V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky. Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná.
Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté?
Po oslobodení Československa vstúpili na jeho územie aj jednotky NKVD, sovietskej tajnej služby. Ich hlavnou úlohou bolo eliminovať politických oponentov komunizmu, kontrolovať vývoj v krajine a zabezpečiť, aby moc v štáte prešla do rúk komunistov. V tyle pôsobiaca NKVD unáša zo Slovenska tisíce občanov a na severovýchode Slovenska dochádza k rasovo motivovaným vraždám.
V Kolbasove, Uliči, nedokáže československá armáda ochrániť svojich obyvateľov a na ďalších miestach, ako v Topoľčanoch dochádza k pogromom na navrátivších sa židovských obyvateľoch. V prvých mesiacoch po vojne začína vysídľovanie karpatských Nemcov, presídľovanie Maďarov do Sudet a výmena za maďarské obyvateľstvo v Maďarsku.
K internácii Nemcov dochádzalo hneď po prechode frontu. Zainteresované štátne orgány mali zabezpečiť jednotnú úroveň organizácie a materiálne zabezpečenie táborov. Vo väčšine zariadení však boli nevyhovujúce hygienické pomery, ktoré ohrozovali aj široké okolie. Najväčším problémom bolo zásobovanie potravinami. Bezprostredne po zaistení žilo nemecké obyvateľstvo zo svojich zásob, ktoré si prinieslo do táborov. V Petržalke vypomáhal so zásobovaním Červený kríž.
Odsuny a represívne opatrenia voči Maďarom zanechali v slovensko-maďarských vzťahoch hlboké stopy. Dodnes sú predmetom historických diskusií a rôznych interpretácií. Kým jedna strana ich vníma ako nespravodlivý zásah do práv maďarskej menšiny, druhá ich považuje za dôsledok historických udalostí a odplatu za rozbitie Československa v roku 1938.
Leško, Šimečka, Kostolný, Hudák: Ako zachrániť demokraciu
Michal Havran sa rozpráva v Kalinovskej knižnici v Pisztoryho paláci so svojimi hosťami Hanou Kubátovou a Samuelom Abrahámom. Michal Havran sa rozpráva so svojimi hosťami, historikom Marekom Syrným a dokumentaristkou Vladislavou Sárkány na pontóne v Hamuliakove a v Zichyho paláci v Komárne. S Michlom Havranom sa hostia rozprávajú v Bratislave na lodi z Petržalskej strany Dunaja, kde boli aj prvé internačné tábory. O Dominikovi Tatarkovi sa Michal Havran porozpráva s Petrom Zajacom, literárnym vedcom a publicistom. Ilja Zeljenka, hudobný skladateľ, predstaviteľ Novej hudby, zakazovaný a obdivovaný. Ako sa v Zeljenkovej tvorbe ukotvovala skúsenosť s experimentálnym vnímaním skutočnosti, do akej miery vyrušoval a čo znamená jeho dielo pre súčasnú spoločnosť? Čo je podstatou jeho životných postojov, ako sa staval k vlastným zlyhaniam a k vlastnému hrdinstvu, v čom bol jedinečný a ako sa v jeho živote a práci odzrkadľuje dramatický stredoeurópsky osud?
tags: #vecera #a #havranom #hudba