Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a ich pestovanie má na Slovensku dlhú tradíciu. Hoci sa zdajú byť nenáročné, pestovanie zemiakov je umenie, ktoré si vyžaduje dozor a starostlivosť. Práve v prvých týždňoch sa rozhoduje o tom, koľko hľúz vytvoria a v akej budú kondícii. Pôda, voda aj spôsob starostlivosti v tomto období ovplyvnia úrodu viac, než sa na prvý pohľad zdá. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie zemiakov, od prípravy pôdy až po zber a skladovanie úrody, so zameraním na úlohu zemiakovej vňate.
Význam zemiakovej vňate pre úrodu
Zemiaková vňať obrazne funguje „ako solárne panely“. Vňať zachytáva energiu slnečného žiarenia a v procese fotosyntézy vytvára dostatok výživných organických látok potrebných pre produkciu a rast podzemných hľúz. Silná vňať na zemiakoch poukazuje na dobrú kondíciu rastlín a je predzvesťou budúcej solídnej úrody. Zemiaky, ktoré majú zelenú vňať, stále fotosyntetizujú a vyživujú pod zemou rastúce hľuzy, čo znamená, že by ste mali mať vyššiu úrodu.
Príčiny nízkej alebo nadmernej vňate
Nie vždy však listy záhradkárom siahajú až nad kolená. Jedným z prvých dôvodov, prečo vňať na zemiakoch nedosahuje očakávanú výšku, je nevhodná sadba zemiakov, resp. ak ste vysadili zle skladovanú sadbu, príliš vyklíčené sadbové zemiaky alebo necertifikovanú sadbu, vňať môže rásť oslabená, zakrpatená či s rôznymi deformitami. Rizikovým faktorom sú aj choroby zemiakov prenosné neošetrenou sadbou. Nízka vňať je však typická aj pre niektoré veľmi skoré a skoré odrody zemiakov.
Bujná zelená vňať na zemiakoch je často dôsledkom prehnojenia dusíkom. Tento prvok motivuje rastlinu k intenzívnej tvorbe stoniek a listov. Zemiaky sú náročné na živiny, no na záhradách sa častejšie stretávame s ich nadbytkom než nedostatkom. Najmä dusík podporuje rast vňate, no zároveň môže oddialiť tvorbu hľúz a zhoršiť ich kvalitu. Odborné podklady upozorňujú, že prehnojenie dusíkom vedie k vyššiemu obsahu dusičnanov, slabšej kvalite úrody a väčšej náchylnosti rastlín na choroby. Tiež nedostatok slnečného svetla môže zapríčiniť, že zemiaky majú naozaj vysokú vňať, pretože rastlina sa silou mocou snaží dostať k viac svetlu. Vňať je teda dobrý indikátor a je potrebné mu venovať patričnú pozornosť.
Kedy a prečo kosiť vňať zemiakov
Prerezávanie vŕšku vňate zemiakov je praktika, ktorú môžeme využiť, keď sú hľuzy pripravené na zber. Skosiť vňať je možné, násilne tým zemiakom prerušíte vegetáciu. Silná vňať ešte neznamená dobrú úrodu. Zemiaky môžu počas sezóny vyzerať zdravo, no hľúz vytvoria málo. Ak je vňať na zemiakoch príliš bujná a rastlina sa stáva nestabilnou, je možné ju prihŕňať zeminou, čo pomáha udržať rastlinu stabilnú a chrániť hľuzy pred slnečným žiarením.
Správne načasovanie kosenia
Orezávanie vňate by malo byť vykonané až vtedy, keď sú zemiaky pripravené na zber, a po orezaní je dôležité nechať zemiaky v zemi ešte po dobu 1-2 týždňov. To im pomáha vytvoriť objem, silnú šupku a umožňuje dlhšie skladovanie. Predčasné orezávanie by však mohlo viesť k nedostatku listov, ktoré rastlina potrebuje na absorpciu živín na tvorbu hľúz. Úplné odumretie vňate je signál, že zemiaky sú pripravené na zber.
Technika kosenia
Pri orezávaní je dôležité nechať aspoň 3 cm stonky nad zemou, aby hľuza nebola vystavená vzduchu. Ak by k tomu došlo, zemiaky by zozelenali a stali sa nepožívateľnými.
Položenie kobercového trávnika s majstrom! Ako to správne robiť?
Príprava pôdy a sadba zemiakov
Príprava pôdy by mala začať už krátko po letnom/jesennom zbere, najneskôr však pred jarnou výsadbou do pôdy. Zemiaky potrebujú kyprú pôdu, preto je najlepšie záhon vopred dobre zrýľovať. Najprv už na jeseň a potom ešte raz na jar pred samotnou výsadbou. Okrem kyprej pôdy si zemiaky vyžadujú aj živiny. Pôdu je treba kvôli tomu poriadne pohnojiť. Použiť môžete čerstvý hnoj alebo kompost, nič sa však nestane, keď použijete aj umelé hnojivo, ktoré obsahuje dostatok horčíka. Hnoj a kompost použite na hnojenie už na jeseň, umelé hnojivo až pred výsadbou zemiakov. Pôda sa po daždi rýchlo zhutní do pevnej vrstvy, ktorá obmedzí prístup vzduchu ku koreňom. Rastlina síce vzíde, no tvorba hľúz je pomalšia a menej rovnomerná. Preto sa oplatí pôdu plytko kypriť - ešte pred vzídením aj niekoľkokrát po ňom. Nejde o jednorazový zásah, ale o priebežnú starostlivosť až do momentu, keď sa riadky zapoja.
Klíčenie a výsadba
Sadbové zemiaky musíte nechať pred sadbou ešte naklíčiť. S týmto procesom môžete začať už vo februári, pretože trvá 4 až 6 týždňov. Naklíčenie zemiakov dosiahnete tým, že jednoducho naukladáte jednu vrstvu zemiakov do nízkej debničky a posypete jemnou vrstvou zeminy (len toľko, aby bolo zemiaky stále vidieť). Nechajte ich takto odpočívať na svetlom mieste, ktoré má teplotu medzi 10 - 18 °C. Ak je v miestnosti, kde skladujete zemiaky, dostatočne teplo, naklíčia vám aj samé. Z času na čas môžete hľuzy jemne pokropiť vodou.
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Pri skoršej výsadbe v jarných mesiacoch je okolo zemiakov veľa práce. Treba ich chrániť pred mrazom, zalievať a včas ohrnúť zeminou. Už krátkodobý pokles teplôt pod 0 °C vie na mladej vňati napáchať nemalé škody. Klasicky, ako to robievali naši rodičia či starí rodičia, zoberte si motyku a vykopte jarčeky. Mali by byť od seba vzdialené približne 75 cm. Do každého jarku teraz ručne naukladajte naklíčené zemiaky jednotlivo do jamiek hlbokých 10 cm, vzdialených minimálne 30 cm. Hľuzy ukladajte klíčkami hore a zakryte ich zeminou tak, aby vznikol asi 10 až 15 cm kopček. Nakoniec celý záhon polejte vodou.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Zemiaky z pôdy potrebujú získavať osvedčenú trojicu - dusík, fosfor a draslík. Dusík je nevyhnutný pre rast rastlín a tvorbu hľúz. Pri jeho nedostatku je rast nadzemnej časti slabší, vňať rýchlo žltne a výnos hľúz je slabý. Fosfor podporuje silný koreňový systém a je dôležitý pre tvorbu a vývoj hľúz.
Hnojenie a zalievanie
Zálievka sa často rieši hneď po výsadbe, no pre úrodu je dôležitejšie iné obdobie. Zemiaky sú najcitlivejšie na nedostatok vody v čase, keď začínajú tvoriť hľuzy. Pri skorých odrodách to býva už v júni, pri ostatných najmä v priebehu júla a augusta. Ak je v tomto období sucho, rastlina síce vyzerá zdravo, no počet aj veľkosť hľúz sa znižujú.
Výživa zemiakov nestojí len na aktuálnom hnojení. Významnú úlohu zohráva aj zásoba živín v pôde, ktorá sa buduje dlhodobo - pravidelným dopĺňaním organickej hmoty a striedaním plodín. Táto „pôdna sila“ často ovplyvní úrodu viac než jednorazové prihnojenie počas sezóny. Prihnojuje sa na začiatku vegetácie na jar pod zemiak a potom na list. V priebehu vegetácie sa dodávajú väčšinou mikroelementy ako mangán, meď, zinok či molybdén. Rastlina zemiaka prijíma živiny počas celej vegetácie, veľmi intenzívne však v štádiu kvitnutia. Prihnojte ju na začiatku vegetácie liadkom v pomere asi 20 g na 1 m². Pri hnojení si treba dávať pozor na optimálne hnojenie dusíkom. Prehnojenie zemiakov dusíkom má za následok silný nárast vňate, a tým dochádza k prekrývaniu symptómov viróz, čím sa vytvárajú podmienky pre pleseň zemiakovú.
Typy hnojív pre zemiaky
- Maštaľný hnoj alebo kompost: Používa sa na jeseň do rozkopanej pôdy a pred výsadbou do pripravených jamiek. Pomáha udržiavať vlhkosť a dodáva potrebné živiny.
- NPK hnojivo: Používa sa na jar pre optimálnu výživu (dusík, fosfor, draslík).
- Prírodné hnojivá: Prípravky na báze morských rias a humátov podporujú rast, vyživujú porast a zvyšujú úrodu. Minerálne hnojivo s prírodným zeolitom zlepšuje imunitu rastlín a zachytáva ťažké kovy.
Ochrana pred burinou, škodcami a chorobami
V úvodnej fáze rastu nemajú zemiaky výrazný náskok. Burina využije vodu aj živiny skôr a bez zásahu dokáže porast citeľne spomaliť. Nejde o náhly pokles rastu, ale o postupnú stratu potenciálu úrody, ktorá sa prejaví až pri zbere. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra (pleseň zemiaková), ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Pleseň zemiaková sa šíri najmä vo vlhkom a teplom počasí. Najskôr zasahuje a oslabuje zemiakovú vňať, na ktorej sa objavujú hnedohrdzavé až čierne škvrny (na začiatok typicky na špičkách listov). V zasiahnutých miestach vňať vysychá, prestáva ďalej rásť a odumiera. Pleseň zemiaková však nezostáva len pri nadzemnej časti. Je dôležité tiež orezávať vňať v prípade napadnutia škodcom alebo chorobou. Väčšina pestovateľov zemiakov, ale aj iných plodín, sa musia niekedy vysporiadať aj s nepríjemnými chorobami či škodcami, ktoré bohužiaľ napádajú ich úrodu. Zvyčajne sa dá proti nim bojovať. Napríklad, ochrana proti plesniam spočíva v pestovaní odolných odrôd, aplikácii fungicídov a správnej agrotechnike.
Prehľad chorôb a škodcov zemiakov
| Choroba/Škodca | Popis | Prevencia/Ochrana |
|---|---|---|
| Pleseň zemiaková (Fytoftóra) | Najvážnejšie ochorenie, napáda listy, vňať a hľuzy. Šíri sa pri vlhkosti a teple, spôsobuje žlté až čierne škvrny, odumieranie vňate. | Používanie zdravej sadby, preventívne postreky meďnatými a organickými fungicídmi. |
| Mokrá hniloba zemiakov | Baktérie prežívajú v pôde, vnikajú cez poranenia hľúz. Spôsobuje hnedočierne sfarbenie a zahnívanie. | Zdravé sadivo, vysušenie hľúz pred uskladnením, triedenie, výsadba do vyhriatej pôdy, nesadiť zemiaky po sebe. |
| Suchá hniloba zemiakov | Prežíva v pôde, dostáva sa do hľúz cez poranenia. Hnedé škvrny, prachovité pletivo. | Skladovanie zdravých zemiakov bez pôdy, udržiavanie teploty pod 6°C, výsadba len zdravých hľúz. |
| Obyčajná chrastavitosť | Najviac sa prejavuje na hľuzách, korkovité lézie. Znižuje kvalitu, nie úrodu. | Vlhké pôdy bránia infekcii, žiadna chemická ochrana. |
| Alternáriová škvrnitosť listov | Napáda oslabené rastliny. Drobné hnedé škvrny na listoch a stonkách. | Ošetrovanie porastov fungicídmi. |
| Pásavka zemiaková (Mandelinka) | Larvy aj dospelé jedince poškodzujú nadzemné časti. Veľmi žravé. | Ručný zber na malých záhradách, postreky proti mladým larvám. Prirodzený predátor je lienka. |
| Vošky | Cicajú na listoch, prenášajú vírusové choroby, ktoré znižujú úrodu. | Dôležité je zabrániť prenosu vírusov do hľúz. Používanie pravej sadby z certifikovaných oblastí. |
| Drôtovce | Larvy kováčikov sa zavrtávajú do hľúz, spôsobujú chodbičky a hnilobu. | Vyskytujú sa v neobrábaných pôdach. Priama ochrana je obmedzená. |
Zber a skladovanie zemiakov
Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Vňať začne políhať, žltnúť, zasychá. Skontrolujte jeden kopec, či sú hľuzy už dobre vyvinuté. Ak zemiaky vyberiete priskoro, ich šupka bude tenká a rýchlo sa scvrknú. Ak naopak budete čakať pridlho, hrozí, že ich v mokrej jesennej pôde napadnú choroby alebo škodce. Príroda nám našťastie dáva úplne jasné signály, kedy sú zemiaky v tej najlepšej kondícii na dlhý zimný spánok.
Rozdiel medzi novými a skladovými zemiakmi
- Nové zemiaky: Tieto si môžete z pôdy opatrne „podberať“ kedykoľvek po odkvitnutí rastlín, len čo hľuzy dosiahnu veľkosť, ktorá vám vyhovuje (napríklad veľkosť vajíčka). Majú jemnú, papierovú šupku, ktorá sa dá ľahko zoškrabať. Sú určené na okamžitú spotrebu a na skladovanie sa absolútne nehodia.
- Zemiaky na uskladnenie: Pri neskorých odrodách, ktoré majú naplniť vašu pivnicu, je cieľom dosiahnuť maximálnu veľkosť hľúz a pevnú, odolnú šupku. Preto musíme nechať rastlinu dokončiť svoj životný cyklus a počkať na ten správny signál. Tým najočividnejším a najdôležitejším signálom pri zemiakoch určených na uskladnenie je úplné odumretie vňate. Aj keď vňať úplne odumrie, buďte trpezliví. Ak je počasie suché, nechajte zemiaky v zemi ešte ďalšie dva týždne. Tento čas im umožní dokonale „dozrieť“, ich šupka bude ešte odolnejšia voči poškodeniu a chorobám.
Technika zberu
Keď nastane deň D, vyberte si na zber suché a slnečné počasie. Vykopávanie zemiakov z blatovej pôdy je drina a hľuzy sú náchylnejšie na hnilobu. Použite rýľovacie vidly, nie ostrý rýľ. S vidlami je oveľa menšie riziko, že hľuzy preseknúť alebo poškodíte. Začnite zapichovať vidly do zeme asi 30 cm od stredu trsu, aby ste si nechali dostatočnú rezervu a netrafili priamo do zemiakov. Opatrne nadvihnite celý trs a rukami vyberte všetky hľuzy. Z hľúz jemne otrite rukou prebytočnú zeminu, ale nikdy ich neumývajte vodou! Vlhkosť je najväčším nepriateľom skladovania.
Sušenie a triedenie
Čerstvo vykopané zemiaky nie sú pripravené na okamžité uskladnenie. Potrebujú prejsť fázou „vydýchania“. Vykopané zemiaky rozložte v jednej vrstve na suché a tienisté miesto na pár hodín (maximálne jeden deň). Ideálny je prístrešok alebo garáž. Nikdy ich nenechávajte na priamom slnku! Spôsobilo by to ich ozelenenie a tvorbu jedovatého solanínu. Cieľom je len osušiť povrchovú vlhkosť. Dôkladne skontrolujte každý jeden zemiak. Všetky hľuzy, ktoré sú narezané, otlačené, zelené, nahnité alebo javia akékoľvek známky choroby, bez milosti odložte bokom na okamžitú spotrebu. Jediný zlý zemiak dokáže nakaziť a zničiť celú debničku! Do pivnice patria len 100% zdravé a nepoškodené kusy.
Podmienky skladovania
Zapamätajte si tri slová: TMA, CHLAD, VZDUCH. Absolútna tma je nevyhnutná, aby zemiaky nezačali zelenať. Ideálna teplota na skladovanie je medzi 4 až 7 °C. Ak je teplejšie, začnú klíčiť. Ak teplota klesne k nule, škrob v nich sa začne meniť na cukor a zemiaky nepríjemne zosladnú. Zemiaky potrebujú dýchať. Skladujte ich v drevených latkových debničkách alebo v priedušných vreciach (napr. z vrecoviny). Nikdy ich nedávajte do igelitových tašiek alebo nepriedušných nádob. Starý trik hovorí, že pridanie jedného či dvoch jabĺk do debničky so zemiakmi pomáha spomaliť ich klíčenie. Cibuľu a zemiaky nikdy neskladujte spolu. Cibuľa uvoľňuje plyny, ktoré urýchľujú klíčenie zemiakov.
tags: #zemiaky #kosenie #vnate