Vyhláška MŽP SR č. 410/2012 Z.z. a jej význam pre ochranu ovzdušia

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) č. 410/2012 Z.z. bola rozsiahlym právnym predpisom upravujúcim oblasť ochrany ovzdušia na Slovensku. Hoci bola zrušená vyhláškou č. 146/2023 Z.z., je dôležité si pripomenúť jej obsah a zameranie, najmä prílohu č. 9, ktorá sa venovala zabezpečeniu rozptylu emisií.

Všeobecné informácie a účel vyhlášky

Vyhláška MŽP SR č. 410/2012 Z.z. bola vydaná 30. novembra 2012 a nadobudla účinnosť 1. januára 2013. Jej cieľom bolo konkretizovať a doplniť zákon č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z.z. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 33 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov ustanovuje vykonávanie niektorých ustanovení zákona o ovzduší.

Vyhláška definovala a upravovala:

  • Členenie, kategorizáciu a podstatné zmeny veľkých, stredných a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia.
  • Vymedzenie a členenie zariadení stacionárnych zdrojov.
  • Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určovali emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov.
  • Emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov, termíny, lehoty a podmienky ich platnosti vrátane výnimiek z nich.
  • Podmienky uplatňovania prechodných opatrení.
Prehľad hlavných oblastí regulácie vyhláškou 410/2012 Z.z.

Príloha č. 9: Požiadavky na zabezpečenie rozptylu emisií

Príloha č. 9 vyhlášky č. 410/2012 Z.z. sa zaoberala požiadavkami na zabezpečenie rozptylu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Cieľom týchto požiadaviek bolo minimalizovať negatívny dopad emisií na kvalitu ovzdušia a zdravie ľudí. Príloha rozlišovala medzi požiadavkami pre nové a jestvujúce zariadenia.

Požiadavky pre nové zariadenia

Pre nové zariadenia príloha č. 9 stanovovala nasledovné:

  • Umiestnenie zdroja: Pri umiestňovaní nového zdroja znečisťovania ovzdušia sa museli zohľadniť meteorologické podmienky danej lokality, topografia terénu a existujúce zdroje znečistenia v okolí. Cieľom bolo minimalizovať kumuláciu znečisťujúcich látok v obytných a rekreačných oblastiach.
  • Výška komína: Výška komína musela byť navrhnutá tak, aby zabezpečila dostatočný rozptyl emisií a minimalizovala koncentrácie znečisťujúcich látok pri zemi. Výpočet výšky komína sa vykonával na základe rozptylových štúdií, ktoré zohľadňovali množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok, meteorologické podmienky a charakteristiky terénu.
  • Technológie na znižovanie emisií: Prevádzkovateľ nového zdroja bol povinný používať najlepšie dostupné technológie (BAT - Best Available Techniques) na znižovanie emisií znečisťujúcich látok. Výber technológií zohľadňoval technickú realizovateľnosť, ekonomickú efektívnosť a environmentálne aspekty.
Ilustrácia faktorov ovplyvňujúcich rozptyl emisií z komína.

Požiadavky pre jestvujúce zariadenia

Pre jestvujúce zariadenia príloha č. 9 uvádzala:

  • Posúdenie rozptylových podmienok: Prevádzkovatelia jestvujúcich zariadení boli povinní pravidelne posudzovať rozptylové podmienky a v prípade potreby navrhnúť opatrenia na ich zlepšenie.
  • Optimalizácia výšky komína: Ak výška komína jestvujúceho zariadenia nespĺňala súčasné požiadavky, prevádzkovateľ mal vykonať štúdiu, ktorá preukáže, či je možné a účelné výšku komína zvýšiť.
  • Implementácia opatrení na znižovanie emisií: Prevádzkovatelia jestvujúcich zariadení mali postupne implementovať opatrenia na znižovanie emisií, ako napríklad modernizáciu technológií, zavedenie účinnejších odlučovacích zariadení a optimalizáciu prevádzkových režimov.

V prvej časti štvrtom bode písm. a) prílohy č. 9 sa za slovom „maringotky“ spojka „a“ nahrádza čiarkou a vkladajú slová „dieselagregáty na núdzovú prevádzku s MTP ≤ 1 MW v priemyselných areáloch, malé zdroje na núdzovú prevádzku a malé“. Tým sa rozšíril zoznam zdrojov, na ktoré sa príloha vzťahovala.

Fugitívne emisie

Vyhláška definovala fugitívne emisie ako emisie znečisťujúcej látky, ktoré nie sú odvádzané do ovzdušia v odpadových plynoch. Príkladom sú emisie zo skladov palív, surovín, skládok odpadov alebo z pracovných priestorov, ktoré sa dostávajú do ovzdušia odvetraním cez okná, dvere, svetlíky alebo vzduchotechnikou. Taktiež sem patria emisie prchavých organických zlúčenín (VOC) zo zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá podľa § 4 písm. d), ktoré sa dostávajú do ovzdušia inak ako v emisiách odpadových plynov, zahŕňajú sa sem emisie cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávané vzduchotechnikou, ako aj emisie do pôdy, vody a emisie zo zvyškov organických rozpúšťadiel vo výrobkoch.

Vedci tvrdia, že prvým krokom k zníženiu emisií metánu sú lepšie spôsoby ich merania

Spaľovacie zariadenia a ich členenie

Vyhláška sa detailne venovala spaľovacím zariadeniam, ktoré delila na:

  • Veľké spaľovacie zariadenia
  • Väčšie stredné spaľovacie zariadenia
  • Menšie stredné spaľovacie zariadenia
  • Malé spaľovacie zariadenia

Členenie záviselo od celkového menovitého tepelného príkonu (MTP) zariadenia, ktorý sa určoval podľa agregačných pravidiel uvedených v prílohe č. 4 prvej časti vyhlášky. Pre každú kategóriu platili špecifické emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania. V § 8 ods. 1 písm. e) sa vypúšťajú slová „okrem zariadení na nepriamy procesný ohrev“ a v prílohe č. 7 druhej časti písm. F bode 1.1 tabuľka B stanovuje emisné limity pre spracovanie dreva, výrobu plošných materiálov na báze dreva a výrobu brikiet a peletiek.

Emisné limity a ich uplatňovanie

Vyhláška rozlišovala medzi všeobecnými a špecifickými emisnými limitmi. Všeobecné emisné limity platili pre zariadenia veľkých a stredných zdrojov, s výnimkou prípadov, keď množstvo znečisťujúcej látky v nečistenom odpadovom plyne bolo nižšie ako 10 % z hodnoty všeobecného emisného limitu, alebo ak bol pre danú znečisťujúcu látku a činnosť ustanovený špecifický emisný limit. Špecifické emisné limity platili pre vybrané technológie a pre malé zdroje uvedené v § 9 ods. 5 vyhlášky.

V § 5 ods. 4 sa za slová „anorganické znečisťujúce látky“ vkladajú slová „a v 5. skupine - znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom“, čo rozširuje zoznam sledovaných znečisťujúcich látok. V § 32 ods. 1 sa za slovo „meraní“ vkladá čiarka a slová „ak v prílohe č. 7 nie je uvedené inak,“.

Príklady Emisných Limitov pre Spaľovacie Zariadenia (ilustračné)

Typ zariadenia Znečisťujúca látka Emisný limit
Veľké spaľovacie zariadenie Oxidy dusíka (NOx) 200 mg/Nm3
Stredné spaľovacie zariadenie Tuhé znečisťujúce látky 50 mg/Nm3
Malé spaľovacie zariadenie Oxid siričitý (SO2) 100 mg/Nm3

Chov hospodárskych zvierat a nakladanie s hospodárskym hnojivom

Príloha č. 7 druhej časti písm. F deviaty bod znie: „9. CHOVY HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT A NAKLADANIE S HOSPODÁRSKYM HNOJIVOM“. Chov hospodárskych zvierat je potrebné prevádzkovať v súlade so zásadami uvedenými v Kódexe správnej poľnohospodárskej praxe na znižovanie emisií amoniaku z chovov hospodárskych zvierat a aplikovania hnojív do pôdy (ďalej len „kódex“) alebo v inej porovnateľnej alebo prísnejšej špecifikácii. Kódex je uverejnený vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 2/2020.

Celkové zníženie emisií amoniaku z chovov hospodárskych zvierat je možné dosiahnuť aplikáciou nízkoemisných techník a metód. Požadované percentuálne zníženie emisií amoniaku platí pre veľké zdroje, pre stredné zdroje povolené po 1. januári 2021 a od 1. januára 2028 aj pre všetky ostatné stredné zdroje. Obmedzovanie emisií amoniaku je potrebné riešiť komplexne tak, že amoniak zachytený v jednom stupni nespôsobí zvýšenie emisií pri ďalšom nakladaní s hospodárskymi hnojivami.

Strategie pre znižovanie emisií amoniaku

  1. Stratégia kŕmenia: Používanie krmív s nízkym obsahom bielkovín v stratégii kŕmenia na dosiahnutie zníženia emisií amoniaku najmenej o 10 % v porovnaní s doterajšou praxou kŕmenia.
  2. Ustajnenie zvierat: Obmedzenie emisií amoniaku z ustajnenia zvierat pomocou systémov, ktorými sa dosiahne zníženie emisií najmenej o 20 % v porovnaní s referenčnou metódou podľa kódexu.
  3. Skladovanie hospodárskych hnojív: Obmedzenie emisií amoniaku zo skladovania hospodárskych hnojív mimo priestorov ustajnenia používaním nízkoemisných systémov a techník:
    • Pri skladovaní kvapalných hospodárskych hnojív sa má dosiahnuť zníženie emisií najmenej 40 %.
    • Pri novobudovaných nádržiach kvapalných hospodárskych hnojív, povolených od 1. januára 2022, sa má dosiahnuť zníženie emisií najmenej 60 %.
    • Pri skladovaní tuhých hospodárskych hnojív, obmedzenie emisií amoniaku zastrešením skladovacích priestorov alebo iným vhodným opatrením, ktorým sa dosiahne zníženie emisií najmenej 40 %.
    • Zabezpečenie dostatočnej kapacity nádrží a skladovacích priestorov.
  4. Aplikácia a zapracovanie hospodárskych hnojív do pôdy: Pri hnojení ornej pôdy a trávnych porastov hospodárskym hnojivom je potrebné využiť metódy a techniky, pri ktorých sa dosiahne zníženie emisií najmenej o 30 % v porovnaní s referenčnou metódou podľa kódexu. Zahrňuje to aplikáciu hnojiva v súlade s potrebami plodín, vyvarovanie sa aplikácie na premočenú, zamrznutú alebo zasneženú pôdu a rýchle zapracovanie hnojiva do pôdy.
Schéma procesov nakladania s hospodárskymi hnojivami a miesta redukcie emisií.

Výroba, skladovanie, manipulácia a aplikácia iných hnojív a substrátov

Príloha č. 7 druhej časti písm. F desiaty bod znie: „10. VÝROBA, SKLADOVANIE, MANIPULÁCIA A APLIKÁCIA HNOJÍV INÝCH AKO HOSPODÁRSKYCH HNOJÍV ALEBO PRIEMYSELNÝCH MINERÁLNYCH HNOJÍV A VÝROBA, SKLADOVANIE, MANIPULÁCIA A APLIKÁCIA INÝCH SUBSTRÁTOV DO PÔDY“. Ide o hnojivá alebo substráty, vyrobené z vedľajších produktov alebo odpadov z biotechnologických výrob, potravinárskych výrob, farmaceutických výrob, z výroby bioplynu, zvyškov z rastlinnej výroby a vedľajších živočíšnych produktov, iných ako hospodárske hnojivá.

Pri zapracovaní týchto hnojív a substrátov do ornej pôdy a trávnych porastov je potrebné využiť metódy a techniky, pri ktorých sa dosiahne zníženie emisií a je potrebné:

  • aplikovať hnojivo alebo substrát v súlade s predpokladanými potrebami danej plodiny alebo trávneho porastu na príjem živín s ohľadom na dusík a fosfor,
  • neaplikovať hnojivo, ak je pôda premočená, zaplavená, zamrznutá alebo zasnežená,
  • v trávnom poraste aplikovať kvapalné hnojivo alebo substrát pomocou hadicového aplikátora, pätkového aplikátora, pomocou plytkej alebo hlbokej injektáže,
  • pri aplikácii na ornú pôdu, zaprávať hnojivo do pôdy najneskôr do 24 hodín od aplikácie.

tags: #vyhlaska #mzp #c #410 #2012 #priloha

Populárne príspevky: