Jedľa (Abies) je jedným z najmajestátnejších ihličnatých stromov, ktoré nájdeme v lesoch a záhradách po celom svete. Je známa svojou krásou, symetrickým tvarom a tmavozelenými ihličkami. Jedlička je obľúbená najmä ako vianočný stromček, no rovnako dobre sa hodí aj ako vynikajúci okrasný strom pre záhrady, parky a dokonca aj pre živé ploty. Rod jedle patrí do čeľade borovicovité (Pinaceae), pričom sa vyznačuje veľkolepým vzhľadom s výraznou korunou. Tieto vždyzelené dreviny majú pyramídovú korunu s jednou osou kmeňa a vetvami usporiadanými do úrovní. Ihlice sú sploštené, dvojstenné, s pruhmi na spodnej strane a zárezom na vrchole, čo je typické len pre jedľu. Vďaka voskovému kvetu sa ihly javia ako belavé alebo strieborné.
V rámci tohto rodu sa vyznačujú rôzne druhy, pričom každý má svoje špecifiká v rastových požiadavkách a estetických vlastnostiach. Jedľa strieborná (Abies concolor), často nazývaná aj jedľa srienistá, je obľúbený druh ihličnanu v záhradách a parkoch vďaka svojmu atraktívnemu modro-zelenému ihličiu a kužeľovitému tvaru. Tento strom pochádza zo Severnej Ameriky, konkrétne zo Skalnatých hôr, a je známy svojou dlhovekosťou a odolnosťou voči chladným podmienkam. V tomto článku sa pozrieme na optimálne podmienky pre pestovanie tohto druhu, aby ste sa mohli tešiť z jeho krásy a dlhovekosti vo vašej záhrade.
Charakteristika a vzhľad jedle striebornej (Abies concolor)
Jedľa strieborná je urastený strom s elegantným, kužeľovitým tvarom koruny, ktorá má pravidelný valcovitý tvar. Ihlice sú mäkké, dlhé, často dosahujú dĺžku až 5 cm, no môžu byť aj päť až osem centimetrov dlhé. Sú modrozelené, pričom vrchná i spodná strana ihlíc má rovnakú farbu, čím sa odlišujú od ostatných druhov jedlí. Zaujímavosťou je ich príjemná vôňa, ktorá sa intenzívnejšie uvoľňuje počas horúcich letných dní, kedy uvoľňuje aromatickú vôňu živice.
Tento druh jedle obvykle dorastá do výšky 20 - 30 metrov, vytvárajúc tak impozantné stromy s rozsiahlymi korunami. V staršom veku vytvára vzpriamené zelené alebo modrasté šišky dlhé 8 až 12 centimetrov. Strom rastie spočiatku pomaly, no po rokoch sa jeho vývin zrýchľuje. Rast konárov je poschodový až mierne vystupujúci a vcelku pravidelný do kužeľovitého tvaru. Jedľa strieborná je vynikajúcou voľbou pre tých, ktorí hľadajú nenáročný a vizuálne atraktívny strom do svojej záhrady.
Kultivary jedle srienistej
Existuje niekoľko zaujímavých kultivarov jedle srienistej, ktoré ponúkajú rôzne estetické vlastnosti a líšia sa svojou veľkosťou a habitusom:
- 'Violacea': Mimoriadne atraktívna jedľa s výrazným modrozeleným ihličím a kužeľovitým tvarom. Patrí medzi pomaly až stredne rýchlo rastúce dreviny. Táto odroda má charakteristickú strieborno-modrú korunu, je širšia a nižšia ako pôvodný druh. Jej ihličie jej prepožičiava zvláštny, pôsobivý vzhľad. V dospelosti jedľa nadobúda tvar kužeľa, ktorý dosahuje výšku až 12 m a šírku 5 m, preto je vhodná aj do väčších záhrad. Jej vývoj trvá dlhé roky, oplatí sa však počkať, pretože jej dojem nie je taký strohý, ako z ostatných jedlí. Ako zaujímavá solitéra sa uplatní odroda ‘Violacea’ s ihlicami sivomodrej farby.
- 'Compacta' (Jedľa sivá): Mimoriadne dekoratívna, zakrpatená odroda s kompaktným, pomalým rastom a krásnym ihličím strieborno-modrozelenej farby. Tvar koruny je pravidelne kužeľovitý, hustý a symetrický. Ihlice sú mäkké, dlhšie, jemne prehnuté a majú typické sivo-modré zafarbenie, ktoré pôsobí luxusne a originálne. Rastie veľmi pomaly, iba cca 5-8 cm za rok, a v desiatich rokoch dosahuje okolo 1 m výšky a asi polovičnú šírku. V úplnej dospelosti obvykle dorastá do výšky okolo 3-5 m. Ak sa nevykonáva tvarovací rez, jej šírka v dospelosti môže byť od 1,5 až po 2 m. Jej tvar a výška ju predurčuje ako vhodnú dominantu do menších priestorov či nižších predzáhradiek. Odroda ‘Compacta’ dorastá len do výšky jedného metra a je vhodná napríklad do skaliek. Habitus je hustý, spočiatku vzpriamený a pomerne pravidelný do typicky jedľového tvaru vianočného stromčeka, ale s vekom sa začína viac rozkladať.
- 'Globosa': Tento kultivar má guľovitý tvar s ľahkou, vzdušnou korunou a strieborno-modrým ihličím, ktoré sa oblúkovito krúti nahor. Ker nie je taký strnulý ako ostatné guľovité ihličnany, a preto ponúka výrazné osvieženie záhrady.
Pestovanie jedle srienistej
Jedľa srienistá je pomerne nenáročná na pestovanie, no pre optimálny rast a zdravý vzhľad je potrebné dodržať niekoľko základných pravidiel. Na rozdiel od svojho domáceho príbuzného (jedle bielej), jedľa srienistá dobre znáša horšie pôdne a poveternostné podmienky, najmä pokiaľ ide o mrazy.
Stanovište a výsadba
Jedli srienistej sa najlepšie darí na slnečnom až polotienistom stanovišti. Preferuje chladnejšie oblasti a vyššiu vzdušnú vlhkosť. Je dôležité zasadiť ju na miesto s dostatkom priestoru, aby mala možnosť plnohodnotne rásť do výšky aj do šírky. Nemá rada presádzanie, preto jej vyberieme také miesto, na ktorom už zostane. Tento druh je mimoriadne odolný voči suchu, ale zároveň dobre znáša aj horúčavy, čo z neho robí vhodnú voľbu pre rôzne klimatické podmienky. Je tiež tolerantná voči znečistenému ovzdušiu, preto sú jedle srienisté vhodné aj do mestských parkových výsadieb. Je plne mrazuvzdorná až do -40 °C (bežne do -30 °C i viac). Horšie však znáša horúce a suché letá, v teplejších nížinách môže trpieť.
Najlepší čas na výsadbu jedlí je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. Sadnice v črepníku je možné vysádzať celoročne. Pri výsadbe sa odporúča vykopať jamu, ktorá je minimálne dvakrát väčšia ako koreňový bal stromu, aby sa koreňom umožnil pohodlný rast. Dno jamy by malo byť prekyprené. Rastlina s balom sa vloží do takto pripraveného priestoru, do polovice sa zahrnie zeminou, výdatne sa zaleje (zabahní) rovnako pri jarnej či jesennej výsadbe. Nakoniec sa jama zasype a zem ušliape. Koreňový bal sa zhora prikryje niekoľkými centimetrami zeminy. Pôdu upravíme tak, aby sa voda zhromažďovala v okolí rastliny - vytvoríme kruhový žliabok. Väčšie rastliny treba ukotviť, aby vietor nekýval rastlinou a nezabraňoval tak úspešnému zakoreneniu. Pri výsadbe v extrémnych horúčavách a suchu je bezpodmienečne nutné zatienenie plachtou.
Ako zasadiť ihličnan na juhu | Odborné tipy od celoživotného záhradníka|
Pôda
Uprednostňuje hlbšiu, priepustnú, humóznu a rovnomerne vlhkú pôdu, ideálne mierne kyslú (pH 5,0-6,5). Vhodné sú aj ľahko kyslé, piesčito-hlinité pôdy. Znáša takmer akúkoľvek priepustnú pôdu, prednostne vlhkú, ale nie mokrú, bohatú na živiny. pH reakcia môže byť od kyslej, cez neutrálnu až k mierne alkalickej. Neznáša dlhodobé sucho, ťažké ílovité ani zamokrené pôdy. Ak sa sadí do veľmi vápenatých pôd, nedosiahne svoju intenzívnu modrú farbu. Kvalita pôdy sa môže zlepšiť pridaním vlhkého rašelinového múľu alebo kompostu, ktorý sa zmieša so zeminou, čím sa zvýši tvorba jemných koreňov a rastlina sa rýchlejšie adaptuje na novom stanovišti. Jedľa kórejská má rada dobre priepustnú pôdu, bohatú na organické látky, s prídavkom rašeliny alebo kompostu. Pôda by mala byť kyslá až mierne kyslá.
Zálievka a hnojenie
Zálievka je dôležitá najmä po výsadbe a počas suchých období. Jedľa srienistá má rada mierne vlhkú pôdu, a preto je potrebné zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v prvých rokoch po výsadbe. Po zakorenení je tento druh pomerne odolný voči suchu, no v extrémne suchých obdobiach ocení dodatočnú zálievku. Hnojenie obvykle nie je nutné, ale pre podporu zdravého rastu a sýtejšej farby ihličia je vhodné na jar použiť hnojivo na ihličnany, ktoré je bohaté na dusík. Použitie organického mulča okolo kmeňa je výhodné na udržanie vlhkosti a reguláciu teploty pôdy. V suchých oblastiach treba pred príchodom zimy všetky ihličnany riadne zaliať vodou. Prikrytie zeminy mulčovacou kôrou zabraňuje vysýchaniu. V suchom období sa zavlažujú i nadzemné časti rastlín. Pre ihličnany v črepníkoch je dôležitá mierna zálievka aj v zime, pretože mráz znižuje vlhkosť pôdy a rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Rez a tvarovanie
Jedle nepotrebujú pravidelné orezávanie. Rez sa vykonáva iba odstránenie poškodených alebo chorých konárov. Ak sa rozhodnete pre tvarovací rez, vykonajte ho v dostatočnom predstihu, aby sa rezy stihli do zimy zahojiť. Strihá sa po stranách, strih je potrebný až v dospelosti. Ak vedľa seba vyrastú dva vrcholce, jeden z nich sa odstráni. Na udržanie symetrie, ak sa vyžaduje, je dobré stromček ľahko tvarovať strihom, najlepšie na jar pred rašením. Strihať môžete až tam, kde má vetvu ihlice, hlbšie nie. Jedľa srienistá veľmi dobre znáša rez, pokiaľ neodstránime väčšie konáre.
Odolnosť voči chorobám a škodcom
Jedle sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom. Avšak, môžu byť napadnuté niektorými druhmi vošiek či hmyzom, ktorý sa živí ihličím. Vďaka svojej odolnosti voči znečistenému ovzdušiu je vhodná aj do náročnejších podmienok. Bežnými škodcami sú voška smreková (ktorá sa prejavuje žltnutím a opadaním ihličia) a voška vlnatka (biele bodky na ihličí a výhonkoch). Prevenciou je priebežná kontrola a v prípade potreby aplikácia prostriedkov proti savému hmyzu. Ak sa objavia hálky (nádorky na smrekoch), je vhodné napadnutú časť odrezať a spáliť. Zavíjač borový spôsobuje zhnednutie a uschnutie špičiek výhonkov, ochrana je účinná koncom apríla a začiatkom mája.
Využitie jedle v záhradách
Jedľa je obľúbená voľba pre záhradníkov a krajinárov vďaka svojmu elegantnému vzhľadu a výraznej prítomnosti vo vonkajších prostrediach. Je vhodná ako solitér v predzáhradke, na trávniku či v skalkách. Vďaka svojmu tvaru a výške sa dá využiť ako dominantný prvok v záhrade. Nízke a zakrpatené kultivary sa dajú pestovať aj v nádobách alebo skalkách. Vhodná je aj do skupinových výsadieb s inými ihličnanmi, trvalkami alebo okrasnými trávami. V mestských parkoch a záhradách sa často využíva pre svoju nápadnú farbu a odolnosť. Charakteristický habitus spôsobí, že jedľa dodá záhrade severský, zimný a elegantný charakter. V zimnom období je živá jedľa skvelou dekoráciou, ktorú možno dodatočne vyzdobiť svetielkami. Jedľa srienistá sa lepšie osvedčí ako voľne stojaci exemplár, podobne je to v prípade zakrpatených odrôd.
Svetelné podmienky súvisia tiež s výškou ihličnanov. Tie, pri ktorých sa predpokladá najvyššia vzrast, vysaďte do pozadia, nižším druhom nájdite také miesto pred nimi, aby boli na strane, kam dopadá viac svetla. Počítať musíte aj s rastom do šírky, ktorý môže časom uberať susediacim menším drevinám svetlo, ale doslova ich môže svojimi vetvami "zadusiť". Aby aj v zime vyzerala záhrada farebne, poslúži najlepšie mix ihličnanov rôzneho sfarbenia a vzrastu. Do pozadia sa hodia tmavo sfarbeným druhy, ktoré dodajú celku ideálnu hĺbku a a menšie záhradu opticky zväčšia. Vhodné sú tisy, smreky alebo veľmi otužilý cypruštek nutkanský (Chamaecyparis nootkatensis). Pred ne je vhodné umiestniť nižšie a kontrastne sfarbené tuje alebo borievky. Zvoliť možno buď žlté druhy, napríklad: Juniperus media 'Old Gold' alebo strieborno šedý Juniperus virginiana 'Burkii'. Pred nich sa hodia menšie druhy, najlepšie širšieho alebo guľovitého tvaru, ako zelene sfarbený Juniperus sabina 'Tamariscifolia'.
Ďalšie druhy jedlí
Okrem jedle srienistej existuje mnoho ďalších druhov jedlí, ktoré sa líšia svojím vzhľadom, veľkosťou a nárokmi na pestovanie:
- Abies nordmanniana (Jedľa kaukazská): Tento druh je obľúbený ako vianočný stromček vďaka svojim mäkkým a hustým ihličkám.
- Abies alba (Jedľa biela): Tento európsky druh dorastá do výšky 30 až 50 metrov a má tmavozelené ihličie so striebornými spodnými stranami. Vyznačuje sa ihličím a živicou s charakteristickou vôňou, plnou éterických olejov používaných okrem iného v liečivách. Mladé stromčeky sa v úlohe vianočného stromčeka využívajú veľmi často, ale osvedčia sa aj celoročne v takmer každej záhrade.
- Abies koreana (Jedľa kórejská): Tento druh je obľúbený pre svoje modrofialové šišky, ktoré sa objavujú už na mladých stromoch. Už v mladom veku tvorí veľké, podlhovasté, fialovomodré vzpriamené šišky. Táto pomaly rastúca jedľa dorastá do výšky 3-5 metrov (v niektorých variantoch až 3-6 metrov) a šírky 4-5 metrov. Je mimoriadne vhodná ako vianočný stromček, či už v záhrade osvetlená žiarovkami, alebo v črepníku prenesená do bytu a ozdobená. V záhrade pôsobí ako dekorácia a je možné ju pestovať aj v črepníku vonku alebo v byte. Jedľa kórejská je plne mrazuvzdorná v našom klimatickom pásme a je vhodná do každej pôdy, najoptimálnejšie v mierne kyslej pôde, ktorú možno upraviť rašelinou. Mladé stromčeky majú zaujímavú fialovú alebo modrastú farbu šišiek. Vďaka kompaktnému vzrastu možno tento druh úspešne využívať na tvorbu nezvyčajných živých plotov.
- Abies concolor (Jedľa sivá): Má nádherné modrozelené ihličie a dorastá do výšky 15 až 25 metrov.
- Abies procera (Jedľa vznešená): Tento druh má nádherné striebristé ihličie a dorastá do výšky 30 až 40 metrov.
- Jedľa grécka (Abies cephalonica): Pochádza z gréckych hôr. Vyznačuje sa kužeľovitým, hustým vzrastom s veľkou a širokou korunou. Konáre vyrastajú praslenovito. Sadenička rastie pomaly, ale vo veku 5-6 rokov sa jej vývoj intenzívne zrýchli. Tento ihličnan patrí medzi najodolnejšie a najúspešnejšie druhy. Má tmavozelené, lesklé ihličie, ktoré je na spodnej strane bielozelené, dlhé 2-3 cm. Na vrcholku a bočných vetvách je ihličie ostré, pevné a pichľavé. Valcovité, zahrotené šišky dlhé 10-15 cm sú veľmi atraktívne.
tags: #vhodne #podmienky #pre #jedla #striebornu