„Mám dostatok materského mlieka?“ Táto otázka trápi mnohé čerstvé mamičky. Ak je dieťa zdravé a dobre prospieva, pravdepodobne sa vám darí skvelo. Ak však máte obavy, vyhľadajte pomoc čo najskôr, aby ste si overili, že je všetko v poriadku a získali sebadôveru. Materské mlieko je pre dieťa nenahraditeľné a prináša mnoho zdravotných benefitov pre matku aj dieťa.
Prečo je dojčenie dôležité?
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné.
Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.
Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi. Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.

Ako funguje tvorba mlieka?
Laktácia, teda vylučovanie mlieka, je biologicky prirodzená funkcia tela a prebieha na základe určitých zákonitostí. Pokiaľ sa tieto zákonitosti nedodržiavajú, môže mať mamička problém s nedostatočnou tvorbou mlieka, prípadne sa môžu objaviť ďalšie komplikácie, ako napríklad bolesť pri dojčení, vznik ragád a podobne.
Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum. V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka). Po kolostre sa u maminy začne tvoriť takzvané zrelé mlieko. Obsahuje bielkoviny, tuky a sacharidy, prebiotiká, polynenasýtené mastné kyseliny, vitamíny, enzýmy, minerály, hormóny, obranné látky a podobne.
Hneď, ako je zahájená tvorba materského mlieka, sú to v skutočnosti prsia, ktoré ho „vyrábajú“ podľa princípov „ponuky a dopytu“. Frekvencia dojčenia je tiež jedným z faktorov, ktoré množstvo mlieka ovplyvňuje. Čím častejšie a účinnejšie sa dieťa dojčí, tým viac mlieka budú vaše prsia produkovať.

Hlavné faktory ovplyvňujúce laktáciu:
- Bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu.
- Možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka.
- Dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka).
- Časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.
Známky nedostatočného príjmu mlieka a kedy vyhľadať pomoc
Nízka zásoba mlieka je pomerne vzácny jav, ale dieťa sa môže počas prvých týždňov s dojčením stretávať z iných dôvodov. Je dôležité sledovať príznaky, ktoré naznačujú, že dieťa neprijíma dostatok mlieka:
- Dieťa nepriberá na váhe: Novorodenec môže v prvých dňoch stratiť 5 až 7 % pôrodnej hmotnosti, ale potom by mal pribrať aspoň 20 až 30 g denne a do 10. až 14. dňa by mal dosiahnuť pôrodnú váhu.
- Nedostatočne pomočené a pokakané plienky: Denný počet pomočených a pokakaných plienok je dobrým ukazovateľom.
- Dehydratácia: Ak má dieťa tmavý moč, sucho v ústach, žltačku (zožltnutie kože alebo očí) alebo je letargické a nemá hlad, môže byť dehydrované. Horúčka, hnačka a zvracanie alebo prehriatie môžu u dojčaťa spôsobiť dehydratáciu.
Novorodenci sa obvykle kŕmia veľmi často - asi 10 až 12 krát denne alebo každé dve hodiny - to však nie je známkou toho, že nemáte dosť mlieka. Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode.
Situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
- Bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované).
- Bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom.
- Bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní.
- Bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa.
- Bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň.
- Bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne.
- Bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník.
- Dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné.
- Veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce.
- Paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsníky však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch.
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Kedy sa obávate zbytočne:
Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer.
Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav. Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky.
Ako podporiť tvorbu mlieka
Na to, aby bola podpora dojčenia účinná, potrebujeme najskôr pochopiť jednotlivé súvislosti, ktoré na jeho priebeh vplývajú.

Tipy na zvýšenie tvorby mlieka:
- Prikladať, prikladať, prikladať: Čím viac bábätko prikladáte, čím viac pije a prsníky vyprázdňuje, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Môžete aj vymeniť strany a v rámci jedného dojčenia ponúknuť oba prsníky.
- Pravidelné odsávanie: Pokúste sa odčerpávať mlieko (dojčením aj odsávaním) 8 až 12 krát denne, vrátane jedného nočného dojčenia alebo odsávania, pretože vtedy sú hladiny prolaktínu produkujúceho mlieko najvyššie. Čím častejšie sa prsník vyprázdňuje, tým lepšie. Po dvoch alebo troch dňoch pravidelného odsávania by ste mali vidieť výrazné zvýšenie v množstve vyprodukovaného mlieka.
- Technika „hands-on pumping“: Počas odsávania stlačte na niekoľko sekúnd prsník palcom a prstami. Bolo preukázané, že táto technika zvyšuje množstvo mlieka, ktoré matky počas odsávania získajú.
- Dvojfázová elektrická odsávačka: Pokiaľ potrebujete podporiť tvorbu mlieka počas prvých piatich dní po pôrode, môžete použiť dvojfázovú elektrickú odsávačku s iniciačnou technológiou, ako je typ Medela Symphony.
- Tekutiny: Dodržujte normálny pitný režim a počas dňa vypite cca 2 litre tekutín. Medzi vhodné tekutiny patrí predovšetkým čistá voda, nesladené minerálne vody, čaje a ovocné šťavy.
- Bylinky na podporu tvorby mlieka: Niektoré mamy tvrdia, že im na tvorbu mlieka pomohli prírodné hroznové mušty alebo čaje. Tradične sa používa senovka grécka (Trigonella foenum-graecum) a benedikt lekársky (Cnicus benedictus). Nemali by sa však používať preventívne ani ľahkovážne.
Dôležité upozornenie: Niektoré bylinné čaje môžu, naopak, tvorbu mlieka zastaviť. - Správna technika dojčenia: Pokiaľ máte dostatok mlieka, ale nedojčíte správne, môžete mať pocit, že máte mlieka málo, respektíve, že dieťatko nedostáva toľko, koľko potrebuje. Správna technika prisatia spočíva v tom, že dieťatko uchopí ústočkami bradavku a čo najväčšiu časť prsného dvorca. Overiť účinnosť techniky dojčenia si potom môžete pomocou takzvanej „pauzy v brade“, ktorá značí, že dieťatko prehĺta mliečko.
- Strava a doplnky výživy: Strava dojčiacej maminy by preto mala byť plná živín a vyvážená. Veľkou pomocou vám môžu byť aj špeciálne doplnky stravy pre dojčiace mamičky, ktoré obsahujú látky podporujúce zdravie a laktáciu. V týchto výživových doplnkoch nájdete hlavne vitamín D, jód, železo, horčík, kyselinu listovú či omega-3 mastné kyseliny.
Relaktácia - obnova dojčenia po pauze
Dá sa opätovne rozbehnúť dojčenie po nejakej pauze? Ak napríklad mamička nedojčila týždeň, dva alebo aj dlhšie, mesiac či dokonca pár mesiacov? Odpoveď možno mnohých prekvapí, ale možné to naozaj je. Tento jav sa nazýva relaktácia.
Relaktácia znamená obnovenie laktácie kedykoľvek po tom, čo bola zastavená produkcia mlieka. Indukčnou alebo adoptívnou laktáciou sa rozumie proces produkcie mlieka ženou, ktorá nikdy nebola tehotná a nedojčila. Hoci to nie je jednoduché, dá sa to. Žena, ktorá už dojčila a chce dojčenie obnoviť, to má zvyčajne v tomto smere jednoduchšie.
Faktory ovplyvňujúce úspešnosť relaktácie:
- Silná motivácia matky: Je nesmierne dôležité, aby mala žena silnú motiváciu. Ak žena nie je silno motivovaná dojčiť, bude pre ňu náročné obnoviť laktáciu.
- Podpora laktačnej poradkyne: Pri opätovnom rozbehnutí dojčenia po určitom čase je dobré mať adekvátnu pomoc, ktorú vám môže najlepšie poskytnúť laktačná poradkyňa. Dá vám praktické rady a tipy, čo robiť, čomu sa vyhnúť a podobne.
- Zdravotný stav matky a mliečnych žliaz: Celkový zdravotný stav, ako aj zdravotný stav mliečnych žliaz, je dôležitý.
- Postoj ženy k dojčeniu a predchádzajúce skúsenosti: Hrajú veľmi dôležitú úlohu.
- Dĺžka „laktačnej prestávky“: Čím je prestávka dlhšia, tým sú menšie šance na úspech. Čím je bábätko menšie a „laktačná prestávka“ kratšia, tým môže byť proces relaktácie jednoduchší.
- Podpora okolia: Podpora okolia a rozhodnutí môže mať veľmi pozitívny vplyv na ženu počas procesu relaktácie.

Tipy na relaktáciu:
- Myslite na dojčenie: Zapojte svoju predstavivosť a myseľ, nalaďte sa na dojčenie. Snažte sa preto čo najviac si predstavovať do posledného detailu, ako opäť dojčíte svoje dieťatko. Pri takýchto predstavách dochádza k vyplavovaniu tých správnych hormónov, ktoré vám pomôžu opäť spustiť tvorbu mlieka.
- Satie na prsníku: Najlepším stimulátorom tvorby mlieka je satie dieťatka na prsníku. Ak chcete opäť dojčiť, mali by ste sa vyhnúť kŕmeniu bábätka z fľaše. V tomto smere je dobrou voľbou dokrmovanie cievkou popri dojčení (takzvaná laktačná pomôcka). To znamená, že bábätko je prisaté na prsníku a kým z neho nedostáva žiadne alebo len málo materského mlieka, to je dodávané prostredníctvom tenkej cievky, ktorá je vložená do úst dieťatka.
- Časté prikladanie bábätka k prsníku: Najlepšie každú hodinu alebo dve. Nočné dojčenie efektívnejšie ovplyvňuje produkciu prolaktínu, preto sa odporúča častejšie prikladanie k prsníku v noci.
- Spánok s dieťaťom: Je ďalšou vhodnou metódou.
- Odsávanie mlieka: Ak nie je časté prikladanie bábätka možné, alebo nesaje efektívne, najlepšou metódou je odsávanie mlieka použitím prsnej odsávačky. Je dôležité, aby ste to robili pravidelne, preto sa odporúča používať elektrickú prsnú odsávačku.
- Upokojenie matky: Matka by mala byť zrelaxovaná a pokojná.
Čo robiť, ak dieťa odmieta prsník
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. V takýchto situáciách je dôležité konať a vyhľadať pomoc.
Tipy, ako pomôcť dieťaťu prijať prsník:
- Noste dieťa v nosiči (šatka, nosič...).
- Spite s ním spolu v posteli.
- Umožnite mu kontakt koža na kožu.
- Okúpte sa s ním.
- Uspávajte ho v náručí (napríklad v nosiči), nie s cumlíkom alebo v kočíku.
- Sústreďte sa viac na dieťa ako na domáce práce, prípadne iné okolnosti, ktoré vás odpútavajú od dieťaťa.
- Vo vhodnej chvíli ponúknite dieťaťu prsník, ale nenúťte ho a neznechuťte mu dojčenie tým, že mu ho budete vnucovať.
- Môžete pritom experimentovať s rôznymi polohami a rôznymi situáciami, v ktorých prsník ponúknete - napríklad sa pokúste dieťa prisať počas chôdze, pri hojdaní na fitlopte atď.
- Vyhnite sa tomu, aby ste zo snahy o dojčenie urobili boj a aby dieťa pri tom plakalo.
- Na dojčenie sa snažte vystihnúť vhodné okamihy, keď dieťa nie je pri plnom vedomí (zaspávanie, prebúdzanie, noc).
- Pri pokusoch o dojčenie odstráňte rušivé elementy alebo podnety, o ktorých viete, že dieťa od dojčenia odvádzajú.
Ak by ste videli, že momentálne príjem mlieka dieťaťa nie je postačujúci, dočasne je pravdepodobne potrebné bábätku zvýšiť kalorický príjem. Keďže má vaše bábätko už 4 mesiace - v medzičase, kým sa zvýši tvorba mlieka - je najlepším riešením podávanie príkrmov; toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii už nie je potrebné. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť kalorické príkrmy (čiže čerstvé jedlo), ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko.
Základné princípy prikrmovania:
- Nepodávať „jednozložkové“ príkrmy (napr. len samotná mrkva, alebo iná zelenina samotná), toto nie je postačujúce z hľadiska toho, aby dieťa získavalo dostatok kalórií.
- Pri takýchto príkrmoch by malo ísť o bežné normálne zdravé jedlo rodiny; príklady môžu byť:
- Banán
- Avokádo
- Ovsené vločky plus olej
- Zemiaky, sladké zemiaky, kombinované napr. s inou zeleninou a tukom.
tags: #ako #obnovit #tvorbu #mlieka
