Už od narodenia je mlieko našou prvou potravou a jeho konzumácia nás sprevádza počas celého života. Od detstva nám rodičia vštepovali pitie mlieka, aby sme boli silní a mali pevné kosti. Niekomu však mlieko viac škodí ako pomáha. Takíto jedinci trpia alergiou na mlieko alebo laktózovou intoleranciou, ktoré sa výrazne od seba líšia.
Konzumácia mlieka môže u niektorých osôb spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti. Medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sa s konzumáciou mlieka a produktov z neho spájajú, patrí alergia na bielkovinu kravského mlieka a intolerancia laktózy. Často sa zvyknú zamieňať, pretože niektoré ich prejavy sú podobné.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)
Alergia na bielkovinu kravského mlieka je stav, keď imunitný systém dieťaťa prehnane reaguje na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku a mliečnych výrobkoch, prípadne na zvyšné časti kravského mlieka v mlieku materskom (tam sa dostanú zo stravy matky). Alergia je abnormálnou odpoveďou imunitného systému tela na mlieko a na produkty, ktoré mlieko obsahujú. Keďže ide o imunologickú odpoveď na bielkoviny kravského mlieka, ktorá môže, ale aj nemusí byť sprostredkovaná imunoglobulínom E (IgE), môže sa tento typ alergie prejaviť širokou škálou klinických príznakov. Na rozdiel od laktózy sú bielkoviny kravského mlieka vo všetkých mliečnych výrobkoch, vrátane bežného kojeneckého mlieka (aj HA) a dokonca aj v materskom mlieku.
Ako vzniká alergia na mlieko?
Podobne ako ostatné alergie na jedlo, aj alergia na mlieko je spôsobená zlým fungovaním imunitného systému, ktorý v prípade ABKM identifikuje určité bielkoviny mlieka (kazeín, srvátka) ako škodlivé a spustí proti nim produkciu IgE protilátok s cieľom neutralizovať bielkovinu. Kravské mlieko obsahuje kazeín (alfa-, beta-, kapa-kazeín…), ktorý sa nachádza v zrazenom mlieku alebo tvarohu a srvátku (alfa-laktalbumín, beta-laktalbumín, beta-laktoglobulín…), ktorá sa nachádza v tekutej časti mlieka, tá ostane po zrazení. Väčšina pacientov je citlivá na viacero mliečnych bielkovín, pričom kazeín, beta-laktoglobulín a alfa-laktalbumín sú hlavné mliečne alergény. Ak dôjde k opätovnému kontaktu s bielkovinou mlieka, IgE protilátky imunitného systému ju ihneď rozpoznajú ako cudziu a imunitnou reakciou dôjde k vylúčeniu histamínu a iných chemikálií, ktoré spôsobia alergické prejavy a príznaky.
Či bude mať vaše dieťatko alergiu je z istej časti dané už genetickou predispozíciou. Ak je aspoň jeden rodič alergický, je tu riziko, že aj jeho potomok bude mať sklon k alergii. Ak sú potom alergickí obaja rodičia, toto riziko sa zvyšuje.
ABKM postihuje asi 2% detí do 4 rokov a je zodpovedná až za 90% alergií v detstve. U dospelých sa ABKM vyskytuje asi u 0,1-0,3% a častejšie postihuje ženy.
Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka
Klinické príznaky ABKM vznikajú počas prvých mesiacov života, často dni alebo týždne po zavedení kravského mlieka do diéty. Príznaky alergie na bielkoviny kravského mlieka u bábätiek sa týkajú najčastejšie tráviaceho systému a pokožky, menej často dýchacích ciest. Alergická reakcia môže nastať okamžite (IgE sprostredkovaná), ale môže byť aj oneskorená (IgE nesprostredkovaná) a prejaviť sa po niekoľkých hodinách alebo dňoch.
Okamžité príznaky (IgE sprostredkované - do 2 hodín):
- Žihľavka, vyrážka, svrbenie alebo začervenanie kože
- Opuch pier, jazyka alebo hrdla
- Dýchavičnosť, kašeľ, skrátený dych, sipot
- Zvracanie, kolika
- Pocit svrbenia alebo tŕpnutia okolo perí a úst
Oneskorené príznaky (IgE nesprostredkované - po 2 hodinách až týždeň):
- Hnačka (s hlienom alebo nitkami krvi v stolici), zápcha
- Kŕče v bruchu, nadúvanie
- Z nosa a očí (tečúci nos, kýchanie, čierne kruhy okolo očí)
- Prerušovaný kašeľ
- Neschopnosť prosperovať (pomalý nárast hmotnosti a výšky)
U niektorých malých detí sa môžu objaviť aj závažnejšie reakcie, ako je napríklad sipot, napuchnutie pier, svrbenie kože a vyrážka, či zvracanie. Zriedka sa môže vyskytnúť aj závažná reakcia ako je anafylaxia, teda alergická reakcia, ktorá vedie až k stavu ohrozenia života. Anafylaxia si vyžaduje okamžitý zásah v podobe podania adrenalínovej injekcie a čo najrýchlejší prevoz na urgentný príjem. Preto treba všetky prejavy alergie na mlieko konzultovať s lekárom. Ten potrebuje vstupné informácie na to, aby správne diagnostikoval stav a v prípade potreby pacientovi odporučí adrenalínové injekcie, ktoré by mal pri sebe vždy nosiť a použiť ihneď už pri prvých príznakoch anafylaxie.
Anaphylactic Shock (Anaphylaxis) Treatment, Nursing Interventions, Symptoms NCLEX
Diagnostika alergie na mlieko
Diagnózu vždy určuje lekár prostredníctvom tzv. eliminačno-expozičného testu. V prípade podozrenia na alergickú reakciu je presné určenie konkrétnej potraviny, ktorá alergiu vyvoláva, niekedy veľmi ťažké. Kožné alergické testy sú rýchlou alternatívou, kedy sa kravské mlieko aplikuje na kožu, ktorá sa jemným pichnutím naruší. Ak koža ostane podráždená, začervenaná a svrbivá, pacientovi sa diagnostikuje alergia na mlieko. Lekár tiež môže pomocou krvných testov zisťovať prítomnosť špecifických IgE protilátok, ktorých hladiny bývajú zvýšené u pacientov s alergiou a astmou. Touto cestou sa však nevie zachytiť alergia na mlieko, ktorá nie je sprostredkovaná IgE protilátkami.
Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj tzv. eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní (týždňov) vysadí zo stravy mlieko, všetky výrobky z neho a sledujú sa príznaky. Ak postupne miznú a po znovu nasadení mlieka a mliečnych výrobkov sa objavia, diagnóza je jasná.
Liečba a diéta pri ABKM
Základným opatrením v liečbe akejkoľvek potravinovej alergie je úplné vyhýbanie sa vyvolávajúcemu činiteľovi. V prípade alergie na mlieko teda ide o vylúčenie mlieka a mliečnych produktov zo stravy. Je to jediná cesta, ktorou sa dá preventívne zabrániť, aby nevznikla alergická reakcia.
ABKM diéta pri dojčení:
Mamička vylúči bielkovinu kravského mlieka zo svojho jedálnička. To je nevyhnutné preto, že niektoré mliečne bielkoviny sa môžu zo stravy matky dostať do materského mlieka. Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka by potom mali cca do 2 týždňov vymiznúť.
ABKM diéta u nedojčených detí:
Ak dieťa nemôže byť výhradne dojčené, musíme štandardnú dojčenskú mliečnu výživu nahradiť adekvátnou výživou - podľa odporúčania lekára. Pokiaľ ide o relatívne ľahkú alergiu (dojčenská kolika bez iných príznakov, ľahký ekzém a pod.), používa sa zvyčajne výživa s extenzívne hydrolyzovanou (vysoko naštiepenou) bielkovinou. Tá je vyrábaná z kravského mlieka, ale špeciálnym postupom, počas ktorého sa bielkoviny rozštiepia a zníži sa tak výskyt alergickej reakcie. U detí s ťažšou formou alergie (neprospievanie, ťažká hnačka, ťažký ekzém, rozsiahle opuchy, ťažká či dlhotrvajúca dýchavičnosť, anafylaxia) sa zvyčajne používa výživa na báze aminokyselín, čo sú stavebné prvky bielkovín, ktoré nie sú alergénne. Jej chuť je však horkejšia, niekedy kyslejšia, preto sa stáva, že dojčatám nechutia. Odborníci odporúčajú pridať v takom prípade glukopur, čiže hroznový cukor.
Dôležité je tiež, aby mamičky na svojom dieťati zbytočne neexperimentovali s diétou bez obsahu kravského mlieka bez toho, aby ju odporučil a viedol lekár.
Na čo si dávať pozor v strave
Úplné vylúčenie kravského mlieka z diéty však môže byť pomerne ťažké a teoreticky vie mať aj výživové následky, nakoľko kravské mlieko je alebo často býva prísadou v rôznych pečených jedlách, cereáliách, čokoládach, cukrovinkách, vaječných krémoch, pudingoch, údeninách, šalátových dresingoch, polievkach, cestovinách. Medzi najčastejšie potraviny, ktoré treba vylúčiť, patria všetky druhy živočíšneho mlieka, maslo, smotana, tvaroh, jogurt, zmrzlina, všetky druhy syrov, puding, pečivo s mliečnou zložkou (vianočka, croissanty), koláče a zákusky, čokoláda, krémové sušienky, majonéza a tatárska omáčka.
Preto je potrebné, najmä ak ide o pacienta s predchádzajúcou anafylaktickou reakciou, poučiť ho o možnosti „znečistenia“ jedla malými prísadami mlieka, čo sa môže udiať kdekoľvek (napr. použitím jedného noža na krájanie mliečnych výrobkov a mäsa…). U každého potravinového výrobku je dôležité starostlivo si prečítať štítok informujúci o prísadách. Taktiež treba hľadať v informáciách o jedle, či konkrétna potravina neobsahuje kazeín alebo mliečne deriváty. Tieto totiž možno nájsť na najmenej očakávaných miestach, ako napr. konzervovaný tuniak, klobása alebo iné nemliečne produkty. V reštaurácií je dobré už pri objednávaní sa opýtať na každý chod, či nebol pripravovaný za pomoci mlieka, resp. mliečnych produktov.
Alternatívy kravského mlieka
Pri varení a pečení sa dá mlieko nahradiť rastlinnými „mliekami“. Vo väčších supermarketoch bežne zoženiete instantné alebo krabicové mlieko ryžové, ovsené, kokosové, pohánkové, mandľové. Sójové mlieko lekári deťom skôr nedoporučujú, sója je veľký alergén. Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali. Mnohým z vás napadne nahradiť kravské mlieko za populárnu alternatívu - sójové mlieko. Časť pacientov však môže mať súčasne alergiu aj na bielkoviny sóje, preto by ste sa mali sóji vyhnúť a zvoliť iné alternatívy.
Kozie, ovčie či iné mlieka cicavcov nie sú pre deti s ABKM vhodné. Obsahujú totiž bielkoviny veľmi podobné bielkovine kravskej. Bežné sójové nápoje by nemali byť bez konzultácie s lekárom používané. Rastlinné mlieka, ako napríklad ovsené, nemajú dostatočný obsah živín. Kravské mlieko je nevyhnutné nahradiť adekvátnou výživou - podľa odporúčania lekára.
Dojčené dieťa má vápnik od maminky, nekojené dieťa s ABKM dostane od pediatra, alergológa alebo gastroenterológa špeciálne mlieko na báze aminokyselín obohatené vápnikom. K tomu pripočítame vápnik, ktorý získame z nemliečnych potravín. Najviac vápniku je v maku, sezame, v sardinkách, vo vajíčkových žĺtkoch, v orechoch, slnečnicových a ľanových semienkach. Solídne množstvo vápnika obsahuje aj kukurica, ovos, pšeno a pohánka. Vápnik sa prirodzene vyskytuje aj v zelenine, najviac v kapuste, v špenáte a v brokolici. A nezabudnime ani na minerálne vody, ktoré dokážu denný príjem vápnika tiež zvýšiť. Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.
| Živiny v kravskom mlieku | Alternatívne diétne zdroje |
|---|---|
| Bielkovina | Mäso, ryby, hydina, vajcia, sójové produkty, iné strukoviny, orechy, semienka |
| Tuk | Zeleninové oleje, margarín, avokádo, mäso, ryby, hydina, orechy, semienka |
| Vápnik | Obohatené náhradné "mliečne" nápoje (sója, ryža, ovos, mandle, atď.), vápnikom obohatené tofu, vápnikom obohatený džús |
| Vitamín D | Obohatené náhradné "mliečne" nápoje, obohatený margarín, obohatené náhradné jogurty, rybie oleje, losos a iné mastné ryby |
| Vitamín B12 | Mäso, ryby, hydina, vajcia, obohatené náhradné "mliečne" nápoje |
| Vitamín A | Žĺtok z vajca, obohatený margarín, tmavo zelená listnatá zelenina, tmavo oranžové ovocie a zelenina, obohatené náhradné "mliečne" nápoje |
| Pantoténová kyselina (vitamín B5) | Mäso, zelenina, vajcia, celozrnné potraviny, strukoviny, ryby |
| Riboflavín | Tmavo zelená listnatá zelenina, obohatené a celozrnné produkty |
Prognóza a pretrvávanie ABKM
ABKM má veľmi dobrú prognózu - v 1. roku života ochorenie ustúpi u 50% detí a do 3 rokov až u 80% detí. V prípade, že ťažkosti pretrvávajú aj po 3. roku života, ochorenie už zvyčajne pretrváva až do dospelosti. IgE nesprostredkované reakcie pritom ustúpia rýchlejšie. IgE sprostredkovaná ABKM naopak môže pretrvávať až do dospelosti. Rizikové faktory pre vznik alergie na mlieko sú prítomnosť inej alergie, atopická dermatitída a rovnako aj alergia na mlieko, ktorá sa už v rodine vyskytuje. Komplikácie ABKM môžu byť vznik alergie na iné potraviny (ako napr. vajcia, oriešky alebo sója), ako aj vznik sennej nádchy.
Intolerancia laktózy
Intolerancia laktózy nie je alergia na bielkoviny kravského mlieka. Na rozdiel od alergie na mliečnu bielkovinu, pri intolerancii laktózy nie je nutná až taká striktná diéta s úplným vylúčením mlieka a výrobkov z neho. Osoby s intoleranciou laktózy zvyčajne znesú malé množstvá niektorých mliečnych produktov. Intolerancia laktózy sa vo väčšine prípadov týka dospelých, menej často i školopovinných detí. S pribúdajúcim vekom nám totiž ubúdajú enzýmy, ktoré pomáhajú mliečny cukor (laktózu) tráviť. Laktózová intolerancia je spôsobená chýbaním enzýmu (laktázy) spracovávajúceho mliečny cukor (laktóza).
Príznaky laktózovej intolerancie
Najčastejšími prejavmi laktózovej intolerancie sú hnačka, nadúvanie a bolesti brucha. Prejavuje sa rôznymi symptómami, jedná sa o problém s trávením mliečnych bielkovín. Ak nie je bielkovina dobre strávená, mechanicky poškodzuje tráviaci trakt, až kým sa nedostáva do hrubého čreva. Snaha baktérií o strávenie nevítanej bielkoviny produkuje vedľajšie plyny až hnačkovité stavy. Takáto intolerancia má veľký súvis so zdravým črevným biómom. Ak sa naruší rovnováha črevnej mikroflóry prítomnosťou nestrávených bielkovín, môže dochádzať aj k vedľajším prejavom ako sú bolesti hlavy, kožné problém, respiračné problém, vaginózy, zápaly močových ciest, kŕče, zastavené plyny a i.
Diagnostika a liečba laktózovej intolerancie
Intoleranciu laktózy môže lekár pacientovi zistiť pomocou analýzy dychu po požití laktózy (tzv. dychový test). Osoby s intoleranciou laktózy majú dve možnosti - konzumáciu špeciálnych bezlaktózových produktov, ktoré sú dnes v ponuke mnohých potravinových reťazcov. Druhým riešením je užívanie špeciálneho výživového doplnku vo forme kvapiek alebo tabletiek, ktorý obsahuje enzým laktáza a konzumuje sa pred užívaním potravín s laktózou. Tento doplnok laktózu v organizme rozloží a zmierni prejavy, ktoré po jej užívaní vznikajú.
Intolerancia laktózy môže byť trvalá alebo prechodná. Prechodne môže nastať pri narušení črevnej mikroflóry, napr. po prekonanom infekčnom ochorení, ktoré ohrozí trávenie, či po užívaní antibiotík. Obvykle trvá 1-3 týždne, kým sa črevá zregenerujú a zahoja. Každá osoba s intoleranciou laktózy má pritom iný prah znesiteľnosti laktózy, a tak to, čo môže jednému spôsobiť tráviace ťažkosti, inému nespôsobí žiadne.
Mýty a fakty o mlieku a vápniku
Mýty o mlieku mnohých zdravých ľudí odrádzajú od jeho zaradenia do svojej životosprávy. Slovenská aliancia moderného obchodu oslovila prof. Ing., aby objasnila niektoré z týchto mýtov.
Mýtus: Jedálniček obsahuje dostatok vápnika a človek ho nemusí dopĺňať mliekom
Konzumácia mlieka je sprevádzaná vysokou spotrebou živočíšnych bielkovín. Mlieko a mliečne výrobky sú z hľadiska príjmu vápnika celkom nezastupiteľné. Rôzne potraviny ho síce obsahujú veľké množstvo, ale náš organizmus je schopný vstrebať z neho len malú časť. Navyše v detstve a dospievaní sa zužitkuje približne päťdesiat percent celkovo prijatého vápnika, v dospelosti je to však už len dvadsať percent. Z mliečnych výrobkov je ako zdroj vápnika najvhodnejšie polotučné mlieko či polotučný jogurt. Odborníci na metabolizmus sa zhodujú v názore, že využiteľnosť vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov je vysoká. Mlieko totiž neobsahuje látky, ktoré viažu vápnik do nevstrebateľnej formy, a tým znemožňujú jeho využitie.
Mýtus: Čerstvé mlieko je zdravšie než trvanlivé
Obsahy proteínov, vitamínov a minerálnych látok sa takmer nelíšia! Tepelným ošetrením sa z mlieka stráca maximálne 10 % výživných látok. Tepelne neošetrené (čerstvo nadojené) mlieko môže navyše obsahovať mikroorganizmy.
Mýtus: Trvanlivé mlieko obsahuje konzervanty
Pri výrobe trvanlivého mlieka sa v žiadnom prípade do mlieka prídavné látky nedávajú. Trvanlivosť je dosiahnutá výlučne vďaka tepelnému ošetreniu - v prípade trvanlivého mlieka metóde UHT („ultra heat treatment“) a potom tiež vďaka špeciálnemu zloženiu obalu, ktorý zabraňuje prístupu svetla a vzduchu. Ani v prípade výroby čerstvého pasterizovaného mlieka nie sú používané akékoľvek konzervanty.
Mýtus: Mlieko nie je pre človeka vhodné
Človek je živočíšnym druhom, ktorého stravovanie sa od iných cicavcov podstatne líši a je jediným, ktorého mláďa vyžaduje veľmi dlhú starostlivosť. Ľudský druh vstrebáva potrebné množstvo vápnika práve a najľahšie z kravského mlieka, a to po celý život. Pokiaľ má človek ťažkosti s trávením kravského mlieka, ide o anomáliu jednotlivca, nie ľudského druhu. Táto tzv. „laktózová intolerancia“ sa vyskytuje v priemere len asi u 8 - 10 % slovenskej populácie. Výskumy navyše dokazujú, že ľudská evolúcia za posledných päť tisíc rokov urobila najväčší skok v ľudskej histórii a veľmi sa zrýchlila. Mlieko vytvára na sliznici tráviaceho traktu ochranný film (emulzia tuku a vody), ktorý sa po veľmi krátkom čase trávením rozkladá na základné živiny. Lekári upozorňujú, že vápnik, ktorého nenahraditeľným zdrojom sú mliečne výrobky, je nevyhnutný pre pohyb svalov, prenos signálov v nervovom systéme, umožňuje zrážanie krvi a je na ňom závislý napríklad aj pohyb spermií. Okrem toho mlieko obsahuje tiež celý rad vitamínov A, D, B12, alebo B1. Mlieko rovnako obsahuje selén, ktorý spomaľuje proces starnutia a prispieva k ochrane imunitného systému. Priaznivci mlieka preto tvrdia, že napríklad fermentované výrobky upravujú poruchy trávenia, chránia pred infekciami alebo trebárs zlepšujú pleť.
tags: #zmeny #na #kravsko #mlieka