Príroda nás každú jar očarí svojou nenápadnou, no dokonale premyslenou farebnosťou. Vajíčka vtákov sú malými umeleckými dielami - ich odtiene, škvrny aj jemné bodky vytvárajú vzory, ktoré by sme pokojne mohli preniesť aj na veľkonočné kraslice. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy vtákov a ich vajcia, pričom sa zameriame na tie, ktoré majú zelenú farbu a odhalíme fascinujúce aspekty ich hniezdenia, života a ochrany.
Farebná rozmanitosť vtáčích vajec
Vajcia sú neodmysliteľnou súčasťou prírody a majú rôzne farby a tvary. Už ste sa stretli s modrými alebo zelenými vajíčkami? Nie je to žiadny trik! Niektoré plemená sliepok, ako napríklad araukana, znášajú vajcia s rôznymi odtieňmi škrupiny - od modrej a zelenej, až po ružovú a hnedú. Za túto farebnú rozmanitosť vďačíme dvom typom farbív: protoporfyrínu IX, ktorý je zodpovedný za červené a hnedé odtiene, a biliverdínu IXa, ktorý farbí škrupiny na modro a zeleno. Tieto farbivá sa vylučujú zo žliaz v stene maternice a chránia vajíčko pred ultrafialovým slnečným žiarením. Protoporfyrín IX zároveň zvyšuje pevnosť škrupiny. Niektoré škrupiny obsahujú ultrafialové farby, ktoré nie sú viditeľné pre ľudské oko, ale vtáky ho s veľkou pravdepodobnosťou vnímajú.
Vtáky kladúce zelené vajíčka
Existuje niekoľko druhov vtákov, ktoré znášajú vajíčka s nádychom zelenej farby:
- Člnkozobec kráľovský: Tento záhadný vták z močiarov znáša dve svetlé modrasto-zelené vajíčka. Hniezdi cez obdobie dažďov v júli a auguste, keď je vysoká hladina vody v močiaroch a suchozemské predátory nemajú prístup k hniezdam. Hniezda stavia z konárikov a stebiel vodných rastlín do výšky až 1 metra.
- Pinka lesná: Jej vajíčka majú typický modrozelený základ s jemnými až výraznejšími hnedočervenými škvrnami, vďaka čomu patria medzi esteticky najzaujímavejšie. V znáške býva najčastejšie 4 až 5 vajíčok, pričom inkubácia trvá asi 12 až 14 dní. Samička si stavia mimoriadne úhľadné hniezdo - často vysoko v kroví alebo na stromoch, pričom ho maskuje machom a lišajníkmi tak dokonale, že ho len ťažko spozorujete.
- Drozd plavý: Vajíčka sú charakteristické svojou bledomodrou až belasou farbou s menšími, rovnomerne rozptýlenými čiernymi alebo tmavohnedými bodkami. Samica znáša 4 až 5 vajec. Zaujímavosťou je, že drozd si hniezdo vystiela jemnou vrstvou blata, ktoré po zaschnutí vytvorí pevný „pohárik“ - ide o jeden z typických znakov jeho hniezda. Tento druh často hniezdi v záhradách, živých plotoch či na stromoch v blízkosti ľudí, takže jeho nápadne sfarbené vajíčka patria medzi tie, ktoré môžete pri troche šťastia zahliadnuť aj u seba na dvore.
- Cassowary (Kazuár): Tento austrálsky vták patrí medzi bežce žijúce v tropických lesoch Novej Guiney a severovýchodnej Austrálie a kladie zelené vajcia pripomínajúce avokádo. S dĺžkou 14 cm patria medzi najväčšie na svete. Väčšie už má len pštros a Emu.
Kukučka obyčajná: Majsterka mimikry
Kukučka obyčajná si nestavia vlastné hniezdo - svoje vajíčko potajomky podkladá do hniezd iných druhov vtákov, ktoré ho následne vysedia a vychovajú mláďa. Samička je pritom veľmi „špecializovaná“ a často kladie vajíčka do hniezd konkrétneho druhu, ktorého vajíčka dokáže takmer dokonale napodobniť. Farba jej vajíčok sa prispôsobuje hniezdu hostiteľského vtáka, preto môžu byť sivasté, modrasté aj béžové. Kukučka je naozaj šikovná, lebo vie svoje vajíčko zafarbiť tak, aby vyzeralo veľmi podobne ako ostatné.
Kukučie vajíčko je malinké - len o trochu väčšie ako vajíčko vtáčika, ktorému ho „podstrčí“. Keď sa kukučiatko vyliahne, vystrčí ostatné vajíčka alebo mláďatá z hniezda von, aby malo jedlo len pre seba. Aj keď to znie trochu kruto, takto sa kukučky už tisíce rokov starajú o svoje prežitie. Kukučka tak môže naklásť veľa vajíčok do rôznych hniezd a nemusí sa starať o ich kŕmenie. Týmto spôsobom prežije viac jej detí, lebo ich rozmiestni do rôznych hniezd - a aspoň niektoré z nich určite vyrastú.
Hniezdenie a ochrana vtákov
Jarné obdobie je pre hniezdenie dravcov typické. Na Slovensku je jediným druhom, ktorý hniezdi počas celého roka, krivonos smrekový. Okrem neho ako prvé začínajú hniezdiť sovy a zimujúce dravce, ako napríklad orol, a krkavcovité vtáky ako vrana a straka. Skoré hniezdenie má tú výhodu, že uvoľní búdky vtákom, ktoré začínajú hniezdiť neskôr, najmä tým, ktoré si nevedia postaviť hniezdo samé. V apríli začínajú stavať hniezda vtáky, ktoré prežívajú zimu u nás, a ich mláďatá vyletujú z hniezd v máji. Niektoré druhy hniezdia tiež v apríli, ale mláďatá vyletujú až v júni alebo neskôr. Veľmi aktívny je v tomto období aj ďateľ, ktorý si svoje teritóriá vyznačuje tzv. bubnovaním.
Ovulace a početí - 3D animace z knihy Moje těhotenství krok za krokem
Netradičné hniezda a ich obyvatelia
Príroda si vždy nájde cestu. Dôkazom je aj príbeh dravého vtáka, konkrétne samičky sokola myšiara, ktorá sa udomácnila v kvetináči na balkóne jedného z bytov v Trenčianskych Tepliciach. Byt sa nachádza na 8. poschodí, ktorý si samička sama vyhliadla. Podľa pani domácej si samička obzerala balkón približne mesiac. Neskôr sa rozhodla, že je to ideálne miesto pre jej nové hniezdo. V kvetináči zniesla tri vajíčka, teraz už niekoľko dní verne sedí na svojom hniezde a stará sa o svoje budúce potomstvo.
Sokol myšiar, ľudovo nazývaný tiež pustovka, či poštolka, často hniezdi v blízkosti ľudí a v mestách. Vlastné hniezdo si nestavia, preto mu stačí črepník, otvor v stene či výklenok. Ak sa vám sokol myšiar podobne zahniezdi, netreba ho vyrušovať a radšej sa vyhýbajte balkónu. Ochranári prosia o zhovievavosť, kým mláďatá lokalitu opustia.
Krajčírik čiernohrdlý: Malý architekt prírody
Krajčíriky patria do radu malých spevavcov, merajú len desať až štrnásť centimetrov. Majú pestrofarebné perie, zelené a sivé v horných častiach tela a žltobiele alebo sivé v dolných častiach tela. Samička si starostlivo vyberie široký, silný, ale zároveň pružný list, ktorý po zložení poskytne dobrú štrukturálnu oporu. Samice si vyberajú zvyčajne listy, ktoré sú umiestnené v strede stromu alebo kríka, čím vytvoria dostatočné maskovanie. Stavajú ich radšej na konci vetvy, vo väčšej vzdialenosti od stredu kmeňa, aby sťažili predátorovi prístup do hniezda.
Samička si najskôr omotá list okolo seba, aby sa uistila, že má správnu veľkosť. Ak ju nemá, pridá ešte jeden alebo dva listy. Potom použije nohy a pritiahne si list k sebe. Pomocou dlhého štíhleho zobáka, ktorý má tvar ihly, prepichne okraje listu a vytvorí sériu malých otvorov. Potom začína fascinujúci proces zošívania hniezda. Samci zháňajú rastlinný materiál, ktorý by bol vhodný a dostatočne pevný a mohol slúžiť ako niť na prevliekanie cez otvory. Samička prevlečie cez otvory rastlinné vlákna (bavlnu, ľan) alebo hodvábne vlákna, ktoré produkuje hmyz (pavučiny, zámotky húseníc).
Hniezdo má vďaka prešívaniu okrúhly tvar a na jeho vrchu ponechá samička otvor, ktorý používa ako vstup. Okraje listov pôsobia ako švy a držia listy pohromade. Hniezdo má tvar hlbokého listového pohára, ktorý je zasadený do prostredia tak, aby s ním prirodzene splýval. Je obrátené rovnakým smerom, akým rastú listy rastliny. Skutočné hniezdo, do ktorého samica kladie vajíčka, leží v ušitom pohári. Samec zbiera a napĺňa listový pohár jemnou trávou a boky vykladá iným mäkkým materiálom, napríklad zvieracími chlpami alebo páperím iných druhov vtákov. Hniezdo v sebe skrýva dokonca aj strechu, ktorú tvorí jeden alebo viacero kúskov stiahnutých listov smerom nadol. Poskytujú úkryt pred monzúnovými dažďami a zároveň tieň pred slnkom. Ak je hniezdo natrhnuté alebo inak poškodené, samička sa snaží chybu opraviť.
Ďalšie zaujímavé hniezda a vajíčka
| Druh vtáka | Typické umiestnenie hniezda | Farba vajíčok | Počet vajíčok v znáške |
|---|---|---|---|
| Červienka obyčajná | Nízko pri zemi v kroví, dutinách, črepníkoch | Krémová až svetlobéžová s hrdzavohnedými škvrnkami | 5-6 |
| Trasochvost biely | V škárach múrov, pod strechami, v mostných konštrukciách | Biele až sivasté s jemným bodkovaním | 4-6 |
| Sýkorka belasá | Vystlané machom, srsťou, perím (aj v búdkach) | Biele s drobnými červenohnedými škvrnami | 10-16 |
| Bažant obyčajný | Plytká jamka v hustej vegetácii | Rôzne odtiene v závislosti od poddruhu (často olivovo zelené alebo hnedé) | 10-16 |
Ak nájdete vtáčie mláďa, najskôr ho dobre poobzerajte a zistite, o aký druh ide, aké je staré, či je zranené a či už je operené. Mnohé mláďatá vyskakujú z hniezda predčasne, ešte pred úplným dorastením krídlových letiek. Ak je mláďa už pokročilo operené, nechajte ho tam, kde ste ho našli, prípadne sledujte, či ho kŕmia rodičia. Ak sa vám na vtáčati čokoľvek nepozdáva, kontaktujte jednu zo záchranných staníc. Ak je to veľmi malé mláďa, poobzerajte sa po okolí a pokúste sa ho vrátiť do hniezda.
Chov bažantov a ich vajíčka
Bažanty sú atraktívne a zaujímavé vtáky, ktoré sú v posledných rokoch stále obľúbenejšie v domácom chove. Tieto krásne vtáky pochádzajú z Ázie a sú populárne pre svoje pestré a lesklé perie, ako aj pre svoje mäso a vajcia. Bažantie mäso je chutné a výživné, s vysokým obsahom bielkovín a nízkym obsahom tuku. Je to populárna voľba pre gurmánov. Mnohé druhy bažantov sú veľmi atraktívne, s nádherným perím a jedinečným vzhľadom. Chov bažantov môže byť súčasťou štátnych programov zameraných na zachovanie a obnovu populácií bažantov v prírode. Bažanty sú tradičnou zverou pre lov a sú často chované pre účely lovu na špeciálnych bažantniciach.
Rozmnožovanie bažantov
Po úspešnom párení prichádza na rad hniezdenie. Samica si hľadá miesto na hniezdo, pričom uprednostňuje dobre skryté lokality s hustou vegetáciou, kde sú chránené pred predátormi. Hniezdo je plytká jamka, zvyčajne veľkosti dlane, hlboká priemerne 5-6 cm, niekedy až 10-12 cm. Znáša 12-18 vajec do jamky, ktorú vystiela mäkkými časťami rastlín a drobnými korienkami.
Bažantica si robí hniezdo v podobe plytkej jamky, ktorú len slabo vystiela rastlinami a perím v krmovinách, v obilí, v burine, v krovinách ap. V apríli znáša 10 - 16 vajec, na ktorých sedí 23 - 24 dní. Stáva sa, že do jedného hniezda znáša vajíčka aj viacero bažantíc (násada sa potom zvyčajne zničí). Niekedy bažantice znášajú vajíčka aj do hniezd jarabíc. Keď sa prvá znáška zničí, znesie bažantica ďalšie vajcia, ale len asi polovicu z predchádzajúceho počtu. Mláďatá sa liahnu po 24 dňoch. 4 týždne po vyliahnutí už bažantíčatá bezpečne lietajú a samy si hľadajú potravu, sú nekŕmivé. O mláďatá sa stará len samica. Prvé dni sú kľúčové pre ich prežitie, pretože sa musia naučiť hľadať potravu a schovávať sa pred predátormi. Po dvoch týždňoch už mladé bažanty začínajú lietať.
tags: #zelenie #vajicko #v #hniezde