Je tesne pred koncom roka a s my s Dominikom sedíme v našej kaviarni pri káve. Bilancujeme rok, hodnotíme ktoré kroky boli správne a ktoré sme naopak mohli urobiť lepšie a efektívnejšie. Rok 2020 bude naším v poradí už ôsmim, v ktorom budeme spoločne ťahať náš projekt Estévéčka, ktorý sme sa rozhodli Vám priblížiť prostredníctvom krátkych príspevkov o tom, ako sme sa k nápadu otvoriť si reštauráciu dostali, aké nástrahy nás počas pôsobenie stretli, ako sme sa s nimi popasovali a mnoho ďalších, verím že aj inšpiratívnych príbehov zo života dvoch gastro – podnikateľov.
Intro – ako vznikla Estévéčka
Estévéčka, ako ju poznáte dnes je výsledkom procesu dlhodobého vývoja. Prvotná myšlienka, ktorú sme tvorili a plánoval ešte za pracovným stolom mojej detskej izby vyzerala úplne inak. Spolu s Dominikom sme chceli začať podnikať, tvoriť a vyrábať niečo, čo bude ľuďom robiť radosť a prinášať úsmev na tvár. Keďže obaja sme vychodili to isté gymnázium a pokračovali sme ekonomickým smerom na vysokej škole, praktické skúsenosti v podnikaní sme nemali. Mali sme len nápad a sen.
Dominik sa v tom čase pôsobil v segmente poisťovníctva a mal celkom slušné portfólio klientov. Výhodou bol fakt, že jeho pracovný čas bol naozaj flexibilný. Ja som pracoval v známom trojpísmenkovom korporáte, kde som sa pravdupovediac nudil, a tiež som mal dostatok voľného času nie len na vymýšľanie, ale aj realizáciu svojich plánoval. Preto sme sa v jeden piatkový novembrový večer rozhodli, po niekoľkých pohárikoch rozhodli, že sen o malej kaviarni v ďalšom roku zrealizujeme. Podali sme si ruky, a ja som ešte v ten večer poslal správu majiteľovi budovy, že máme záujem prenajať si posledný voľný obchodný priestor.
Odpoveď a reakcia nenechala na seba dlho čakať. Nasledujúci pondelok sme mali v mailovej schránke pozvánku na stretnutie týkajúce sa dojednania zmluvných podmienok prenájmu priestoru. Keďže od piatkového večera sme vytriezveli, naša guráž a odhodlanie mali značne iný charakter, ale vzdať sa nášho sna sme sa nechceli.
Obchodné stretnutie dopadlo dobre. Dohodli sme sa na výške nájmu, dátumu od kedy začneme platiť nájom ako aj predbežnému termínu otvorenia. Problém však bol v tom, že stále sme boli len dvaja chlapci bez právnej entity – funkčnej firmy. Prvý krok, ktorý nás čakal bolo založenie spoločnosti. Dnes sa na tento proces pozeráme s úsmevom na tvári ako na banalitu. V tejto dobe sme však boli absolútne stratení, pretože ani jeden z nás nemal s takýmto niečím skúsenosť. Vedeli sme, že existujú firmy, ktoré sa venujú zakladaniu spoločností a kompletnej administratívy. Náš rozpočet bol limitovaný a rozhodli sme sa ísť cestou „na vlastnú päsť“.
O tom, ako tento proces prebiehal, čo všetko sme vybavovali a čo sa dalo spraviť ľahšie Vám napíšem v ďalšom diely nášho príbehu „Osem rokov Estévéčky“.