Ako sadiť a pestovať jedlý gaštan: Komplexný sprievodca

Jedlý gaštan (Castanea sativa), latinsky Castanea sativa Mill, je veľmi vzácny a obľúbený ovocný strom, patriaci k najstarším drevinám sveta z čeľade bukovitých. Vyznačuje sa majestátnym vzrastom, dosahuje výšku až 20-25 metrov a šírku 12 až 15 metrov. Kôra je v mladosti hladká a červenohnedá, neskôr sa mení na tmavohnedú s prasklinami. Je to dlhoveký strom, ktorý sa dožíva niekoľko stoviek rokov.

Hoci jedlé gaštany bežne dostanete kúpiť v supermarketoch, dajú sa bezproblémovo vypestovať aj v záhradách. Pred dozretím síce plody jedlých gaštanov nepôsobia vábne, podobajú sa na pichľavé klbko, ale semená, ktoré ukrývajú, majú veľa pozitív pre udržiavanie zdravého životného štýlu.

Jedlý gaštan je často zamieňaný s pagaštanom konským (Aesculus hippocastanum), ktorý je tiež známy ako divý gaštan alebo maďal. Hoci majú podobný ľudový názov, príbuzné rastliny nie sú. Pagaštan konský patrí do čeľade mydlovníkovitých a jeho plody sú nejedlé. Ak si však porovnáte plody, rozdiel je ľahko viditeľný. Tobolka pagaštana má riedke a kužeľovité ostne, na rozdiel od jedlého gaštanu, ktorého ostne sú hustejšie a ihličkovité. Listy pagaštanu sú typicky dlanito zložené po piatich až deviatich listoch, zatiaľ čo u gaštanovníka vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.

Typy gaštanov

Existuje niekoľko druhov gaštanov, ktoré sa pestujú pre svoje plody alebo ako okrasné stromy. Medzi najznámejšie patria:

• Gaštan jedlý (Castanea sativa) - Najrozšírenejší druh v Európe, produkuje veľké, chutné gaštany, ktoré sú často používané v kuchyni. Je to stredne veľký až veľký dlhoveký listnatý strom, ktorý pochádza z Malej Ázie. Na územie Slovenska ho priniesli Rimania a neskôr v 16. storočí Turci.
• Gaštan čínsky (Castanea mollissima) - Populárny v Ázii, známy pre svoje menšie, no sladšie plody.
• Gaštan americký (Castanea dentata) - Kedysi bežný v Severnej Amerike, ale kvôli chorobám spôsobeným plesňami sa stal veľmi vzácnym.
• Gaštan japonský (Castanea crenata) - Rozšírený v Japonsku a východnej Ázii.

Slovenské odrody gaštanu jedlého

Pestovaniu gaštana jedlého a výberu cenných typov sa venovali vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. Práca bola zavŕšená v roku 1991 registráciou našich pôvodných odrôd:

• 'Bojar' - Skorá odroda pochádzajúca z výberu v prírodnej lokalite pohoria Malá Magura. Strom má mohutný vzrast a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Rodí pravidelne a bohato (60-80 kg plodov z jedného stromu), dozrieva v prvej dekáde októbra. Plody sú veľké, tmavohnedé, lesklé nažky s baňatým tvarom. Dobre sa lúpu. Odporúča sa pestovať nielen v teplejších oblastiach, ale aj vo vyšších polohách.
• 'Mistral' - Stredne neskorá odroda vznikla selekciou v prírodnej lokalite Strážovská hornatina. Strom v plnej rodivosti vytvára redšiu guľovitú a košatú korunu. Kvitne koncom júna, v rovnakom období ako 'Bojar', čo vytvára možnosť dobrého vzájomného opelenia. Úrody sú pravidelne vysoké (asi 90 kg na jeden strom), dozrieva v druhej polovici októbra až v novembri. Plody majú pretiahnutý tvar a tmavší farebný odtieň. Sú bez zárezov a veľmi dobre sa šúpu. Odroda je vhodná aj do podhorských a horských chránených oblastí.

Iné známe odrody

• Bouche de Bétizac - francúzska odroda s veľkými, chutnými a sladkými plodmi.
• Marrone di Combai - talianska odroda s malými, ale výrazne chuťovými plodmi.

Ako pestovať jedlý gaštan

Jedlé gaštany sú náročnejšie na klimatické a pôdne podmienky, preto je dôležité vybrať správne miesto a zabezpečiť im optimálnu starostlivosť.

Výber stanovišťa a pôdy

• Slnečné miesto: Gaštany vyžadujú dostatok slnečného svetla na správny rast a produkciu plodov. Znášajú nanajvýš polotieň.
• Dobre priepustná pôda: Gaštany potrebujú pôdu s dobrou drenážou. Neobľubujú vápenaté, ílovité a nepriepustné pôdy. Vyžadujú ľahšie, hlboké, stredne vlhké prevzdušnené pôdy, dobre zásobené živinami.
• Mierne kyslá pôda: Gaštany preferujú mierne kyslú pôdu s pH v rozmedzí 5,0 až 6,5. Ak vám záleží na presných hodnotách, je možné otestovať pôdu na hodnoty pH pomocou záhradných testerov.
• Dostatočný priestor: Ide o mohutný strom, preto ho pestujte len ak máte naozaj dostatočný priestor. Stromy v dospelosti dosahujú výšku až 20 metrov a šírku 12 až 15 metrov.
• Vhodné podnebie: Gaštanu sa dobre darí v teplejších a vinohradníckych oblastiach a v teplejších mikroklimatických polohách s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C, ročným úhrnom zrážok nad 550 mm a dĺžkou vegetačného obdobia nad 180 dní. Nížiny južného Slovenska nie sú pre gaštan vhodné.

Príprava pôdy a sadenie

• Jarné alebo jesenné sadenie: Najlepší čas na sadenie gaštanov je buď na jar (marec až apríl), alebo na jeseň (október až november). Sadenie skoro na jar sa neodporúča, pretože mladé rastlinky môžu byť poškodené prípadnými skorými jarnými mrazmi. Najlepšie je sadiť asi v polovici apríla, keď je pôda už trochu prehriata, no ešte stále dostatočne vlhká.
• Hlboké skyprenie pôdy: Pred vysádzaním stromčekov je dôležité hlboké skyprenie pôdy.
• Veľkosť jamy: Vyhĺbte jamu o rozmeroch približne 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku. Dno jamy poprepichujte napríklad vidlami, korene budú ľahšie prerastať.
• Príprava sadeníc: Pred sadením skontrolujte korene a odstráňte všetky poškodené alebo suché časti.
• Umiestnenie sadenice: Umiestnite stromček do jamy tak, aby miesto vrúbľovania (ak existuje) bolo asi 5 cm nad úrovňou pôdy.
• Hnojenie: Na stanovištiach s dobrou zásobou živín nie je potrebné prihnojovanie, chudobnejšie pôdy obohaťte do zásoby základnými živinami. Odporúča sa použiť mykorízne huby pri výsadbe.
• Rozstupy: Ak sadíte niekoľko gaštanov za sebou, nechávajte rozstup aspoň 5 metrov. Odporúčaný však bude skôr väčší rozstup, napríklad 10 až 15 x 10 až 20 metrov.

Zálievka a mulčovanie

• Pravidelné polievanie: Po vysadení gaštan dôkladne zalejte, aby sa pôda usadila okolo koreňov. Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. Počas tvorby plodov sa odporúča sledovať strom a prirodzené zrážky doplniť aj vlastnou zálievkou.
• Mulčovanie: Okolo stromčeka aplikujte vrstvu mulča (napríklad kôru, slamu alebo kompost) vo výške 5-10 cm.

Množenie gaštanov

Gaštan sa u nás množí prevažne plodmi (semenami). Na rozmnožovanie kvalitnejších odrôd sa využíva štiepenie (vrúbľovanie a očkovanie). Množenie odrezkami je neúspešné alebo len čiastočne úspešné a vyžaduje špeciálne podmienky.

Množenie semenami

Množenie semenami má dve hlavné nevýhody:

1. Semenáče gaštana začínajú plodiť až po 10 až 15 rokoch (niekedy aj skôr pri medzidruhových hybridoch).
2. Veľkosť plodov semenáčov je vo väčšine prípadov rozdielna od veľkosti plodov, z ktorých pochádzajú.

Semená určené na dopestovanie podpníkov sa vysievajú spravidla na jar, preto ich musíme po zbere v septembri alebo októbri uskladniť na niekoľko mesiacov v chlade pri teplote 3 až 5 °C. Pred sadením ich pretriedime a vyberáme zdravé, naklíčené plody. Sadíme buď do záhona v ovocnej škôlke, alebo priamo na mieste, kde chceme mať štepenca. Plody sadíme do dobre skypenej pôdy do hĺbky 5 až 8 cm tak, aby klík smeroval do boku - vodorovne. Po vzídení mladých rastliniek gaštana sa odporúča ich časté zavlažovanie. Požadovaná hrúbka podpníka je zhruba 0,8 až 1 cm na báze kmeňa a jeho výška cca 40 až 60 cm, čo semenáčik málokedy dosiahne ako jednoročný, preto je dobré nechať ho dorásť ešte jeden rok.

Štepenie

Pre gaštan nie sú vyšľachtené žiadne špeciálne podpníky, spravidla sa ako podpníky pre určitú odrodu používajú jednoročné semenáče vypestované z plodov tejto odrody. Štepenie je najefektívnejší spôsob vegetatívneho množenia gaštanov v našich podmienkach.

Hrúženie (markotáž)

Hrúženie so zaškrcovaním je efektívny a jediný spôsob autovegetatívneho množenia gaštana používaný v pestovateľskej praxi vo Francúzsku. Množia sa takto najmä odrody gaštana hybridného pôvodu (napr. ´Marigoule´, ´Maraval´). Odrodu, klon alebo vybraný typ gaštana, ktorý chceme množiť hrúžením, musíme najprv naštepiť na vhodný podpník - semenáč čo najnižšie nad zemou. Výhonok, ktorý vyrastie zo štepu, zrežeme na jar nasledujúceho roku na dva až tri očká. Vhodné obdobie na odnožovanie je medzi 20. májom a 10. júnom. Vyberajú sa výhonky stredne silného rastu, ktorých báza sa omotá oceľovým drôtom a prihrnie jemnou zeminou. V neskorej jeseni, po opade listov, sa môže začať so zberom zakorenených výhonkov.

Starostlivosť o mladé stromy

• Podpora mladých stromčekov: Mladé gaštany môžu potrebovať podporu, aby sa udržali vzpriamené.
• Ochrana pred škodcami: Gaštany môžu byť ohrozené rôznymi škodcami, ako sú vošky a roztoče. Používajte ochranné siete alebo obaly na kmene, aby ste chránili strom pred škodcami a zvieratami, ako sú zajace. Hoci na škodcov a choroby zväčša netrpí, mladé stromy treba mať na dohľad.

Rez gaštanov

Správne rezanie gaštanov je nevyhnutné pre zabezpečenie bohatého plodenia a zdravého rastu stromov.

Kedy rezať

• Neskorá zima alebo skorá jar: Najlepší čas na rez gaštanov je v neskorej zime alebo skoro na jar, keď strom nie je v aktívnom raste, skôr než je olistený.
• Vyhni sa rezu počas leta: Letný rez môže strom oslabiť, pretože počas aktívneho rastu je náchylnejší na infekcie a choroby.

Ako rezať

• Odstránenie poškodených, mŕtvych a chorých vetiev: Prvým krokom pri každom reze je odstránenie poškodených, mŕtvych alebo chorých vetiev.
• Zlepšenie prúdenia vzduchu: Vetvy, ktoré sa krížia alebo rastú dovnútra koruny, by mali byť odstránené, aby sa zlepšilo prúdenie vzduchu.
• Tvarovanie koruny: Gaštany by mali byť tvarované do otvorenej koruny alebo vázovitého tvaru, ktorý umožní lepší prístup svetla a vzduchu do stredu stromu. Dôležité je ponechať dostatočný priestor medzi hlavnými vetvami, aby sa zabránilo prehusteniu koruny. Mladé gaštany môžeme strihať a formovať počas zimy, alebo skorej jari, skôr než je olistený. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. V neskorších rokoch už strom režeme minimálne.
• Omladzovací rez: Omladzovací rez je potrebné vykonávať každé 3-4 roky. Tento rez zahŕňa odstránenie starších vetiev, ktoré už neprinášajú kvalitné plody, a podporuje tvorbu nových, produktívnych výhonkov. Pri omladzovacom reze sa zamerajte na odstránenie starých a slabých vetiev, ktoré už neprispievajú k plodeniu.

Nástroje a hygiena

• Ostré záhradné nožnice a píly: Používanie ostrých nožníc a píly je kľúčové na to, aby ste zabezpečili čistý rez a minimalizovali poškodenie stromu. Na efektívne skracovanie a odstraňovanie silnejších vetiev odporúčame nožnice na konáre.
• Dezinfekcia náradia: Pred každým rezom, najmä ak pracujete s chorými vetvami, vydezinfikujte svoje záhradné náradie.
• Ošetrenie väčších rán: Väčšie rezy (viac ako 2,5 cm v priemere) môžu byť náchylné na infekcie.

Plodenie a zber

Gaštan prináša prvé plody až po ôsmom až dvanástom roku po vysadení, niekedy aj po pätnástich rokoch. Štepené stromy rodia skôr, okolo 10. roku. Kvety sa objavujú od mája do júna. Súkvetia sú u väčšiny odrôd cudzoopelivé, preto je ideálne, ak si v jednej záhrade vysadíte aspoň dva stromy, čím sa dá podporiť vyššia úrodnosť, alebo je vhodné zakúpiť vrúbľovanú sadenicu s 2 odrodami na jednom strome. Na trhu sa objavujú aj samoopelivé kultivary.

Plody dozrievajú koncom septembra a v októbri, kedy postupne padajú na pôdu v okolí stromu. Zberáme tie, ktoré odpadnú samé, nie zo stromu. Keďže pichajú, pri zberaní využite rukavice.

Skladovanie a použitie plodov

Po zbere gaštany rozložte v teplej miestnosti, aby obschli a dobre ich prezrite, či nie sú napadnuté plesňou. Sú na ňu totiž veľmi náchylné. Následujúci deň ich obráťte. Keď úplne vyschnú, môžete ich uskladňovať vo vzdušných priestoroch pri teplote 4 °C a dostatočnej vlhkosti, napríklad v pohároch medzi vrstvami piesku, alebo v suchej chladnej miestnosti vo vzdušných debničkách či jutových vreciach. Pri správnom uchovávaní v miestnosti bez mrazu vydržia až pol roka. Ak si ich chcete uchovať dva alebo tri týždne, nechajte ich v šupke a uložte ich v papierovom vrecku do chladničky. Keď chcete mať gaštany poruke na dlhší čas, zmrazte ich.

Výživová hodnota

Plody gaštana jedlého sú bohatým zdrojom vitamínov, a to najmä skupiny B, E a C. Semená gaštanov obsahujú aj vitamíny A, K, z minerálnych látok je to draslík, vápnik, zinok, fosfor, horčík, železo alebo mangán. Nízky obsah tuku dopĺňa vyšší podiel cukru, preto by pri konzumácii dobrôt z jedlých gaštanov mali byť obozretní napríklad diabetici. Vynikajúco pomáhajú pri poruchách obličiek a problémoch s trávením. Majú antiseptický účinok a priaznivo pôsobia pri vyčerpaní, nechutenstve či chudokrvnosti.

Použitie v kuchyni

Najznámejšou formou využitia gaštanov je ich pečenie v rúre. Ideálne je nechať ich na pár hodín poležať vo vode. Najdôležitejším krokom je ich narezanie (vyrezať ostrým nožom písmeno X na plochej strane), aby v rúre „nestrieľali“. Následne ich pečieme po dobu 20-25 minút. Milovníci sladkého si určite radi pochutnajú na gaštanovom pyré či gaštanovom cheesecake. V cukrárskom priemysle je používaná gaštanová múka na výrobu kaší či placiek. Z uvarených a prepasírovaných gaštanov pripravujeme rozličné múčniky a cukrovinky alebo plnku do hydiny. Môžete vyskúšať aj gaštanovú roládu, tortu alebo chlieb. Plnku z jedlých gaštanov môžete využiť aj pri príprave netradičných palaciniek, dokonca pri výrobe zmrzlinových dezertov a sladkých krémov.

tags: #ako #sadit #gastany

Populárne príspevky:

• Prečo používať silikónovú podložku na pečenie?
• Ako pripraviť plnenú krkovičku
• Komplexný pohľad na mliečne problémy
• Pripravte si chutný zrniečkový chlieb
• Objavte všestrannosť štvorcového hrnca