Nakladanie so zvyškami jedla zo školských jedální na Slovensku a vo svete

Problém plytvania jedlom je globálny a nevyhýba sa ani školským jedálňam. Mnoho žiakov sa stravuje v školských jedálňach a značná časť jedla sa často nedoje. Kam putuje toto nezjedené jedlo a aké sú možnosti efektívnejšieho nakladania s ním? Téme sa venoval aj reportér Adam Zavřel, ktorý upozornil na alarmujúce množstvá odpadu.

Mladí reportéri si dohodli stretnutie s vedúcou školskej jedálne p. Máriou Böhmerovou, aby zistili informácie ohľadom nezjedeného jedla. Zaujímalo ich, kam putuje jedlo, ktoré sa na obedy nedoje, či sa môže použiť na prikrmovanie hospodárskych zvierat a či je možné nevydané jedlo poskytnúť napríklad bezdomovcom.

Súčasná situácia na Slovensku

Zvyšky z obedov každý týždeň zváža firma, ktorá sa zaoberá zberom, prepravou a spracovaním odpadu. Nesmú sa dávať ošípaným, aby sa neprenášali rôzne vírusy a baktérie. Nevydané jedlo nie je možné dávať bezdomovcom, pretože sa po dvoch hodinách začne rýchlo kaziť.

Pracovníčka firmy Brantner Nova Ing. Švaňová uviedla: „Zvyšky z jedálne sa odvážajú do firmy Kosit v Košiciach. Tam sa jedlo spaľuje.“ Zo školskej jedálne ZŠ Ing. O. Kožucha sa za rok 2014 odviezlo 252 kg zvyškov a 5 litrov použitého oleja. Podobné čísla potvrdila aj vedúca školskej jedálne Základnej školy v Beluši Zuzana Rosinová, ktorá uviedla, že pri 611 stravníkoch vyhodí ich jedáleň približne 150 kilogramov biologického odpadu týždenne. „Za rok 2025 sme vyprodukovali 4,04 tony odpadu,“ dodáva.

Graf množstva potravinového odpadu zo školských jedální na Slovensku v kilogramoch za týždeň/rok

Na celom Slovensku sa tak denne likvidujú tony zvyškov jedla. Každý týždeň končí v jednej školskej jedálni na Slovensku až 150 kilogramov jedla v odpade.

Príčiny plytvania jedlom v školských jedálňach

Mladí reportéri uskutočnili anketu medzi žiakmi školy. Na otázku koľkokrát za týždeň nezjedia celý obed, bola odpoveď, že priemerne dvakrát. Najčastejšou odpoveďou na otázku, prečo žiaci obed nezjedia, bolo, že im jedlo nechutí. Pozorovanie spolužiakov v jedálni ďalej ukázalo, že napr. starší spolužiaci sa na polievku ani nepozrú a hneď si idú po druhé jedlo, ktoré taktiež často nezjedia. Týmto správaním sa žiaci podieľajú na tvorbe zbytočného odpadu, ktorý sa musí následne zvážať a spaľovať, čím opäť podporujú produkciu znečisťujúcich látok v ovzduší.

Infografika: Dôvody, prečo deti nejedia celý obed v školských jedálňach

Školské jedálne na Slovensku sú viazané prísnymi normami z dielne Ministerstva školstva a Ministerstva zdravotníctva, ktoré presne určujú, čo a ako často sa má variť. Vedúca školskej jedálne Základnej školy v Beluši Zuzana Rosinová vysvetľuje: „Pred začiatkom každého týždňa musím vytvoriť jedálny lístok, ktorý spĺňa všetky normy. To znamená, že počas jedného týždňa môže byť maximálne jedenkrát cestovina, ryža, strukovina, ryba a mleté mäso.“ V praxi to často znamená, že kuchári pripravujú aj jedlá, o ktorých vedia, že ich študenti neobľubujú.

„Niekto na tanier dostane mäso, o ktorom už vopred vie, že ho nezje a iný by si dal aj dvakrát toľko. Ale musíme každému naservírovať to, čo mu prináleží podľa normy. Výsledkom teda je, že jeden mäso vyhodí, lebo ho nechce a druhý by si ho rád zjedol, ale nemôže. Takto to funguje so všetkým, nielen s mäsom.“

Legislatívny rámec

Múrom je naša legislatíva. Problematiku odpadov, vrátane biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu (KBO), upravuje zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a vykonávacie predpisy. Podľa čl. 2 nariadenia Komisie č. 142/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. Medzi biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad patria aj nespracované zostatky surovín, neskonzumované zostatky pokrmov a potravín rastlinného, ale i živočíšneho pôvodu, ktoré vznikli pri prevádzkovaní zariadení spoločného stravovania, vrátane školských kuchýň.

Prevádzkovatelia zariadení spoločného stravovania, vrátane školských jedální, sú povinní zabezpečiť oddelené odkladanie kuchynských biologických odpadov v uzatvárateľných kontajneroch alebo nádobách označených nápisom „Materiál kategórie 3“. Frekvencia zberu musí byť prispôsobená povahe odpadu a teplote skladových priestorov. Pri odovzdávaní KBO odberateľovi musí byť vyhotovený obchodný doklad.

Zákon o odpadoch zakazuje skrmovanie kuchynského odpadu hospodárskymi zvieratami, s výnimkou skrmovania kožušinových zvierat, a to iba za predpokladu písomného súhlasu veterinárnej správy. „Je zakázané skrmovať zvieratá s výnimkou skrmovania kožušinových zvierat a to iba za predpokladu, ak je k tomu vyjadrený písomný súhlas veterinárnej správy," komentoval hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák.

Školská jedáleň by si tak sama musela nájsť niekoho, kto by tieto zvyšky odniesol a dal zvieratám. To ale pre existujúcu legislatívu znamená množstvo papierovačiek a tak sa len ťažko nájde niekto, kto by sa na to dal. „To, čo jedia deti, nemôžu jesť zvieratá. Je to absurdné,“ hovorí riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Rosine Zuzana Maniaková.

Náklady na likvidáciu odpadu

Od januára 2013 majú jedálne a iné zariadenia spoločného stravovania povinnosť zabezpečiť odberateľa kuchynského odpadu, ktorý tento odpad zlikviduje v spaľovni. Platný zákon im stanovuje platiť odberateľovi za odber a likvidáciu vlastného odpadu.

Mesačné náklady za odvoz kuchynského odpadu sa líšia. V jednej jedálni platia okolo 9 - 10 eur mesačne. V jedálni na Základnej škole Jarná platia okolo 25 eur, v závislosti od počtu vývozov. Z jedálne na Karpatskej sú mesačné faktúry okolo 60 eur. V jedálni na Základnej škole s materskou školou v Tepličke nad Váhom platia okolo 80 eur mesačne, 20 centov za kilo, odpad im berú každý deň. „Uvažovali sme už aj nad zvýšením ceny stravného, rozhodne sa od nového roku,“ informovali nás.

Školská jedáleň Mesačné náklady (približne) Frekvencia odvozu
Jedáleň A 9 - 10 eur Neznáma
ZŠ Jarná 25 eur Podľa počtu vývozov
Karpatská 60 eur 1x týždenne (zima), podľa potreby (leto)
ZŠ s MŠ Teplička nad Váhom 80 eur Každý deň
ZŠ s MŠ Rosina 22 eur Neznáma

Zahraničné prístupy k nakladaniu s jedlom

Zatiaľ čo u nás študenti často vracajú takmer plné taniere, vo Fínsku sa snažia viesť žiakov k tomu, aby si naložili len toľko, koľko skutočne zjedia. Iný prístup funguje vo Fínsku, kde si študenti naberajú jedlo sami. Majú rovnako polievku, hlavné jedlo, šalát, nápoj a dezert. Ale podávaný vo forme bufetových stolov. Tento systém opísala účastníčka programu Erasmus+ Ivana Mrvová: „Zoberiete si tanier a naberiete si, čo chcete a koľko chcete. Nakladajú si menšie porcie a pokojne aj viackrát.“

Okrem spôsobu nakladania jedla, podporujú stravníkov, aby si viac uvedomovali, koľko jedla skutočne zjedia. „Po obede stravníci sami vyhadzujú zvyšky jedla do špeciálnej nádoby, ktorá ukazuje hmotnosť vyhodeného odpadu,“ vysvetľuje Mrvová. Podľa výskumov z oblasti verejného stravovania vo Fínsku tvorí potravinový odpad približne 8 až 10 percent školských obedov, čo je výrazne menej než v mnohých iných krajinách. Dôležitou súčasťou systému je aj práca so zvyškami. V niektorých fínskych mestách sa prebytočné jedlo ďalej predáva alebo distribuuje, čím sa minimalizuje jeho vyhadzovanie.

Účastníčka programu Erasmus+ popisuje, ako táto fínska škola pracuje so zvyškami jedla: „Jedlo, ktoré zostalo v bufetových nádobách, pracovníci školskej jedálne zabalili, označili štítkom s názvom, zložením a alergénmi a ponúkli na predaj.“

Porovnanie prístupov k plytvaniu jedlom: Slovensko vs. Fínsko

V Anglicku napríklad chodí denne dodávka, ktorá zbiera zvyšky potravín. „Neviem pochopiť, prečo u nás je s tým problém a prečo sa tak plytvá potravinami,“ hovorí pani Milka. V zahraničí napríklad v ZOO, u nás sa však vyhadzuje. Modré vedierko so šupkami od zemiakov. Červené s ošúpanými a nezjedenými. Takto to funguje napríklad v Anglicku. Zvyšky jedla sa tu nezahadzujú ako u nás.

Možnosti zníženia produkcie odpadu a alternatívne riešenia

Jedným z riešení by mohlo byť, keby si deti napr. buchty, placky a iné jedlá, ktoré nedojedia, dali do desiatovníkov a následne zjedli na olovrant alebo ponúkli spolužiakov. Keďže jedálny lístok je uverejnený na celý týždeň, ďalším by bolo odhlásenie sa z obeda, o ktorom vedia, že im nebude chutiť.

Na zníženie produkcie odpadu v školských jedálňach je možné:

  • znížený počet stravníkov
  • aplikovať toleranciu normovania surovín na prípravu vybraných jedál a stravných dní, na základe praktických skúseností
  • bonusová motivácia zamestnancov školskej jedálne aspoň raz v týždni formou odoberania - odkupovania hotových jedál v obmedzenom množstve (napr. maximálne 2 jedlá) za zvýhodnené ceny za stanovených podmienok zriaďovateľom.
  • Zavedenie možnosti výberu veľkosti porcie - deti si môžu zvoliť veľkú alebo malú porciu, prípadne si nežiadajú niektorú zložku jedla (napr. omáčku, prílohu).
  • Externé podávanie doplnkov k jedlám - napríklad krutónov, syra alebo pečiva k polievke.
  • Tvorba vlastného jedla a šalátov počas výučby alebo v kuchynke - deti si pripravovali jednoduché šaláty, nátierky alebo iné jedlá počas vyučovacích hodín či v rámci aktivít ŠKD.
  • Prebehli edukačné aktivity o plytvaní potravinami.
  • Téma jedla ako súčasť výučby - žiaci sa prostredníctvom zážitkového učenia dozvedajú o význame jedla, jeho výrobe, doprave, ale aj o dôsledkoch nadmerného plytvania.

Vedúca školskej jedálne v Beluši uviedla, že zavedenie podobného systému ako vo Fínsku by nebolo jednoduché. Vyžadovalo by si nielen úpravu legislatívy, ale aj zmenu zaužívaných návykov. Napriek tomu nejde o nereálnu predstavu. „Ako prvú malú zmenu sme zaviedli bufetové podávanie čerstvých šalátov. Stravníci si vyberajú z dvoch alebo troch druhov, podľa toho, ktorý im chutí. A spotreba šalátov odvtedy vzrástla. Čo je dobré, hlavne pre ich zdravie. Častokrát je to jediná zelenina, ktorú žiaci za celý deň skonzumujú.“

Možnosti nakladania s biologickým odpadom v školách

V školách vznikajú rôzne druhy biologického odpadu, ktoré možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: rastlinný odpad a kuchynský odpad.

Rastlinný odpad

Ide výlučne o rastlinné odpady, ako je tráva, lístie, konáre, burina a pod. Zber tohto odpadu je pomerne jednoduchý a možno ho prispôsobiť zvolenému spôsobu nakladania. Rastlinný odpad, ktorý vzniká pri údržbe školských pozemkov, má široké možnosti využitia priamo v škole.

  • Kompostovanie: Zelený odpad sa dá po malých úpravách využiť na kompostovanie na školskom pozemku. Kompostovať možno vo svojpomocne vyrobenom drevenom kompostovisku alebo v plastovom kompostéri.
  • Výstavba vyvýšených záhonov: Pri budovaní školskej záhrady sa oplatí investovať čas do výstavby vyvýšených záhonov, pri ktorých nájde využitie všetok zelený odpad.
  • Nastielanie: Pokrývanie pôdy vhodným upraveným materiálom, ktorý pre ňu vytvára ochrannú vrstvu. Využiť môžeme pokosenú trávu (zvädnutú), lístie, seno, slamu, podrvenú kôru, drevnú štiepku, kartón, vytrhanú burinu (bez semien).

Dôležité je zapájať do týchto aktivít aj žiakov.

Kuchynský odpad

Patria sem šupy z čistenia zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky, vaječné škrupiny, starý chlieb, zvyšky jedla, papierové vrecká znečistené zeleninou, ovocím, maslom, džemom a pod. Tento odpad môže obsahovať aj zvyšky živočíšnych produktov. Nakladanie s kuchynským odpadom zo školskej jedálne je prísnejšie regulované a vyžaduje si dodržiavanie hygienických noriem.

Na zber biologického odpadu v interiéri je najvhodnejšie používanie špeciálnych odvetrávaných nádob. Najlacnejšou alternatívou sú vedierka s vrchnákom bez vetracích otvorov. Nádoby na zber by mali byť umiestnené vo všetkých triedach a učebniach a označené nápisom „Biologický odpad“ s popisom, čo do nádoby patrí a čo nie. Je dôležité udržiavať zberné nádoby v čistote. V praxi sa v triedach a učebniach osvedčilo zaviesť len zber rastlinných zvyškov.

Možnosti spracovania kuchynského odpadu
  • Odovzdanie zmluvnému partnerovi: Najčastejšie, ale pomerne drahé riešenie.
  • Spracovanie v priestoroch školy: V kuchyniach sa začínajú objavovať špeciálne elektrické zariadenia, napríklad kompostér GreenGood, ktoré z biologických odpadov vytvoria stabilizovaný medziprodukt, ktorý sa môže zapracovať do pôdy alebo kompostovať. Tieto zariadenia disponujú nanotechnologickými filtrami a sú schválené ŠVPS SR. Hlavnou výhodou je úspora nákladov na zvoz a zisk hnojiva.
  • Vermikompostovanie: Kompostovanie v špeciálnych uzavretých kompostéroch za využitia násady dážďoviek. Vhodné pre rastlinné biologické odpady (vrátane chleba a pečiva).
  • Kompostovanie v elektrických kompostéroch: Využíva sa v kombinácii s kompostovaním biologických odpadov zo školskej kuchyne. Dokáže spracovať všetok biologický odpad, ktorý vzniká v triedach (vrátane živočíšnych).
  • Využitie biologických odpadov na školskom pozemku: Kompostovanie, výstavba vyvýšených/vysokých záhonov a nastielanie. Je potrebné zabezpečiť, aby sa medzi biologické odpady dostali iba rastlinné zvyšky a aby sa k nim nedostali zvieratá.

Inovatívne riešenia a biomateriály

Slovenská značka Ecompo v spolupráci so spoločnosťou Panara a FCHPT STU v Bratislave vyvíja viac ako desať rokov biomateriály, z ktorých možno odpad zhodnotiť ekologicky. Značka Ecompo sa sústredí na výrobu produktov z biomateriálu NonOilen podľa požiadaviek klienta. Ich výrobky je tak možné nájsť nielen v gastrosektore, ale aj v zubnej ambulancii, v obchode s nosnými inhalátormi či dokonca na školách.

NonOilen je ekologická alternatíva plastu, ktorá je 100 % biodegradovateľná a vytvorená z rastlinnej biomasy. Je ľahký, odolný, vydrží roky používania a nerobia mu problém ani domáce či priemyselné umývačky riadu. Rozklad začne až v biologicky aktívnom prostredí, potrebuje na to vhodné podmienky, ako je drvenie, miešanie, vlhčenie a prítomnosť baktérií, húb a kvasiniek. V rámci projektu cirkulárnych škôl boli biomateriály testované v ZŠ Na Bielenisku v Pezinku a MŠ Kolysočka Prešov. „Na základe výsledkov testovania - úspora času, energie, vody a zvýšenie bezpečnosti - má naša škola záujem o zavedenie riadu z NonOilenu do bežnej prevádzky v školskej jedálni,“ uviedla riaditeľka školy Mgr.

Plytvanie jedlom predstavuje nielen ekonomický problém, ale aj významnú environmentálnu záťaž. Pri rozklade potravín na skládkach vzniká metán, silný skleníkový plyn, ktorý významne prispieva ku klimatickej zmene. Zodpovedným prístupom a vzdelávaním mládeže sa môžeme snažiť o rozumné riešenia v probléme plytvania jedlom. Rozdiel medzi Slovenskom a Fínskom preto nespočíva len v spôsobe výdaja jedla, ale najmä v prístupe k zodpovednosti. Kým slovenský systém sa opiera najmä o normy, fínsky stavia viac na dôvere a vzdelávaní.

tags: #zvysky #jedla #zo #skolskej #jedalne

Populárne príspevky: