Vedeli ste, že najväčšia známa sladkovodná ryba planéty ešte donedávna brázdila aj náš Dunaj? Volá sa vyza a dnes je veľmi vzácna. Vyza veľká (Huso huso) kedysi majestátne plávala v Dunaji pri Bratislave, pripomínala skutočný torpédoborec. Jej model, ktorý meria 6,4 metra, je súčasťou novej expozície Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea. Tento článok sa zameriava na charakteristiku tejto fascinujúcej ryby, jej historický výskyt v našich vodách, príčiny jej zmiznutia a na súčasné snahy o jej ochranu. Dozviete sa, že na Slovensku kedysi žili ryby, ktoré presahovali dĺžku 8,5 m a vážili viac ako tonu.
Vyza Veľká: Obor medzi Rybami
Vyza veľká (Huso huso) je najväčší druh jesetera a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Je to najväčšia migrujúca jeseterovitá ryba, ktorá prenikala hlboko do riek. Vyznačuje sa robustným telom a pretiahnutým tvarom, ktorý skutočne pripomína torpédo. Táto ryba vzbudzuje rešpekt nielen svojou veľkosťou, ale aj svojou všežravosťou.
Charakteristika a Rozmery
Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sa nachádzajú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný. Zaujímavosťou je, že na jej chrbte sa nachádzajú ostne, čím môže pripomínať čínskeho draka. Tie však postupom jej veku zanikajú.
Vyzy dosahujú dĺžku až 8,5 metra a vážiť môžu aj 1000 kg. Najväčšia ulovená vyza vážila dokonca 1 571 kíl. Z jedného prameňa pochádza doslova neuveriteľný údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, pričom vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov. Samotný rast je pomerne rýchly, desaťročná vyza z Azovského mora merala 166 cm, dvadsaťročná 214 cm.
| Kritérium | Popis / Hodnota |
|---|---|
| Latinčina | Huso huso |
| Čeľaď | Jeseterovité |
| Potrava | Všežravec, dravec (dospelé exempláre) |
| Dĺžka života | Možná 200 rokov |
| Pohlavná dospelosť | Samce: 12-14 rokov, Samice: 16-22 rokov |
| Doba rozmnožovania | Jar (jarná rasa), Jesenná "rasa" prezimuje a neresí na jar |
| Bežná dĺžka | 150 až 600 cm |
| Maximálna dĺžka | Asi 850 cm (rekordné hodnoty aj okolo 10 m) |
| Bežná hmotnosť | 30 až 200 kg |
| Maximálna hmotnosť | Do 1000 kg (rekordné hodnoty až 3,2 t) |
Potrava a Rozmnožovanie
Väčšinu roka žijú vyzy v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg. Ich apetít logicky s vekom rastie. Rozrastá sa aj spektrum jej jedálnička, čiže s vyšším vekom sa stáva mäsožravou a požiera aj menšie ryby.
Samce pohlavne dospievajú od 10 do 16 rokov a samice od 14 do 20 rokov. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest. K nereseniu dochádza v hlbokých prúdoch so štrkovým dnom na hĺbke 4 - 12, ale údajne i 40 m. Vyza sa preslávila obrovským počtom ikier, čo do počtu alebo aj ich hmotnosťou. Tá môže často tvoriť pätinu hmotnosti samice a niekedy i omnoho viac - u veľkých ikernačiek teda veľa cez 100 kg. Na počet bol ich počet u jedinej samice odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov. Namáhavú cestu na neresisko i produkciou ohromného množstva pohlavných produktov si vyzy nemôžu dovoliť každoročne. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov.
História Vyzy v Dunaji: Od Hoštiny k Vzácnosti
Kedysi bola vyza veľká bežnou súčasťou Dunaja a vyskytovala sa aj na území Slovenska. Ešte pár desiatok rokov dozadu bola vyza bežnou súčasťou života Prešporčanov. Mäso vyzy bolo veľmi cenené. Chytali sa do špeciálnych sietí. V minulosti vyzy tiahli aj cez Dunaj pri Bratislave a ďalej do jeho prítokov Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. Tento ťah bol pre miestnych obyvateľov významnou udalosťou. Slávnym miestom lovu výz bolo Kolárovo a obec Sap! V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Posledný exemplár tejto starobylej ryby, ktorá sa dožíva približne sto rokov, pozorovali na našom území v roku 1957 pri obci Sap. Pohľad na chrbát obra, ktorý sa vynoril z rieky, bol určite prekvapením, no kým sa muži vrátili s harpúnou, zmizol.
Great White Migrations | World's Weirdest
Príčiny Zmiznutia
Smutný dôvod, prečo je týchto majestátnych rýb čoraz menej, je ich lov. Ich mäso bolo také kvalitné, že sa stalo obľúbenou pochúťkou starých Bratislavčanov a hrdo ho servírovali aj na Štedrovečernom stole. Boli kruto lovené napriek tomu, že mesto po ich značnom úbytku vydalo zákaz. Naši predkovia ju doslova vyhubili. Bohužiaľ, tento rybí obor zmizol z našich končín spolu s výstavbou vodnej priehrady Železné vráta medzi Rumunskom a Srbskom začiatkom 60. rokov minulého storočia. Táto priehrada prerušila migračné trasy vyzy a znemožnila jej prístup k neresiskám. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Lov kvôli ikrám je ďalší významný dôvod, prečo dnes už vyzy takmer nevidíme. Aj slávny Beluga kaviár pochádza z najvzácnejšieho a najdrahšieho jesetera na svete - z vyzy veľkej. Lovia sa pre ich ikry známe ako čierny kaviár a pre kožu. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu. Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube. Čo je dnes ťažko dostupnou a drahou lahôdkou, bolo v stredoveku v Bratislave bežnou potravou. Kaviár z vyzy, ale aj iných rýb a dokonca zo slimákov, bol údajne súčasťou jedálnička najchudobnejších obyvateľov mesta a rybie ikry neraz vyhadzovali alebo používali ako krmivo pre ošípané.
Súčasný Stav a Ochrana Vyzy
Vyza veľká je v súčasnosti ohrozeným druhom a figuruje v Zozname prísne chránených živočíšnych druhov. To znamená, že je zakázané ju loviť, chytať alebo inak poškodzovať. Na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin. V súčasnosti zostali stabilné a životaschopné populácie vyzy už zrejme len v rieke Ural a na dolnom toku Volgy. Ryby tu žijú aspoň do istej miery ako za starých čias a doposiaľ sa tu vyskytujú jedinci s hmotnosťou niekoľko sto kilogramov.
Tie živé, ale menšie jedince žijú v akváriách v Čechách a Maďarsku, napríklad v moravskej obci Modrá či v ekocentre pri maďarskom meste Tiszafüred. V sladkej vode prežijú, ale nedokážu sa prirodzene rozmnožovať. Model vyzy nájdete napríklad v Prírodovednom múzeu na Vajanského nábreží. Aká veľká vyza je, možno vidieť napríklad v Schloss Orth. Zámok je environmentálnym centrom národného parku DonauAuen neďaleko za našimi hranicami s Rakúskom, kde majú jej model. Dôvodom inštalácie modelu vyzy v novej expozícii SNM-Prírodovedného múzea je snaha priblížiť rozmanitosť živočíšnych druhov, ktoré sa na Slovensku nachádzali v minulosti. Môžeme si ju však pripomenúť a týmto spôsobom uctiť. Dnes už vie o tom málokto, že kedysi rybári zo Žitného ostrova lovili vyzu.
Význam Ochrany Vyzy pre Ekosystém Dunaja
Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda - asi ako keby sa z našich vôd vytratila šťuka alebo sumec. Ochrana vyzy si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa: odstraňovanie bariér v riekach, ako sú priehrady, ktoré bránia migrácii rýb; zlepšenie kvality vody v riekach; boj proti pytliactvu a nelegálnemu lovu; chov vyzy v umelých podmienkach a vypúšťanie do riek; medzinárodnú spoluprácu medzi krajinami, ktoré ležia na Dunaji; zjednotenie inštitúcií, ktorých odborné vedomosti o stave prírodného dedičstva pomôžu širokej verejnosti pochopiť súčasný stav chránených území. Ochrana vyzy veľkej má význam nielen pre zachovanie tohto druhu, ale aj pre udržanie zdravého ekosystému Dunaja.
Ekocentrá na Slovensku: Vzdelávanie a Ochrana Prírody
Na Slovensku sa nachádzajú aj ekocentrá, ktoré sa zameriavajú na ochranu prírody a vzdelávanie verejnosti. A viete si predstaviť, že sa vaše deti učia ako obnoviť zdravý riečny či lesný ekosystém? Workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory, cezhraničné konferencie, nové turistické atrakcie, prezentácia prírodných zaujímavostí. Toto všetko, a ešte viac, nájdu obyvatelia a návštevníci v Bratislavskom samosprávnom kraji, v regióne Marchfeld v Rakúsku, v Národnom parku Donau-Auen a v Národnom parku Neusiedler See-Seewinkel. A zapojí sa aj Štátna ochrana prírody SR a DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie.
Projekt Cezhraničnej Spolupráce
Hlavná myšlienka projektu je zjednotiť inštitúcie, ktorých odborné vedomosti o stave prírodného dedičstva pomôžu širokej verejnosti pochopiť súčasný stav chránených území. Tým sa prispeje k zachovaniu chránených území, ich rozširovaniu a obnovovaniu tých častí, ktoré boli vplyvom človeka narušené a poškodené. V projekte pôsobí viacero partnerov zo Slovenska a Rakúska, ktorí sa budú vzájomne učiť jeden od druhého. Deti sa naučia vnímať prírodné zákonitosti tým, že prejdú zo školských lavíc do terénu. Učiť sa budú priamo v praxi, kde si overia teóriu. Záverečným výstupom nebude písomný test, ale poznatky a vedomosti, ktoré budú môcť zdieľať a odovzdávať ďalej. Financovanie projektu zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-AT 2014-2020.
Ekocentrum Čunovo
Hlavné investície projektu idú na obnovu Národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa v Čunove, v ktorej vznikne Ekocentrum. Páči sa im aj na čunovskom toku Dunaja, kde sídli novootvorené župné Ekocentrum Čunovo. Nezabudnite si prejsť interaktívnu expozíciu v kaštieli. Ekocentrum Čunovo je pre verejnosť otvorené každý víkend od 10:00 do 18:00. Všimli ste si krásnu drevorezbársku prácu v záhrade Ekocentra Čunovo? Je to vyza veľká, starobylá ryba, ktorá je súčasťou dunajských legiend. A krásnu drevorezbársku prácu nájdete v záhrade nášho Ekocentra Čunovo, kam vás srdečne pozývame!
Ekofarma Veľkolélsky Ostrov
Ekocentrom, ktoré stojí za návštevu a zameriava sa na krajinu dunajských luhov, je Ekofarma na Veľkolélskom ostrove. Práve tu BROZ realizuje projekt obnovy tradičnej pastvy, pomocou ktorej pomáha zachovať nielen kultúrnu krajinu, ale aj časť našej histórie a kultúry obhospodarovania lužnej krajiny. Ostrov je aj samostatným Územím európskeho významu SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov.
tags: #vyza #ryba #ekocentrum