Nič nevyvoláva sladšie spomienky na leto, prázdniny a teplé počasie ako slovo zmrzlina. Chladenú pochúťku si ľudia dopriali už v staroveku a dodnes patrí medzi najobľúbenejšie sladkosti na svete. Poďme sa spolu ponoriť do fascinujúcej histórie zmrzliny a objaviť tajomstvá jej výroby, od prvých pokusov až po súčasné remeselné majstrovstvo.
Historické korene zmrzliny
Za kolísku vzniku zmrzliny sa považuje Ázia. V Číne už okolo roku 200 pred naším letopočtom zmrazovali za pomoci snehu alebo ľadu zmes mlieka a ryže. Zistili tiež, že keď do snehu primiešajú dusičnan draselný (liadok), zníži sa tým bod tuhnutia, čím sa dosiahne zmrznutie zmrzliny rýchlejšie.
V arabských krajinách sa ako hlavná zložka pri výrobe zmrzliny používalo mlieko, ktoré sladili cukrom a ochucovali ružovou vodou, sušeným ovocím a orechmi. V pradávnej Perzskej ríši si ľudia počas horúcich letných dní nalievali na misku snehu koncentrovanú hroznovú šťavu. Sneh získavali z vrcholkov hôr a uskladňovali ho v podzemných komorách, ktoré nazývali yakhchal.
Peržania dokonca vynašli špeciálnu chladenú pochúťku nazývanú Faloodeh alebo Paloodeh vyrobenú z ružovej vody a cestovín (niťoviek), ktorá sa mrazila ľadom zmiešaným so šafranom, ovocím a rôznymi inými príchuťami.
Aj rímski cisári si nechávali vyrábať osviežujúce zmrzliny z ľadu prineseného z hôr poliate ovocnými zálievkami. V Grécku sa sneh na chladenie nápojov používal už okolo roku 500 pred Kristom. Hippokrates je známy tým, že otvorene kritizoval chladené nápoje za to, že spôsobujú „výkyvy žalúdka“.
Zmrzlina prichádza do Európy
Za jednu z prvých propagátoriek zmrzliny v Európe sa považuje talianska vojvodkyňa Katarína Medicejská. Keď sa v roku 1533 vydala za vojvodu z Orléans (budúceho francúzskeho kráľa Henricha II.), do Francúzska ju sprevádzali aj talianski kuchári, ktorí vraj so sebou priniesli aj recepty na ochutený ľad a sorbety. Písomné zmienky o ochutenom ľade sa vo Francúzsku objavili už v 17. storočí. A pravdepodobne prvý recept na zmrzlinu, ako ju poznáme dnes, by sme našli v kuchárskej knihe od Mary Eales, ktorá vyšla v Londýne začiatkom 18. storočia.
Pred tým, než boli vyvinuté moderné spôsoby chladenia, bola zmrzlina luxusnou vychytávkou vyhradenou pre zvláštne príležitosti a len pre tých majetnejších. Jej výroba bola dosť prácna a najväčšou výzvou bolo získavanie ľadu. Ten sa ťažil v zimných mesiacoch z jazier a rybníkov a skladoval sa v dierach v zemi alebo takzvaných v ľadovniach - budovách určených na skladovanie ľadu s hrubými izolovanými stenami. V európskej stredomorskej oblasti sa zmrzlina stala bežne dostupnou a pomerne lacnou pochúťkou už v 18. storočí. Do Anglicka dorazila zmrzlinová mánia trochu neskôr.
V roku 1851 si Carlo Gatti (pôvodom Švajčiar) zriadil stánok na predaj zmrzliny na londýnskej vlakovej stanici Charing Cross. Za jednu porciu zmrzliny servírovanej na mušli pýtal jednu penny (odtiaľ pochádza názov a tvar plytkého pohára na servírovanie zmrzliny Penny lick). Gatti si vybudoval svoje zmrzlinové impérium aj vďaka tomu, že vo veľkej miere dovážal ľad až z Nórska.
Za kráľovnú zmrzliny je však v Anglicku považovaná Agnes Marshall. Vďaka jej popularizácii (napísala o zmrzline až 4 knihy a usporadúvala verejné prednášky o jej príprave) sa zmrzlina stala módnou aj pre strednú triedu. Pani Marshall dokonca navrhla používať na výrobu zmrzliny kvapalný dusík a bola tiež autorkou prvého stroja na prípravu zmrzliny na ručný pohon.
Smrtelná zmrzlina ve Viktoriánské době - Cholera, tuberkulóza - Penny Licks
Americká inovácia a priemyselná revolúcia
Američanka Nancy Johnson si v roku 1843 nechala patentovať prvý zmrzlinovač. Fungoval tak, že sa do nádoby, v ktorej sa nachádzali lopatky na premiešavanie, naliala vychladená zmrzlinová zmes. Nádoba sa umiestnila do vane s ľadom a soľou, topiaci sa ľad odovzdával chlad, čím sa teplota zmrzlinovej zmesi vo vnútornej nádobe znížila až k bodu tuhnutia. Vďaka otáčajúcim sa lopatkám sa zo zmrzlinovej zmesi nestal veľký kus zmrznutého krému, ale kryštáliky ľadu sa neustále rozbíjali a navyše sa zmes takto prevzdušňovala a našľahávala.
V Európe a v Amerike bola dovtedy zmrzlina vyrábaná a predávaná malými podnikmi, väčšinou cukrárňami. Až Jacob Fussell z Baltimoru (v štáte Maryland, USA) v roku 1851 otvoril prvú továreň na výrobu zmrzliny, čím znížil náklady na výrobu zmrzliny a zvýšil jej popularitu.
Absolútnu revolúciu v uchovávaní potravín, a teda aj vo výrobe zmrzliny, však spôsobilo vynájdenie princípu chladenia, pri ktorom sa niektoré tekutiny vyparovaním ochladzujú. Nemecký inžinier Carl von Linde sa zaoberal vývojom priemyselného chladenia a bol prvý, kto si dal patentovať a vyrobil praktické a kompaktné chladničky pre domácnosť. Komerčná masová výroba zmrzliny a zrod moderného zmrzlinového priemyslu sa teda mohli začať. Riešenie problémov s chladením sa však podarilo vyriešiť až v roku 1926, keď sa konečne stalo realitou nepretržité chladenie v podobe elektrických mrazničiek.
Od pohárov po kornútky: Inovácie v servírovaní zmrzliny
Ľudská fantázia však nemá hraníc, vďaka čomu sa zmrzlina stala súčasťou ďalších chladivých pochúťok: rôznych zmrzlinových nápojov (napr. ice cream soda, 1870, USA), všakovakých zmrzlinových pohárov (napr. Banana split, koniec 19. storočia, USA), nanukov (1921, USA).
Servírovanie zmrzliny uľahčovali a predaj v stánkoch podporilo vynájdenie jedlých oblátkových kornútikov (1888, Anglicko). Skutočnú a celosvetovú popularitu však získali až po Svetovej výstave v roku 1904, ktorá sa konala v St. Louis.
Domáca výroba zmrzliny dnes: Výhody a tipy
Príprava chutných zmrzlinových kreácií so všetkými tými surovinami, ktoré máte najradšej, vôbec nie je taká ťažká. Výhody doma pripravenej zmrzliny sú bezpochyby jasné: Pripraviť si zmrzlinu doma znamená pôžitok bez konzervačných látok a umelých aróm. Môžete si pochutnávať s pokojným svedomím a nemusíte si robiť starosti, čo sa týka použitých surovín. Do domácej zmrzliny si dáte len tie suroviny, ktoré máte radi, a predovšetkým tie, ktoré aj dobre znášate. Preto je takáto zmrzlina najvhodnejšia pre alergikov, ako aj pri neznášanlivosti niektorých potravín. Možné sú aj kreatívne zmrzliny - odvážte sa a pokojne trochu experimentujte.
Vďaka moderným zmrzlinovačom je dnes príprava zmrzliny relatívne rýchla a nekomplikovaná. S trochou trpezlivosti a snahy si však môžete zmrzlinu pripraviť aj bez zmrzlinovača. Niektoré druhy zmrzliny sa na to hodia viac, iné menej.
Príprava zmrzliny so zmrzlinovačom alebo bez?
Domácu zmrzlinu si môžete pripraviť so zmrzlinovačom alebo bez. Prvý spôsob je určite jednoduchší, ale aj drahší, zatiaľ čo ten druhý spôsob je časovo, ale aj manuálne náročnejší. Tu Vám krátko predstavíme výhody a nevýhody oboch spôsobov.
Príprava zmrzliny so zmrzlinovačom
Najjednoduchší spôsob prípravy zmrzliny je určite s pomocou zmrzlinovača. Do stroja dáte pripravenú zmrzlinovú zmes a už sa viac nemusíte o nič starať. Tajomstvom krémovej zmrzliny je intenzívne miešanie a permanentné prešľahávanie vzduchom, ktoré zabráni tvorbe ľadových kryštálikov a docieli sa želený krémový výsledok. Zmrzlinovače sa o to postarajú úplne sami. Pri kúpe zmrzlinovača treba myslieť na to, že existujú modely, pri ktorých sa chladiaca časť musí pred použitím vložiť do mrazničky a schladiť na príslušnú teplotu, ako aj modely, pri ktorých sa o schladenie zmrzlinovej zmesi postará stroj úplne automaticky.
Príprava zmrzliny bez zmrzlinovača
Samozrejme, môžete si zmrzlinu pripraviť aj bez zmrzlinovača, táto metóda je však časovo náročnejšia a predovšetkým si vyžaduje viac sily. Hotová zmrzlinová zmes putuje nie do zmrzlinovača, ale do jednoduchej nádoby, v ktorej zmes priamo v mrazničke zamrzne. Krémovú jemnú zmrzlinu dosiahnete opakovaným miešaním zmrzlinovej zmesi, pričom zmes musíte sami ručne niekoľkokrát tak dlho premiešavať, kým zmrzlina nedosiahne želanú konzistenciu. Toto je dôležité predovšetkým pri krémových druhoch zmrzliny, ako je napríklad smotanová zmrzlina. Sú však aj druhy zmrzliny, pri ktorých to nie je potrebné, ako napríklad parfait.
Prehľad najdôležitejších druhov zmrzliny
- Zmrzlina z mlieka a smotany: Tak ako ich názov napovedá, sa tieto dva druhy zmrzliny skladajú prevažne z mlieka, resp. smotany. Čím vyšší je podiel tuku, tým krémovejšie sú. Krémová zmrzlina je zvláštny druh zmrzliny z mlieka, ktorá sa musí vyrábať úplne bez podielu vody a v presnom pomere mlieka k vajíčku, resp. žĺtku.
- Ovocná zmrzlina: Ovocná zmrzlina sa môže vyrábať úplne bez podielu mlieka ako čistá ovocná zmrzlina z vody, ale aj ako krémovejší variant s mliekom, resp. smotanou. Dôležitý je však podiel skutočného ovocia. Pri citrusových plodoch je tento minimálne 10 %, resp. pri všetkých ostatných druhoch ovocia je to minimálne 20 %.
- Mrazený jogurt: Medzičasom sa u nás udomácnil mrazený jogurt ako alternatíva k zmrzline. Namiesto smotany sa mrazený jogurt vyrába prevažne s jogurtom, čiastočne s prídavkom mlieka, a preto chutí mierne kyslo, čo je práve v lete krásne osviežujúce. Predáva sa často relatívne bez príchute a dopĺňa sa polevami, ako sú oriešky alebo čokoládové kúsky.
- Parfait: Týmto pojmom sa označuje polomrazená zmrzlina, ktorá sa oproti bežnej zmrzline nepripravuje miešaním, ale priamo sa zamrazí. Preto sa dá pripraviť ideálne aj bez zmrzlinovača. Vďaka veľmi vysokému podielu žĺtka a tuku je aj bez miešania relatívne krémová.
- Sorbet: Sorbet pozostáva prevažne z vody, neobsahuje žiadne mlieko, resp. smotanu, a teda ani tuk. Svoju chuť získava pridaním ovocia, ovocných štiav a cukru, ale aj experimentálnymi surovinami, ako napr. limonády, sekt alebo iné alkoholické nápoje.
Základ pre pôžitok zo zmrzliny
Aby sa pri Vašich prvých zmrzlinových výtvoroch nič nepokazilo, zostavili sme pre Vás zopár základných tipov, ako aj skvelé recepty na zmrzlinu, sorbet a mrazený jogurt. Veľa zábavy pri skúšaní!
Užitoční pomocníci na prípravu zmrzliny
Okrem zmrzlinovača je užitočné, resp. potrebné ešte niektoré iné náčinie. Ak by ste si chceli zmrzlinu vyrábať častejšie, odporúča sa zaobstarať si týchto kuchynských pomocníkov.
- Dávkovač zmrzliny: existuje v rôznych vyhotoveniach - okrúhly, hranatý alebo na škriabanie, z umelej hmoty alebo antikora. Pákový mechanizmus nadávkuje vyformovanú guľu z polgule. Dávkovač zmrzliny sa počas dávkovania odporúča stále ponárať do horúcej vody. Tak sa omnoho ľahšie kĺže po zmrzline.
- Gumová stierka (gumová škrabka): Vďaka hladkej hrane gumovej stierky sa celá zmes v miske na miešanie premiešava bez toho, aby zanechávala zvyšky. Okrem toho je možné miešanie až po dno misky, keďže guma je elastická.
- Chladiace elementy alebo kocky ľadu: Chladiace elementy sa zmrazia v mrazničke. Po vybratí v nich tekutina zostáva dlho a chladí. Pri výrobe zmrzliny robia chladiace elementy alebo pripravené kocky ľadu najlepšie služby, pretože pri chladení základnej zmrzlinovej zmesi sa vyžaduje rýchlosť.
- Ponorný mixér: Vďaka tomuto užitočnému pomocníkovi získajú omáčky a ovocné pyré nádherne krémovú konzistenciu, pretože vytvára trochu objem.
- Miska na šľahanie: Miska na šľahanie - najlepšie z antikora - sa dá vďaka jej zaokrúhlenému dnu perfektne a bez skĺznutia položiť na hrniec. Preto sa výborne hodí na vodné kúpele, či už studené alebo horúce. Profíci radi používajú aj drahší variant z medi. Medený riad dobre vodí teplo a môžete ho nájsť v každom dobrom cukrárstve.
- Súprava vreciek na zdobenie: Vrecko na zdobenie s veľkým nadstavcom s dierkou a hviezdou je nenahraditeľné, resp. slúži na striekanie citlivých bielkových zmesí na pusinky alebo odpaľovaného cesta na plech. Užitočnou je táto súprava aj pri zdobení zmrzliny s čerstvo vyšľahanou šľahačkou.
- Vafľovač na domáce kornútiky: Vďaka plochej platničke na pečenie kornútikov si ho určite nepomýlite s bežným vafľovačom. Sú to špeciálne stroje, na ktoré sa naleje cesto a potom sa pečie.
Recept na Panna Cottu s Malinovo Omáčkou
Ak by som mala vybrať jeden letný dezert, ktorý sa hodí asi na každú príležitosť, či už je to grilovačka na záhrade, svadba, či len poobedňajšia kávička, určite by to bola panna cotta. Táto tradičná talianska pochúťka je jednoduchá na prípravu a pritom tak výborná! Na blogu už je recept na čokoládovú panna cottu, dnes mám pre vás recept na klasickú svetlú verziu, s jemnou chuťou vanilky a preliatu malinovou omáčkou, ktorá panna cottu povyšuje na kráľovnú letných dezertov. Recept od Víkendová cukrárka.
Suroviny:
- 2 lyžičky jemne mletej želatíny (mne sa osvedčila jemne mletá želatína “na stuženie krémov” Dr.Oetker)
- 500 ml smotany na šľahanie
- 40 g preosiateho práškového cukru
- 1 vanilkový struk alebo pár kvapiek vanilkového extraktu (o tom ako vybrať dobrú vanilku, si môžete prečítať v recepte na tartaletky)
- 200 g malín (čerstvých alebo mrazených)
- Cukor na malinovú omáčku podľa chuti
Postup:
- Do menšej misky dáme 2 lyžice vody, vsypeme želatínu a necháme 5 minút postáť.
- Smotanu vlejeme do menšieho hrnca a vmiešame cukor a vanilkový extrakt. Ak používame vanilkový struk, tak ho rozrežeme a do smotany vyškriabeme semienka.
- Na miernom plameni za občasného premiešania privedieme k varu. Pridáme nabobtnanú želatínu a asi 1-2 minúty povaríme, aby sa želatína rozpustila.
- Uvarenú smotanu precedíme cez jemné sitko, ktoré zachytí prípadné kúsky nerozpustenej želatíny a vlejeme do 4 menších misiek či pohárov.
- Panna cottu dáme stuhnúť aspoň na 4 hodiny do chladničky.
- Ak používame mrazené maliny, tak ich chvíľku povaríme s krupicovým cukrom v menšom hrnci, rozmixujeme a prepasírujeme cez sitko. Pred podávaním necháme vychladnúť.
- Ak máme maliny čerstvé, stačí keď ich rozmixujeme spolu s práškovým cukrom a tiež prepasírujeme. Zopár čerstvých malín si necháme na ozdobu.
Filozofia remeselného zmrzlinárstva: Príbeh Jakuba
Jakubova cesta k zmrzline nebola priamočiara. Vyrastal v Olomouci, kde vychodil strednú stavbársku, a pokračoval na stavbárinu do Brna. Po roku skončil a odišiel na vysokú školu obchodnú a hotelovú so zameraním na gastronómiu, hotelierstvo a cestovný ruch. Otec pracoval v gastre, takže mal k tomu vždy blízko a od malička brigádoval v kuchyniach a reštauráciách. Manuálna práca ho bavila oveľa viac než dlhé a pre neho demotivujúce sedenie pri počítači, a tak už pri škole začal pracovať v talianskej syrárni Gran Moravia. Tam sa prvýkrát stretol s výrobou zmrzliny.
„Bolo to v čase, keď v Gran Moravii kúpili stroj na točenú zmrzlinu a dali mi ju na starosť. Tenkrát som len miešal zmesi s mliekom, ale celý výrobný proces mi vŕtal hlavou. Začal som to skúšať doma. Sú to štyri roky, čo som si zaobstaral vlastný zmrzlinovač a učil sa metódou pokus-omyl. Nemal som konkrétne recepty, proste som kombinoval mlieko, smotanu a cukor a čakal, čo z toho vylezie. Za nejaký čas som odišiel na trojdňový intenzívny kurz do Talianska, do školiaceho strediska Carpigiani, čo je najväčší výrobca zmrzlinových strojov na svete, a došlo mi, že je to práca, ktorá ma napĺňa, pretože nemá hranice.“
Pravidlá a štandardy remeselnej zmrzliny
„Samozrejme existujú pravidlá a postupy, ktoré je potrebné dodržiavať, hlavne keď dôjde na počítanie cukrov. Ako zmrzlinár nesypete do stroja, čo sa vám zachce. Každá zložka má odlišné vlastnosti, takže recepty neupravujete podľa seba, ale práve podľa surovín. Musíte ich rešpektovať. Ešte budem musieť ochutnať hektolitre zmrzliny! Neustále sa učím a skúmam aj netradičné suroviny, ktoré nie sú popísané v žiadnych tabuľkách. Páči sa mi, že zmrzlina nedáva žiadne limity mojej fantázii - každý deň vymýšľam nové príchute. Jediné, čo sa nemení, sú štandardy, ktoré som si stanovil na začiatku a z ktorých nikdy neustúpim.“
Aké sú to štandardy?
„Moja zmrzlina je remeselná, takže vlastná prvovýroba od základu až po kornútky. Žiadne zmesi ani prášky, žiadny rafinovaný cukor a minimum prírodných stabilizátorov. Nechcem ponúkať priemyselnú, unifikovanú zmrzlinu. Zásadnou ingredienciou je môj podpis a čerstvé suroviny, preto som napríklad dlho vyberal mlieko a smotanu z českých kontrolovaných chovov. Spolupracujeme s dodávateľmi, ktoré dobre poznáme - orieškové maslá kupujeme od Lifelike z Brna, ovocie od Míši Bagoňovej, ktorá nám ručí za pôvod aj kvalitu, a čokoládu chceme brať z brnenskej čokoládovne Ajala.“
Inšpirácia a obľúbené príchute
„Spomínaš si na prvú zmrzlinu, ktorú si vytočil? Tak to neviem, ale najskôr bola jahodová. Prvé príchute som totiž robil podľa sortimentu zmrzliny Häagen Dazs, ktorá bola pôvodne remeselná a ako chlapec som ju mal veľmi rád. Od začiatku vyrábam zmrzlinu tak, aby chutila mne - menej sladkú a s väčším podielom zložiek. Najradšej by som vytáčal len smotanové a orieškové zmrzliny, pretože oproti sorbetom ponúkajú oveľa viac priestoru na experimentovanie. Pokiaľ ide o moje obľúbené príchute, je to napríklad smotanová báza s čerstvou bazalkou, olivovým olejom a citrónovou šťavou, s ktorou sme teraz vyhrali cenu za najkreatívnejšiu zmrzlinu v súťaži od Carpigiani.“
„Inšpirácia je všade okolo mňa. Veľa podnetov mi dávajú ľudia a ich spomienky, a tak ich k nim rád vraciam. Niektoré príchute sú nám blízke, vyvolávajú prevažne pozitívne emócie a pripomínajú nám dôležité životné momenty. Baví ma prenášať do zmrzliny české dezerty alebo tyčinky, ktoré mi chutili v detstve. Už sme mali napríklad horalkovú alebo špičku - do hustej emulzie z čokolády a masla sme zapracovali vaječný koňak a čokoládový korpus. Keď do toho raz spadnete, nápady k vám prichádzajú samy, či už sa pozriete na sociálne siete, alebo do regálu s jogurtmi. Nedávno ma v jednom obchode napadla príchuť Babety - smotana, citrón a korpus.“
Smrtelná zmrzlina ve Viktoriánské době - Cholera, tuberkulóza - Penny Licks
Obľúbené príchute a výzva k inovácii
„Je ťažké urobiť si prehľad, pretože každý deň vytáčam rôzne zmrzliny, ale niektoré druhy sa opakujú. Hlavne tie orieškové - vždy do nich namiešam niečo navyše, čo ľudí pobaví a prekvapí, napríklad griliáš alebo sušienky. Favoritom je určite pečený banán s karamelom a praženými mandľami. Môj cieľ je nespohodlniť a ponúknuť viac než len ohranú, aj keď dobrú klasiku čokoláda, vanilka a jahoda, a preto sa hrám s chuťou aj textúrou. Zároveň ľuďom ukazujem, ako vlastne klasika vyzerá, keď sa robí tak, ako má - väčšina hostí sa diví, že pistáciová zmrzlina z pistácií nie je žiarivo zelená, ale nahnedlá.“
Cesta k vlastnej zmrzlinárni
„Najskôr som ju rozdával rodine a známym, postupne som ju pripravoval na svadby a do kaviarní a objavoval som sa na rôznych pop-upoch. Do brnenskej gastro komunity som prenikol aj vďaka Peterovi Szamuhelovi z Buchecku, s ktorým som pracoval v Gran Moravii a chvíľku aj v jeho food trucku. Stále som hovoril o svojich plánoch a ľudia ma začali vnímať ako toho chlapca, čo chce mať zmrzlináreň. Mal som strach skočiť do niečoho neznámeho a desil som sa, že to nebude fungovať, ale potom sa to rozbehlo a nebol dôvod, prečo do toho neísť naplno. Bola to ale dlhá cesta - trvalo skoro dva roky, kým som sa dopracoval sem.“
„Honzi Komárkovi, majiteľovi kaviarne Komár Kafe, som dva roky dodával zmrzlinu do jeho pôvodného kávového okienka v Lesnej, kde s ním pracovala a piekla aj Lenka Peigerová známa ako Lenka na to pečie. Chceli sa presunúť do väčších priestorov, a pretože bolo jasné, že pre mňa nebude jednoduché naštartovať vlastnú zmrzlináreň, napadlo nás, že by sme sa vlastne mohli skvele dopĺňať - Honza s kávou, Lenka s dezertami a ja so zmrzlinou. Málokto vie robiť všetko, a ešte dobre, a preto nám dávalo väčší zmysel spojiť tri koncepty s tým, že sa každý z nás naplno venuje len jednej veci. Jedine tak je podľa mňa kvalita udržateľná. V našom prípade môže stúpať aj vďaka tomu, že sa vzájomne inšpirujeme a podporujeme.“
Splnený sen a plány do budúcnosti
„K Honzovi a Lenke som sa pripojil až 5. apríla a teprve v tú chvíli začala práca, ktorú som si vysníval. Až teraz poznávam, ako funguje prevádzka vo veľkom, a musím priznať, že prvých štrnásť dní to bolo dosť náročné. Bol som tu od rána do rána, často som neodhadol množstvo a mal som skoro vypredané. Našťastie už mám väčší stroj a skvelý rodinný tím - s prípravou a predajom mi pomáha priateľka, brat a ešte jeden kamarát. Konečne chápem, aké to je, keď robíte niečo, čo vás baví, a dokážem vnímať, ako veľmi som šťastný. Dúfam, že sú šťastní aj naši hostia. Musím povedať, že dostávame veľa pekných správ a poďakovaní, ktoré ma utvrdzujú v tom, že som si vybral správne. Chcel by som, aby si ľudia zvykli, že zmrzlina nie je len sladkosť na jar a leto, ale celoročný dezert, ktorý im urobí radosť pri oslavách alebo len tak pri televízii. Chystáme polilitrové kelímky so sebou, aby si ľudia kúsok toho šťastia dopriali aj doma. Tiež nás oslovilo veľa kaviarní, kde sa zmrzlina páruje nielen s kávou, ale aj s ďalšími dezertami.“
„Plánov je veľa, rovnako ako receptov, ale teraz je pre nás hlavnou úlohou udržať kvalitu, vychytať množstvo a navýšiť kapacitu. Až bude po hlavnej sezóne, rozbehnem sa znovu na kurz do Bolone, pretože sa chcem posunúť zase o kus ďalej. K tomu je samozrejme potrebná aj lepšia technológia a mrazničky. Budúci rok už by som tu chcel mať pozzetti, vitríny, do ktorých nie je vidieť. Kvalitu zmrzliny totiž ovplyvňuje aj priame denné svetlo.“
A Jakubovo želanie zmrzlinára? „Vytáčať perfektnú, úprimnú zmrzlinu a zohnať k sebe rovnako nadšených ľudí, ako sme my sami, ktorí budú pracovať srdcom a nebudú sa za to hanbiť.“