Zemiaky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne, no nie vždy chutia rovnako. Čo spôsobuje, že niektoré zemiaky majú zvláštnu, horkú alebo inú neobvyklú chuť? Poďme sa na to pozrieť.
História a význam zemiakov
Veľký význam sa zemiakom pripisoval na začiatku 19. storočia. Ochránili Európu od opakujúcich sa hladomorov a od choroby zvanej skorbut. Zemiaky sa k nám zrejme dostali oveľa neskôr. História uvádza, že po prvý raz sa o nich zmienil mních Cyprián z Červeného Kláštora, písal sa rok 1654. Ďalší zdroj uvádza rok 1786, zemiaky priniesol na Spiš študent študujúci na univerzite v západnej Európe Tomáš Šváby.
Oravské zemiaky
Zemiaky, kapusta, mäso, no najmä syry sú typickou črtou oravskej gastronómie. Rozšírené tu bolo najmä pestovanie zemiakov a tie tvorili hlavnú zložku potravy. Oravské zemiaky sa pokladali za najlepšie v celom Uhorsku. Jedli sa varené v šupke a s kapustou. Hlavnou obživou boli zemiaky, v bohatších rodinách sa jedli miesené s mliekom. Oravské zemiaky sa pokladali za najlepšie v celom Uhorsku.
Párnica - Voľakedy typická plodina Oravy - zemiaky - sa v súčasnosti stáva doslova raritou. Kým po minulé roky každé družstvo pestovalo tento druhý chlieb Oravcov, dnes len zopár z nich sa hlási k tejto plodine.
Zloženie zemiakov
Bežné konzumné zemiaky obsahujú približné 24% sušiny, z toho asi 75% tvorí škrob a 2% rozpustné cukry. Zemiaková hľuza obsahuje kyselinu citrónovú, minerálne látky ako mangán, železo, zinok, meď, jód, draslík, fosfor, horčík, kalcium a vitamíny C, B1, B2 a B3.
Príčiny zvláštnej chuti zemiakov
1. Zelenanie a klíčenie zemiakov - toxín solanín
Podľa všeobecného lekára Samuela Choudhuryho zo Singapuru môžu niektoré zemiaky ukrývať potenciálne smrteľný toxín. Je známe, že zelené škvrny na zemiakoch naznačujú prítomnosť toxínu solanínu, ktorý môže spôsobiť bolestivé tráviace príznaky, ako aj halucinácie, paralýzu a v závažných prípadoch dokonca smrť. Klíčenie, zelená farba a horká chuť môžu byť znakom prítomnosti toxínu. Zemiaky sú zelené a začínajú klíčiť, ak nie sú skladované v tme, vysvetľuje doktor Choudhury. Odhady, koľko solanínu je jedovatého, sa líšia, ale podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín sa za toxickú dávku považuje 1 mg alebo viac solanínu na kilogram telesnej hmotnosti.
Doktor Choudhury vo svojom videu na sociálnych sieťach vyrozprával varovný príbeh Marie Harlessovej, mladej ženy z Denveru v Colorade, ktorá dostala chuť na zemiakovú kašu. Po tom, ako ju zjedla a išla spať, sa uprostred noci zobudila, zvracala a trpela prudkou bolesťou hlavy. „Trpela otravou solanínom - neurotoxínom zo zemiakov, ale nie z normálnych zemiakov,” povedal Choudhury a upozornil na zemiaky, ktoré majú zelený odtieň. Doktor upozornil aj na jeden prípad, keď sa zo sedemčlennej rodiny stala päťčlenná rodina, preto varuje ľudí, aby takéto zemiaky vyhodili do kompostu a kúpili nové.
VIDEOTIP Zaujímavosti o zemiakoch, ktoré ste určite netušili
Ak je však zemiak pevný a klíčky sú malé, ich odstránenie môže pomôcť odstrániť toxín. Podobne aj ošúpanie zemiakov môže pomôcť znížiť množstvo solanínu, pretože táto zlúčenina sa najviac koncentruje práve pod šupkou.
2. Pika (atypické chute) a nedostatok železa
Zvláštne chute, ako je chuť na surové zemiaky, zeler, čipsy, hlinu, olizovanie ľadu alebo jedenie kriedy či omietky, môžu byť príznakom tzv. piky. Pika je často spojená s anémiou z nedostatku železa.
Anémia je chorobný stav, ktorý sa prejavuje znížením hemoglobínu pod odporúčané hodnoty. Patrí k najčastejším chorobným stavom a často je sprievodným príznakom iného ochorenia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa anémia definuje ako pokles koncentrácie hemoglobínu u žien pod 120 gramov na liter a u mužov pod 135 g/l. Najčastejší druh anémie je anémia z nedostatku železa. Hemoglobín je krvné farbivo, ktoré sa nachádza v červených krvinkách a prenáša kyslík. Železo je jednou zo základných zložiek molekúl, ktoré tento prenos kyslíka zabezpečujú. Ak sa jeho množstvo v organizme zníži, dochádza aj k zníženiu produkcie hemoglobínu.
Príčiny nedostatku železa
Príčinou tohto druhu anémie je nerovnovážny stav medzi príjmom a spotrebou železa - jeho nedostatočný prísun, zvýšená potreba v určitých obdobiach života (tehotenstvo, rastový špurt), neschopnosť organizmu ho z rôznych príčin vstrebávať (neliečená celiakia, intolerancia laktózy, helikobakter v žalúdku) či zvýšené krvné straty pri niektorých ochoreniach (silná menštruácia, krvácajúce žalúdočné vredy, akútne hemoroidy, krvácanie).
Dopĺňanie železa
Kto už niekedy v živote musel užívať železo v tabletkách, možno si spomína na nepríjemné tráviace ťažkosti, ktoré s tým súviseli - kŕče, zapekanie či, naopak, hnačky. Produkty s obsahom len tzv. nehémového, anorganického železa sa vstrebávajú priemerne len do úrovne 5 %, a to v prvej, krátkej časti tenkého čreva. Nevstrebané, zvyškové ióny železa dráždia sliznicu žalúdka a čreva, čo u užívateľa môže vyvolať nežiaduce účinky vo forme hnačky, zápchy, bolesti brucha a žalúdka, prípadne spôsobiť kŕče. Okrem toho vstrebávanie nehémového železa znižujú mnohé bežné potraviny ako mlieko, mliečne výrobky, vláknina, vápnik, bielkovina z vajec, polyfenoly obsiahnuté v čaji, káve, kakau a aj v niektorých druhoch zeleniny a korenín.
Nič z toho však neplatí pre prírodné hémové železo. Švédski vedci vyvinuli produkt určený na dopĺňanie železa - bez tráviacich ťažkostí. Prírodné hémové železo má schopnosť podporiť aj vstrebanie nehémového železa, čo zabezpečuje vyššiu a rýchlejšiu mieru absorpcie železa z tablety. Absorpciu hémového železa neovplyvňuje potrava. Priemerne sa vstrebe až 37 % skonzumovaného hémového železa v porovnaní s 5 % nehémového železa.
3. Choroby a škodcovia zemiakov
Rôzne druhy zemiakov môžu mať rôzne chute, ale aj choroby a škodcovia môžu ovplyvniť ich chuť.
Pleseň - fytoftóra
Škodí pri častých a výdatných dažďoch, vysokej vzdušnej vlhkosti a použití nezdravého sadiva. Po napadnutí rastlín je postup choroby veľmi rýchly. Pri vyššej vlhkosti hľuzy hnijú už v pôde alebo počas skladovania, kde môže infekcia nakaziť aj dosiaľ zdravé zemiaky. Preventívne opatrenia: Základ ochrany je zdravé sadivo. Zemiaky pestujte vo voľnejšom spone, uprednostnite vzdušné a slnečné hriadky, zavlažujte podmokom.
Obyčajná chrastavitosť
Spôsobujú ju baktérie rodu Streptomyces. Vyskytuje sa hlavne na suchších a ľahších pôdach, ktoré majú väčšie zásoby vápnika alebo boli zemiaky hnojené priamo čerstvým maštaľným hnojom. Preventívne opatrenia: Pôdu príliš nevápnite a nehnojte čerstvým maštaľným hnojom. Chorobu obmedzíte použitím fyziologicky kyslých hnojív, zeleným hnojením a listovou výživou - horčík, mangán.
Vločkovitosť hľúz
Viac poškodzované sú porasty pestované na ťažkých a vlhkých pôdach alebo tam, kde pred výsadbou nebol v pôde dostatočne rozložený organický materiál. Preventívne opatrenia: Dodržiavanie osevného postupu a používanie zdravého sadiva. Hnojenie dobre vyzretým maštaľným hnojom už na jeseň, včasné likvidovanie buriny a predkličovanie zemiakov.
Rakovina zemiakov
Zdroj infekcie môže byť pôda infikovaná hubou, ktorá sa prenáša na znečistenom pracovnom náradí alebo strojmi, prípadne aj infikované sadivo zemiakov. Preventívne opatrenia: Základ je výsadba certifikovaného sadiva rezistentných odrôd zemiakov.
Suchá hniloba
Pôvodcami sú huby rodu Alternaria či Fusarium. Do hľúz prenikajú z pôdy cez mechanické poškodenia, ktoré vznikli počas zberu. Preventívne opatrenia: Skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, choroba má totiž vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6 °C, vysádzajte len zdravé hľuzy.
Striebristosť
Spôsobuje huba Helminthosporium solani. Zemiaky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne, no nie vždy chutia rovnako.
Horká chuť v ústach a iné príčiny zvláštnej chuti
Horkosť v ústach môže mať rôznorodé príčiny - od tých celkom nevinných až po signály vážnejších ochorení. Aj zemiaky môžu mať horkú chuť z rôznych dôvodov, napríklad kvôli prítomnosti solanínu.
1. Hormonálne zmeny
Jednou z najčastejších príčin je zmena hormonálnej rovnováhy, napríklad v tehotenstve alebo počas menopauzy. Mnoho žien popisuje, že v prvých týždňoch tehotenstva pociťujú zvláštny kovový alebo horký pocit v ústach, ktorý sa objavuje najmä ráno. Nepríjemné pocity v ústach sa môžu objavovať aj v priebehu menštruačného cyklu.
2. Užívanie liekov a doplnkov stravy
Mnoho žien popisuje, že v prvých týždňoch tehotenstva pociťujú zvláštny kovový alebo horký pocit v ústach, ktorý sa objavuje najmä ráno. Avšak u mužov aj žien sa často vyskytuje horkosť ako dôsledok užívania liekov. Antibiotiká, antidepresíva, antihistaminiká, ale aj niektoré vitamíny a doplnky stravy - najmä tie s obsahom železa, zinku alebo medi - môžu ovplyvniť chuťové receptory. Pocity horkosti v ústach a nechutenstvo sa objavujú aj u pacientov, ktorí užívajú veľké množstvo rôznych liekov (polypragmázia).
3. Refluxná choroba pažeráka (GERD)
Závažnejším dôvodom môže byť refluxná choroba pažeráka (GERD). Kyseliny zo žalúdka sa dostávajú späť do pažeráka a niekedy až do úst, čo vedie nielen k horkej či kyslej chuti, ale aj k páleniu záhy. Vyššie riziko vzniku je v polohe v ľahu, kedy horizontálna poloha návratu žalúdočných štiav napomáha.
4. Problémy s pečeňou alebo žlčníkom
Nepodceňujte ani problémy s pečeňou alebo žlčníkom. Poruchy týchto orgánov môžu vyvolať horkosť v ústach, a to najmä ráno alebo po mastnom jedle. Pečeň a žlčník totiž zabezpečujú správne trávenie tukov, a ak nefungujú optimálne, dochádza k hromadeniu žlče, ktorá môže ovplyvniť chuť v ústach.
5. Pálenie jazyka a nedostatok vitamínov
Horkosť v ústach býva často spojená s ďalšími príznakmi. Jedným z najčastejších je pálenie jazyka, niekedy nazývané aj ako syndróm pálenia úst. Pálenie jazyka môže byť spôsobené nedostatkom vitamínu B12, kyseliny listovej, zinku či železa. Veľkú rolu tu hrá aj psychický stres a úzkosť, ktoré majú vplyv na nervové zakončenia v ústnej dutine.
6. Plesňové infekcie
U niektorých ľudí môže byť horkosť v ústach aj dôsledkom plesňovej infekcie, predovšetkým kandidózy. Typickým príznakom je biely povlak na jazyku, sucho v ústach a nepríjemná chuť. Fajčiari a osoby s chronickým stresom majú vyššie riziko, že sa u nich horkosť v ústach objaví.
7. Zlá ústna hygiena a infekcie
Ak si nečistíte pravidelne zuby, výsledkom môžu byť problémy so zubami a ďasnami, ako je gingivitída, paradentóza a infekcia. Infekcie horných dýchacích ciest, prechladnutie a sinusitída môžu tiež zmeniť chuť. Tento efekt je dočasný a zvyčajne končí, keď sa infekcia vylieči.
8. Liečba rakoviny a chemikálie
Aj u pacientov liečených chemoterapiou alebo ožarovaním sa môže objaviť kovovú pachuť v ústach. Príčinou môžu byť aj chemikálie, ak ste vystavení výparom ortuti alebo olova, vdychovanie týchto látok môže často produkovať kovovú chuť. Zvárači sú vystavení vysokému riziku ochorenia nazývaného horúčka z kovových výparov. Vyvoláva veľký smäd a spôsobuje kovovú chuť v ústach.
9. Otrava olovom
Kovová horkastá chuť v ústach sa spolu s bolesťami brucha, vracaním a kŕčmi objavuje u akútnej otrave týmto kovom.
10. Demencia
Ľudia s postupujúcou demenciou majú často narušenú chuť. Chuťové bunky sú nervami spojené s mozgom. K zmenám chuti môže dôjsť, keď časť mozgu súvisiaca s chuťou nepracuje správne.
11. Syndróm píniových orieškov
Je to zriedkavá porucha, ktorá spôsobuje intenzívnu horkú alebo kovovú chuť po konzumácii píniových orieškov. Môže trvať 1-3 dni po ich zjedení, kým sa dostaví kovová chuť a vydrží niekoľko týždňov.
12. Chirurgické zákroky
Nie je to bežné, ale váš chuťový vnem sa môže zmeniť napríklad po operácii mozgu na odstránenie nádoru.
Diagnostika a liečba zvláštnej chuti v ústach
Základom je dôkladný rozhovor s pacientom (anamnéza), rozobratie jeho ťažkostí a zistenie, aké lieky užíva. Z ďalších možných vyšetrení môžeme vykonať napríklad gastrofibroskopiu na vylúčenie alebo potvrdenie refluxnej choroby pažeráka. Terapia závisí od vyvolávajúcej príčiny nepríjemného pocitu v ústach. Zbaviť sa horkej chuti v ústach býva niekedy jednoduché, inokedy si to žiada dlhšie úsilie. V prvom rade je dobré zamerať sa na hydratáciu. Nedostatok tekutín spomaľuje produkciu slín, čo môže viesť k suchu v ústach a následnej zmene chuti. Ďalšou dôležitou oblasťou je strava bohatá na horké potraviny - aj keď to znie paradoxne, horká zelenina ako čakanka, rukola, púpava alebo artičok stimuluje produkciu žlče a pomáha detoxikovať pečeň. Vyplatí sa tiež premýšľať o očiste pečene pomocou byliniek. Pestrec mariánsky, púpava alebo kurkuma sú známe svojimi účinkami na podporu.
Pestovanie zemiakov
Dnes si už bez zemiakov naše pokrmy ani nevieme predstaviť - za niekoľko storočí sme sa ich naučili pripravovať na stovky rôznych spôsobov. Ak vás neuspokojuje ponuka v obchodoch, skúste si zemiaky dopestovať sami. Dá sa to, dokonca aj keď nemáte k dispozícii žiadny väčší pozemok! Zemiaky sú nenáročné a ak sa im venujete aspoň trochu, odmenia vás bohatou úrodou.
Výber odrody
Zemiaky sa sadia na jar, keď už nehrozia mínusové teploty. Najskôr by ste si mali ujasniť, ako ich chcete konzumovať, a vybrať si odrody podľa varného typu:
- Typ A - šalátové, vhodné na varenie v šupke alebo pečenie.
- Typ B - univerzálne, vhodné na prílohy, do šalátov či polievok.
- Typ C - Najviac škrobu obsahujú zemiaky typu C, a preto sú dobré na kašu, hranolky či na prípravu cesta.
Ak máte radi skoré zemiačky s tenkou šupkou zberané začiatkom leta, zasaďte si veľmi skoré odrody (napr. Flavia, Minerva, Rosara, Gloria, Velox, Inova). Zo stredne skorých odrôd zemiakov s vegetačnou dobou 116 - 130 dní určených aj na zimné skladovanie si môžete vybrať Červenú dámu - Red Lady - s pevnou červenou šupkou a žltou dužinou, ktorá toleruje sucho a nepodlieha chorobám.
Odroda Rosara
Zemiaková odroda "Rozara" bola vyšľachtená nemeckými vedcami v 90. rokoch. minulého storočia a doslova o pár rokov neskôr sa dostali na domáci trh s potravinami. Tento zemiak je veľmi bežný v rôznych krajinách sveta. Výhody odrody Rosara oceňujú mnohí letní obyvatelia a záhradníci - tento nenáročný zemiak sa dá pestovať v rôznych klimatických zónach. "Rozaru" sa vyznačuje skorým dozrievaním, trvalo vysokým výnosom a výnimočnými chuťovými vlastnosťami. Dôležitou výhodou je odolnosť tohto zemiaka voči rôznym chorobám.
Od okamihu vysadenia semenného materiálu po získanie plnohodnotnej úrody zrelých hľúz trvá 60-70 dní. Zber je možné vykonať už koncom augusta, pričom z každého kríka možno zozbierať až 24 hľúz, hmotnosť každého plodu je 100-150 g. Z každého tak možno získať až 3,5 kg silných a chutných zemiakov. Farba hľúz je svetloružová, vďaka čomu sa dajú ľahko odlíšiť od iných odrôd. Tvar hľuzy je oválny, rozmery sú približne rovnaké, na šupke je badateľná mierna drsnosť. Oči sú plytké a veľmi malé, mäso má bledožltý odtieň.
Výhody odrody Rosara:
- Vysoká prispôsobivosť: Odroda sa nebojí sucha, zemiak úspešne rastie a vyvíja sa pri zvýšených teplotách pod horiacim priamym slnečným žiarením.
- Skorá zrelosť: Umožňuje skorší zber, čo je výhodné v nestabilnom podnebí.
- Dobrý výnos: V podmienkach dobrej starostlivosti môže byť výnos oveľa vyšší než 2-2,5 kg zemiakov z každého kríka.
- Výborná udržiavacia kvalita: Najmenej 90 % plodov má vynikajúcu prezentáciu, znáša prepravu a dlhodobé skladovanie.
- Dobrý vkus: Rosara je veľmi chutná, jemná a dužina nie je vodnatá.
Príprava pôdy a výsadba
Zemiak vyžaduje najmä vzdušný priestor a ľahký podklad, aby hľuzy mohli voľne rásť. K hľuzám by sa nemalo dostať svetlo, inak budú zemiaky zelenieť a pre vyšší obsah solanínu budú nejedlé. Vyberte také miesto, kde ste zemiaky nepestovali aspoň tri roky a pri ktorom plánujete zasadiť napr. kapustu, špenát, paštrnák, kríčkovú fazuľu alebo chren, s ktorými sa navzájom pozitívne ovplyvňujú.
Zemiaky potrebujú dostatok živín, ktoré im môžete dopriať už pri príprave pôdy na jeseň zapracovaním zrelého maštaľného hnoja či kompostu. Alebo na jar použite umelé hnojivo s obsahom horčíka, dusíka a vápnika, ktoré rovnomerne aplikujete pred výsadbou. V čase kvitnutia prihnojte listovým hnojivom s mikroelementmi (meď, mangán, zinok). Najväčšiu kvalitu hľúz však dosiahnete, ak zemiaky vysadíte po hnojom hnojenej predplodine.
Zemiaky vyrastú skôr, ak ich predtým necháte naklíčiť. Rozložte ich na plochu a nechajte pár týždňov na svetlom mieste s teplotou 10 až 18 °C, kým klíčky nevyrastú asi 1 až 2 centimetre. Klíčenie výsadbových hľúz by malo začať 1,5 mesiaca pred očakávaným dátumom výsadby v zemi. Asi 2 týždne pred výsadbou treba vyklíčené hľuzy vyniesť na čerstvý vzduch, aby sa ich šupka stala šťavnatou a odolnou voči nepriaznivým vplyvom prostredia. To vám umožní výrazne zlepšiť výnos - zvyčajne sa v dôsledku kalenia zvyšuje o 15%.
Zemiaky vysaďte do dostatočne slnkom prehriatej pôdy. Špicatou motykou vykopte jarky hlboké 6 - 8 cm s medziriadkovou vzdialenosťou 75 cm a naklíčené zemiaky ukladajte jednotlivo asi 30 cm od seba. Riadky zahrňte zeminou tak, aby nad nimi vznikla hrobľa vysoká 10 - 15 cm. Držte sa zásady „plytko sadiť - vysoko ohŕňať“.
Starostlivosť počas rastu
Počas rastu si zemiaky vyžadujú aspoň malú starostlivosť a pozornosť. Odburiňujte plochu a k rastlinkám opatrne prihŕňajte zeminu. Nové zemiakové hľuzy totiž rastú nad tou zasadenou, nie pod ňou. Prihŕňanie zeminy k stonkám má okrem toho produkčného zároveň i odburiňovací efekt. Keď zemiaky začnú kvitnúť malými bielymi až fialovými kvietkami, do porastu už nezasahujte. Treba ich však pravidelne zalievať, najlepšie na večer, aby sa vlaha udržala čo najdlhšie a v noci mohla prebiehať fotosyntéza. Tá je potrebná pre tvorbu škrobnatých hľúz pod povrchom.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Ak použijete odolné odrody a rastliny zemiakov udržujete zdravé a v dobrej kondícii, nemali by ľahko podliehať ochoreniam či útokom škodcov. Je však dobré ich sledovať, aby ste prípadné problémy zachytili včas a mohli zasiahnuť. Najčastejším ochorením je pleseň zemiaková, ktorá sa objavuje pri vlhkom a teplom počasí, kedy sa na listoch tvoria žlté a hnedé škvrny. Na túto fytoftóru účinkujú preventívne meďnaté fungicídy.
Na rastlinách sa počas vegetácie môžu vyskytnúť pásavky zemiakové, ktoré odhalíte ľahko začiatkom leta vďaka larvám požierajúcim listy. Najúčinnejšie je ich zlikvidovať fyzicky, ak máte šikovné prsty, alebo použite účinný chemický postrek. Nepríjemným škodcom sú aj vošky, ktoré cicajú listy zospodu a môžu prenášať aj niektoré nebezpečné vírusové choroby zemiakov. Zákernými škodcami sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré v hľuzách vŕtajú chodbičky.
Skladovanie zemiakov
Približne 10-14 dní pred zberom je potrebné pokosiť všetky vršky, vďaka čomu sa konečne vytvoria hľuzy mladých zemiakov. Niektorí záhradkári odporúčajú iný spôsob - výhonky, ktoré dosiahli výšku 20-25 cm, lámu vo vzdialenosti 10-15 cm od zeme, aby nevyschli, ale zároveň sa už nemohli vzpriamiť. Pri skladovaní za štandardných podmienok sa neznehodnotí viac ako 10 % úrody a v suchej a chladnej pivnici si aspoň 98 % plodov zachová svoju prezentáciu.
Aby si čo najviac hľúz zachovalo nezmenené vonkajšie vlastnosti, chuť a nutričný obsah, je dôležité, aby plody boli úplne zrelé. Po zbere sa musia sušiť na čerstvom vzduchu. Zemiaky sa potom triedia podľa kvality hľúz. Plody s viditeľnými chybami sú okamžite odmietnuté alebo použité na jedlo. Iba zemiaky bez akéhokoľvek mechanického poškodenia podliehajú dlhodobému skladovaniu. Plody s príznakmi choroby by sa nemali jesť, musia sa okamžite zničiť.
Pri zariaďovaní skladovej miestnosti sa snažte vybaviť ju tak, aby teplota v nej bola nastavená na 2-4 stupne a vlhkosť by nemala presiahnuť 85%. Iba v tomto prípade bude pre plodinu zabezpečená maximálna bezpečnosť. Na uskladnenie sa berú drevené debničky, ale dajú sa použiť aj sieťované vrecia. Na dno skladu je vhodné nasypať drvený kameň alebo piesok, ktoré v období jeseň-zima absorbujú prebytočnú vlhkosť a znižujú riziko plesňových infekcií. V miestnosti musí byť tma.
tags: #zvlastna #chut #zemiakov