Zemiaky, často označované ako "druhý chlieb", sú na Slovensku stále veľmi obľúbenou a dôležitou plodinou. Hoci rozsiahle pestovanie zemiakov v niektorých regiónoch ustúpilo, drobní pestovatelia v záhradách a menších políčkach udržiavajú túto tradíciu pri živote. Pestovanie zemiakov v záhrade môže byť jednoduché a uspokojujúce. Dôležité je dodržiavať správne postupy pri príprave pôdy a výsadbe, aby ste dosiahli bohatú úrodu.
Zemiak, bylina z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), dorazil do Európy medzi rokmi 1555 a 1565. Z hodín dejepisu si spomínam, že keď kolonizátori priviezli so sebou zemiaky, najprv ľudia konzumovali listy a nie hľuzy. Na vlastnej koži zistili, že sú listy jedovaté. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie, boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú. Trvalo to veľmi dlho, ale postupne sa šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že zemiaky dokážu uživiť masu ľudí.
Zemiaky pre nás majú tiež dôležitú výživovú hodnotu - obsahujú najmä škroby, vitamíny A, C a vitamíny skupiny B, z minerálnych látok draslík, horčík, zinok, vápnik a železo. Sú to hlavne polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Zemiaky obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Čerstvé zemiaky, či už sú to skoré odrody, ktoré si už v júni/júli/auguste (počas leta) vykopeme, nie je problém konzumovať a variť aj v šupke, prípadne potom ošúpať. Neskôr je šupka tuhá a vyskytuje sa pod ňou aj viac solanínu.
Výber sadbových zemiakov a predklíčenie
Toto nie je odporúčaný postup. Nevieme, z akého poľa zemiak bol, alebo či neobsahuje vírusy. Často ich na zemiaku ani nevidíme, a aj keď nemusia byť pre nás nebezpečné, môžu poškodzovať napríklad vňať. Odporúčaný postup je kúpa certifikovanej sadby. Táto sadba by mala byť kontrolovaná na výskyt najhorších vírusov a chorôb.
Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti. Predklíčením zemiakov docielite obzvlášť odolné rastliny. Buď sa nám podarí kúpiť predpestovanú sadbu s cieľom dosiahnuť 1 - 2 cm klíčky, ktoré sú pomerne hrubé a vitálne. Alebo pokiaľ máme sadbové zemiaky v pivnici, tak zhruba 2 - 3 týždne pred plánovanou sadbou ich vytiahneme z pivnice a dáme na svetlo do tepla (asi okolo 10 °C).
Asi o 2 až 3 týždne urýchlime zber v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov. Pri manipulácii naklíčených zemiakov si musíme dať pozor, aby sme klíčky nevylámali. Klíčky sú krehké, preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať.
Príprava pôdy na výsadbu zemiakov
Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková.
Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne hladné. Na jeseň je dobré hnojiť odležaným hnojom, nie čerstvým, ale dnes je už ťažšie dostupný. Môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy. Oranie je dôležitým krokom pred jarnou výsadbou. Prvým krokom pred oraním záhrady je jej príprava. Motykou odstráňte z povrchu burinu, ktorej semená by ste mohli nechtiac zapracovať do pôdy. Sekerou alebo rýľom odstráňte kamene, viditeľné korene stromov a kríkov a čokoľvek, na čom by sa mohli otupiť nože rotavátora alebo kultivátora.
Pokiaľ chceme čo najlepšie podmienky, mali by sme pôdu pred výsadbou obohatiť kvalitným záhradným kompostom. Ak plánujete pri oraní zapracovať do pôdy kompost, rovnomerne ho rozložte na povrch vo vrstve s hrúbkou 5 až 10 cm. Pri oraní pôdy sa nevracajte dvakrát na to isté miesto.
Oranie, rotavátorovanie a kultivácia pôdy sú tri rôzne činnosti s rovnakým cieľom - rozdrobiť a prevzdušniť pôdu a vytvoriť tak ideálne prostredie na klíčenie semien, tvorbu korienkov a rast nových rastlín. Zároveň je to príležitosť na zlepšenie jej vlastností. Rozdiel medzi orbou, rotavátorovaním a kultiváciou pôdy je predovšetkým v hĺbke záberu, no výsledný efekt veľmi závisí aj od použitého nástroja. Orba sa od rotavátorovania a kultivovania líši najmä tým, že jej cieľom je pôdu nielen prevzdušniť a rozdrobiť, ale tiež prevrátiť mačinu a dostať na povrch nižšie uložené vrstvy bohaté na živiny. Rotavátorovanie a rýľovanie majú za cieľ rozdrobiť pôdu a prevzdušniť ju do hĺbky približne 20 cm. Kultivovanie (okopávanie) pôdy je určené na rozdrobenie povrchu pôdy a vytrhanie buriny.
Výsadba zemiakov
Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny, čo ovplyvňuje aj obdobie, kedy sadíme zemiaky. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie, kedy sadiť zemiaky, si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré).
Zemiaky sadíme v období, keď je pôda v hĺbke 10 až 20 centimetrov prehriata na 8 °C. Najskôr ich vysádzame na ľahkých piesočnatých pôdach, ktoré sa rýchlejšie zohrievajú. Na ťažších pôdach, ktoré sa na jar pomalšie zohrievajú a pomalšie vysychajú, je termín sadenia neskorší.
Existuje viacero spôsobov, ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totiž najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy.
Tradičná výsadba do pôdy
- Krok 1: Príprava pôdy. Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
- Krok 2: Sadba. Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou, ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
| Hĺbka výsadby | Rozostupy medzi zemiakmi | Rozostupy medzi riadkami |
|---|---|---|
| 10-20 cm | 20-40 cm | 40-60 cm |
Potato Growing Underground Time Lapse - 92 Days
Výsadba do kompostu alebo slamy
- Krok 1: Príprava záhona. Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
- Krok 2: Sadba. Zemiaky sa nesadia, ale len položia na povrch pôdy a zakryjú sa vrstvou slamy hrubou minimálne 20 cm. Tá vytvorí nástielku, ktorá zabezpečí optimálne podmienky na ich rast. Vzdialenosť rastlín na hriadke by mala byť 40 x 40 cm. Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Navyše, zber môžete robiť aj v čase, keď rastlina ešte neukončila svoj rast. Jednoducho odhrniete vrstvu slamy a vyberiete toľko zemiakov, koľko práve potrebujete. Rastline to neublíži a vývin ďalších hľúz sa nezastaví. Motyku nebudete potrebovať ani pri finálnom zbere. Zemiaky totiž nerastú v zemi, ale v slame a tú stačí len rozhrnúť. Tento spôsob pestovania sa osvedčil aj vtedy, keď sa porast zakladá na nepooranej alebo na nekvalitnej pôde. Vtedy je treba najskôr vytvoriť vrstvu slamy, rozložiť na ňu sadivo a opäť zakryť slamou.
Pestovanie pod fóliou
Pestovanie zemiakov pod fóliou je moderná metóda, ktorá umožňuje dosiahnuť skorší zber a chrániť rastliny pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Na dobre prekyprenej a maštaľným hnojom vyhnojenej pôde pripravíme záhon, ktorého šírka závisí od šírky fólie. Fóliu natiahneme takú dlhú, aká nám v záhrade vyhovuje. Okraje fixujeme prihrnutím zeminy, pretože na záhone zostáva až do dozretia a vyberania zemiakov.
Postup sadenia pod fóliou: Po natiahnutí fólie, stredom po jej dĺžke, pomocou dierkovača s priemerom 8 cm urobíme otvory vo vzdialenosti, v akej chceme zemiaky sadiť (25, 30, 35 alebo 40 cm). V každom otvore urobíme aspoň do 10-centimetrovej hĺbky jamku, do ktorej vložíme (zasadíme) zemiak. Takto postupujeme po celej dĺžke fólie. Zemiaky potom prihrnieme zeminou, ktorú sme z jamky vybrali. Pestovanie pod fóliou napomáha skoršiemu zberu a vytvoreniu uzavretej šupky. Je to obzvlášť výhodné pre skoré odrody.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu, akonáhle dosiahnu výšku cca 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Okopávanie a prihŕňanie
Zemiaky sa zvyčajne pestujú tak, že sa okolo výhonkov navŕši kopec pôdy. Kopcovanie prekypruje pôdu a vytvára priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy. Mladé rastliny umiestnite tak hlboko do pôdy, aby bolo vidieť len niekoľko vrchných listov. Keď je rastlina dlhá na dĺžku paže, môžete ju opäť prikryť zeminou - až kým nie je viditeľných len niekoľko vrchných listov. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Hrobček po poslednom prihrnutí by mal byť 20 až 30 cm vysoký.
Zavlažovanie
Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov. V neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Ideálna je pôda s trvalou, ľahkou vlhkosťou. Ak budete zemiaky zalievať večer, voda sa nebude tak rýchlo odparovať. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú. Majú v sebe vodu, čiže pravdepodobne vyklíčia. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Nikdy nepolievajte listy, inak hrozí hubová infekcia.
Hnojenie
Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, môžeme ho použiť v lokalite, kde je chudobná pôda. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Odporúča sa hnojivo s vysokým obsahom živín, napríklad s vyváženým zložením dusíka, fosfátov a draslíka. Pri pestovaní pod fóliou sa odporúča harmonické hnojenie, napríklad do 160 kg/ha dusíka, 200-250 kg/ha draslíka (vo forme síranu draselného) a 100 kg/ha fosforu. Dôležité je aj zásobenie horčíkom (cca 60 kg/ha) pre dobrý výnos a kvalitu hľúz.
Potato Growing Underground Time Lapse - 92 Days
Ochrana pred chorobami a škodcami
Medzi najčastejšie choroby patrí pleseň zemiaková (fytoftóra), ktorá škodí počas pestovania a neskôr na uskladnených hľuzách. Prvotné príznaky sa objavujú na listoch v podobe zelenohnedých škvŕn, listy postupne vädnú a usychajú. Pri rýchlom šírení v krátkom čase choroba zničí takmer celú úrodu. Na skladovaných zemiakoch ju zbadáte ako sivasté až hnedé škvrny na šupke, ktorá je mierne scvrknutá. Efektívna ochrana je včasné použitie fungicídov. Organická meď spevňuje bunky v listoch a chráni ich pred vznikom ochorenia.
Zemiakom sa nevyhýbajú ani vírusové choroby, ktoré prenáša cicavý hmyz alebo ich mechanickým spôsobom prenesiete pri ich ošetrovaní. Spôsobujú zníženie úrody, zmenu veľkosti hľúz, ale aj poškodenie vzhľadu. Vírusom sa dá vyhnúť nákupom zdravého sadivového materiálu a ničením prenášačov.
Najznámejším škodcom je pásavka zemiaková (mandelínka), ktorá škodí požieraním listov. Už od mája kladie oranžovočervené vajíčka na spodnú stranu listov. Ak začnete zberať tieto hniezda vajíčok, larvy či chrobáky včas, môžete do väčšej miery zabrániť veľkým škodám aj bez použitia chémie. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý.
Ďalšími škodcami zemiakov sú drôtovce. Sú to larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Živia sa koreňmi rastlín a vyžierajú diery v hľuzách, čím výrazne zhoršujú kvalitu zemiakov. Ich vývin priaznivo ovplyvňuje vysoká vlhkosť pôdy a dostatok organickej hmoty v nej. Preto sa odporúča nehnojiť pôdu pred výsadbou čerstvým hnojom. Nepriaznivo na drôtovce pôsobí sucho.
Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité, aby sme sa vyhli pestovaniu na tom istom mieste opakovane. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka.
Zber a skladovanie zemiakov
Zemiaky sú pripravené na zber, akonáhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.
Po vykopaní zemiaky rozložte na chladné, suché, tienisté a dobre vetrané miesto. Na tomto mieste nechajte zemiaky aspoň 1, no ideálne 2 týždne, aby šupka dozrela. Keď šupka na zemiakoch dozrie a zemiaky vyschnú, je na čase ich uskladniť na chladnom, suchom a tmavom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je 4-6 °C. Optimálna vlhkosť vzduchu je 85 až 90 percent. Počas celého obdobia skladovania hľuzy pravidelne kontrolujte a nahnité či plesnivé odstráňte. Poškodené, zelené a nahnité zemiaky neskladujte. Zdravé uložte najlepšie do debničiek.
Odrody a varné typy zemiakov
Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupka fialová, dužina fialová. Odrod je niekoľko a ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov.
Rozdelenie zemiakov podľa varného typu ovplyvňuje ich použitie v kuchyni:
- Varný typ A: šalátové zemiaky - veľmi pevné, dobre držia svoj tvar, nerozvárajú sa. Ideálne na šaláty, pečenie (hranolky, plátky).
- Varný typ B: univerzálne prílohové zemiaky - vhodné do šalátov, na pečenie, varenie a do polievok. Občas mierne múčnatá štruktúra.
- Varný typ C: polomúčne zemiaky - obsahujú najviac škrobu, múčnatá štruktúra. Pri varení zmäknú a skrehnú, vhodné na zemiakové cesto, kašu, placky, hranolky.
- Varný typ D: veľmi múčnatá a hrubá štruktúra, ktorá sa rýchlo rozvára.
tags: #ako #spavit #riadok #na #zemiaky #v