Stravovanie v materských školách má zásadný vplyv na zdravý rast a vývoj detí. Kvalita a zloženie stravy v materskej škole sú preto mimoriadne dôležité, pretože škôlka predstavuje pre dieťa prvý celodenný kontakt so stravou, ktorú nezabezpečuje priamo rodič. Správna výživa v tomto veku má zásadný vplyv na zdravý rast a vývoj dieťaťa. Na Slovensku sa stravovanie v materských školách a iných školských zariadeniach riadi prísnymi hygienickými normami a predpismi, ktorých cieľom je zabezpečiť zdravú a bezpečnú výživu detí.
Podľa nutričnej vedkyne Ivany Kachútovej správne stravovanie prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí a kože. Taktiež predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciami, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy. Anetta Vaculíková, riaditeľka programu Skutočne zdravá škola, podotýka, že menšie deti doma konzumujú len raňajky a večeru, pričom až 65 percent denného energetického príjmu im zabezpečuje škôlka. Stravovanie a kvalita stravy v materských školách je aktuálnou a dôležitou témou pre rodičov, ktorí zvažujú umiestnenie svojho dieťaťa do predškolského zariadenia.
Legislatívny Rámec Školského Stravovania
Školské stravovanie sa riadi základnými predpismi, ktoré sú obsiahnuté v Školskom zákone č. 245/2008 Z. z. a vo Vyhláške o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1. januára 2006 platí na území Európskych spoločenstiev nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sú súčasťou tzv. hygienického balíčka.
- Školský zákon č. 245/2008 Z. z.: Základný právny predpis, ktorý upravuje výchovu a vzdelávanie v školách a školských zariadeniach, vrátane stravovania.
- Vyhláška o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z.: Ustanovuje spôsob organizácie a prevádzky zariadení školského stravovania, určovanie počtov zamestnancov, kontrolu kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch. Táto vyhláška zabezpečuje najmä zdravú výživu detí a žiakov, diétne stravovanie, stravovanie počas výchovno-vzdelávacích a športových aktivít, celospoločenské programy podpory zdravia, stravovanie zamestnancov a bývalých zamestnancov škôl.
- Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia: Upravuje povinnosti v oblasti ochrany zdravia, vrátane hygienických požiadaviek na stravovacie služby. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ zariadenia školského stravovania je zodpovedný za kvalitu pripravovanej a podávanej stravy a v konečnom dôsledku za ochranu zdravia stravovaných detí.
- Vyhláška č. 533/2007 Z. z. o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania: Stanovuje hygienické požiadavky na zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby, vrátane školských jedální.
- Potravinový kódex Slovenskej republiky: Obsahuje pravidlá správnej hygienickej a výrobnej praxe.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín: Záväzný právny akt Európskej únie, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre hygienu potravín.
Organizácia a Zásady Stravovania v Materských Školách
V materských školách sa zabezpečuje stravovanie deťom počas ich pobytu v zariadení. Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. má dieťa v materskej škole právo na:
- Desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
- Desiatu alebo olovrant a obed, ak navštevuje materskú školu s poldennou výchovou a vzdelávaním.
- Hlavné jedlo a doplnkové jedlo okrem druhej večere, ak navštevuje materskú školu s týždennou alebo nepretržitou výchovou a vzdelávaním.
Režim stravovania v zariadení pre deti a mládež sa organizuje tak, aby zodpovedal veku, zdravotnému stavu a fyzickej záťaži detí a žiakov. Časový odstup medzi jednotlivými jedlami má byť najviac tri hodiny. Pitný režim detí a žiakov sa počas celého pobytu v zariadení zabezpečuje podávaním pitnej vody alebo výživovo hodnotných nápojov hygienicky vyhovujúcim spôsobom.
Výroba jedál v školskej jedálni sa uskutočňuje podľa materiálno-spotrebných noriem pre školské stravovanie a receptúr, odporúčaných výživových dávok podľa vekových kategórií stravníkov, zásad na zostavovanie jedálnych lístkov a hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe.
Zásady pre Zostavovanie Jedálnych Lístkov
Jedálny lístok v školskej jedálni musí spĺňať určité zásady, aby bola zabezpečená pestrosť a vyváženosť stravy. Medzi tieto zásady patrí:
- Pestrosť a vyváženosť: Jedálny lístok by mal obsahovať rôzne druhy potravín, aby bola zabezpečená vyvážená strava s dostatočným množstvom živín.
- Sezónnosť: Uprednostňujú sa sezónne potraviny, ktoré sú čerstvé a majú vysokú nutričnú hodnotu.
- Obmedzenie nezdravých potravín: Do jedálneho lístka sa zaraďujú obmedzene údeniny, nadmerne slané ryby a rybie výrobky, priemyselne vyrábané majonézy (pre deti mladšie ako 14 rokov) a vyprážané jedlá (pre deti v materských školách).
- Používanie kvalitných surovín: Pri príprave jedál sa používajú kvalitné suroviny, ako sú mäso jatočných zvierat, hydina a ryby.
- Striedanie technologických postupov: Pri výrobe jedál sa striedajú technologické postupy, najmä varenie, dusenie, zapekanie, a striedajú sa jedlá sýte a ľahko stráviteľné s rôznorodosťou chutí a podľa sezónnosti.
Hoci prvé zmeny legislatívy smerom k zdravšej ponuke boli zavedené už v roku 2015, nevyškrtli sa všetky menej zdravé recepty, zavedené ešte v 60. rokoch. Autori zmien priznávajú, že zostalo 134 receptov, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na zdravie, no majú byť podávané najviac štyri razy do mesiaca. Zostali aj polotovary, ako napríklad palacinky a pirohy, ktorých príprava z čerstvých surovín je časovo náročná. V škôlkach sa niekedy objavujú aj párky, šunka a vyprážané jedlá, ktorých podávanie malým deťom zakázala už vyhláška z roku 2009. Ministerstvo potvrdzuje, že v škôlkach musia byť tieto suroviny vynechané a škvarky v bryndzových haluškách nahradené maslom.
Kľúčová úloha ovocia a zeleniny v materských školách
Nové normy kladú dôraz na dennú konzumáciu ovocia a zeleniny. Ovocie a zelenina by mali byť súčasťou každodenného jedálnička detí v materských školách. Zaraďovanie ovocia do stravy detí v predškolskom veku má množstvo benefitov. Ovocie je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov, vlákniny a antioxidantov, ktoré sú nevyhnutné pre správny rast a vývoj detského organizmu. Ovocie a zelenina by mali byť školákom podávané každý deň, trikrát do týždňa by mali mať surovú zeleninu v podobe šalátu alebo prílohy. Zdravý cukor je v ovocí.
Výhody konzumácie ovocia:
- Podpora imunitného systému: Vitamín C a ďalšie antioxidanty v ovocí posilňujú imunitný systém a pomáhajú chrániť deti pred infekciami a chorobami.
- Zdravý rast a vývoj: Vitamíny a minerály, ako napríklad vitamín A, draslík a horčík, sú dôležité pre zdravý rast kostí, zubov a tkanív.
- Prevencia obezity: Ovocie je prirodzene sladké, ale má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny, čo pomáha deťom cítiť sa sýtejšie a predchádzať prejedaniu.
- Podpora trávenia: Vláknina v ovocí podporuje zdravé trávenie a predchádza zápche.
- Hydratácia: Ovocie obsahuje vysoký podiel vody, čo pomáha udržiavať deti hydratované, najmä počas horúcich dní.
Ako zabezpečiť dostatočný príjem ovocia v materskej škole:
Ovocie a zelenina sa podávajú denne, pričom sa uprednostňuje čerstvá zelenina s prídavkami cibule, pažítky, petržlenovej vňate, jogurtu a najmä citrónovej šťavy s pridaním olivového oleja bez tepelnej úpravy. Ovocie a zeleninu sa odporúča konzumovať v piatich porciách denne, najmä v čerstvom stave. Výživová hodnota zeleniny sa však neznižuje ani dusením, varením, či restovaním. Pred každodennou konzumáciou nesmieme zabúdať na dôkladné umývanie ovocia a zeleniny.
- Ponuka rôznych druhov ovocia: Deťom by sa mali ponúkať rôzne druhy ovocia, aby si mohli vybrať to, čo im najviac chutí. Je dôležité striedať sezónne ovocie a ponúkať aj menej tradičné druhy.
- Ovocie ako súčasť desiaty a olovrantu: Ovocie by malo byť súčasťou desiaty a olovrantu. Môže byť podávané samostatne, nakrájané na kúsky, alebo ako súčasť ovocných šalátov, smoothie a jogurtov.
- Ovocie ako súčasť obeda: Ovocie môže byť podávané aj ako dezert po obede.
- Atraktívne servírovanie: Ovocie by malo byť servírované atraktívne, aby deti zaujalo. Môže byť nakrájané na zábavné tvary alebo napichané na špajdle.
- Vzdelávanie o ovocí: Deti by mali byť vzdelávané o výhodách konzumácie ovocia a o tom, ako ovocie prispieva k ich zdraviu.
- Spolupráca s rodičmi: Materská škola by mala spolupracovať s rodičmi a informovať ich o tom, aké ovocie sa deťom podáva a ako môžu aj doma podporovať konzumáciu ovocia.
Kto sa zaujíma o zásady zdravého stravovania detí, vie, že všetci odborníci na výživu sa zhodujú na štyroch až piatich porciách ovocia a zeleniny denne. Odporúčajú ich aj pediatri pri prechode na tuhú stravu a zavádzaní prvých príkrmov. A odporúča ich aj Svetová zdravotnícka organizácia, podľa ktorej je ideálne denne skonzumovať spolu cca 400 g ovocia a zeleniny. Podávajte dieťaťu celé, očistené ovocie, alebo nakrájané na kúsky (najlepšie jeden druh), každý deň a v primeranom množstve.
Od roku 2009 až do súčasnosti sú slovenské základné a materské školy zapojené do projektu „Školské ovocie - Ovocie a zelenina do škôl“. Dotovaný predaj v materských a základných školách, vrátane špeciálnych, vyplýva z Nariadenia vlády SR č. 341/2009 o poskytovaní pomoci na podporu spotreby ovocia a zeleniny pre deti v materských školách a pre žiakov v základných školách z 19. augusta 2009. Takmer tri štvrtiny ceny dodávaného ovocia a zeleniny do slovenských škôl hradí Európska únia.
Frekvencia zaradenia potravín podľa noriem
Nižšie je uvedený prehľad odporúčaných frekvencií zaradenia rôznych druhov jedál do jedálneho lístka:
| Potravina | Frekvencia zaradenia (jedno/celodenná prevádzka) |
|---|---|
| Mäsové jedlá | 2-4x týždenne |
| Jedlá so zníženou dávkou mäsa | 1-3x týždenne |
| Múčne a zeleninové jedlá | 2-3x týždenne |
| Prívarky | 2x mesačne |
| Múčne prílohy (knedľa, halušky, cestoviny) | 1-4x týždenne |
| Zemiaky | 2-6x týždenne |
| Ryby | 1-2x týždenne |
| Obilniny (krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica) | 1x týždenne |
| Strukoviny | 1-2x týždenne (polievky, prívarky, šaláty) |
| Múčniky (z ovocia, tvarohu, mlieka) | 1-2x týždenne |
Odporúčania pre zdravé stravovanie a obmedzené potraviny
Materiálno-spotrebné normy a receptúry pre diétny stravovací systém v školskom stravovaní boli vydané v roku 2008 a sú aplikovateľné pre deti, ktorých zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie. Ciele revízie noriem zahŕňajú zabezpečenie energeticky a nutrične vyvážených pokrmov a nápojov bez pridaného cukru, obmedzenie vyprážaných jedál a údenín, používanie celozrnných výrobkov a pečiva, obmedzenie polotovarov a instantných prípravkov s obsahom umelých látok a konzervantov, a zvýšenie množstva kvalitnej, čerstvej, sezónnej zeleniny a ovocia od regionálnych pestovateľov. Novinkou je aj možnosť zvýšiť objem zeleniny v jedle o 40 percent oproti receptu. Napríklad omáčky už nemusia byť zahusťované zápražkou, ale rozmixovanou zeleninou.
Pre dostatok bielkovín nie je dôvod zvyšovať príjem mäsa, pri päťdňovej prevádzke sa odporúča zaraďovať mäso maximálne trikrát do týždňa. Kvalitné bielkoviny sa dajú čerpať aj z mliečnych produktov, rýb a vajíčok, rastlinné bielkoviny zo zeleniny a strukovín. Vhodné druhy mäsa pre deti sú teľacie, králičie, jahňacie, kuracie a morčacie mäso, ktoré obsahujú cenné prvky vyváženej stravy a spĺňajú špeciálne potreby rastu. Dôležité sú pre deti polievky - strukovinové, hŕstkové, krémové zeleninové, mäsové vývary, do ktorých pridávame krúpy, pohánku, vajíčka a najlepšie bez múkovej zápražky. Základom úspechu je minimalizovať využitie umelo konzervovaných a stabilizovaných potravín a používať jednodruhové koreniny a zelené bylinky. Pokrmy pripravované vyprážaním, údené mäsá, mäkké mäsové výrobky s nízkym obsahom mäsa, údenárske výrobky s vysokým obsahom tukov a soli (slanina) nie sú vhodné pre deti.
Z hľadiska výživového a epidemiologického rizika sa v zariadeniach školského stravovania nepoužívajú mleté a sekané mäsá vrátane mletých rýb z distribučnej siete, nedostatočne tepelne spracované mäsá, zabíjačková kaša, tlačenka, surové mäsá typu biftek, všetky výrobky s aspikom a rôsolom, tepelne nespracované vajcia a tepelne nedostatočne spracované vajcia. Rovnako sú zakázané huby okrem húb získaných z distribučnej siete, pečeňový syr, pečeňovky, čajovky, maslovky a podobne, vnútornosti okrem bravčovej, teľacej, hydinovej pečene a sŕdc, nadmerne slané ryby a rybie výrobky, a tepelne neošetrené mlieko a výrobky z tepelne neošetreného mlieka.
Výzvy a Riešenia v praxi
Súčasný stav stravovania v materských školách niekedy vyvoláva diskusie medzi rodičmi. Na jedálnych lístkoch sa niekedy objavujú jedlá, ktoré boli bežné pred desiatkami rokov, keď nebolo dostatok informácií o zdravom stravovaní. V minulosti sa rodičia, ktorí sa snažili ovplyvniť ponuku jedální, stretávali s argumentom, že "nemôžeme, lebo nám ruky zväzujú normy". Školy mali obmedzené možnosti pri výbere jedál.
Rodičia často poukazujú na malé porcie v škôlkach. "Deti dostávajú na tanier naozaj strašne málo a neexistuje aby toto bola norma," znie jeden z názorov. Niektoré deti, aj keď v škôlke všetko zjedia, sú po príchode domov hladné. Vedúce jedální potvrdzujú, že kuchárky môžu variť iba podľa noriem a nemôžu dať viac, aj keď by chceli. "Kucharky môžu variť iba podľa noriem, jednoducho keď je pre skolkarov vymyslím 2kg mäsa na 30 deti tak ani keby ako chceli nemôžu dat viac...lebo norma, a musia to deťom podeliť." Je dôležité si uvedomiť, že napriek tomu sa v jedálňach často vyhadzuje veľké množstvo jedla, pretože deťom nechutí. "Možno keby ste videli koľko jedla sa vyhadzuje, lebo naozaj z 20.deti.15 povie ze je to fuj."
Dnes som riešila túto situáciu u nás v škôlke aj s jedálňou a musím povedať, že mám z toho naozaj dobrý pocit. Opäť sa mi potvrdilo, že je dôležité, ak vznikne problém, spolu komunikovať, slušne, ale otvorene. Nadobudla som dojem, že naozaj hoci sa so stravou v škôlkach nedajú robiť zázraky a normy sú normy, všetci majú záujem, aby malo dieťa všetko, čo potrebuje a je neprípustné, aby bolo hladné. Ak nemáte dobrý pocit z toho, ako sa stravujú vaše deti a bývajú hladné, fakt povzbudzujem vás, slušným tónom a otvorenou komunikáciou sa dá vyriešiť problém takmer vždy.
Ďalším problémom, ktorý sa občas vyskytuje, je podávanie alergénov. Rodičia detí s alergiami upozorňujú na nedostatočné zaznamenávanie informácií o alergiách. "Najviac ma vedeli nasr..t, keď dávali koliesko paradajky, moj je alergický na paradajky a neboli schopní si to za 3,5 roka zapamätať. Takže vždy, keď bola paradajka, bol hladný." Ak zariadenie školského stravovania nezabezpečuje požadovaný druh diéty, umožní sa dieťaťu alebo žiakovi osobitný spôsob stravovania formou individuálnej donášky stravy, ak zákonný zástupca dieťaťa predloží doklad lekára-pediatra alebo špecialistu s uvedením diagnózy.
Dôležitosť vlákniny a mliečnych výrobkov
Sacharidy sú dôležitým zdrojom energie. Mimoriadne dôležitá je vláknina, ktorá v správnej miere pôsobí ako prevencia pred mnohými ochoreniami a je tiež zdrojom energie. U malých detí od 3 do 6 rokov je dôležité sledovať príjem vlákniny a neprekračovať 14 g/deň. Pri zvýšenom príjme môže vláknina u malých detí pôsobiť ako antinutrient, čo znamená, že sa do tela nedostanú v potrebnom množstve látky ako vápnik, horčík, železo a zinok. Vláknina, to nie sú len obilniny, ovocie, ale napríklad aj batáty, zemiaky a múky z hľúz, ktoré vyživujú a upravujú mikroflóru čreva. Dôležité je spojiť s týmito potravinami kvalitné nerafinované tuky, ako je olivový olej alebo iné panenské rastlinné oleje.
Mlieko je komplexná plnohodnotná potravina, poskytujúca energiu, omega 6 a 3 mastné kyseliny, bielkoviny, vitamíny, minerály a stopové prvky. Mliečne výrobky, kravské, ovčie, kozie sú v strave detí veľmi dôležité. Najvhodnejšie sú kyslomliečne výrobky, fermentované výrobky s obsahom probiotík. Ak nemáte nič proti konzumácii mlieka, zvoľte neochutenú formu alebo uprednostnite jogurty, prostredníctvom ktorých sa do detského organizmu dostanú prospešné probiotické kultúry.
tags: #aka #je #norma #na #ovocie #v