Už v základnej škole sme sa učili, že človek pre svoje prežitie potrebuje vodu a potravu. Bez vody neprežijeme viac ako tri až štyri dni a bez jedla tri týždne. Tieto naučené fakty však popierajú ľudia, ktorí na sebe aplikujú aj 40-dňové pôsty. V tomto článku sa pozrieme na to, čo sa skutočne deje v tele, keď mu chýba jedlo a voda, a aké sú dôsledky päťdňového pôstu.
Voda: Kľúč k prežitiu
Voda je pre ľudské telo kľúčová - tvorí viac ako 60 % hmotnosti tela a zabezpečuje väčšinu metabolických procesov. Už strata 2 % vody vedie k zníženiu výkonu, bolestiam hlavy a závratom. Telo bez tekutín zvyčajne vydrží len 3 až 5 dní.
Počas dňa ľudské telo vylučuje vodu močením, stolicou, potením a dokonca aj dýchaním. Preto je dôležité tekutiny stále dopĺňať. V náročných podmienkach môže dospelý človek stratiť 1 až 1,5 litra potu za hodinu. Môže sa tak stať vo veľmi horúcom prostredí, počas choroby, keď má človek vysokú teplotu, alebo napríklad pri extrémne fyzicky namáhavom športe. Telo vylučuje viac potu, aby sa ochladzovalo a neprehrialo sa. V týchto prípadoch môže k závažnej, životu ohrozujúcej dehydratácii dôjsť už do niekoľkých hodín.
Ako spoznáme nedostatok vody a dehydratáciu?
Charakteristické príznaky pri nebezpečnej dehydratácii sú smäd, suchá pokožka, únava, závrat, zmätenosť, sucho v ústach, rýchly pulz a zrýchlené dýchanie. Moč je tmavší ako zvyčajne a má silný zápach. Toaletu používate menej často. Začne vás bolieť hlava a vaša nálada sa zmení. Ste podráždený a otrávený. Môžu vás začať bolieť aj kĺby a chrbtica, ktorým chýba lubrikácia vo forme vody. Pri plači nevychádzajú z očí žiadne slzy. Môže vám vyskočiť teplota aj krvný tlak. Pri závažnej dehydratácii zlyhávajú ako prvé obličky. Prestávajú vykonávať svoju činnosť a v tele sa tak začnú rozpútavať toxické procesy.
Faktory ovplyvňujúce dobu prežitia bez vody
Ako dlho človek vydrží bez vody, závisí od mnohých faktorov, ale orientačne sú to zhruba 3 dni. Treba myslieť aj na konkrétne faktory, ktoré ovplyvňujú, koľko dní človek reálne vydrží bez vody:
- Prostredie: Človek vylúči oveľa viac potu, a teda vody v horúcom prostredí alebo keď má vysokú fyzickú záťaž. V takom prípade sa odporúča vypiť aspoň 8 dl vody za hodinu na doplnenie stratených tekutín.
- Vek: Starší ľudia môžu mať problémy s reguláciou teploty tela, a preto je pre nich dôležité piť viac vody než mladší ľudia. Seniori s demenciou sú rizikovou skupinou ohrozenou dehydratáciou, pretože si nemusia pamätať, či pili vodu, a často majú ťažkosti s dostatočným príjmom tekutín. Deti môžu mať podobný problém a zabúdať piť dostatok vody.
- Pohlavie: Ženy vo všeobecnosti potrebujú menej vody než muži. Je to tak kvôli tomu, že ženy majú v tele prirodzene viac tuku ako muži a ten udržiava vodu v organizme. Ženské telo má v tele menej vody (55 %) ako mužské (60 %). Ženy by v priemere mali vypiť 2 litre vody a muži 3 litre denne.
- Zdravie: Ak je váš zdravotný stav zhoršený alebo máte problémy s niektorými orgánmi, hlavne tými filtrujúcimi ako obličky, mali by ste denne vypiť viac vody ako zdravý človek. Takisto ak ste tehotná alebo dojčíte, budete musieť piť oveľa viac vody ako pred tehotenstvom.
- Váha: Vo všeobecnosti platí, čím vyššia váha ľudského tela, tým viac vody bude potrebovať. Obézni ľudia potrebujú denne vypiť viac vody ako ľudia s nižšou váhou. Majú totiž vyššie BMI, kvôli čomu majú väčšie sklony k dehydratácii.
Pôst bez jedla: Ako dlho vydrží telo?
Bez jedla sme schopní prežiť od troch týždňov do 70 dní. Táto otázka je veľmi individuálna a tým pádom aj zložitá. Teoreticky sa doba prežitia bez jedla môže pohybovať od 30 do 40 dní, ak má človek dostatok tekutín. Príkladom je známa hladovka írskeho väzňa Bobbyho Sandsa v roku 1981 - vydržal 66 dní bez jedla, mal však prístup k vode.
V momente, keď prídeme o základné živiny, telo prechádza do úsporného režimu - podobne ako telefón, keď mu dochádza batéria. Tento stav je pre orgány veľmi náročný. To, ako dlho vydržíme hladovať, závisí aj na tom, či máme prísun vody a koľko máme telesného tuku.
Čo sa deje s telom pri hladovaní?
Dôležité je vysvetliť si, čo sa deje s naším telom, ak prestaneme jesť:
- Prvých 6 hodín: Šesť hodín po poslednom jedle je v tele všetko v poriadku. Organizmus spracúva potraviny a čerpá z nich glykogén, ktorý premieňa energiu na glukózu. Tú ďalej využívajú naše bunky ako palivo.
- Po 6 hodinách - 72 hodinách (ketóza): Po šiestich hodinách ale naše telo tento zdroj energie vyčerpá, čo vedie k vyššej podráždenosti. Vtedy telo vstupuje do tzv. ketózy. Pretože v tele ostalo málo glukózy, energiu počas ketózy začneme čerpať z tukov. Tie organizmus premieňa na mastné kyseliny, ktoré ale náš mozog nevie na svoju činnosť dostatočne využiť.
- Po 72 hodinách (bielkoviny a svaly): Po troch dňoch, teda po 72 hodinách bez jedla, začneme trpieť nedostatkom energie a naša nálada sa rapídne zhorší. Naviac náš mozog vydá telu pokyn, aby začalo spracúvať bielkoviny, ktoré sa v našom organizme nachádzajú. Pre fungovanie mozgu je to pozitívna správa, pre naše telo ale nie je. V podstate týmto spôsobom požiera samé seba a začína od svalov, kde sa proteín nachádza. V tomto čase sa u žien môže narušiť menštruačný cyklus, keďže telo sa bude snažiť čo najviac šetriť energiu.
- Kritická fáza: V ostatných prípadoch bude telo naďalej snažiť vyrobiť a spotrebovať energiu zo zvyškov glukózy, svalov a tkanív. V tejto fáze už nastáva smrť, najčastejšie infarktom, z dôvodu poškodenia srdcových svalov a tkanív (aj odtiaľ sa telo snaží čerpať energiu).
Päť dní bez jedla, len s vodou: Nové zistenia
Päť dní bez jedla, len s vodou. Znie to drasticky, no vedci odhalili fascinujúce účinky takéhoto intenzívneho pôstu na ľudské telo a myseľ. Ich výsledky priniesli očakávané zistenia, prekvapivé odhalenia aj znepokojujúce fakty.
Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tie odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Dlhodobým hladovaním ale človek riskuje jeho značné poškodenie.
Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou. Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov).
„Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy. U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody."
Lekári vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa deti, dospievajúci, tehotné ženy či ľudia s cukrovkou alebo poruchami príjmu potravy prerušovaného pôstu nezúčastňovali.
Metabolické a psychologické zmeny počas 5-dňového pôstu
Tvoje telo podstupuje počas päťdňového vodného pôstu dramatickú metabolickú transformáciu. Štúdia so 42 zdravými ženami vo veku 40 - 60 rokov ukázala, že účastníčky stratili priemerne 4,25 kg (4,8 % telesnej hmotnosti) za toto krátke obdobie. Ich obvod pása sa zmenšil o výrazných 6,6 cm. Väčšina tohto úbytku však nepochádzala z tuku. Tuková hmota klesla len o 1,07 kg (3,7 %), zatiaľ čo svalová hmota a ostatné netukové tkanivá sa zmenšili o 3,18 kg (5,4 %). Krvné testy odhalili dramatický pokles hladín glukózy, inzulínu a leptínu (hormón sýtosti), kým hladiny ketónov - alternatívneho paliva z tuku - stúpli päťnásobne. Bazálny energetický výdaj - množstvo kalórií, ktoré spáliš v pokoji - klesne o 2,5 %. Tvoj organizmus zvyšuje efektívnosť a šetrí energiu v reakcii na nedostatok potravy.
Päťdňový pôst výrazne zlepšuje náladu. Účastníčky hlásili zvýšenú energiu a znížené napätie. Ketóny pravdepodobne prispievajú k tomuto efektu svojimi neurotrofickými účinkami, ktoré podporujú zdravie mozgu. Vedci predpokladali zvýšenie hladín BDNF (mozgový neurotrofický faktor), proteínu podporujúceho neuroplasticitu, kogníciu a reguláciu nálady. Štúdia priniesla ďalšie prekvapenie - zvýšenie zápalových markerov. Tento nález protirečí bežnému presvedčeniu, že pôst znižuje zápal. Hladiny irisínu - proteínu produkovaného svalmi, spojeného so zdravím srdca - výrazne klesli, čo signalizuje potenciálne metabolické nevýhody dlhšieho hladovania.
Osobnosť a výsledky pôstu
Výskum odhalil fascinujúce spojenie medzi psychologickými vlastnosťami a telesnými zmenami. Ženy s vyššou emocionálnou inteligenciou a nižšou impulzívnosťou stratili viac tuku počas pôstu. Naopak, vyššia neurotickosť a napätie súviseli s väčším úbytkom svalovej hmoty. Tvoj psychologický profil teda môže ovplyvniť reakciu tvojho tela na extrémne hladovanie. Emocionálne vyrovnanejší a menej impulzívni ľudia pravdepodobne dosiahnu lepšie metabolické výsledky. Vyššia hladina adiponektínu (hormón z tukového tkaniva) pred pôstom predpovedala väčšiu stratu tuku a menšiu stratu svalovej hmoty. Tento fakt podčiarkuje komplexný vzťah medzi hormonálnymi faktormi a zmenami telesného zloženia počas hladovania.
Vodný pôst: Benefity a riziká
Pojem „intermittent fasting“ alebo prerušovaný pôst ste už určite počuli. Ale poznáte aj jeho intenzívnejšieho príbuzného, vodný pôst? Vodný pôst je druh pôstu, s ktorým sa jedinec vzdáva všetkého jedla a pitia okrem vody na 1 až 3 dni. Táto metóda sa praktizuje zo zdravotných, náboženských a rituálnych, prípadne chudnúcich dôvodov. Hoci môže mať vodný pôst určité zdravotné prínosy, existujú aj jeho výrazné riziká, ktoré nie je radno ignorovať.
Možné benefity vodného pôstu
- Spomalenie starnutia: Pôsty znižujú aktivitu tzv. proteínového komplexu mTORC1, nevyhnutného pre rast a regeneráciu svalovej hmoty. Vďaka tomu skutočne spomaľujú starnutie a podporujú dlhovekosť.
- Stimulácia autofágie: Ide o proces spustený pôstom, ktorý pomáha vášmu telu recyklovať staré a nepoužívané časti buniek. Je prirodzený a nevyhnutný aj pre zdravý organizmus, vo zvýšenej miere k nemu dochádza napríklad v spánku a môže mať určité terapeutické výhody pre ľudí s rakovinou a Alzheimerovou chorobou.
- Regulácia hladiny leptínu: Pôst môže pomôcť regulovať hladinu leptínu, hormónu, ktorý riadi vašu plnosť. Leptínová rezistencia zabraňuje, aby ste sa cítili spokojní s tým, čo a koľko jete.
- Regulácia hladiny cholesterolu: Pôst môže zvýšiť váš cholesterol s vysokou hustotou lipoproteínov (HDL) a zároveň znížiť hladinu triglyceridov.
- Lepšia funkcia pečene: Pomocou vodného pôstu môžete pomôcť svojmu telu redukovať uložený tuk, vrátane toho, ktorý sa hromadí na vašej pečeni a bráni jej normálnej funkcii.
Hroziace riziká vodného pôstu
- Dehydratácia a nerovnováha elektrolytov: Nepitie dostatočného množstva vody (musíte myslieť aj na tú, ktorú obyčajne prijímate zo stravy) môže počas vodného pôstu viesť ku komplikáciám, ako sú bolesti hlavy, svalové kŕče, sucho v ústach, únava a závraty.
- Nedostatok živín: Jeden pôst o vode vám nemusí spôsobiť žiadny vážny nedostatok živín, pokiaľ ho ale praktizujete pravidelne, môžu vám chýbať nielen kalórie a makroživiny, ale aj vitamíny či minerálne látky, čo môže mať negatívny vplyv na váš zdravotný stav.
- Rýchle chudnutie a následný jojo efekt: Vodné pôsty môžu viesť k nadmernej strate hmotnosti. Rapídne chudnutie môže spôsobiť stratu svalov, a tým znížiť rýchlosť metabolizmu. Po návrate k svojim pravidelným stravovacím návykom je tak ľahšie znovu získať alebo prekonať hmotnosť, ktorú ste vážili pred samotným pôstom.
- Ortostatická hypotenzia: Toto slovné spojenie znamená nízky krvný tlak po rýchlom postavení sa či naopak sadnutí si.
- Opuchy a zápaly: Pôst zvyšuje množstvo kyseliny močovej v krvi, čo môže viesť k častým a bolestivým opuchom a zápalu kĺbov.
- Komplikácie cukrovky: V niektorých prípadoch môže mať pôst za následok nebezpečne nízku hladinu cukru v krvi.
- Propagácia nevhodného stravovania: Ľudia, ktorí trpeli alebo stále trpia poruchou stravovania, môžu zistiť, že pôst podporuje neprimerané stravovacie návyky.
tags: #5 #dni #bez #vody #a #jedla