Väčšina z nás má v hlave „šablónu“: uhorka je zelená a dlhá, nakladačka krátka a pichľavá. Lenže práve medzi tekvicovými rastlinami je obrovská variabilita - farby, tvary aj využitie v kuchyni. Netradičné druhy už nie sú len zberateľskou zaujímavosťou - v teplejšom kúte záhrady ich dopestujete aj u nás.
Spoločný menovateľ takmer všetkých netradičných druhov je teplo. Kľúčové je zvoliť najslnečnejšiu časť pozemku - ideálne pri južnej stene, plote alebo mieste chránenom pred vetrom. Väčšina z nich je citlivá na chlad a mráz, preto ich vysádzajte až po skončení rizika neskorých mrazov. Ak chcete, aby boli rastliny stabilne produktívne, myslite na dve praktické veci, ktoré robia rozdiel: pravidelnú zálievku a zber.
Druhy zeleniny podobné uhorke
1. Biela uhorka ‘White Wonder’
‘White Wonder’ je „normálna“ uhorka, len s netradičnou farbou. Ide o odrodu, ktorá sa pestuje ako šalátová aj na nakladanie - plody sú krémovo biele, chrumkavé a miernej chuti. V praxi funguje veľmi podobne ako klasické uhorky, takže je to ideálny vstupný krok, ak chcete začať s netradičnými druhmi bez rizika. Odporúča sa zberať mladé plody dlhé približne 13 cm. Pri rovnomernej zálievke a pravidelnom zbere má dobrý rytmus rodenia. Ak sa zber odkladá, aj pri bielej uhorke rýchlo rastú semená a chuť stráca jemnosť.
2. Mexická uhorka (Melothria scabra) - Cucamelon
Mexická uhorka (Melothria scabra) známa aj ako cucamelon tvorí drobné plody pripomínajúce miniatúrne melóny. Chuť je uhorková s jemne kyslastým tónom. Rastlina je popínavá a vďačná - pri dobrej opore dokáže rodiť nepretržite celé leto. Pestovateľsky sa správa podobne ako uhorky: potrebuje slnko, výživnú pôdu a výsadbu až po poslednom riziku mrazu. Predpestovanie jej dáva náskok, najmä v chladnejších oblastiach. Mexická uhorka rodí bohato a spoľahlivo počas celej sezóny.
3. Ačokča (Cyclanthera pedata) - Uhorkopaprika
Ačokča, známa aj ako cyklantéra odnožená (Cyclanthera pedata), paprikouhorka, ačokča, acokca, mexická uhorka alebo korili, je rastlina, ktorá si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradkármi a milovníkmi zdravej výživy. Je známejšia pod ľudovým pomenovaním ačokča, korila alebo uhorkopaprika, hoci botanicky s uhorkami ani paprikami nesúvisí. Ide o bujne rastúcu popínavú rastlinu, ktorá sa ochotne chytá opory a rýchlo zaplní priestor. Najlepšie funguje na pergole, plote alebo sieti. Po dosiahnutí vrcholu opory má zmysel výhonky zaštipnúť, čím sa podporí tvorba bočných výhonov a vyššia násada plodov. Mladé plody sú najkrehkejšie a dajú sa konzumovať celé, pri starších sa z nich zvyknú vyberať semená. Mladé plody ačokče sú chrumkavé a šťavnaté.
Charakteristika rastliny Ačokča
Táto jednoročná rastlina z čeľade tekvicovitých pochádza z Južnej Ameriky a vďaka svojej nenáročnosti a všestrannému využitiu si našla cestu aj do našich záhrad. Ačokča je popínavá rastlina, ktorej stonky môžu dosahovať dĺžku až 5 metrov. Byľ je tenká a husto rozvetvená. Listy sú rozdelené do niekoľkých lalokov. Ich sýtozelená farba a výrazný krojený tvar nápadne pripomína konope. Tvar plodov je vajcovitý s ostrým hrotom a dĺžkou 10 - 20 centimetrov. Plody obsahujú hranaté, čierne a drsné jadierka. Keď dozrejú, vnútro plodu je duté. Zrelý plod má svetlozelenú farbu a sploštený tvar podobný uhorke. Kvety ačokči sú lákadlom pre včely. V Mexiku je známa ako "pepino Hueco", čo znamená "dutá uhorka", pravdepodobne kvôli nízkemu podielu dužiny v plode.
Pestovanie ačokče
Pestovanie ačokče je pomerne jednoduché a zvládne ho aj začínajúci záhradkár. Ačokča preferuje teplé a slnečné stanovisko, podobne ako uhorky a melóny. V našich podmienkach sa odporúča predpestovať sadeničky vo fóliovníku alebo na okennom parapete, podobne ako papriky a uhorky. Niektorí záhradkári tvrdia, že predpestovanie nie je nutné. Sadenice sa vysádzajú do záhrady po posledných mrazoch. Ačokča potrebuje pre svoj rast oporu, napríklad sieťku alebo mriežku, na ktorú sa sama prichytí. Rastlina sa bohato rozkonáruje, preto je dôležité zabezpečiť jej dostatočný priestor. Kvitnúť začína koncom júna a prvé plody sa objavujú v auguste. Plody na konzum zbierajte, keď sú ešte drobné, s dĺžkou 3 - 4 cm. Staršie plody už nie sú vhodné na konzumáciu, ale dajú sa použiť na získanie osiva. Nepestujte ačokču v blízkosti hrozna, pretože hustý porast môže spôsobiť zaplesnenie révy. Ačokča sa dobre znáša s fazuľou. Rastlina miluje živiny, preto ju počas júna prihnojte žihľavovým zákvasom. Ačokča je tolerantná voči teplu a suchu, ale vyžaduje pravidelné zavlažovanie. Na rozdiel od uhoriek, plody ačokče netrpia plesňami.
Jak pěstovat ačokču ze semen. Cyclanthera pedata
Využitie ačokče v kuchyni
Ačokča je v kuchyni veľmi všestranná. Mladé plody sú výborné do šalátov a polievok. Plody v plnej veľkosti sú po prekrojení a vybratí semienok ideálne do receptov na plnenie a zapekanie. Na plnenie sú vhodné syry, huby, mleté mäso, ryža. Plnky, ktoré fungujú s tradičnou cuketou či baklažánom, budú mať úspech aj v prípade ačokče. Ačokča je však menšia, jemnejšia, preto jej v rúre postačí pobudnúť výrazne kratší čas. To znamená, že mäso v plnke by už malo byť vopred tepelne upravené. V Peru a Bolívii sa ačokča tradične plní rôznymi plnkami a zapeká. Z ačokče sa dá pripraviť aj lečo alebo zaváranina, podobne ako z uhoriek. Zrelé plody nie sú vhodné na uskladnenie v pivnici. Treba k nim pristupovať podobne ako ku paprikám, uhorkám či cukete. Najlepšie je jesť ich priebežne počas hlavnej sezóny. Čo sa nestihne v rodine spotrebovať, rozdať ďalej. A keďže letnou top aktivitou je u nás zaváranie, nečudo, že sa obľúbenou stala zaváraná ačokča so sladkokyslým nálevom. Použiť sa môže dokonca aj ako zaváraný základ pre lečo.
Liečivé účinky ačokče
Ačokča má aj liečivé účinky. Plody obsahujú vitamíny C, B1 a B2, betakarotén, horčík a vápnik. V surovom stave pomáha pri liečbe cukrovky. Používa sa pri liečbe respiračných chorôb a zápalu ucha. Listy ačokče majú protizápalové účinky a môžu sa prikladať na rany. Odvar z plodov sa používa ako diuretikum. V herbálnej medicíne v Peru sa z ačokče pripravuje čajový odvar na reguláciu vysokého krvného tlaku. Semená sa sušia a drvia a používajú sa na liečbu črevných parazitov. Plody a semená sa odporúčajú konzumovať pri poruchách zažívacieho traktu. Listy sa považujú za hypoglykemické a odvar z nich je vhodný pre diabetikov. Ačokča sa však neodporúča ľuďom alergickým na papriku.
4. Kivano (Cucumis metuliferus) - Rohatý melón
Kivano (Cucumis metuliferus), často označované ako „rohatý melón“, patrí medzi výrazne teplomilné druhy. Najlepšie sa mu darí na chránenom, južnom stanovišti, kde nehrozia teplotné výkyvy. Rastlinu sa oplatí viesť po opore - výhonky sú lepšie prevzdušnené a plody zostávajú čisté. Dôležitá je rovnomerná zálievka - dlhšie preschnutie sa môže prejaviť slabšou násadou.
5. Lagenária (Lagenaria siceraria)
Lagenária (Lagenaria siceraria) je výrazne popínavá rastlina s dlhými výhonmi a veľkými bielymi kvetmi, ktoré sa otvárajú večer a v noci. Práve to je dôvod, prečo môže mať v niektorých záhradách slabšiu násadu plodov - pomôcť môže ručné opelenie. Ak ju pestujete na zber mladých plodov, potrebuje dostatok živín a vlahy, pretože vytvára veľké množstvo zelenej hmoty. Z jedného plodu získate niekoľko žiniek, záleží od veľkosti. Dlhé plody narežte do požadovanej veľkosti. Potom ju môžete namočiť, použiť aj s mydlom a sprchovacím šampónom. Po vyschnutí opäť stvrdne.
6. Edamame
Edamame je sója pestovaná na zber zelených strukov. Rozdiel oproti sóji na zrno je v termíne zberu - struky sa zberajú, keď sú ešte zelené, plne vyvinuté, no mäkké. Semená sa konzumujú po krátkom (3- až 5-minútovom) uvarení v slanej vode. Tento strukovine prospieva teplejšie stanovište a pôda, ktorá v priebehu leta nevysychá.
7. Momordika (Momordica) - Horká uhorka
Momordika (Momordica), alebo tiež bitter melon či horká uhorka je tradičná surovina ázijskej kuchyne a patrí medzi najnáročnejšie druhy z tohto výberu. Je výrazne teplomilná a u nás sa jej darí najmä v najteplejších oblastiach alebo v chránených podmienkach skleníka. Rastlina je popínavá, preto sa pestuje na opore.
8. Citrónové uhorky
Uhorky nemusia byť iba zelené a mať prívlastok nakladačky či hadovky. Aj v rodine uhoriek je veľa typov a odrôd, ktoré sú krásne a jedlé zároveň. Odroda ‘Lemon Cucumber’ má okrúhle plody so žltou šupkou. Slovo citrón má v názve iba pre svoju farbu, v chuti by ste ho hľadali zbytočne. Dužina je biela chrumkavá s pomerne výraznými semenami. Rastlina má lianovitý rast a pestuje sa rovnako ako naše tradičné uhorky. Výhodou je vertikálne pestovanie na drôtenke či inej opore. Rastlina potrebuje na opelenie hmyz, preto ju pestujte vonku. Plody sa zberajú v mladom štádiu. Rastlina bude pri pravidelnom zbere nasadzovať ďalšie. Plody „citrónovej uhorky“ majú bielu sladkú aromatickú šťavnatú dužinu. V kuchyni svojím použitím nahrádzajú skôr paradajky.
9. Zeleninové melóny
India je domovinou uhoriek, ktoré sa botanicky radia skôr k melónom. Plody sú menšie, guľovité, žlté, niekedy so zelenými pruhmi a v zrelom štádiu im chýba sladkosť. Majú chrumkavú textúru, konzumujú sa aj so šupkou a často aj so semenami. Na rozdiel od iných druhov zeleniny z čeľade tekvicovité (Cucurbitaceae) neobsahujú horkú substanciu cucurbitacín. Odroda ‘Yellow Ball’ je selekciou z klasickej indickej krajovej odrody „dosekai“. Plody sú guľaté, 11 až 14 cm veľké s jasnožltou šupkou a bielou dužinou. Pestujú sa ako klasické uhorky, na vývoj plodu však potrebujú opelenie. Plody sa dajú výborne skladovať a dlho si udržujú chrumkavú textúru.
10. Tekvicové uhorky ‘Carosello Barese’
Odroda ‘Carosello Barese’ je tradičná talianska krajová zelenina z oblasti Bari. Plody sú oválne, mierne rebrovité, pokryté jemnými krátkymi trichómami. Hoci patria k „zeleninovým melónom“ (Cucumis melo var. flexuosus), vzhľadom pripomínajú uhorky, ktoré sa dajú využiť za čerstva, spracovaním zase tekvice, ktoré sa hodia na tepelnú úpravu. Plody nie sú horké ani v plnej zrelosti, ale ani sladké. Chuťou pripomínajú niečo medzi uhorkou a cuketou.
11. Africké nakladačky ‘Liso Calcuta’ (Cucumis anguria)
Uhorka angúria ‘Liso Calcuta’ (Cucumis anguria) je pôvodom africký druh dnes rozšírený po celom svete. Mladé plody na dlhých stopkách sa zberajú a využívajú ako naše klasické uhorky nakladačky. Plazivá rastlina s tenkými stonkami sa pestuje ako štandardné uhorky, výhony dosahujú dĺžku až 2,5 m. Pri pestovaní sa odporúča predpestovať priesady a vysádzať ich von po troch zmrznutých svätých v druhej polovici mája.
Ďalšie netradičné plodiny pre vašu záhradu
Lopúch
Lopúch sa pestoval ako koreňová zelenina. Lopúch má silný koreň. Aj keď je to u nás menej tradičné, jeho koreň je bohatý na inulín a vitamíny, a môže sa používať podobne ako iná koreňová zelenina.
Physalis (Machovka peruánska)
Lákadlom pestovania physalisu sú jedlé bobule, ktoré sú obalené v estetických lístočkoch. Je známy aj ako machovka peruánska a ponúka sladkokyslé plody ideálne na priamu konzumáciu, do šalátov alebo na výrobu džemov.
Tekvica
Tekvica je veľmi zdravá zelenina, ktorá sa vlastne z 90% skladá z vody a neobsahuje takmer žiadne tuky. Dužinu z tekvice je možné využiť na prípravu rôznych pokrmov, od slaných až po sladké. Existuje celá skupina drobných odrôd, ktoré sú také malé, že sa využívajú hlavne na okrasné účely. Keď sa však zameráte na plody veľkých jedlých tekvíc, nájdete medzi nimi skutočné skvosty. Na okrasné účely vždy zberajte úplne vyzreté plody s pevnou a tvrdou šupkou. Ich tvrdosť si najlepšie overíte tak, že do nej skúste zaryť nechtom.
Pestovanie netradičných druhov zeleniny môže priniesť do vašej záhrady nielen nové chute, ale aj zaujímavé vizuálne prvky. S trochou starostlivosti a správnym umiestnením si môžete užiť bohatú úrodu exotickej zeleniny aj v našich podmienkach.
tags: #zelenina #podobna #uhorke