Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu a je jednou z najstarších a najuniverzálnejších plodín v záhradách. Táto výživná zelenina je základom mnohých tradičných jedál a je bohatá na vitamíny C, K, vlákninu a antioxidanty. Kapusta je odrodovo pestrá zelenina a vďaka nasledujúcim riadkom budete presne vedieť, ako rôzne druhy správne využiť pri varení.
Červená a biela kapusta: Ktorá je zdravšia?
Medzi červenou a bielou kapustou nie je z hľadiska ich vplyvu na naše zdravie príliš veľký rozdiel. V porovnaní s bielou kapustou má červená viac vitamínu C, železa, draslíka a selénu, ale o niečo nižšie sú hodnoty betakaroténu. V červenej kapuste je navyše pigment antokyán, ktorý chráni mozgové bunky. Ide o silné antioxidanty s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Pomáhajú tiež znižovať hladinu cholesterolu a chrániť mozgové bunky.
Červená kapusta je chuťovo o čosi jemnejšia, aj na tanieri vyzerá lepšie. Má o čosi viac vitamínu C, draslíka, železa ako jej biela príbuzná, účinky na zdravie majú obe rovnaké. Červená kapusta má trochu užšie využitie. Je vhodná najmä ako dusená príloha k mäsu, súčasť šalátov, pečená či sterilizovaná.
Výskumy potvrdili, že stačí zjesť 1 porciu kapusty za týždeň, aby sa znížilo riziko rakoviny žalúdka, hrubého čreva, pečene, pľúc a prsníka. Ak chcete protirakovinové účinky ešte zvýšiť, tak si dajte kyslú kapustu, ktorá má silnejšie protirakovinové účinky ako surová.
Druhy kapusty
Existuje mnoho druhov kapusty, z ktorých každý má svoje jedinečné vlastnosti a kulinárske využitie. Medzi druhy kapusty, ktoré sú bežne dostupné v našich obchodoch, patria kapusta hlávková, ružičková kapusta a kapusta kadeřavá.
Hlávková kapusta
Hlávková kapusta sa pestuje v bielej a červenej variante a mnohých odrodách, okrúhlych, ale aj špicatých. Bolo vyšľachtené z kapusty obyčajné, rovnako ako napríklad kel. Má svetlo zelené listy, veľmi husto narastené do tzv. hlávky. Konzumuje sa surové aj tepelne upravené.
Mladá alebo neskorá kapusta
- Mladá kapusta sa zbiera v ranom štádiu rastu, zvyčajne na jar. Má jemné, jasne zelené listy, ktoré sú tenšie a krehkejšie ako listy zrelej kapusty. Mladá kapusta má jemnejšiu a sviežejšiu chuť, preto je ideálna na konzumáciu v surovom stave, napríklad v šalátoch. Vďaka svojej jemnej štruktúre je mladá kapusta ideálna na šaláty, zaváraniny a ľahké jedlá. Môže sa tiež zľahka vyprážať alebo pridávať do polievok.
- Neskorá kapusta má tmavozelené listy, ktoré sú oveľa hrubšie a kompaktnejšie. Hlávka je ťažšia a kompaktnejšia. Staršia kapusta má intenzívnejšiu a výraznejšiu chuť, ktorá je pri varení sladšia. Je ideálna na varenie, dusenie, nakladanie a pečenie. Často sa používa do tradičných jedál, ako je bigos, kapustová polievka alebo plnená kapustnica. Keďže je pevnejšia, môže sa variť dlhší čas bez toho, aby sa rozpadla.
Červená kapusta
Červená kapusta má výraznú fialovo-červenú farbu, ktorá je spôsobená prítomnosťou antokyánov. Jej listy sú pevnejšie a kompaktnejšie ako listy bielej kapusty. Červená kapusta má o niečo ostrejšiu chuť ako biela kapusta, ale po uvarení sa stáva sladšou. Červená kapusta sa často používa do šalátov, zaváranín, marinád a dusených pokrmov.
Čínska kapusta
Pekinská kapusta, známa aj ako čínska kapusta, má podlhovasté svetlozelené listy a voľnú štruktúru hlávky. Listy sú mäkšie a majú šťavnatejšiu štruktúru. Je základnou zložkou ázijskej kuchyne, najmä v jedlách, ako je kimči, vyprážané jedlá a šaláty. Môže sa pridávať aj do polievok a mäsových jedál. Na Slovensku sa najčastejšie konzumuje vo forme šalátov.
Pekinská kapusta získala svoj názov podľa miesta pôvodu, dodnes sa pestuje hlavne v okolí Pekingu. Je bežná v oddelení ovocia - zelenina, často je omylom zamieňaná práve za čínsku kapustu, z ktorej kedysi vzniklo. Používa sa ale podobne. Surová hlavne do šalátov, tepelne upravená sa hodia napríklad do zeleninového woku.
Kapusta savoy (kučeravá)
Kapusta savojská, známa aj ako savoy, má tmavozelené, zvrásnené listy, ktoré sú mäkké a poddajné. Savojská kapusta má jemnú, mierne orieškovú chuť, ktorá je menej výrazná ako chuť bielej kapusty. Vďaka svojej jemnej štruktúre sa výborne hodí na varenie, dusenie a prípravu plnenej kapusty.
Zdravotné účinky kapusty
Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu u nás a obsahuje obrovské množstvo vitamínov a minerálov, ktoré sú pre náš organizmus kľúčové.
- Vitamín K: Kapusta obsahuje obrovské množstvo vitamínu K - až 2777% ODD*. Pomáha pri správnej zrážanlivosti krvi a je dôležitý pre pevné kosti.
- Vitamín C: Posilňuje našu imunitu a je silným antioxidantom. Kyslá kapusta obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.
- Vitamín A (betakarotén): Provitamín A hrá významnú rolu pri ochrane pokožky pred poškodením pri nadmernom opaľovaní. Z neho si tvoríme vitamín A pre dobrý zrak.
- Vitamín E: Patrí medzi najvýznamnejšie antioxidanty v tele. Chráni bunky pred oxidačným stresom, pomáha spomaľovať starnutie a pôsobí ako prevencia proti nádorovému bujneniu.
- Vitamíny skupiny B (B1, B2, B7, B9, B12): Kapusta obsahuje tiež veľa druhov vitamínu B, takže sa o nej často hovorí ako o B komplexe. Vitamín B12, ktorý sa takmer výlučne vyskytuje v živočíšnych produktoch, je pre vegetariánov jediný rastlinný zdroj tohto vitamínu. Blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog. Zároveň je dôležitý pre svaly, kosti a pri tvorbe červených krviniek. Inositol, jeden z týchto vitamínov, je dôležitý pre tvorbu bunkových membrán, má pozitívne účinky na svaly a mozog a pôsobí aj ako prevencia proti Alzheimerovej chorobe.
- Vitamín U: Takzvaný protivredový vitamín. Kapusta obsahuje látku, ktorá urýchľuje hojenie žalúdočných vredov. Pri liečbe pomáha čerstvá šťava zo surovej kapusty, ktorú využijete aj pri pálení záhy.
- Vláknina: Pomáha správnemu fungovaniu čriev, udržuje črevnú mikroflóru, zmierňuje zápchu a tým napomáha pri liečbe hemoroidov.
- Minerály: Draslík, vápnik, horčík, sodík, síra a železo.
- Antioxidanty: Pigment antokyán v červenej kapuste má silné protirakovinové a protizápalové účinky.
*%ODD - percent odporúčanej dennej dávky mužov v 100g.
Kyslá kapusta - elixír zdravia
Najzdravšia zo všetkých je kyslá kapusta (kvasená). Baktérie kyseliny mliečnej, ktoré vznikajú pri kvasení zbavujú telo škodlivých látok, znižujú hladinu cholesterolu a krvný tlak. Podporujú látkovú premenu, zlepšujú črevnú flóru, a tým zvyšujú odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám (prechladnutie, chrípka).
Kyslá kapusta je zdrojom vitamínu C a vlákniny, ale aj fytonutrientov, chrániacich pred vznikom rakoviny. Kyselina mliečna v kyslej kapuste pôsobí v črevách ako prírodné probiotikum. Pravidelne si ju doprajte najmä ak ste vegetariáni alebo vegáni. Vitamín B12 nájdete v kvasenej kapuste v takom množstve, v akom sa bežne nachádza v živočíšnych produktoch.
Výskumy potvrdzujú, že kyslá kapusta má silnejšie protirakovinové účinky ako surová. Obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.
Pestovanie kapusty
Pestovanie kapusty je relatívne jednoduché a s trochou starostlivosti vám môže poskytnúť bohatú úrodu.
- Čas výsevu a presádzanie: Kapustu je možné začať pestovať zo semien v interiéri 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom. Keď sú sadenice silné a majú aspoň 4-5 listov, môžeš ich presadiť do záhona, akonáhle pominie nebezpečenstvo mrazov. Rozostupy: Kapustu sadz do riadkov vzdialených od seba približne 45-60 cm, aby mala rastlina dostatok priestoru na rast.
- Slnečné miesto a pôda: Kapusta potrebuje slnečné stanovište, kde má prístup k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a bohatá na organické látky. PH pôdy: Kapusta obľubuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu s pH medzi 6,0 až 7,0.
- Zálievka a mulčovanie: Kapusta vyžaduje pravidelnú a dostatočnú zálievku, aby si udržala stálu vlhkosť v pôde. Mulčovanie okolo rastlín môže pomôcť udržať pôdu vlhkú a chrániť ju pred nadmerným vysychaním.
- Hnojenie: Kapusta je náročná na živiny, preto je dôležité ju pravidelne prihnojovať. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo. Počas rastu môžeš kapustu prihnojovať tekutým organickým hnojivom alebo kompostovým čajom.
- Škodcovia: Kapusta je často napádaná rôznymi škodcami, medzi ktoré patria kapustové mušky, vošky, slimáky a húsenice. Na odplašenie škodcov môžeš vedľa kapusty vysádzať bylinky, ako sú tymián, rozmarín alebo šalvia, ktoré pomáhajú odpudzovať kapustových škodcov.
- Choroby: Kapusta môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú hniloba koreňov a múčnatka. Aby si tomu predišiel, zabezpeč dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhni sa prepolievaniu pôdy. Dôležitým opatrením pri pestovaní kapusty je rotácia plodín.
- Čas zberu a skladovanie: Kapustu môžeš zbierať, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť a sú pevné na dotyk. V závislosti od odrody to môže byť 70-100 dní po výsadbe. Kapustu môžeš uchovávať v chladnom a tmavom mieste, kde vydrží niekoľko týždňov až mesiacov.
Pestovanie semien kapusty na zber - kompletný sprievodca
Kapusta v kuchyni: Recepty a tipy
Kapusta je jednou z najvšestrannejších a najobľúbenejších druhov zeleniny v kuchyniach na celom svete. Máloktorá zelenina má toľko druhov a toľko možností využitia ako práve kapusta.
Surová kapusta v šalátoch
- Šalát z bielej kapusty (Coleslaw): 1/2 hlávky bielej kapusty, 2 mrkvy, 1 malá cibuľa, 1 lyžica olivového oleja, 1/2 pohára majonézy, 1/2 téglika bieleho jogurtu, pár kvapiek citróna, lyžičku horčice, trošku cukru, soľ a korenie. Kapustu nakrúhame, osolíme, pokvapkáme olivovým olejom a necháme chvíľu odstáť. Medzitým si nastrúhame mrkvu, nadrobno nakrájame cibuľu a pridáme k kapuste. Z ostatných surovín si pripravíme zálievku, ktorú do šalátu vmiešame. Najlepšie chutí asi 1 deň odležaný.
- Šalát z červenej kapusty: 1/2 hlávky červenej kapusty, 1 malú cibuľu, 1 lyžicu olivového oleja, soľ, korenie, cukor, ocot. Kapustu nakráhame, osolíme, pridáme olivový olej a necháme odležať. Pridáme polkolieska nakrájanú cibuľu, dochutíme soľou, cukrom, korením a octom. Podávame odležaný.
- Šalát z pekinskej / čínskej kapusty: 1 pekinskú kapustu, 1 malú cibuľu, soľ, korenie, cukor, olivový olej, citrónovú šťavu. Pekinskú kapustu rozdelíme na listy a vyrežeme biele časti. Nakrájame nadrobno. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, soľ, korenie, cukor, citrónovú šťavu a olivový olej. Dobre premiešame. Môžeme servírovať.
Varená a dusená kapusta
Aby bola kapusta dobrá ako príloha napríklad ku kačici, je potrebné ju správne uvariť. Kapustu nakrúhanú na rezančeky vložíme do hrnca, podlejeme vodou, osolíme a varíme nie celkom domäkka. Potom kapustu precedíme. Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme povarenú kapustu, ochutíme rascou, cukrom, dovaríme domäkka. Nakoniec zahustíme svetlou zápražkou, prevaríme a dochutíme soľou, octom alebo cukrom (podľa chuti). Takto môžeme pripraviť bielu i červenú kapustu.
Biela i červená kapusta je výborná aj dusená. V tejto podobe má lepšiu stráviteľnosť a ide skvele dohromady s údeným tempehom alebo pečeným seitanom a rôznymi variantmi knedlí alebo varených zemiakov. Aby bola dusená kapusta ešte lepšia, môžete do nej pridať nastrúhané jablko alebo karamelizovanú cibuľku.
Kyslá kapusta a jej využitie
Na kyslú kapustu, ktorá vám vydrží po celú zimu, budete potrebovať: Na 1 kg kapusty asi 2 dkg soli, štipku rasce, 2 dkg cibule, pol jablka, 1 dkg cukru. Povrchové listy odlomíme, hlávky rozpolíme a odstránime hlúby. Kapustu nakrúhame na jemné rezančeky. Osolíme, okmínujeme, pridáme jemne nakrájanú cibuľu, jemne nastrúhané jablko. Dôkladne premiešame, plníme do čistých vymytých kameninových hrncov. Ponecháme voľný vršok nádoby, kapustu zaťažíme doskou a kameňom. Necháme v chlade (nie v mraze).
Polievkam dominuje predovšetkým kyslá kapusta. Klasikou je kapustnica, na Morave sa jej hovorí aj kyselica. Skvele sa do nej hodia sušené lesné huby. Kyslá kapusta je tiež základom tradičného krkonošského kysela, ktorá je vďaka zahusteniu chlebovým kváskom skôr hlavným jedlom než polievkou.
Kyslú kapustu môžete jesť samotnú, ako prílohu alebo ju pridať do tepelne upravených pokrmov, výborné sú sa napríklad šťouchané zemiaky s kapustou a tempehom alebo chlpaté knedle s chrumkavým tofu. Vo zozname receptov pochopiteľne nemôže chýbať ani segedínsky guláš, vo vegánskej verzii s údeným tempehom a rastlinnou smotanou.
Očistné účinky a domáca kozmetika
Známe sú aj očistné účinky kapusty. Stačí ráno alebo 3 hodiny po hlavnom jedle vypiť 20 ml čistej šťavy z kyslej kapusty. Prečistíte si tým organizmus a podporíte imunitu. Kapusta takisto spolu s antioxidantmi prečistí tráviaci systém od všetkých odpadových a toxických látok.
Kapustu je možné použiť aj ako domáci kozmetický prípravok. Rozmeľte 70 g kapusty na mlynčeku na mäso, pridajte jeden žĺtok, 5 kvapiek vitamínu E a 2 lyžice otrúb. Všetky tieto prísady zamiešajte a naneste na čistú pleť. Nechajte pôsobiť 20 minút a umyte teplou vodou. Potom ešte tvár striedavo opláchnite teplou a studenou vodou a natrite ju ricínovým olejom.
tags: #vymenuj #druhy #kapusty