Aj keď je vonku chladno a v záhrade ešte nie sú vhodné podmienky na pestovanie rastlín, koniec januára a začiatok februára je ideálny čas na predpestovanie priesad. Vďaka predpestovaniu budú rastliny silnejšie a odolnejšie. Dostanú viac času a kvalitnejšie podmienky na vývoj koreňov a listov. Navyše si svoju úrodu budete môcť pozbierať aj o dva či tri týždne skôr.
Predpestovanie sa týka najmä zeleniny s dlhšou vegetačnou dobou. Je vhodné pri tých plodinách, ktoré nemajú rady chlad, takže by im neskoré jarné mrazy mohli ublížiť. Takéto zimomravé sú napríklad papriky, uhorky, rajčiny, tekvice a melóny. Dlhoroční záhradkári si odkladajú semená tých najlepších rastlín. Pozor však na semená hybridných odrôd označených ako F1. Z nich vypestujete kvalitnú úrodu len prvý rok. Ak len začínate, semienka si kúpte z overeného zdroja. Oplatí sa trochu pátrať a investovať, aby ste si so semienkami nepriniesli aj buriny či choroby. Aj tie najdrahšie semiačka vás vyjdú lacnejšie než nové rastliny.
Kedy začať pestovať priesady?
Termín výsevu semien na priesady je potrebné naplánovať podľa plánovaného času výsadby do pôdy (uvedený na obale semienok). Netreba začať príliš skoro, no je vhodné počítať aspoň s pár dňovou rezervou v prípade nepriaznivého počasia v termíne plánovanej výsadby. Začíname náročnejšími rastlinami, ktoré sa dostali k nám z teplejších krajín a majú dlhšie vegetačné obdobie. Koniec zimy a začiatok jari tak predstavujú ideálny čas, kedy sadiť priesady paradajok a papriky. S výsadbou ich semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca. Pri tejto zelenine je dobré používať hnojivo s obsahom fosforu.
V marci môžete začať sadiť priesady kalerábu a rôznych druhov hlávkového šalátu, rovnako ako aj ďalších druhov kapustovej zeleniny, ako je karfiol, brokolica, a kapusta (biela aj červená). V apríli je vhodné predpestovať bylinky ako bazalka, šalvia, pažítka či kôpor, ale aj obľúbené uhorky, pri ktorých ukladajte semienka naplocho do hĺbky asi 1 cm. V máji môžete začať s pestovaním priesad čakanky alebo iných druhov rastlín, ktoré sú určené na neskorší zber.
Tip: Počas celej zimy môžete na parapete pestovať superpotravinu, žeruchu. Rastie rýchlo, klíči aj na buničine a má vysoký obsah vitamínu C, zároveň obsahuje množstvo ďalších vitamínov a minerálov.
Kalendár sezónnej výsadby zeleniny | Najlepší čas na pestovanie zeleniny
Čo všetko budete potrebovať na pestovanie priesad?
Je dobré vopred si určiť, kam priesady umiestnite, aby ste zvolili vhodné veľkosti kvetináčov alebo nádobiek, ktoré vám ideálne zapasujú na miesto, kde budú rastlinky rásť. Nádoba, do ktorej budete vysievať, by mala byť dostatočne hlboká, aby mal korienok kam rásť, a mala by prepúšťať prebytočnú vodu. Využiť môžete klasické črepníky a hrantíky. Na predpestovávanie sú obľúbené aj obaly od jogurtov, pasterizovaného mlieka, džúsov či PET fľaše, do ktorých stačí dolu spraviť otvor na odtok vody. Papierový obal od vajíčok dostatočne príjme aj vlahu a v konečnom dôsledku sa rozpadne. Populárne sú aj materiály, ktoré do zeme zasadíte spolu s rastlinkou. Medzi ekologické nádobky patria aj papierové košíčky na mafiny, prázdne rolky z toaletného papiera alebo novinový papier poskladaný do kvetináča. Pri použití novinového papiera dbajte na to, aby bol čiernobiely, keďže dnes sa už používajú farby s obsahom sójového oleja, ktoré sú menej škodlivé.
Mini sadbovače vám uľahčia prácu s pikírovaním a následným presádzaním. Stačí do každého otvoru vysiať 1-2 semienka a o rastlinku sa ďalej špeciálne nemusíte starať.
Kvalitný substrát je základ
Na predpestovanie priesad je najlepšie kúpiť si špeciálny substrát podľa druhu rastlín. Je namiešaný tak, aby spolu s dostatkom vlahy, tepla a svetla zabezpečil klíčiacim rastlinkám dostatočnú výživu. Ak nemáte možnosť kúpiť špeciálnu zeminu, môžete si ju pripraviť aj doma.
Ako si vyrobiť domáci substrát na predpestovanie priesad:
- Zoberte si 1 diel kvalitnej preosiatej pôdy pre výsev.
- Pridajte 1 diel rašeliny alebo kompostu (poskytujú dostatok živín pre rastliny).
- Pridajte 1 diel piesku (zabezpečuje dobrú drenáž).
- Dôkladne premiešajte všetky zložky, aby ste dosiahli rovnomernú zmes.
- Substrát môžete sterilizovať tým, že ho dáte na 15 minút do rúry vyhriatej na 180 °C, aby ste zničili choroboplodné zárodky a škodcov.
Takýto substrát je vhodný pre väčšinu druhov rastlín a poskytuje dostatok živín a priestoru pre korene rastlín. Zároveň substrát by mal dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť. Tiež by mal obsahovať piesok pre dobrú drenáž, aby prebytočná voda mohla odtekať a vyparovať sa, čím sa zabráni hnilobe koreňov.
Ako pestovať priesady v byte?
- Pripravte si kvalitnú pôdu - vhodný substrát pre výsev a naplňte ním nádobu na výsev (môžu to byť malé kvetináče, tégliky od jogurtov či zmrzliny, alebo plastové či papierové sadbovače). Nádobu na výsev naplňte vrstvou vlhkého substrátu. Nemal by byť príliš mokrý, ale ani preschnutý. Zatlačte ho, aby ste odstránili vzduch.
- Do jemne utlačenej pôdy vsaďte semienka rastlín a zasypte tenkou vrstvou substrátu. Ak používate malé nádoby, ako napríklad obaly od jogurtov alebo vajíčok, sejte po 1 - 2 semienkach. Najmenšie semienka iba pritlačte do pôdy - na väčších plochách doskou, v malých nádobách rukou. Svetloklíčivé semená (zeler, bazalka, niektoré bylinky a šaláty) sa nezahŕňajú substrátom. Na klíčenie potrebujú dopad svetla, preto sa vysievajú na povrch urovnaného substrátu a len jemne sa pritlačia. Príliš hlboký výsev berie semienkam energiu na rast ešte skôr, než sa vôbec dostanú na svetlo.
- Umiestnite ich na teplé miesto s dostatkom svetla. Misky môžete zakryť potravinárskou fóliou alebo sklom, čím vytvoríte „mikroskleník“ a zabezpečíte vyššiu vzdušnú vlhkosť.
- Dôležité je aj vedieť, ako často priesady polievať. Pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu, len keď je potrebné. Vhodné je použiť krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. Po výseve misky roste, po vyklíčení už zalievajte jemným prúdom vody. Snažte sa vyhnúť listovej ploche a zalievajte ku korienkom. POZOR: Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov.
- Najskôr zo semienka vyklíčia klíčne lístky, až potom priamo zo stonky tzv. pravé listy. Keď sa objavia aspoň dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - presádzať z hustých výsevov, resp. rozdeliť do väčších kvetináčov, samostatných téglikov. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok, nie za stonku, aby ste predišli ich poškodeniu. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu, ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy.
- Priesadu následne vysádzajte do pôdy v termíne podľa typu rastliny. Asi týždeň pred výsadbou na záhony odporúčame rastliny otužovať napríklad intenzívnym vetraním.
Na čo si treba dať pozor pri predpestovaní priesad?
Pri predpestovaní priesad je dôležité dbať na niekoľko faktorov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri správnom raste:
- Dostatok svetla: Priesady sú náročné na svetlo, preto pre správny vývoj odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu). Pri umiestnení na parapete sa niekedy stáva, že priesady sú príliš tenké a vysoké, lebo rastlinky sa „ťahajú“ za svetlom. Preto je ideálne, aby hlina, v ktorej sú zasadené, bola na úrovni skla, teda nie až pod okenným rámom. Mladé rastlinky potrebujú dostatok svetla, ideálne 12-16 hodín denne. Pri nedostatku svetla budú rastlinky slabé a vytiahnuté. Vtedy ich prisvetlite umelým osvetlením.
- Teplota: Pre klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Pri ostatných klíčiacich semenách sa odporúča teplota okolo 18 °C. Všeobecne sa neodporúča pokles teplôt pod 10 °C. Dôležité je aj to, čo sa deje po vyklíčení. Hneď ako sa objavia prvé klíčky, dbajte na dostatok svetla.
- Vlhkosť: Keď začne povrch pôdy zasychávať, je vhodný čas na zavlažovanie priesad vodou, ktorá má teplotu rovnakú ako je teplota vzduchu. Substrát má byť vlhký, nie premokrený. Trvalo mokrá pôda bez prístupu vzduchu vedie k hnilobe koreňov a vzniku plesní. Vyššiu vzdušnú vlhkosť zabezpečíte vlhkosťou substrátu, teplotou v miestnosti a tiež ju môžete zvýšiť, ak prikryjete výsev fóliou alebo sklom. Často vetrajte a skladajte kryt, aby substrát neplesnivel. Po vyklíčení kryt odstráňte, aby rastliny tiež netrpeli plesňami.
- Hnojenie: Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín.
- Choroby a škodcovia: Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať. V prípade akýchkoľvek príznakov (suché, zažltnuté lístky, vošky a pod.) je vhodné tieto príznaky odstrániť.
Otužovanie priesad
Skôr než priesady presuniete von, je potrebné ich postupne pripraviť na vonkajšie podmienky. Prechod z bytu alebo minipareniska priamo na záhon by bol pre rastliny príliš veľkým šokom. Otužovanie by malo prebiehať postupne. Prvé dni nechajte priesady vonku len krátko, v závetrí, skôr v tieni alebo polotieni. Neskôr ich nechajte vonku aj v noci.
Teplomilné druhy (paradajky, papriky, uhorky, cukety, tekvice) vysádzajte von až vtedy, keď nočné teploty stabilne neklesajú pod 8-10 °C. Kapustu, karfiol, kaleráby vysádzajte v druhej polovici apríla, rajčiny, papriky, uhorky, tekvice, baklažány a melóny v druhej polovici mája.