Mlieko a mliečne výrobky majú nezastupiteľné miesto vo výžive ľudí a sú tradičnou potravinou na našich stoloch už celé stáročia. Prostredníctvom mlieka a vybratých mliečnych výrobkov si môže každý človek od útleho veku až po starobu liečiť svoje zdravotné problémy napríklad so zažívaním, s metabolizmom či krvným tlakom. Mlieko a najmä jeho fermentované výrobky, ako sú rôzne probiotické nápoje a syry, sú nenahraditeľným zdrojom všetkých pre život potrebných látok a treba ich vhodne aplikovať do pravidelného jedálneho lístka. Z hľadiska energetickej a biologickej hodnoty predstavujú najvyrovnanejšiu a najcennejšiu potravinovú komoditu.
Samotná produkcia mlieka má aj širší socioekonomický prínos, a to vo využití lúk a pasienkov, v zamestnanosti ľudí na vidieku, v krajinotvorbe a tiež pri rozvoji agroturistiky. Pri výbere slovenských mliečnych výrobkov podporujeme aj rozvoj našich regiónov, zamestnanosť a ekonomiku Slovenska.
Svetová a európska spotreba mliečnych výrobkov
Celosvetová spotreba všetkých mliečnych výrobkov pri počte 7,9 miliárd ľudí v roku 2021 po prepočte na mlieko bola hodnotená na 118,2 kg na osobu a rok. Táto spotreba pritom celoročne stúpa o 1,6 až 2,1 %. Spotreba mliečnych výrobkov v posledných rokoch bola vo svete, ale aj u nás poznačená pandémiou.
Celková spotreba mliečnych výrobkov v Európe v roku 2021 bola 283 kg na osobu, zatiaľ čo v Ázii 80,1 kg, v Severnej Amerike 264,2 kg, v Afrike 58,3 kg a v Oceánii 229,1 kg. Najvyššia spotreba mliečnych výrobkov, a to najmä syrov, bola znova v Európe. Pritom v západoeurópskych štátoch dosahovala spotreba mliečnych výrobkov na obyvateľa a rok až do 320 kg, pričom u našich susedov v Českej republike bola spotreba 262 kg v roku 2021 a v roku 2024 už 260,9 kg.
Spotreba syrov vo svete a v EÚ
Podobne aj v spotrebe syrov prevládajú vyspelé štáty Európy. Najvyššia spotreba syrov je v Grécku, a to až vyše 34 kg na osobu a rok. Pred štyrmi rokmi bola vysoká spotreba syrov 26,7 kg vo Francúzsku, vo Fínsku 25,6 kg, v Nemecku 24,6 kg, v Dánsku 24,6 kg, vo Švajčiarsku 24,1 kg, v Estónsku 21,5 kg, v Rakúsku 20,9 kg a vyše 20 kg na osobu a rok bola spotreba syrov v Taliansku, Holandsku a vo Švédsku.
Vo východoeurópskych štátoch bola spotreba syrov tiež pomerne vysoká - v Litve 18,9 kg, v ČR 16,6 kg a v Bulharsku 16,4 kg na osobu a rok. V svetovej spotrebe syrov je na prvom mieste Francúzsko s 27,8 kg, nasleduje Dánsko a Fínsko so spotrebou 26,6 kg. Česká republika je na 17. mieste so spotrebou 19,1 kg, ktorá v minulom roku už dosiahla 21 kg. V EÚ je spotreba syrov bez tvarohov a tavených syrov vyše 27 kg na osobu za rok.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku
Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by mal každý z nás ročne skonzumovať 220 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba výrazne nižšia. Hoci rokmi narastá, stále nedosahuje odporúčané hodnoty.
Historický vývoj a súčasné trendy
Na Slovensku je celková spotreba mliečnych výrobkov, vrátane ovčích výrobkov, len na úrovni približne 189 kg na osobu a rok (údaje z roku 2021). Ročne priemerný Slovák skonzumuje asi 190 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov. Priemerná ročná spotreba je podľa iných zdrojov na úrovni 173,6 kg na osobu a rok, čo je nižšie číslo, avšak pozitívne je, že rokmi narastá. Pred desiatimi rokmi bola totiž spotreba mlieka a výrobkov z neho o 20 kg na osobu a rok nižšia. Oproti roku 1996 tak bola v roku 2016 ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov spolu v prepočte na 1 obyvateľa 175,5 kg, čo bolo vyššie o 8,3 %.
Možno konštatovať, že spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku je stále nízka a od roku 1989 klesla ich spotreba z 220 kg na osobu a rok na súčasnú úroveň približne 152 kg.
Obľúbenosť jednotlivých kategórií
Slovákom oproti minulosti dnes viac chutia jogurty a syry. Výrazne stúpla spotreba napríklad pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok. Spotrebitelia tiež častejšie siahajú napríklad po masle.
Zvýšená spotreba sa však netýka mlieka samotného - toho v porovnaní s odporúčaniami pijeme menej. Spotreba konzumného mlieka na Slovensku klesá a predstavuje iba polovicu z odborníkmi odporúčanej dávky. V roku 2016 vypil priemerný Slovák 45,1 litra, t. j. o cca tretinu menej mlieka ako v roku 1996 (71,5 litra).
Podľa slov odborníka sa spotreba syrov na Slovensku (vrátane tvarohov a tavených syrov) v minulom roku pohybovala na úrovni približne 15,6 kg na osobu a rok. Treba zvýšiť na Slovensku spotrebu mliečnych výrobkov aspoň na 260 kilogramov na osobu a rok, u syrov na 18 kilogramov a viac využívať najmä vyzreté staršie syry.
Prehľad spotreby mliečnych výrobkov (kg/osoba/rok)
| Región/Krajina | Spotreba (kg/osoba/rok) | Rok/Poznámka |
|---|---|---|
| Svetový priemer | 118,2 (po prepočte na mlieko) | 2021 |
| Európa | 283 | 2021 |
| Česká republika | 260,9 | 2024 |
| Slovensko (celková) | 189 (vrátane ovčích výrobkov) | 2021 |
| Slovensko (priemer) | 173,6 - 190 | rôzne zdroje/roky |
| Slovensko (súčasná úroveň po poklese) | 152 | z 220 kg v 1989 |
| Odporúčanie WHO | 220 |
Nutričné a zdravotné benefity mlieka a syrov
Argumentov v prospech mlieka a syrov a ich významu v ľudskej výžive je mnoho. Mlieko je najmä zdrojom cenných bielkovín, tukov, minerálnych a esenciálnych látok, vitamínov a iných dôležitých látok, ktoré majú vysokú nutričnú hodnotu. Je najhodnotnejším zdrojom vápnika, a ten má pre organizmus zásadný význam. Je kľúčovým prvkom pre stavbu chrbtice a pre udržanie dobrého stavu kostí, po celý život ovplyvňuje a podporuje mnohé životné funkcie organizmu ako zrážanlivosť krvi, srdcovú a svalovú činnosť, krvný tlak, fungovanie mnohých enzýmov a podobne, uviedol profesor Jozef Golian z Ústavu potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre, predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied.
Syry, ako koncentrát mlieka, predstavujú z hľadiska výživy a biologickej hodnoty najcennejšiu potravinovú komoditu pre všetkých ľudí. Syry obsahujú aj vitamíny A, B2, niacín, B12 a D, aj minerálne látky ako zinok a fosfor. Moderné trendy v mliekarenskej gastronómii približujú, že potrebné je vybrať si pre každú vekovú i zdravotnú skupinu ľudí to, čo je najlepšie pre ich zdravie. Mali by sme viac konzumovať fermentované mliečne výrobky, ako sú kyslomliečne nápoje a aj syry, hlavne dobre vykysnuté a vyzreté.
Mýty o mléčných výrobcích: jsou nestravitelné, zahleňují a pasterizace je promění v jed?
Výzvy v slovenskej produkcii mlieka
Zatiaľ čo záujem o spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v SR pomaly rastie, sebestačnosť Slovenska v produkcii, najmä surového kravského mlieka, sa podľa mliekarov znižuje. Príčinou je úbytok dojníc aj celých chovov, ktoré už nedokázali ďalej fungovať v pomerne zložitom konkurenčnom boji so zahraničnými producentmi. Tí sú z dôvodu vyšších národných podpôr často zvýhodnení. Slovensko je zároveň väčším dovozcom ako vývozcom mliečnych výrobkov a syrov. Len pre zaujímavosť, od roku 2009 na Slovensku každoročne prevyšuje dovoz mliečnych výrobkov a syrov nad ich vývozom. Kým v roku 2016 sa na Slovensko doviezli zo zahraničia mliečne výrobky a syry v objeme 307 mil. EUR, vývoz bol evidovaný v objeme 232 mil. EUR.
Prebytok mlieka a teda jeho rekordne nízke výkupné ceny prinútili v predchádzajúcich rokoch mnohých významných producentov k zrušeniu chovu dojných kráv. Menej dojníc sa tak vlani prejavilo nižším objem vyprodukovaného mlieka, no a predovšetkým tento faktor spolu s geopolitickou situáciou vo svete sa prejavil na vyšších cenách mlieka aj na pultoch v našich obchodoch.
Ceny surového kravského mlieka sú od roku 2018 na Slovensku stabilizované. Ide o vzácne obdobie rovnováhy, keďže európsky mliečny sektor zažil za posledných desať rokov dve výrazné mliečne krízy. Spracovatelia aj prvovýrobcovia mlieka majú v čase koronakrízy porovnateľné, respektíve vyššie náklady pri svojej každodennej činnosti. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka si uvedomujú dôležitosť domáceho trhu a robia všetky opatrenia, aby dodávky v celom reťazci boli pravidelné. Zraniteľnosť globalizovaného sveta nás utvrdzuje v tom, že je dôležité to, čo dokážeme vyrobiť a zabezpečiť doma.
Len pri cielenej podpore si Slovensko môže naďalej udržať produkciu domácich mliečnych výrobkov a domáceho mlieka. Slovenskí mliekari pozerajú s nádejou na situáciu v EÚ, pretože hrozba mliečnej krízy sa rozplýva.
Iniciatívy na podporu spotreby mlieka na Slovensku
Podpora zvýšenia záujmu o slovenské mlieko a mliečne výrobky je už roky snahou Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od jeho založenia v roku 2008. Zo zozbieraných finančných prostriedkov potom realizujú propagačné a informačné kampane na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska.
Medzinárodný deň mlieka a Mliečny kvíz
Medzinárodný deň mlieka každoročne pripadá na tretí májový utorok. Pri príležitosti Medzinárodného dňa mlieka pripravili Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) a Slovenský mliekarenský zväz (SMZ) spoločné vyhlásenie.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka v rámci osláv Medzinárodného dňa mlieka pripravili päťtýždňový edukačný mliečny kvíz pre všetky vekové kategórie. Mliečny kvíz propaguje slovenské mliečne výrobky a zameriava sa na rozpoznanie slovenských mliečnych výrobkov od tých zahraničných, ktoré k nám cestujú stovky až tisíce kilometrov. Niektoré otázky nabádajú spotrebiteľov zamyslieť sa nad pôvodom mlieka, nad prácou chovateľov dojníc a mliekarov, čo vedie aj k poznaniu, že mlieko nepochádza zo supermarketu, ale vyžaduje si neľahkú prácu ľudí. Absolvovaním mliečneho kvízu si môžu spotrebitelia nielen overiť svoje znalosti z oblastí prvovýroby a spracovania mlieka či mliečnych výrobkov, ale môžu, navyše, získať aj zaujímavé ceny, uviedla marketingová manažérka Mliečneho fondu Gabriela Bugyíková.
Program "Školské mlieko"
Jedným z cieľov komunikácie je aj vzdelávanie spotrebiteľov a vychovanie novej generácie konzumentov slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Vďaka aktivitám, ktoré sa realizujú napríklad na školách, sa o chove dojníc či rozpoznávaní slovenských mliečnych výrobkov dozvedajú už najmenšie deti.
V roku 2004 sa na Slovensku začal realizovať program „Školské mlieko“, ktorý je pod záštitou Európskej únie a prebieha aj v iných štátoch EÚ. Cieľom programu je zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov a podporiť tak zdravú výživu detí, vychovávať ich k zdravému životnému štýlu a umožniť deťom kupovať si tieto výrobky za cenovo výhodnejších podmienok. Stravovacie návyky sa vyvíjajú už v mladom veku a sú často rozhodujúcimi faktormi ovplyvňujúcimi ľudské zdravie po celý život. Tieto návyky u detí ovplyvňujú nielen rodičia, ale aj samotná škola.
Doteraz sa do programu „Školské mlieko“ zapojilo už viac ako 1400 škôl a školských zariadení. Postupne sa zvyšuje počet zapojených školských zariadení do programu a každoročne sa zvyšuje aj objem prostriedkov vynaložených na realizáciu tohto programu. Finančné prostriedky na dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov žiakom v školských zariadeniach poskytuje Európska únia a Slovenská republika zo štátneho rozpočtu.
Žiadosť o zabezpečenie mlieka a mliečnych výrobkov sa podáva na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Podporu zo zdrojov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu môže žiadať škola, zriaďovateľ školy alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v zastúpení jednej alebo viacerých škôl zriaďovateľov školy zabezpečuje pre žiakov mliečne výrobky.
S cieľom propagácie a zatraktívnenia programu „Školské mlieko“ prebiehala súťaž o logo, do ktorej sa mohli zapojiť všetci žiaci základných ako aj stredných škôl. Víťazom sa stal Marcel Lacko, študent Súkromnej strednej umeleckej školy animovanej tvorby v Bratislave, ktorého logo s kravičkou popíjajúcou mlieko so slamky bolo jednoduché a výstižné. Program „Školské mlieko“ sa riadi nariadením Komisie (ES) č. 657/2008 a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 342/2009 Z. z.
Podpora predaja surového mlieka z automatov
Legislatívna podpora ÚNMS SR v oblasti dávkovacích automatov na surové mlieko je krokom k propagácii zdravej výživy obyvateľstva a zároveň uľahčením podnikania menším poľnohospodárskym spoločnostiam vďaka priamemu predaju surového mlieka v skrátenom reťazci - od výrobcu priamo k spotrebiteľovi. Zvýšeniu spotreby mlieka môže napomôcť práve aj ponuka lacnejšieho mlieka priamo od farmára cez automaty na surové mlieko. Na Slovensku zatiaľ ÚNMS SR vydal iba jedinú výnimku tohto druhu pre jednu spoločnosť a päť typov dávkovacích automatov. Doposiaľ sú v prevádzke tri.
Dozor nad bezpečnosťou mliečnych výrobkov
V nadväznosti na povinnosti orgánov verejného zdravotníctva, ktoré vyplývajú zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zo zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, požiadal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) o vykonanie mimoriadnej preventívnej kontroly ovčieho mlieka, ovčieho syra a mliečnych výrobkov z ovčieho mlieka v zariadeniach spoločného stravovania (ZSS), vrátane tých v zotavovacích zariadeniach pre deti a mládež (ZSS DM).
Kontroly vykonali oddelenia hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov, so zameraním najmä na ZSS významné z pohľadu letnej turistickej sezóny. Regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike skontrolovali celkovo 648 ZSS, z toho 492 (ZSS) a 156 (ZSS DM). Počas výkonu kontrol bolo spolu uložených 121 opatrení a 92 blokových pokút v celkovej sume 13 711 €.
Z celkového počtu 383 odobratých sterov z prostredia, pracovných plôch, odevov pracovníkov a rúk pracovníkov, z toho 329 (ZSS) a 54 (ZSS DM) bolo 22 nevyhovujúcich (5,7 %). Stery, ktoré nevyhoveli mikrobiologickým kritériám, boli zistené na pracovnom odeve zamestnancov, pracovnom náradí (naberačka na polievku, nádoba na cesto, tanier, hrnček, plech, nôž) a na rukách zamestnancov. Išlo o prítomnosť koliformných baktérií, kvasiniek, baktérií rodu Enterobacter spp., Enterococcus spp., Streptococcus spp. a mikroskopických vláknitých húb.
V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny bolo odobratých 115 vzoriek (ZSS) ovčieho mlieka, ovčieho syra a mliečnych výrobkov z ovčieho mlieka určených na priamu spotrebu. Všetky odobraté vzorky spĺňali mikrobiologické kritériá stanovené uvedeným nariadením.
tags: #vyrocna #sprava #spotreba #mlieka