Takže na zakvasenie 9 L mladiny po chmelovare by som použil 8,5 g kvasnic (v sáčku je 11,5 g).

Typ použitých kvasiniek je závislý od typu piva, ktoré chcete vyrobiť. Pre fermentáciu 20 litrov mladiny budete musieť použiť jeden XL balíček WYEAST. Ak chcete použiť suché kvasinky, použite celé množstvo, ktoré je obsahom balíčku. Ak viete kedy chcete začať vyrábať pivo a plánujete použiť kvasnice WYEAST, mali by ste si tieto kvasnice pripraviť pár dní vopred.

Grafické znázornenie procesu fermentácie kvasnicami

4. Voda

Voda tvorí viac ako 90 % piva, preto na jej kvalite veľmi záleží. Odporúča sa mäkšia voda, no nie destilovaná, ale pokiaľ možno bez chlóru. Chlór možno z vody vyvariť, čím sa zníži aj tvrdosť vody, alebo sa do prechlórovanej vody pridá disiričitan draselný. Výslednú chuť veľmi ovplyvňuje prítomnosť minerálov. Pre ležiaky plzeňského typu je ideálna mäkká voda s nižším obsahom minerálov. Chloridy zvýrazňujú sladovú chuť, sírany zase chmeľovú zložku.

Proces varenia piva

Základný princíp výroby piva je starý tisíce rokov a nemení sa. Je to prakticky princíp výroby akéhokoľvek alkoholu. Z obyčajne škrobnatej suroviny musíme získať skvasiteľný cukor a ten necháme kvasinkami premeniť na alkohol.

1. Príprava sladiny (Vystieranie a Rmutovanie)

Výroba piva začína prípravou sladiny. Do sladového kotla umiestnite filter na pivo a nalejte do neho vodu. Postupne zohrejte vodu na požadovanú teplotu a potom pridajte podrvený jačmeň. Dôkladne premiešajte zmes a potom ju zakryte pokrievkou. V prípade, že máte domáci pivovar vybavený obehovým čerpadlom, môžete ho zapnúť, čím dosiahnete rovnomerné miešanie sladiny.

Šrot sa najskôr privedie do vystieracej kade, kde sa zmieša s teplou vodou. Pri vystieraní je dôležité dodržať teplotu 52 °C a udržiavať ju po dobu 15 až 20 minút. Následne prebieha rmutovanie, proces, pri ktorom sa škrob pomocou sladových enzýmov mení na zkvasiteľné cukry. Používa sa napríklad dvourmutový postup, kde sa časti diela (rmuty) ohrievajú na vyššie teploty (62-65 °C a neskôr 72 °C), po čom sa krátko povaria a spoja. Celé dielo sa udržuje pri teplote 75 až 78 °C. Proces rmutovania trvá približne 4,5 hodiny.

2. Sladina a skúška jódom

Rmut je následne prečerpaný do scedzovacej kade, kde sa od obalov zŕn oddelí sladká tekutina - sladina. Aby ste vedeli, či je sladina pripravená na ďalší krok varenia, môžete využiť skúšku jódom. Trochu jódu pridajte do lyžice sladiny a pozorne sledujte reakciu. Ak sa po chvíli sladina zafarbí na modro, znamená to, že škrob sa ešte úplne nerozložil na slad, a pivo treba variť ďalej. Opakujte skúšku, kým sladina nemení farbu.

3. Chmeľovar

Sladina sa privedie do kontrolovaného varu pred tým, ako sa do nej pridá chmeľ. Sladina sa varí s chmeľom, ktorý sa pridáva postupne v niekoľkých dávkach. V závislosti od typu piva sa sladina môže variť aj na trikrát. Celková doba chmelovaru je zvyčajne 90 minút, pričom chmeľ určený na horkosť sa pridáva na začiatku a aromatický chmeľ na konci. Pridajte vrecko s chmeľom do vriacej mladiny. Je potrebné mladinu pravidelne premiešavať, aby sa uvoľnilo čo najviac jej chuti. Po tom, čo pridáte chmeľ, bude mladina peniť menej. Zvarením sa koncentrát stáva plne sterilným a zároveň sa uskutočňuje dôležitý chemický proces (izomerizácia alfa kyselín chmeľu), počas ktorého sa ustália bielkoviny. Tento proces optimálne prebieha pri pH 5,2. V prípade potreby okysličte mliečnou kyselinou. Po dosiahnutí teploty varu varenie vypnite. Čoskoro sa v mladine začnú formovať a usádzať bielkoviny.

Postup pridávania chmeľu:

  • Pridajte 50 gramov chmeľu do vriacej sladiny.
  • Ďalší s rovnakým množstvom chmeľu pridajte po 45 minútach.
  • Posledný prídavok chmeľu nasleduje po ďalších 40 minútach. Varte ďalších päť minút.

Po chmelovare sa mladina opäť scedí. Niekedy sa používa vírivá káď na oddelenie kalov po zmiešaní mladiny.

4. Chladenie

Po dokončení varu je dôležité rýchlo ochladiť mladinu na teplotu vhodnú pre fermentáciu. Najlepším spôsobom je použitie chladiacej špirály pripojenej na studenú vodu alebo ponorný prietokový chladič. Vyhnite sa príliš dlhému chladeniu sladiny, pretože by to mohlo ovplyvniť kvalitu piva. Mladina by sa mala schladiť na zákvasnú teplotu 8 až 12 °C (pre spodné kvasenie) alebo okolo 20 °C (pre vrchné kvasenie).

Veľmi dôležitým krokom sa teraz stáva čo najrýchlejšie ochladenie mladiny, aby sa vyhlo akejkoľvek forme kontaminácie. Keďže kontaminácia sa najčastejšie vyskytuje pri teplotách od 15°C do 40°C a mladina touto teplotou musí prejsť, je veľmi dôležité používať čisté a dezinfikované pomôcky. Ochladzovanie prebieha v ochladzovači mladiny Brewferm. Pripojte trubicu otvorom (na ľavej dolnej strane) ku kohútiku studenej vody. Jedná sa o vstup studenej vody. Otvor na ľavej hornej strane sa teda stáva výstupom studenej vody. Položte trubicu do väčšej nádoby alebo do umývadla. Pripojte trubicu otvorom na pravej hornej strane k varnej nádobe cez veko a otvor na pravej dolnej strane, ktorý predstavuje výstup z mladiny. Ochladzovanie začína v momente, kedy pustíte studenú vodu a otvoríte varnú nádobu. Rýchlosť prichádzajúcej studenej vody a mladiny priamo ovplyvňuje výslednú teplotu mladiny. Nechajte mladinu pomaly prúdiť a zaistite pravidelný tok vody. Týmto spôsobom dosiahnete optimálne ochladzovanie.

5. Fermentácia (Kvasenie)

V tejto fáze je dôležité aktivovať kvasnice. Odoberte niekoľko decilitrov mladiny, pridajte sušené pivovarnícke kvasnice, dôkladne premiešajte a nechajte ich pracovať. Potom môžete túto zmes preliať späť do fermentačného kotla a znovu premiešať sterilným miešadlom. Nechajte mladinu kvasiť vo fermentačnom kotly približne tri až desať dní, v závislosti od typu piva a teploty.

Po naplnení kvasného tanku sa pridávajú kvasnice. Fermentácia je proces, kedy kvasinky premieňajú cukor na alkohol a oxid uhličitý. Už po niekoľkých hodinách začne z kvasnej zátky unikať vzduch, čo je znak, že fermentácia prebieha správne. Tento proces môže trvať 5 až 15 dní. Každý deň odoberajte penu z povrchu kvasu (pri spodne kvasených pivách). Keď bublanie ustane alebo sa prestane meniť hustota, fermentácia je dokončená. V tejto fáze je pivo ešte mladé, ale pripravené na fľašovanie.

Po tom, čo je mladina ochladená na teplotu približne 25°C môžete prvýkrát zmerať hustotu. Naplňte meraciu nádobu (takmer doplna) ochladenou mladinou. Správne zmeranie hustoty sa vykonáva pri teplote 20°C. Opatrne položte hustomer (alebo hydromer) do meracej nádoby a prečítajte hodnotu hustoty (pre pivo sa táto hodnota zvyčajne pohybuje približne medzi 1050 a 1100, ale niekedy sa môže aj mierne líšiť). Zapíšte si túto hodnotu spoločne s dátumom merania. Mladinu je teraz najlepšie prevzdušniť alebo poriadne rozmiešať, aby sa do koncentrátu dostal kyslík.

Po tom, čo bola mladina stočená môžete pridať kvasinky. Dôsledne ich rozmiešajte v mladine a zatvorte kvasnú nádobu vekom. Pravidelná kontrola správneho kvasenia je veľmi dôležitá. Uistite sa, teplota okolia v noci príliš neklesne. Po približne desiatich dňoch fermentácie zmerajte hustotu a v závislosti od piva (pre silné pivá približne 1010-1015, pre ľahšie pivá 1000-1005) môžete začať so stáčaním piva do fliaš. Tento proces vykonajte čo najrýchlejšie, aby sa zabránilo nežiaducemu okysličovaniu. Po zmeraní hustoty piva môžete vďaka porovnaniu pôvodnej a výslednej hustoty odhadnúť, približne koľko alkoholu sa v pive nachádza.

6. Stáčanie a zrenie

Po skončení fermentácie je čas pivo stočiť do fliaš alebo sudov. Pred plnením je potrebné dôkladne vydezinfikovať všetky fľaše a uzávery. Do každej fľaše vložte primerané množstvo kvasného cukru (cca 3 g glukózy na pol litra) pre sekundárnu fermentáciu, ktorá prebehne vo fľaši a vytvorí prirodzený CO₂ pre penivosť piva. Používajte radšej tmavé sklenené fľaše, ktoré chránia pred UV žiarením.

Mladé pivo stiahnite z kvasnej nádoby do dokvašovacích fliaš, najlepšie pomocou sifónu alebo stáčača, aby sa do fliaš nedostala vrstva usadených kvasníc. Vhodné sú pevnejšie PET fľaše hnedej farby. Dbejte na čistotu použitých fliaš a tesnosť uzáverov. Po týždni sekundárnej fermentácie (pri teplote nad 20 °C) môžete fľaše premiestniť na chladnejšie a tmavé miesto (ideálna pivnica alebo komora s teplotou 10-15 °C). Tu by mali pivo zrieť aspoň ďalšie 2-3 týždne, ideálne aj dlhšie. Časom sa chute zaokrúhľujú a sediment sa usadí na dne fľaše.

Fermentované pivo sa presunie do tankov určených na dozrievanie piva, v ktorých sa pivo usadí a prípadné sedimenty klesnú na dno. Zrenie môže trvať aj niekoľko týždňov. Po skončení výroby umyte dôkladne všetky pomôcky pre ďalšie použitie. Pivo netreba skladovať v chladničke, tam patrí len pred podávaním. Odporúčame pivo schladiť na 7-10 °C a nalievať opatrne, aby sa kvasinky zo spodku fľaše nezvírili.

Najdôležitejšia časť práve prichádza: ochutnávka vášho piva. Ďalej je tu aróma: môžete pri ochutnávke rozoznať rozličné prísady (mladinu, chmeľ, bylinky atď)? Gratulujeme a na zdravie! S pribúdajúcim varením piva si rýchlo uvedomíte, že môžete vyskúšať aj vaše vylepšenia a dokonca si zostaviť aj vlastné recepty. Zaznamenávajte si preto každý krok varného procesu a po ochutnávke tiež jeho vyhodnotenie.

Pivovarnícke výpočty

Nasledujúce pokyny vám ukážu, ako vypočítať účinnosť varenia a obsah alkoholu v pive. Tento príklad je počítaný s 6 kg sladu a 28 l sladiny pred chmeľovarom.

Budete odčítavať tri „hustoty“ pri každom použitom recepte.

  • Preboil SG (hustota pred chmeľovarom)- odčítanie po scedzovaní.
  • OG - hustota pred zakvasením
  • FG - konečná hustota piva (zbytkový cukor)

Určenie účinnosti varenia

V tomto príklade je hustota pred chmeľovarom SG 1,051.

  • SG x objem sladiny pred chmeľovarom v L = A
  • hmotnosť sladu v kg x 290 = B
  • A x 100 / B = účinnosť v %

Príklad:

  • 51 x 28 L = 1428
  • 6 kg x 290 = 1740
  • 1428 x 100 / 1740 = 82%

Keď určujete účinnosť svojho varenia, jednoducho zmerajte objem svojej mladiny pred chmeľovarom, a tiež hustomerom zmerajte SG, hustotu mladiny pred zakvasením.

Množstvo Alkoholu

Po ukončení kvasenia piva (keď kvasná prestane bublať), môžete odčítať FG.

Zaujímavosti o pive

Na svete vraj existuje asi 40 000 druhov pív rôznej chuti, kvality, rôzneho stupňa, z rôznych surovín, na rôzne použitie… U nás je zvykom si vyberať pivá nielen podľa výrobcu, ale aj podľa stupňa, napríklad „desinu“, „dvanástku“… Tieto stupne však nesmieme považovať za obsah alkoholu v pive, lebo v stupňoch sa vlastne vyjadruje percentuálny obsah extraktu v pôvodnej mladine pripravenej na kvasenie piva, ktorej sa tiež hovorí „chlebovina“. Toto percento vlastne predstavuje spolu látky vyextrahované v priebehu výroby zo sladu a z chmeľu.

Nealkoholické pivo obsahuje maximálne 0,5 % alkoholu (alkohol sa odparí vákuovou destiláciou), diabetické pivo zasa vzniká hlbokým prekvasením mladiny, takže sacharidovej zložky je menej ako 0,75 g na 100 ml piva. Treba si ale uvedomiť, že uvedené percentá sú objemové a že 1 liter etylalkoholu váži 0,789 kg.

Látky obsiahnuté v pive môžu človeku zdravotne pomôcť. Antioxidačný potenciál pivných flavonoidov nás chráni pred voľnými radikálmi, vysoký obsah kyseliny listovej zasa likviduje negatívny vplyv homocysteínu, nielen na srdcovocievny systém. Vysoký obsah bioaktívnej vody nás výborne zavodňuje, súčasne pomáha detoxikovať organizmus a trocha alkoholu (ak to s pitím nepreženieme) nám uvoľní cievy, rozprúdi krv a privolá úsmev a družnú náladu do nášho života. A aj tých pár kalórií navyše môže byť v aktívnom živote prospešných, ako to zistili už kláštorní mnísi v čase dlhých pôstov, keď mali zakázané tuhé jedlo a mohli len popíjať tekutiny.

tags: #varenie #piva #mnozstvo #kvasnic #gramov

Populárne príspevky: