Zemiaky, nenápadný poklad slovenskej kuchyne, majú bohatú históriu, ktorá sa prelína s hospodárskym a kultúrnym vývojom krajiny. Od skromných začiatkov ako exotická rastlina až po záchranu pred hladomorom, zemiaky si vydobyli nezastupiteľné miesto v jedálničku Slovákov. Súčasťou tejto histórie sú aj zemiakové brigády, ktoré v minulosti predstavovali dôležitú spoločenskú udalosť a zdroj obživy.
Zemiaky na Slovensku: Od kuriozity po základnú potravinu
Cesta zemiakov na slovenský stôl nebola priamočiara. V 16. storočí sa objavili v Európe ako okrasná rastlina v záhradách šľachty a kláštorov. Až v druhej polovici 18. storočia si našli cestu na tanier. Ich nenáročnosť, výživnosť a vysoká úroda ich predurčili na to, aby sa stali „druhým chlebom“ pre chudobné vrstvy obyvateľstva. V 19. storočí zemiaky dokonca zachránili Európu pred hladomorom a šírením skorbutu.
Zrejme aj preto sa zemiakom hovorí na Spiši aj „švábka“. Začiatkom 19. storočia sa zemiaky stali neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne a kultúry.
Brigády za socializmu: Neoddeliteľná súčasť života
Brigády za čias socializmu boli neoddeliteľnou súčasťou života mladých ľudí. Boli organizované rôznymi organizáciami, ako napríklad ROH (Revolučné odborové hnutie), SZM (Socialistický zväz mládeže) a školy.
Typy brigád:
- Poľnohospodárske brigády: Tieto brigády boli najčastejšie a zameriavali sa na zber úrody, ako napríklad zemiakov, ovocia, zeleniny.
- Stavebné brigády: Mladí ľudia sa podieľali na výstavbe rôznych objektov, ako napríklad ciest, domov, či škôl.
- Lesnícke brigády: Práce v lese zahŕňala sadenie stromov, ťažbu dreva, či čistenie lesa.
Podmienky brigád:
Brigády boli spravidla dobrovoľné, avšak študenti boli často k nim motivovaní rôznymi benefitmi, ako napríklad lepším prospechom, či možnosťou vycestovať do zahraničia. Ubytovanie bolo v provizórnych podmienkach, ako napríklad v stanoch, internátoch, či chatách. Práca bola manuálna a náročná, avšak brigádnici si medzi sebou vytvorili silné priateľstvá a zážitky.
Letné brigády a spomienky na celý život. Zber zemiakov, ríbezlí, čerešní, hrozna, či rôzne iné brigády, to všetko v mnohých zanechalo nezabudnuteľné spomienky. Tieto brigády z čias socializmu neboli len o práci. Mnohí mladí ľudia získali počas týchto týždňov celoživotné skúsenosti a priateľstvá, či lásky, na ktoré dodnes spomínajú.
Význam brigád:
Brigády mali okrem hospodárskeho prínosu aj ideologický a výchovný charakter. Mladí ľudia sa mali naučiť pracovať kolektívne, budovať socialistické Československo a posilňovať svoje vlastenectvo. Mnoho ľudí spomína na brigády s nostalgiou a humorom. Napriek náročnej práci si cenia zážitky z pobytu v prírode, kamarátstvo a pocit spolupatričnosti.
Brigády boli pre mnohých ľudí príležitosťou spoznať nové miesta, ľudí a zažiť niečo iné ako v bežnom živote. Dnes už brigády za socializmu neexistujú, avšak stále sa organizujú rôzne dobrovoľnícke aktivity, ktoré ponúkajú mladým ľuďom podobné príležitosti.
Zemiakové brigády: Návrat k tradíciám
V minulosti, najmä v období socializmu, boli zemiakové brigády bežnou súčasťou školských rokov. Žiaci pomáhali poľnohospodárom so zberom úrody, a to najmä zemiakov. S príchodom zemiakových kombajnov sa duch zemiakových brigád postupne vytratil, no spomienky na ne zostávajú živé dodnes.
Napríklad v Zázrivej sa žiaci z piatej až deviatej triedy základnej školy stretli na poli v miestnej časti Dolina, aby zažili retro návrat na zemiakovú brigádu. Približne 80 detí pracovalo na poli, aby si pripomenuli tradície a vážili si prácu a potraviny. Odmenou za ich prácu bola vlečka plná zemiakov, ktoré skončia v školskej jedálni. Deti boli zo zemiakovej brigády nadšené.
Riaditeľ základnej školy v Zázrivej, Juraj Jonák, zdôvodnil túto aktivitu ako "Návrat k tradíciám, aby deti vedeli, ako sa kedysi žilo, viac si vážili prácu, potraviny a zároveň zistili, ako sa získavajú."
Ako to vyzeralo na zemiakovom poli:
Ráno študentov odviezol na pole autobus. Často bolo chladno a všade ležala hmla. Ale postupne sa vyčasovalo, hmla ustupovala, vykuklo slnko. Tak, ako sa otepľovalo, naobliekaní študenti postupne odkladali jednotlivé kusy oblečenia. Pre tých, ktorí to nezažili: zemiaky sa zbierali ručne. Po poli prešiel traktor, vyoral zemiaky a na tie sa vrhli študenti v rukaviciach a s plechovými vedrami. Plné vedrá vysýpali do veľkých drevených prepraviek. Najlepšie však bolo, že sa vždy našiel čas na klebety, debaty a okukávanie neznámych či nových spolužiakov. Niektorí na poli prežili aj veľkú lásku. Na zemiakové brigády totiž chodili okrem študentov napríklad aj vojaci. No a občas sa stalo, že sa študentka a vojak do seba zamilovali práve na brigáde medzi zemiakmi - a vydržalo im to celý život. Družstevníci sa mladým pomocníkom odvďačili tým, že im nosili teplý čaj, niekedy aj desiatu. A žiaci si mohli zobrať nejaké tie zemiaky aj domov.
Kedy vznikli a kedy sa skončili zemiakové brigády:
Zemiakové brigády sa začali už v 50. rokoch, za čias Klementa Gottwalda. V roku 1968 sa niektorí riaditelia gymnázií na brigády sťažovali, takže ich na jar toho roku zakázali. Lenže už na jeseň bolo všetko inak. Znova sa začalo chodiť na zemiakové brigády, pretože družstevníci by vraj zber zemiakov sami nezvládli. Po roku 1989 však brigády postupne zanikali. Aj preto, že družstevníci, ktorí ostali, nakúpili nové výkonné stroje a študentov už nepotrebovali. "V roku 1989 sme na zber potrebovali asi 150 brigádnikov v troch turnusoch, pri dnešných technológiách nám stačia štyria vlastní zamestnanci," povedal Ladislav Ohrazda, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Popelíe pri českom Pelhřimove pre portál tyden.cz. Mnohí študenti však na zemiakové brigády spomínajú iba v dobrom.
Poľnohospodárstvo za socializmu a kolektivizácia
V 50-tych rokoch začalo takmer päť rokov trvajúce obdobie agitácie malých a stredných roľníkov za vstup do JRD. Agitačné dvojice presviedčali roľníkov, aby plnili kontingenty, dodržiavali plánované stavy hospodárskych zvierat, plnili dodávky mlieka, vajec a mäsa na štátne zásobovanie. Stále tvrdší bol aj postih roľníkov - kulakov, ktorí boli považovaní za sabotérov výstavby socializmu.
Viaceré roľnícke hospodárstva, ktoré neplnili kontingenty, boli vyhlásené za úpadkové. Aj na zakáľačky ošípaných sa vydávali zakáľacie listy a odovzdávali krupóny. Tento stav a nedostatok mäsa v domácnostiach spôsobil, že pomerne často dochádzalo k tzv. „čiernym zakáľačkám“.
Do Veľkého i Malého Kazimíra prichádzali už v prvej polovici 50-tych rokov „presvedčovacie“ brigády, ktoré robili kampaň za urýchlený vznik prípravných výborov JRD. Tak začal veľmi konfliktný proces kolektivizácie poľnohospodárstva, nazývaný tiež socializáciou dediny. Presvedčovanie do JRD bolo spojené s donucovacími aktivitami, zvyšovaním povinných dávok, represívnymi opatreniami voči členom rodiny, študujúcim deťom a pod. Zrieknutie sa generáciami predkov vypestovaného vzťahu k vlastníctvu pôdy nebolo vôbec jednoduchým problémom. Začiatky spoločného hospodárenia, sústreďovanie dobytka, výrobných nástrojov do spoločného majetku družstva bolo veľmi zložitým a konfliktným javom v obidvoch obciach.
Rozvoj poľnohospodárskej výroby:
Rozvoj poľnohospodárskej výroby vyžadoval kvalifikovaných pracovníkov. Každým rokom pribúdali poľnohospodárske učilištia, stredné odborné poľnohospodárske a technické školy. Vybudovaná bola i Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre. Tisíce absolventov týchto škôl posilnilo JRD a štátne majetky. Veľký rozvoj zaznamenala rastlinná a živočíšna výroba a tiež komplexná mechanizácia. Zber žatevných prác bolo každoročnou ukážkou organizácie riadenia a odbornosti osádok a technického personálu. Kombajny sa presúvali od Žitného ostrova až na východ Slovenska. Napríklad v roku 1981 bolo do Západoslovenského kraja presunutých 1164 kombajnov. Také iste množstvo kombajnov sa vysielalo naspäť do Čiech. Žatva sa považovala za vrchol poľnohospodárskeho roka a bola v pozornosti štátnych orgánov, rozhlasu a televízie.
V roku 1988 sa dosiahli výnosy na Slovensku 54 q z hektára. Slovensko dosiahlo sebestačnosť v obilninách, v pestovaní kvalitných zemiakov z domácich odrôd, vo výrobe cukru ale najmä v produkcii mlieka a mäsa. Časť týchto agrokomodít sa vyvážalo do zahraničia. V obchodoch a tržniciach sa predávala domáca zelenina i ovocie vypestované na poliach a v sadoch JRD. I kvety boli naše, nemuseli sa dovážať z Holandska.
Problémy s pestovaním zemiakov v SSR
Zemiaky sa stali v posledných rokoch v SSR jednou z najproblémovejších plodín, čo má korene predovšetkým v subjektívnych príčinách, ktoré zatiaľ nedokázali popretŕhať ani dodatočné ekonomické preferencie či mimoriadne prémie doslova za každý krôčik vpred. "Preto kritika, ktorá stavia na pranier všetkých, čo zodpovedajú za výrobu a zásobovanie trhu zemiakmi, je opodstatnená," ako zdôraznil v úvodnom referáte minister poľnohospodárstva a výživy SSR Július Varga. "Veď v histórii Slovenska sa ešte nestalo," zdôraznil, "aby sme pre zásobovanie obyvateľov museli v jednom roku doviezť zo zahraničia 60 000 ton zemiakov v hodnote 200 miliónov devízových korún, teda celú štvrtinu z celkovej spotreby zemiakov. Proti kritike sa často argumentuje počasím či zlým ročníkom, ba dokonca sa porovnávame so zahraničím. To by musela byť pravda, keby sa kritický stav neopakoval už celé dve desaťročia. Námestník ministra poľnohospodárstva a výživy v SSR Ivo Šolc v hlavnom referáte veľmi konkrétne hovoril o opatreniach, ktoré chce rezort v budúcnosti spolu so všetkými zainteresovanými inštitúciami na zlepšenie výroby a zásobovania trhu urobiť. Poukázal na potrebu dorábať približne 100-tisíc ton zemiakov i v južných oblastiach SSR.
Súčasnosť zberu zemiakov a pokles ich pestovania
Bohužiaľ, Slovensko stratilo pozíciu zemiakarskej krajiny, čo sťažuje pozíciu domácich výrobcov zemiakov. Pravdou je, že viaceré typicky zemiakarské krajiny EÚ v ostatnom desaťročí zaznamenali pokles plôch, avšak nie na úkor produkcie. Porovnajúc tie isté údaje, na Slovensku sa znížila plocha o 49 % a produkcia napriek úrodnému roku 2014 klesla na 79 percent. Čo je však alarmujúce, podľa ŠÚ SR napriek nízkej cene, klesla spotreba zemiakov na obyvateľa na úroveň 48 kg. Nemali by sme v prvom rade podporovať vo vyššej miere domáce, tradičné plodiny, ktoré následne vytvárajú priestor pre domácich producentov?
V roku 2014 sa v Slovenskej republike (podľa ŠÚ SR osev k 20.5.) pestovali zemiaky na výmere 9 250 ha. Pre založenie súčasne predpokladaných 9000 ha zemiakov, pri aktuálne používanej priemernej spotrebe sadiva na jednotku plochy, Slovensko potrebuje asi 22-25 tisíc ton sadiva. Napriek tejto skutočnosti domáci výrobcovia strácajú záujem o výrobu sadiva, o čom svedčia permanentne klesajúce plochy v hlavných sadivových oblastiach na Liptove a na severnom Spiši.
Oblasť Spiša bola v minulosti známa pestovaním zemiakov, dnes je trend iný a viacero poľnohospodárov presedlalo na iné plodiny. V Spišskej Belej si však pestovanie zemiakov naďalej zachováva tradíciu. "Situácia v slovenskom zemiakarstve sa podstatne zmenila, my sa stávame producentmi sadbových zemiakov a celá výroba konzumných zemiakov sa presunula na západné Slovensko, kde sú veľké spracovateľské firmy. My sme teraz na výmere asi jednej desatiny z celkových výmer, na ktorých sa pestovali zemiaky asi pred 20 rokmi," vysvetľuje Firek s tým, že zemiakarstvo má pod Tatrami veľkú budúcnosť, pretože je to jediná rentabilná plodina v tomto regióne.
AT TATRY tento rok vysadilo osem rôznych druhov sadbových zemiakov na ploche 50 hektárov, podľa záujmu sadia aj na 100 hektároch pôdy. "Táto oblasť je horská zemiakarská výrobná oblasť, ktorá je typická svojou nadmorskou výškou a dá sa povedať, že ten zemiak je tu chránený voči všelijakých chorobám a škodcom, ktoré sa v nížinách intenzívne vyskytujú," doplnil Firek. Sadbové zemiaky nesmú narásť do veľkosti viac ako päť a pol centimetra.
Štatistiky pestovania a spotreby zemiakov na Slovensku
| Rok | Plocha (ha) | Produkcia (tony) | Spotreba na obyvateľa (kg) |
|---|---|---|---|
| Pred 20 rokmi | >90 000 | N/A | ~90 |
| 2014 | 9 250 | 79% z pôvodnej produkcie | 48 |
| Súčasnosť | ~9 000 | N/A | ~50 |
Zber zemiakov ako príležitosť pre deti
Zber zemiakov na poli, hoci sa na prvý pohľad môže zdať ako jednoduchá aktivita, v sebe skrýva oveľa viac. Je to príležitosť pre deti naučiť sa o prírode, práci a dôležitosti spolupráce. Hľadanie pokladov v podobe zemiakov ukrytých v zemi, súťaženie, kto nazbiera viac, alebo spoznávanie nových druhov hmyzu a rastlín, sú všetko zážitky, ktoré si môžu zapamätať na celý život.
V minulosti bol zber zemiakov na poli bežnou súčasťou života na dedine. Deti sa na ňom zúčastňovali od útleho veku a učili sa tak o dôležitosti práce a o tom, ako sa zabezpečuje obživa.
Detská literatúra a život na dedine:
Mnohé knihy pre deti a mládež sa odohrávajú na dedine, kde je práca na poli bežnou súčasťou života. Hoci sa priamo nezameriavajú na zber zemiakov, zobrazujú život v súlade s prírodou a dôležitosť manuálnej práce.
- Veselý rok od F. KOŽÍKA, B. ŘÍHOVEJ: Kniha pravdepodobne zachytáva radosti a starosti života na dedine počas celého roka, kde zber úrody, vrátane zemiakov, mohol byť súčasťou každodenných aktivít.
- Danka a Janka od P. BUCKOVEJ: Príbehy týchto dvoch dievčat, ak sa odohrávajú na dedine, mohli obsahovať aj scény spojené s prácou v záhrade alebo na poli.
- Chrobák Truhlík od O. SEKORU: Hoci ide o príbeh hmyzu, autor často prenáša na zvieracích hrdinov ľudské vlastnosti a aktivity, takže je možné, že sa v príbehu objaví aj motív zberu úrody.
- Prázdniny so strýcom Rafaelom od V. ŽIKULU: Prázdniny na dedine často znamenajú aj pomoc s prácami na poli, čo mohlo byť súčasťou dobrodružstiev hlavných hrdinov.
Výchovný aspekt:
Zber zemiakov na poli môže mať aj výchovný charakter. Deti sa učia o pôvode potravín, o tom, ako sa pestujú a aká je dôležitá práca roľníkov. Zároveň sa učia o spolupráci, zodpovednosti a trpezlivosti.
- Rozprávky z pralesa od H. QUIROGU: Hoci sa príbehy odohrávajú v pralese, poukazujú na dôležitosť ochrany prírody a rešpektu k životnému prostrediu, čo sa dá aplikovať aj na prácu na poli.
- Radili sa zvieratka v pralese od E. NEDOVEJ: Príbehy zvierat, ktoré sa radia, môžu deťom ukázať dôležitosť spolupráce a hľadania spoločných riešení, čo je dôležité aj pri zbere zemiakov.
- Mravce sa nedajú: Mravce sú známe svojou usilovnosťou a prácou v tíme. Tento príbeh môže deťom ukázať, že aj ťažká práca sa dá zvládnuť, ak sa robí s radosťou a v spolupráci.
Zber zemiakov v umení: Obrazy Vladimíra Mikitu
Zber zemiakov sa stal aj motívom v umení. Významný rusínsky maliar Vladimír Mikita (*1931) vo svojej tvorbe často zobrazoval život roľníkov a ich prácu na poli. Mikita dosiahol zrelosť koncom 60. rokov a jeho dielo je možné rozdeliť do štyroch hlavných tematických okruhov: psychologický portrét, oslava práce roľníka, filozofická krajina a ekologický protest. Kľúčovým dielom, ktoré významne ovplyvnilo jeho ďalšbu, je obraz „Jahňa“ (1969). Od tejto doby sa v jeho dielach objavujú postavy roľníkov v každodennom úsilí: sadia záhrady, pasú ovce, strihajú stromy či zvážajú seno zo svahov Karpát (napr. „Zber zemiakov“, 1970; „Obed v poli“, 1971; „Vezú seno“, 1971; „Jarné starosti“, 1973; „Zber jabĺk“, 1985).
Mikita sa vyhraňuje voči komercializácii umenia v súčasných ekonomických, sociálnych a politických podmienkach Ukrajiny a obhajuje právo Rusínov na národnú jedinečnosť.
Skladovanie zemiakov
Dobré skladovanie zemiakov pomôže nielen tým, ktorí ich sadia, ale aj tým, ktorí si chcú v jeseni kúpiť zásobu na celú zimu. Zemiaky je potrebné nechať po zbere odležať a vyschnúť - je to obdobie „hojenia“. Mali by schnúť asi 2 týždne, za dobrého počasia, ale nie na priamom slnku. Zemiaky uložte do sterilizovaných prepraviek do výšky asi 60 cm, aby mali všetky vrstvy dobrý prísun vzduchu. Teplota na skladovanie zemiakov by sa mala byť približne 4 - 6 °C a vysokou vlhkosťou vzduchu. Ak sú zemiaky správne uskladnené, môžu vydržať aj 6 - 8 mesiacov.
Zemiaky, rovnako ako paradajky či baklažány, patria medzi ľuľkovité rastliny. Pre domácnosti bez pivnice existuje riešenie - trojvrstvové vrece Zembag. Obsahuje látky rastlinného pôvodu, ktoré potláčajú pôsobenie mikroorganizmov a predlžujú čerstvosť zemiakov.
tags: #vyoravanie #zemiakov #za #komunizmu