Humor je korenie života, ktoré oblažuje prívetivých a rozčuľuje protivných. Je to neoddeliteľná súčasť ľudskej komunikácie a kultúry, komplexná vlastnosť, ktorá ovplyvňuje naše sociálne interakcie, duševné zdravie a dokonca aj inteligenciu.
Čo je zmysel pre humor?
Zmysel pre humor možno definovať ako schopnosť vidieť veci, ktoré sú smiešne alebo zábavné. Ide o druh schopnosti vnímať humorné podnety, ktorá je neodmysliteľne spojená s abstraktným myslením. Každý z nás sa dokáže smiať na niečom úplne inom, preto možno zmysel pre humor hodnotiť ako osobnú záležitosť. Je úzko spojený so schopnosťou pociťovať radosť, ale môžu ho ovplyvniť aj určité vzájomne prepojené udalosti, ktoré sa odohrávajú v našom živote.
Encyclopedia Britannica definuje humor ako „vnútornú schopnosť človeka dobrosrdečne uvažovať nad rozpormi života a toto svoje uvažovanie potom vyjadriť rečou, písmom alebo inou formou umenia.“ Je to teda schopnosť postrehnúť nelogiku ľudí, života a vecí a toto potom nejako vyjadriť.
Podstata humoru podľa Arthura Schopenhauera spočíva v paradoxnej a neočakávanej subsumpcii predmetu pod pojem, ktorý je preň inak heterogénny. Ide o náhly vnem inkongruencie medzi takýmto pojmom a reálnym predmetom, ktorý sa ním myslí, teda medzi abstraktným a názorným. Schopenhauer použil slovo paradox a tento pojem je zrejme kľúčový pre humor.
Humor v rôznych podobách
Humor môže mať viacero podôb: jemný láskavý humor, vtip, irónia, satira, sarkazmus, absurdita. Realizuje sa formou slovnej a situačnej komiky.
Typy humoru
- Slovný humor: Zameriava sa na nelogiku v slovách. Môže mať formy ako slovná hračka, hyperbola (nafúknutie), opakovanie (vybičovanie situácie do absurdity) a porovnávanie s kontrastom.
- Situačný humor: Vychádza z nezhôd či zmätkov v životných situáciách a ľuďoch. Príkladom sú komici ako Charlie Chaplin alebo Laurel a Hardy.
- Humor z nelogiky života vo všeobecnosti: Na najvyššej úrovni humoru sa nachádza hlúposť zameriavania sa na márnosti života a neschopnosť vyhnúť sa jeho koncu, čo stojí v priamom kontraste s jeho nádejami a snami.
- Čierny humor: Je formou satiry, no na rozdiel od satiry kritizuje ľudské správanie bez toho, že by mu dával nádej na zlepšenie alebo nápravu. Výskumníčka Willigerová z Viedne zistila, že ľudia, ktorí sa zabávali na čiernom humore vo forme kreslených vtipov, mali vyššiu inteligenciu a menšiu agresivitu.
Humor a výsmech
Je dôležité rozlišovať medzi humorom a nehumorom, medzi humorom konštruktívnym a humorom deštruktívnym. Humor je smiešny pre obe osoby, výsmech iba pre toho, kto sa vysmieva, a je znakom verbálnej agresivity.
- Sarkastický humor: Používa sa na zhadzovanie druhých a získanie prevahy. Ide o formu sebaospravedlnenia, ktorá ničí evanjelium.
- Výsmech orientovaný na samého seba: Ustavičné a trpké uťahovanie si zo seba. Spočiatku to vyzerá ako druh pokory, no v skutočnosti ide o sebectvo a znak vnútornej nespokojnosti.
Vplyv humoru na život a spoločnosť
Výhody smiechu a humoru
Smiech má množstvo výhod pre naše fyzické a psychické zdravie. Je nielen prejavom dobrého srdca, ale navyše aj vytvára príjemné črty tváre, preto je príťažlivý a pre mnohých dokonca aj sexy. Keď myslíme pozitívne, náš mozog uvoľňuje neuropeptidy - látky, ktoré pomáhajú zvládať stres, úzkosť a ďalšie psychické záťaže. Naopak, negatívne myšlienky môžu spustiť chemické reakcie, ktoré zvyšujú hladinu stresových hormónov. Humor môže zlepšiť aj váš spánok.
Veda o smiechu - Sasha Winkler
Výskum z roku 2017, ktorý realizoval Inštitút ošetrovateľstva v Južnej Kórei, sledoval účinky smiechu u starších ľudí v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Terapia prebiehala mesiac, dvakrát do týždňa, a zahŕňala smiechové cvičenia, spev, tanec či tlieskanie. Až 86 % pacientov ocenilo, keď zdravotníci používali primeraný humor, 79 % uviedlo, že im pomáha znížiť úzkosť, a 85 % považovalo smiech za dôležitý pri zvládaní choroby.
Ľudia, ktorí používajú priateľský a sebaposilňujúci humor, majú častejšie lepšie vzťahy, vyššie sebavedomie a menšie sklony k úzkosti či depresii. Tieto jednoduché prístupy podporujú tzv. pozitívne štýly humoru - tie, ktoré dokážu zlepšiť náladu, zmierniť stres a posilniť vzťahy s okolím.
Ako podporiť pozitívny humor?
- Všímajte si vtipné alebo absurdné situácie okolo seba a zdieľajte ich s blízkymi.
- Obklopte sa ľuďmi s pozitívnym a vtipným prístupom k životu.
- Pravidelne sledujte komédie, stand-up vystúpenia alebo vtipné videá.
Humor a psychické zdravie
Humor je dôležitý ako prevencia zachovania nášho psychického zdravia. Treba ho používať preventívne, keď sa máme príjemne, aby sme si naplnili psychiku pozitívnym obsahom. A keď prídu ťažké chvíle, prípadne pribúda negatívnych obsahov v psychike človeka, dá sa čerpať z uchovaného. Humor je dobré použiť vopred, v súlade s Greenglassovej teóriou proaktívneho zvládania, ktoré sa deje ešte v čase pokoja pred vypuknutím stresu.
Autor logoterapie Frankl si napriek väzneniu v koncentračnom tábore dokázal zachovať psychické zdravie a neskôr vyvinul metódu paradoxnej intencie, ktorá využíva humor v psychologickej praxi. Humor, čiže schopnosť vtipne si poradiť v rôznych bizarných situáciách, zaraďuje Robert Sternberg do praktickej inteligencie.
Czikszentmihalyi tvrdí, že ľudia prežívajú flow, ak robia to, čo im pôsobí zaujatie a radosť, sú to pozitívne zážitky plynulého procesu, ktorý okrem výsledkov prináša subjektívne uspokojenie. Každý deň je dobré ako korenie do jedla použiť humor.
Humor a inteligencia
Schopnosť humoru a celková inteligencia u detí v školskom veku sú úzko prepojené. Študenti s väčšou slovnou zásobou dokázali vymyslieť lepšie vtipy. Pre pochopenie zvráteného vtipu potrebujeme zapojiť všetku duševnú silu, čo nie každý dokáže. Toto je „komplexný proces, ktorý si vyžaduje kognitívne a emočné predpoklady na vysokej úrovni.“
Zmysel pre humor je silnejší u ľudí, ktorí sa cítia dobre v kruhu svojich blízkych a tiež v školskom a profesijnom prostredí, často sa stretávajú so spontánnym smiechom ostatných, sú otvorení zábavným príbehom, majú možnosť venovať sa svojim záľubám, smejú sa sami na sebe a vyznačujú sa uvoľnenejším prístupom k životu.
Ako pochopiť vtip?
Kognitívni psychológovia sú naklonení ku 3-štádiovej teórii žartovania. Musíme byť schopní mentálne si predstaviť, z čoho pozostáva vtip, odhaliť rozpor vo viacnásobných vysvetleniach. Zábavná je subjektívna skúsenosť, ktorá prichádza ako výsledok najmenej dvoch nezhodných schém. Pri hovorených vtipoch je druhá schéma často aktivovaná na konci v pointe.
Model nesúladu vysvetľuje, prečo starší dospelí nerozumejú vtipom tak často ako mladší. Vďaka stúpajúcemu veku starší dospelí nemusia mať kognitívne zdroje potrebné na vytváranie viacnásobných reprezentácii. Samozrejme, ak sú starší dospelí úspešní v týchto schopnostiach, typicky ukazujú lepšie pochopenie vtipu ako mladší dospelí.
Vplyv pohlavia a kultúry na zmysel pre humor
Na zmysel pre humor má vplyv aj pohlavie. Najobľúbenejšími témami vtipov boli u oboch pohlaví romantické vzťahy a tiež slovné hračky. Najmenší úspech pritom mali vo všeobecnosti vtipy o politike. Politické vtipy ale v porovnaní s mužmi pozitívnejšie vnímali ženy.
Rozdiely v zmysle pre humor však nesúvisia s biologickými rozdielmi medzi mužmi a ženami. Súvisia skôr s tým, ako jednotlivé pohlavia zvyčajne socializujú a ako formujú svoje vzťahy. Vzťahy medzi ženami sú zvyčajne komplexnejšie a ich priateľstvá sa zakladajú prevažne na konverzáciách. Podľa autorov je dôležitý aj kultúrny kontext.
Zmysel pre humor v rôznych kontextoch
Humor a evanjelium
Evanjelium ovplyvňuje náš zmysel pre humor. Ak uznáme, že sme nehodní hriešnici zachránení nekonečne vzácnou milosťou, zbúra sa naša samospravodlivosť i potreba vysmievať sa z druhých. Učenie o hriechu nám bráni, aby nás niekto príliš ohúril (obzvlášť my sami) alebo šokoval akýmkoľvek správaním. Nachádzame mnoho vecí, na ktorých sa môžeme smiať, začínajúc vlastnými slabosťami. S humorom, ktorý zmenilo evanjelium, si žarty nerobíme iba zo seba. Môžeme si jemne vystreliť aj z iných, predovšetkým z priateľov, vždy však ide o humor, pri ktorom druhých berieme vážne a v skutočnosti ich naše podpichnutie buduje ako prejav lásky.
V Písme sa nachádza veľa ľudí, ktorí sa smejú, ich smiech však nemusí vždy znamenať, že prežívajú humor. Často môže byť vyjadrením surovosti a neláskavého a sarkastického zmýšľania. Humor je útokom na pompéznosť a márnosti ľudí. Prekrásnym príkladom tohto vysoko-stupňového humoru je úryvok zo Žalmu 2 (1-4). Aká veľkolepá hlúposť a nelogika, na ktorej sa dá zabávať! A Pán sa naozaj aj zabáva. V Novom zákone sa prvok nelogiky humoru a stav prekračovania toho, čo je neprekročiteľné, používa veľmi ostro. Keď čítame evanjeliá, niektorí hovoria, že je to vlastne humorná kniha. Na mnohých miestach Ježiš hlása princípy, ktoré museli byť ľuďom jeho doby (a vlastne sú také pre ľudí každej doby) smiešne.
Humor ako politická manipulácia
Umenie humoru môže byť nasmerované proti nepriateľom štátu a odvádzať pozornosť od neschopnej vlády a jej úradov. Vláda nepriamo zneužíva karikaturistov a komikov na svoje vlastné ciele. Humor je v týchto okolnostiach manipulovaný tak, aby pomáhal udržiavať „status quo“. Kvôli tejto manipulácii je potom pochybné používať slovo „humor“ na praktiky, ktoré sú silným znásilnením ľudskej slobody.
Humor utláčaných a utláčateľov
- Humor utláčaných: Jediným spôsobom, ako napadnúť utláčateľa, je urobiť z neho hlupáka. Takto sú utláčaní schopní upevniť si medzi sebou zmysel pre jednotu a znovu nastoliť pocit svojej vlastnej dôstojnosti.
- Humor utláčateľov: Etnické vtipy alebo vtipy iných skupín, ktorých cieľom je ponížiť členov inej kultúry alebo skupiny. Môžu byť nesmierne bolestivé a nespravodlivé.
Humor a karikatúra
V demokratických spoločnostiach sa humoru darí v snahe o redukovanie verejnej namýšľavosti, v snahe o privedenie vecí naspäť k ľudským proporciám. Vodcovia sú stavaní pod lampu a vysmievaní dosť často s mimoriadnym pocitom slobody. Karikatúra je obraz, ktorý spočíva v grafickej deformácii nápadných bodov na vzhľade človeka, aby u diváka vyvolal zábavu.
Humor ako forma vyhýbania sa konfliktu
V tradičných kultúrach je vtipkovanie medzi istými jedincami a skupinami často nepriamo „predpísané“. Vtipkuje sa, pretože je tu isté napätie, a spoločnosť, ktorej sa to týka, sa chce vyhnúť tomu, aby toto napätie vybuchlo do otvorených konfliktov. Takéto vtipkovanie však nie je humorom, ale môže viesť k plytkým medziľudským komunikáciám.
Humor v slovenskej kultúre a jazyku
Humor a jazyk: Frazeologizmy ako korenie reči
Korením jazyka sú frazeologizmy, ktoré sa vyznačujú obraznosťou a expresívnosťou. Frazeologické jednotky sa neprekladajú, ale nahrádzajú domácimi ekvivalentmi, ktoré sa používajú v rovnakej situácii či kontexte a vystihujú význam danej frazémy. Niekedy môže spôsobiť podobné kolízie práve blízkosť jazykov, napríklad slovenčiny a češtiny.
Humor, komika a satira v slovenskej literatúre
Humor je v živote človeka a spoločnosti veľmi dôležitý. Autori ho často využívajú, aby upútali pozornosť čitateľov, zabavili ich a poukázali na rôzne nedostatky ľudí a spoločnosti.
- Ivan Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra: Satirická veselohra, ktorá je satirou na falošne chápaný humanizmus.
- Stanislav Štepka: Jáááánošííík: Satira spoločenských pomerov pod rúškom ľudovosti.
- Martin Kukučín: Rysavá jalovica: Poviedka s groteskno-humoristickým dejom, Kukučín skutky svojich postáv neodsudzuje, využíva láskavý humor.
- Peter Jaroš: Tisícročná včela: Využíva láskavý, ale aj jadrný ľudový humor s miernymi vulgarizmami, sny, predstavy a bizarné situácie.
Erotika v tradičnom piesňovom folklóre
Vtipkovanie či debaty o intímnych sférach života sa v minulosti aj dnes viazali na určité situácie. Slovenské tradičné piesne sú veľmi poetické a ich erotický význam veľmi silno zašifrovaný. Erotickosť sa vyjadrovala veľmi sofistikovane, využívali sa jednoducho činnosti, ktoré môžu evokovať pohlavný styk. Erotika v slovenskom folklóre nebola prvoplánová a samoúčelná. Vyjadrovala obrad zasvätenia, bola prejavom humoru, vyjadrením plodnosti, úrody či kontrastu života a smrti.
Ženy si o erotike spievali, keď vedeli, že žiadny muž nie je na blízku, alebo v situáciách, keď sa to hodilo. Takými príležitosťami bolo čepčenie nevesty, jej ustrojenie na svadobné lôžko, alebo pri krstinách, kde erotické piesne obyčajne spievala kmotra.
Magické služby lásky a erotiky
V tradičnej duchovnej kultúre Slovenska sa stretneme aj s ľúbostnou a erotickou mágiou. Tento typ mágie slúžil na upevnenie už jestvujúceho vzťahu, na osvieženie lásky alebo udržanie rovnováhy v partnerskom vzťahu. Pri jednej praktike sa napríklad z vosku, dreva, slamy či cesta zhotovili dve bábky predstavujúce muža a ženu. Mužskej bábke sa pripevnili na hlavu vlasy ženy a ženskej bábke zasa vlasy muža. Bábky sa mali zakopať pri splne mesiaca pod ovocný strom, ktorý rodil. Najvhodnejšia vraj bola čerešňa. Obrad mal zabezpečiť, aby partneri boli navždy spolu a šťastní.
Na východnom Slovensku, na Kysuciach a na Orave bola zaužívaná magická prax podať mládencovi potravu či nápoj s obsahom dievčenských telesných výlučkov. Menštruačná krv, sliny a pot boli najčastejšími a najrozšírenejšími zložkami nápojov lásky. Erotická mágia sa však využívala aj na rozbíjanie manželstiev či partnerských vzťahov.
Zaujímavosti o humore
Ig Nobelova cena: Keď sa veda stretáva s humorom
Od roku 1991 existuje Ig Nobelova cena, ktorej odovzdávanie inicioval časopis Annals of Improbable Research. Kandidátom sa môže stať každý, kto svojím serióznym výskumom a výsledkami prispel do zoznamu naoko triviálnych objavov. Ide o štúdie, ktoré „na prvý pohľad síce rozosmejú, ale vzápätí donútia zamyslieť sa.“
Medzi laureátmi sa v minulosti ocitol známy konšpirátor Erich von Däniken a najnovšie aj český profesor Jaroslav Flegr so svojimi teóriami o mačkách, myšiach a ničivých následkoch nimi prenášanej toxoplazmózy. Bizarný je prípad vedca Andreho Geima, ktorý vlastní obe ocenenia. V roku 2010 si prevzal Nobelovu cenu za fyziku, ktorej však predchádzala Ig Nobelova cena z roku 2000 za dôkaz, že aj žaby dokážu levitovať na magnetickom vankúši.
Je zmysel pre humor dedičný?
Nemožno poprieť, že zmysel pre humor detí je často podobný zmyslu pre humor ostatných členov rodiny, najmä rodičov. Hoci zmysel pre humor možno do istej miery získať v génoch, o tom, či budú dispozície a prístup k životu optimistické a humorné, rozhoduje niekoľko odlišných faktorov. Detská psychologička Dr. Aleksandra Piotrowska vysvetľuje, že nebol nájdený žiadny gén, ktorý by bol zodpovedný za naše humorné sklony. Kľúčom je mechanizmus nazývaný sociálna dedičnosť.
Zmysel pre humor formuje aj spoločnosť, v ktorej žijeme. Najdôležitejšiu úlohu zohrávajú rodičia, ktorí môžu svojím správaním ovplyvniť reakcie detí. Podľa Natalie Banasik-Jemielniak z Ústavu psychológie Akadémie špeciálneho vzdelávania sa dá zmysel pre humor trénovať. Podľa nej prístup k smiechu súvisí s kultúrou, v ktorej žijeme.
Humor u zvierat
Smiech sprevádza človeka takmer od narodenia. Ľudia ale nie sú jediný druh, ktorý má zmysel pre humor - hoci charakteristický vokálny prejav smiechu (ha-ha) je jedinečný, už dlho sa vie, že zmysel pre humor je vlastný aj zvieratám. Každý z nás by bol schopný ho rozpoznať u primátov, pretože používajú podobnú mimiku ako ľudia, majitelia domácich zvierat ho však určite už vypozorovali aj u druhov, ktoré sú nám menej príbuzné.
Filozofické pohľady na humor
Humor predstavuje pre filozofov neodolateľný predmet skúmania. Okrem filozofov sa ním zaoberajú takisto psychológovia, jazykovedci, literárni vedci, sociológovia a iní. V prehľadoch o tejto problematike sa najčastejšie spomínajú Platón, Aristoteles, Descartes, Hobbes, Kant, Schopenhauer, Freud či Bergson.
Provine poukazuje na fakt, že Platónova pozornosť venovaná smiechu, má svoj prameň v prvom rade v jeho strachu z toho, že by moc smiechu dokázala rozvrátiť štát. Platón spájal smiech so škodoradosťou ľudí, s radosťou spôsobenou nešťastím druhých. Túto teóriu smiechu, ktorá bola po Platónovi rozvinutá aj inými filozofmi (Aristoteles, Hobbes), možno chápať ako jeden z troch najdôležitejších druhov teórií humoru, ktorý predstavujú teórie nadradenosti (superiority theories). Okrem teórií nadradenosti existujú aj teórie uvoľnenia (relief theories) a teórie nezhodnosti (incongruity theories).
tags: #zmysel #pre #humor #je #korenie #zivota