Vianoce bez krásne vyzdobeného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc. Mnohí z vás riešia každoročne otázku, či nenastala vhodná chvíľa na jeho obmenu. Niekto uprednostňuje tradičné dekorácie, iní siahnu aj po modernejších verziách. Gule a svetelné reťaze však nevynechá azda nikto.
Počiatky vianočného stromčeka
Dávno pred príchodom kresťanstva mali vždyzelené rastliny a stromy pre ľudí osobitný význam. Tak ako si dnes ľudia zdobia svoje domovy počas sviatkov borovicami, smrekmi a jedľami, mnohé staroveké národy si vešali na dvere a okná vždyzelené konáre. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Najčastejšie to boli náboženské rituály, ktoré si už starí Rimania nevedeli predstaviť bez ozdobených stromov.
Asi budete prekvapení, ale jeho história zďaleka nie je taká dlhá, akoby ste možno predpokladali. Počiatky vianočného stromčeka nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí.
Zatiaľ najstaršia zmienka o jedle ovešanej jablkami, orechmi, praclíkmi, ďatľami a iným pečivom, či kvetmi z papiera a sviečkami, pochádza z mesta Brémy, na severe Nemecka. V cechovskom dome ho v roku 1570 pre svoje deti vyzdobil miestny remeselník. Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú z nemeckých Brém približne z roku 1570. Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. Okolo 17. storočia začali stromčeky vo veľkom prenikať do bežných domácností. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, postupne na dedinách a v 18. storočí. Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
Od domácich ozdôb k skleneným guličkám
Vlastnoručne vyrobené ozdoby začali byť populárne v 19. storočí. Spočiatku sa stromčeky vešali na strop a zdobili sa skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne aj perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Na Slovensku sa najprv v chudobnej roľníckej rodine vešali slamené ozdoby na trám, alebo na vetvičky. V severných častiach Slovenska to boli najmä zelené vetvičky ihličnatého stromu. Chudobní často nemali ani na papier, z ktorého by si mohli urobiť aspoň papierové ozdoby, a tak na výzdobu používali skôr slamu. A práve to odštartovalo na Slovensku umenie slamených ozdôb, ktoré sú dodnes niekde súčasťou rodinných vianočných stromčekov.
Okolo polovice 19. storočia sa začali fúkané sklenené vianočné ozdoby v podobe pestro maľovaného ovocia a ozdôb. Trvalo celé desaťročia, kým sklenené ozdoby nadobudli ten význam, ktorý majú dodnes. Dávno, v 16. storočí, žil v nemeckom Durínsku sklársky majster Hans Greiner. Rozhodol sa, že postaví sklársku hutu, ktorá sa bude venovať jemnej sklárskej práci. Stavba vyrástla v roku 1597 na pôde dedinky Lauscha. V hute sa začali rodiť tie najkrajšie sklenené tvary pre radosť.
Syn po otcovi, Hans po Hansovi, dekorácie vylepšoval. Trvalo však ešte ďalšie dve a pol storočia, kým prapotomok Hansa Greinera - toho, ktorý ako prvý začal vyrábať sklenené dekorácie, samozrejme, taktiež menom Hans, vymyslel niečo prelomové. V onej dekoračnej hute v Lauschi, v časoch, keď bol vianočný stromček už pomerne rozšíreným vianočným doplnkom, mu skrsla v hlave myšlienka, ktorej sa nevedel zbaviť. Dňom i nocou uvažoval, akoby sa asi jeho sklenené ozdoby, hlavne prepracované ovocie a oriešky, ktoré vyrábal, vynímali na vianočnom stromčeku. Vymyslel to v roku 1847, keď im dodal háčik, aby sa dali na stromček upevniť. Vyladil ich k dokonalosti tak, aby sa striebristo trblietali. Najskôr olovom, ortuťou a neskôr do vnútra ozdoby zapracoval zmes dusičnanu strieborného a cukrovej vody.
Sklenené vianočné ozdoby sa stali hitom po tom, čo v londýnskych novinách vyšla fotografia vianočného stromčeka kráľovnej Viktórie. Bol bohato zdobený sklenenými ozdôbkami z Nemecka - rodnej krajiny princa Alberta. Bola to perfektná reklama! Netrvalo dlho a vianočné sklenené ozdoby z malej nemeckej dedinky dobyli aj Ameriku a zvyšok sveta. Hansovi synovia a vnukovia prácu deda ešte zdokonalili, keď do sveta poslali prvé sklenené vianočné gule. Nemecko pokračovalo vo výrobe ozdôb prakticky bez konkurencie až do roku 1925. Potom s vlastnou výrobou začalo Japonsko a Československo, takmer všetko na vývoz do USA.
Rozšírenie tradície a moderné trendy
V poslednej tretine 19. storočia už móda vianočného stromčeka, ako ho poznáme dnes, zasiahla celú Európu aj USA. Miesto domácky vyrábaných ozdôb, na prelome 19. a 20. storočia, zaujali najmä továrenské dekorácie z dreva, kovu a samozrejme skla. Po prvej svetovej vojne už ozdoboval vianočný stromček aj každý evanjelik či katolík na celom svete, vrátane obyvateľov socialistických štátov. A podľa toho aj vyzerala ponuka ozdôb v obchodných domoch. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Autorom reťazí svetielok bol priateľ a spolupracovník Thomasa Alvu Edisona, Edward H. Johnson, ktorý použil 80 červených, bielych a modrých žiaroviek, ktoré ručne napojil a omotal okolo stromčeka.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb. „Najkrajšie vianočné gule na svete sa vyrábali v Československu. Boli sme jednoducho svetovou špičkou, gule z Čadce či zo Sirku na Gemeri zdobili vianočné stromčeky v desiatkach krajín,“ hovorí zberateľka starých vianočných ozdôb Ľudka Tobiášová (34) z dediny Janovík na východnom Slovensku.
Vianočný stromček na Slovensku
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Prvé darčeky sa pritom začali dávať pod stromček až začiatkom 20. storočia.
OKRASA - ručná výroba sklenených ozdôb
Okrasa Čadca: Oživenie retro dizajnov
Podnik Okrasa z kysuckého mesta Čadca je aj za hranicami Slovenska známy celé desaťročia ako výrobca vianočných ozdôb. Záujem o ne je celoročný. Dôvodom je poctivá ručná sklárska výroba, s ktorou sa spája aj nutná opatrnosť pri skladovaní, narábaní, aj vianočnom zdobení stromčeka. Sklenené sú originál a je to na nich vidieť. Podnik fungujúci nepretržite od roku 1954 je azda najvýznamnejším slovenským výrobcom vianočných ozdôb. Pred niekoľkými mesiacmi však Okrasa dala verejnosti výzvu, v ktorej ľudí požiadali o zaslanie fotografií starých vianočných ozdôb, ktorých dizajny by tak mohli znovu oživiť. Pre niekoho gýčové, pre iných nezabudnuteľné dizajny a postavičky, prípadne vzory vianočných gúľ z čias hlbokého socializmu. Nostalgia, alebo „retro“ na vianočnom stromčeku má prepojenie oveľa hlbšie.
Oživením retro dizajnov Okrasa získala zaujímavý sortiment, ale rovnako tak ponúka ľuďom niečo, po čom možno ani netušili, že túžia. Už najbližšie Vianoce tak budú môcť hneď niekoľko populárnych starých motívov ľudia opäť vešať na stromček. Čo je mimoriadne zaujímavé, je oživovanie aj takých dizajnov, ktoré bežne nerobia. Zákazníkom vyrobia aj ozdoby, ktoré sa porozbíjali, no potrebujú čo najdetailnejšiu fotografiu. Podmienkou je objednávka aspoň 12 kusov, hoci ak sa spojí rodina, tak ako už v niektorých prípadoch, nie je ťažké vyskladať aj vyššiu objednávku. Najmä kúsky, ktoré sa spájajú s detstvom a postupne sa strácajú, tak majú šancu znova zaujať a byť symbolom Vianoc aj pre ďalšie generácie. Ručne vyrábané vianočné ozdoby z podniku Okrasa Čadca vytlačila z domáceho trhu lacná čínska produkcia. Dnes sa k ozdobám z fúkaného skla mnohí vracajú.
Výrobný proces v Okrase Čadca
V rozľahlom areáli z čias socializmu vyrábajú aj milión kusov ozdôb ročne. Sklenené ozdoby sa v Okrase stále vyrábajú rovnakým spôsobom. Do výroby ani dnes nezasahujú stroje a každý kus je originál. Najnáročnejšou časťou výroby je prvý krok - fúkanie. Vianočné gule, ale aj iné náročnejšie tvary ako olivy, hríbiky, zvončeky či špice sa vo „fukárni“ vyrábajú zo sklených rúrok. Obzvlášť náročné je podľa Elišky Šipulovej naučiť sa vyfúknuť iný tvar ako guľu. Tie dnes v podniku vytvára asi 15 žien. Na náročnejších tvaroch pracujú len dve či tri zamestnankyne. Emília Gomolová je jednou z posledných, ktorá sa pred takmer 30 rokmi vyučila na miestnom učilišti v odbore výroba vianočných ozdôb. V 90. rokoch, krátko po tom, čo ju absolvovala, škola zanikla. Vo výrobe pracujú takmer výlučne ženy, väčšina z nich celý svoj život, často aj viac ako 40 rokov. Okrasa Čadca začínala ako výrobné družstvo invalidov s cieľom zamestnať ženy v domácnosti a ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Číry sklenený polotovar na stopke putuje po vyfúknutí ďalej. Časť ide na striebrenie, pri ktorom sa do vnútra ozdoby vstrekne presné množstvo striebra. V miestnosti na striebrenie cítiť ostrý pach acetónu. Ozdoby sa nafarbia, nechajú odkvapkať a vyschnú. Pre časť ozdôb sa v tejto fáze proces končí a smerujú na balenie, väčšia časť však pokračuje na zdobenie. Pri zdobení musia mať zamestnankyne dobré ruky a talent. Pracujú s viac ako 12-tisíc vzormi, od pomerne jednoduchých motívov až po komplikované obrazce s detailnými krajinkami. Mnohé vznikajú na zákazku a v menšom množstve, vďaka čomu nie je práca stereotypná. Okrem klasických fúkaných ozdôb tu maľujú aj rôzne zložitejšie tvary, domčeky, medvedíkov či hviezdičky, ktoré vyrábajú inou technikou - pomocou foriem, ktoré si nechávajú vytvoriť podľa vlastných návrhov. Keď ozdoby vyschnú, prechádzajú do baliarne. Až tu sa zreže ich spodná časť, ktorá počas celého procesu zjednodušuje manipuláciu. Aj škatule, do ktorých ozdoby balia, sú tradičné a bezo zmeny sa používajú desiatky rokov.
Návrat k tradičným ozdobám
Na Slovensku fungovala len podniková predajňa Okrasy a až 97 percent výrobkov smerovalo do zahraničia. Nájsť ich bolo možné takmer v každej európskej krajine, ale aj v Amerike či v Austrálii. Družstvo dnes ročne vyrobí asi milión ozdôb, v najúspešnejšom období v rokoch 1999 až 2002 to bolo aj päťnásobne viac. Nezáujem Slovákov pripisovali najmä dovozu lacných produktov z Číny, ktorým nedokážu cenovo konkurovať. Neskôr sa objavili aj sklenené ozdoby z Poľska, ktoré sa vyrábajú strojovo, a tak dokážu ísť s cenou nižšie. Hoci dopyt zo zahraničia stále je, posledné roky je čoraz citeľnejší záujem Slovákov. „Ľudia sa k našim výrobkom vracajú, vnímajú ich hodnotu. Kvôli veľkému záujmu domácich zákazníkov do ponuky zaradili aj ozdoby s retro motívmi, ktoré Okrasa vyrábala v 70. a 80. rokoch. Slováci sú podľa Elišky Šipulovej pri výbere vianočných ozdôb skôr konzervatívni. Každoročne zaraďujú do ponuky stovky nových vzorov, nie všetky sa však ujmú. Ak však niekto príde s vlastným vzorom alebo chce vianočné gule s motívom, ktorý už nie je v ponuke, vedia mu ich vyrobiť.
Hromnice - koniec vianočného obdobia
Hromnice sa slávia 2. februára a patria medzi staré a významné sviatky ľudového roka. Sú spojené so svetlom, ochranou domova a symbolickým prechodom medzi hlbokou zimou a nádejou na blížiacu sa jar. V kresťanskej tradícii pripomínajú Obetovanie Pána v chráme, v ľudovom ponímaní však mali Hromnice predovšetkým ochranný a magický význam. Neodmysliteľným symbolom tohto dňa bola hromničná svieca, ktorá sa nechávala v kostole posvätiť. Ľudia verili, že zapálená svieca chráni dom pred bleskom, požiarom, búrkou aj zlými silami. Zapaľovala sa pri silných búrkach, pri chorobách alebo v ťažkých chvíľach - ako svetlo nádeje a istoty. Odtiaľ pochádza aj samotný názov sviatku - Hromnice, teda sviece „proti hromom“.
Pôvodne sa vianočné stromčeky odkladali až na Hromnice. Zatiaľ čo dnes upratujeme vianočnú výzdobu často hneď po Troch kráľoch, v minulosti boli Vianoce vnímané ako dlhé sviatočné obdobie, ktoré sa oficiálne končilo až 2. februára. Stromček, betlehem aj vianočné dekorácie zostávali v chalupách celé týždne a boli prirodzenou súčasťou zimného času. Až na Hromnice sa odkladal vianočný stromček, upratovala vianočná výzdoba a symbolicky sa lúčilo s Vianocami. Tento zvyk krásne ukazuje, aké dôležité bolo pre našich predkov svetlo, teplo domova a sviatočná atmosféra - najmä v najtemnejšom období roka.
Ako uložiť vianočné ozdoby
Hromnice boli tradične nielen symbolickým koncom Vianoc, ale aj časom, keď sa vianočná výzdoba starostlivo ukladala. Naši predkovia vedeli, že krehké sklenené ozdoby potrebujú pokoj, sucho a ochranu. A pár jednoduchých zásad platí dodnes:
- Každú ozdobu ukladajte zvlášť - ideálne sú krabice s papierovou mriežkou alebo mäkkou výplňou.
- Vyhnite sa vlhku a prudkým zmenám teplôt - suché a stabilné miesto je základ.
- Ozdoby neumývajte vodou. Stačí ich jemne ofúknuť ústami, nikdy ich neumývajte ani neutierajte handričkou.
- Lucerničky a svetelné dekorácie ukladajte do originálnej krabice.
Takto uložené ozdoby budú pripravené znovu rozžiariť váš domov - keď sa svetlo vráti s ďalšími Vianocami.
tags: #vintage #vianocne #gula