Azda neexistuje záhrada, v ktorej by aktuálne nerástlo aspoň zopár rajčín. Aby ste dosiahli bohatú a zdravú úrodu, je nevyhnutné venovať im správnu starostlivosť. Jedným z najčastejšie prehliadaných, no pritom nesmierne dôležitých krokov, je včasné a šetrné vyväzovanie rastlín. Ak túžite po zdravých a pevných paradajkách, ktoré budú rodiť krásne a chutné plody, podporte ich rast pevnou oporou a jemným prichytením.
Prečo je vyväzovanie také dôležité?
Keď sa povie pestovanie paradajok, väčšina záhradkárov si predstaví slnečné dni, pravidelnú zálievku a červenajúce sa plody ako odmenu za svoju snahu. No čo často uniká pozornosti, je fakt, že rastlina nesie pomerne ťažké plody, ktoré môžu stonku stiahnuť k zemi. Výsledkom môže byť jej ohnutie, zlomenie alebo kontakt listov a plodov so zemou - a to je priamou pozvánkou pre hnilobu, plesne a škodcov. Vyväzovanie preto nie je len kozmetickou úpravou, ale ochranou samotného zdravia rastliny. Oporu k rajčiakom je najvhodnejšie dať už pri vysádzaní priesad. Vyhnete sa tak možnému poškodeniu koreňov po ich zakorenení alebo sa môže stať, že rastliny príliš narastú a spadnú na zem a k zhotoveniu opory sa už nedostanete.
Kedy začať s vyväzovaním?
S vyväzovaním by ste mali začať už vo fáze, keď paradajková rastlina dorastie do výšky približne 30 cm. V niektorých prípadoch to môže byť aj skôr - závisí od odrody a podmienok v záhrade alebo v skleníku. Akonáhle si všimnete, že rastlina začína rásť do výšky alebo sa objavujú prvé kvety, nečakajte. Práve včasný zásah predchádza mnohým problémom. Rastlina nebude ležať na zemi, a tým sa zníži pravdepodobnosť šírenia plesňových ochorení alebo napadnutia škodcami. Robte to postupne. Vždy je lepšie, keď stonku vyväzujete v menších rozstupoch. V opačnom prípade môže byť náročné, naozaj pekne ju narovnať.
Aký materiál použiť na vyväzovanie?
Pri viazaní paradajok je veľmi dôležité použiť vhodný materiál, ktorý rastlinu neporaní. Najvhodnejšie sú mäkké, elastické materiály, ktoré sa prispôsobia rastu - napríklad pásiky zo starého trička, siloniek, alebo špeciálne textilné záhradnícke pásky. Skvelou alternatívou je aj jutový špagát alebo prírodný povrázok. Pri uväzovaní rastlín, najlepšie je, používať prírodný motúz hrubý tak akurát. Znamená to, že nie je príliš hrubý, aby sa vám s ním dobre pracovalo a pohodlne sa uväzoval, no zároveň ani príliš tenký, aby sa nezarezával do stoniek rastlín.
Pozor! Vyvarujte sa tuhým, nepružným materiálom, ako je rybársky vlasec - ten môže rastlinu dokonca prerezať. A nikdy špagát neťahajte príliš tesne. Rastlina potrebuje dostatok priestoru, aby mohla ďalej bez obmedzenia rásť. Pokiaľ vám mäsiarsky alebo silnejší špagát nevyhovuje, nastrihajte pruhy z látky alebo použite staré nastrihané silonky.
Postup vyväzovania krok za krokom
- Príprava opory: Vedľa každej paradajkovej sadenice zapichnite pevnú oporu - môže to byť drevený alebo kovový kolík, prípadne bambusová tyč. Kolíkové odrody rajčín dorastajú neraz do výšky viac ako 2,5 metra, preto si vyžadujú pomerne vysoké oporné kolíky.
- Prvé priviazanie: Rastlinu priviažte v oblasti pod prvým rozvetvením. Práve tam býva stonka najpevnejšia.
- Postupné vyväzovanie: Pokračujte po celej výške. Rastlinu vyväzujte postupne, približne každých 20 až 30 centimetrov. Pri bujne rastúcich odrodách môžete vyväzovať aj jednotlivé výhony zvlášť.
- Osmičkové viazanie: Na to, aby sa rastliny pri vetre nepoškodili, slúži takzvané osmičkové viazanie, ktoré tlmí kontakt medzi kmienkom a kolíkom. Táto jednoduchá obmena klasického priameho viazania používajú aj profesionálni záhradníci. Úväzok okolo tyčky alebo opory môže byť pevný, ale okolo rastliny veľmi voľný. Oko okolo stonky môže byť rovnako veľké ako krúžok, ktorý vznikne, keď spojíte palec a ukazovák.
- Technika „stake and weave“: Pri viacerých rastlinách využite „stake and weave“ techniku. Medzi opory vkladajte povrázok cikcak štýlom - ako tkanina na stave. Táto metóda vytvára stabilnú oporu pre celý rad rastlín naraz.
Four Ways to Stake Tomatoes
Výhody správne vyväzovaných paradajok
Keď sú paradajky správne vyväzované, prináša to celý rad výhod:
- Zdravšie rastliny: Vzduch cirkuluje medzi listami, čím sa znižuje riziko plesní.
- Rýchlejšie dozrievanie plodov: Slnečné lúče sa dostanú všade.
- Jednoduchší zber: Plody sú prístupnejšie a neznečisťujú sa od pôdy.
- Vyššia úroda: Zdravá rastlina produkuje viac plodov, ktoré sú väčšie a chutnejšie.
- Prevencia pred zlomením: Ťažké strapce plodov neťahajú stonku k zemi.
Najdôležitejšia rada na záver: viažte vždy s citom. Cieľom nie je rastlinu zviazať alebo obmedziť v raste, ale jemne ju viesť a podoprieť.
Odstraňovanie zálistkov a spodných listov
Okrem vyväzovania je pre kolíkové rajčiny kľúčové aj odstraňovanie zálistkov a spodných listov.
Čo sú zálistky a prečo ich odstraňovať?
Keď si rastlinu dobre prezriete, zistíte, že z miesta medzi hlavnou stonkou a listom (v takzvanej pazuche) vyrastá nový výhonok. Tieto bočné výhonky - zálistky - treba vylamovať, keď sú ešte celkom malé. Tieto bočné výhonky porast zbytočne zahusťujú, čo vytvára vhodné podmienky na rozvoj hubových chorôb. Plody sú málo osvetlené, horšie dozrievajú a tieto výhonky doslova spotrebúvajú vodu a živiny na ich úkor. Bez vyštipovania by sa na rastline tvorilo príliš veľa kvetov a plody by ostávali malé, navyše by ste sa ich dočkali veľmi neskoro. Nie však všetky druhy paradajok vyžadujú vyštipovanie a následné vyväzovanie. Kríčkovým paradajkám bočné výhonky nikdy nevylamujte. Polokríčkové rastliny stačí iba mierne upevniť. Počkajte, kým rastlina vytvorí prvé kvety, a potom povylamujte všetky bočné výhonky. Stačí, ak ponecháte na rastline jeden alebo dva výhonky. Pozor, nikdy nevylamujte výhonky tesne pod kvetmi.
Ako správne odstraňovať zálistky?
- Rukou si pridržte rastlinu a druhou za pomoci palca vyštipnite bočný výhonok.
- Keď sa vám podarilo odstrániť pomerne silný výhonok, môžete ho ponoriť do vody. Ak je dostatočne veľký, najmä čo sa týka lístkov, je schopný zapustiť korienky a vy si tak môžete dopestovať novú rastlinku. Korienky, samozrejme, nezapustí hneď, ale až po niekoľkých týždňoch po ponorení do vody.
Odstraňovanie spodných listov
Okrem vylamovania bočných výhonkov musíte rajčiakom pri pravidelnej starostlivosť počas vegetácie odstrániť aj zopár spodných listov. Treba to však robiť rozumne a s mierou. Odstraňujte tie, ktoré sa až príliš dotýkajú pôdy a prekážajú pri polievaní alebo sú viditeľne poškodené. Najspodnejšie a teda najstaršie listy bývajú často až príliš veľké, ovísajú a mnohokrát v dolných partiách rastliny tvoria nepreniknuteľnú džungľu, ktorá bráni pohybu vzduchu a vody, ktorá sa prirodzene odparuje z pôdy. Tým sa vytvárajú vhodné podmienky pre vznik plesne. Pomocou vydezinfikovaných nožníc priebežne odstraňujeme choré, slabé, suché a poškodené listy.
Dôležité aspekty starostlivosti o rajčiny
Zálievka a hnojenie
Paradajky vyžadujú pravidelnú zálievku. Aby ste zabezpečili dostatočnú zásobu vody, zakopte ku každému kolíku malý črepník. Každý deň ho naplňte vodou, ktorá bude pomaly vsakovať do pôdy pri rastlinách. Alternatívou takého zavlažovania môže byť aj nádobka vyrobená z plastovej fľaše. Spodnú časť fľaše odrežte a do zeme zasuňte iba časť s hrdlom. Nikdy nepolievajte rajčiaky na listy. Rajčiaky sú náročné na prísun vlahy, zemina, v ktorej rastú, by ani počas najhorúcejšieho leta nemala na dlhší čas výrazne preschnúť. Rastliny na to okamžite reagujú. Pred každou ďalšou zálievkou však pôda preschnúť môže. Keď budeme zavlažovať pravidelne, podporíme rozvoj koreňového systému, a tým aj stabilitu rastlín.
Rajčiaky potrebujú na to, aby priniesli bohatú úrodu, pravidelný prísun živín. Ak im chcete dopriať vhodnú výživu a podporiť nielen ich rast, ale najmä bohaté kvitnutie a následné plodenie, použite vo vode rozpustné, dvojzložkové, krištalické hnojivo KRISTALON Zdravá paradajka a paprika. Nehnojte ich hneď po výsadbe, no počkajte na zakorenenie rastlín cca dva až tri týždne. V počiatočných fázach rastu potrebujú rastliny dusík, no s dozrievaním plodov sa mení potreba na draslík a fosfor. Nedostatok draslíka môže potlačiť tvorbu lykopénu, farbiva zodpovedného za červenú farbu paradajok.
Prevencia chorôb a škodcov
Najčastejšie ohrozuje tieto rastliny pleseň rajčiaková - fytoftóra. Je to hubové ochorenie, ktorého šírenie podporuje daždivé, vlhké počasie, takisto však aj zalievanie na listy. Podporuje ho aj večerné zalievanie a príliš prehustený porast. Ideálne je vykonať preventívne postreky vhodným fungicídnym prípravkom (Kuprikol, Champion 50WP) už od polovice júna a v prípade daždivejšieho počasia na to myslieť aj častejšie. Okrem toho, burina odoberá rastlinám vlahu aj živiny, preto je dôležité zbaviť sa jej na hriadke, ideálne, kým je drobnejšia.
Mulčovanie
Možnosťou, ako udržať v pôde vlahu dlhšie, je nastielať. Pôda pod nástielkou zostane vlhká a kyprá. Navyše, pôda v noci nevychladne, čo je pri rajčiakoch takisto jeden z faktorov úspešného pestovania. Na nastielanie využijeme čiernu netkanú textíliu z prírodného materiálu, napríklad slamu.
Dozrievanie paradajok
Prečo paradajky nedozrievajú?
Oneskorené dozrievanie môže mať viacero príčin:
- Kolísanie teplôt: Optimálna teplota pre dozrievanie paradajok je medzi 16 a 26 °C. Ak teplota klesne pod 15 °C, proces sa spomalí. Príliš vysoké teploty nad 30 °C môžu byť tiež problémom.
- Nedostatok svetla: Rajčiaky potrebujú aspoň 6 až 8 hodín plného slnečného svetla denne. Nedostatok svetla ovplyvňuje fotosyntézu a tým aj tvorbu plodov.
- Nesprávna výživa: V počiatočných fázach rastu potrebujú rastliny dusík, no s dozrievaním plodov sa mení potreba na draslík a fosfor. Nedostatok draslíka môže potlačiť tvorbu lykopénu, farbiva zodpovedného za červenú farbu paradajok.
- Nadmerná zálievka: Príliš veľa vody môže spôsobiť hnilobu koreňov a stres rastlín, čo negatívne ovplyvňuje dozrievanie.
- Choroby a škodcovia: Hubové, bakteriálne alebo vírusové infekcie, ako napríklad pleseň zemiaková alebo pleseň sivá, môžu rastliny oslabiť a brániť ich rastu.
- Preťažené rastliny: Keď rastlina spotrebuje príliš veľa energie na tvorbu listov a kvetov, nezostane jej veľa energie na sfarbenie zelených paradajok.
Ako urýchliť dozrievanie paradajok na rastline?
- Odstráňte prebytočné výhonky a listy: Väčšina záhradníkov vie, že treba odstraňovať výhonky v podpazuší vetvičiek, ale nie každý vie, že je vhodné skrátiť aj hlavnú stonku rastliny rajčiaka. Potom prestane plytvať energiou na tvorbu nových listov a ďalších a ďalších kvetov. Energiu použije na dozrievanie zelených paradajok, ktoré sú ešte na rastline.
- Obmedzte zálievku: Ak obmedzíte rajčiakom zálievku, nepriamo vyšlete správu, aby dozreli plody, ktoré na rastline už sú.
- Odstráňte kvety: Ak sa blíži jeseň (približne šesť týždňov pred očakávaným prvým mrazom) je jasné, že z týchto kvetov už plody nevyrastú. Lepším riešením je ich odstrihnúť.
- Vytvorte tieň: Zvyčajne je to preto, že je až priveľmi teplo, teda nad 30 °C. Vtedy je riešením vytvoriť paradajkám viac tieňa.
Ako nechať dozrieť zelené paradajky doma?
Ak už vonkajšie podmienky nie sú priaznivé, môžete paradajky obrať a nechať ich dozrieť v interiéri. Viete o tom, že plody, ktoré sú aspoň mierne zrelé, ľahko dozrejú v interiéri? Môžete ich zberať a nechať dozrieť vo vnútri. Pri zbere sa uistite, že odstránite všetky poškodené, pokazené alebo choré paradajky. Zelená zelenina by mala mať normálnu veľkosť ako červená paradajka. V ideálnom prípade je, keď sa už začína trochu zafarbovať. Ak plody oberiete, kým nie sú zrelé, nie sú botanicky pripravené a nemôžu dozrieť.
- Teplota: Ideálna teplota na dozrievanie paradajok je 18 ° C až 24 ° C. Paradajky môžu dozrieť aj pri nižšej teplote (10 ° C až 15 ° C), ale dosiahnutie požadovanej zrelosti bude trvať približne mesiac. Ak však máte plody umiestnené v miestnosti pod 10 ° C, zelenina nedozrie a môže sa začať kaziť.
- Svetlo: Táto zelenina nepotrebuje na dozrievanie svetlo. V skutočnosti často dozrieva v tme lepšie, ako keď sú plody vystavené slnečnému žiareniu.
- Etylén: Paradajky, ako väčšina zeleniny a ovocia, počas dozrievania produkuje etylén. Práve ten umožní nezrelým plodom dozrieť. Tým, že paradajkám poskytnete viac etylénu, môžete proces zrenia urýchliť.
Overené metódy dozrievania paradajok v interiéri:
- Na plechu za oknom: Paradajky nechajte dozrievať na plechu za oknom. Nezabudnite, že musia byť aj pustené radiátory, čím dokonale naimitujete teplo a svetlo, ktoré paradajky potrebujú.
- Medzi kartóny od vajec: Veľmi dobrý nápad, ako prinútiť paradajky dozrieť je dať ich do kartónov od vajec rovnako, ako vajcia. Paradajky uložíme a položte ich na hornú časť skrine alebo na iné teplé miesto cca. 18 až 20 stupňov Celzia. Po niekoľkých dňoch by mali sčervenať. Tento proces zrenia môžete zrýchliť pridaním jablka.
- Do pohára s jabĺčkom: Pripravíme si väčší zavárací pohár (4-5l) a na dno uložíme zrelé jabĺčko (1 alebo 2) a uložíme paradajky. Jablko nesmie byť poškodené ani nahnité. Pohár uzavrieme a položíme na parapetu. Jablká uvoľňujú etylén, vďaka ktorému budú rajčiny rýchlejšie dozrievať. Rovnakým spôsobom funguje aj pridanie banánu do poháru s paradajkami.
- Piliny: Paradajky rýchlejšie dozrejú aj pomocou pilín. Zelené paradajky uložíme do debničky alebo inej nádoby vystlanej pilinami a uložíme na slnečné miesto. Vďaka veľmi dobrej výhrevnosti pilín, paradajky postupne dozrejú. Druhou možnosťou je zabaliť paradajky do starých novín - každú paradajku zvlášť a uložiť na parapet.
- Vytiahnutie celej rastliny: V čase, keď prichádzajú prvé mrazy, je overeným trikom vybrať celú rastlinu zo zeme a zavesiť ju hore nohami v garáži alebo v pivnici, kde je teplota nad bodom mrazu.
Tipy pre bohatú úrodu paradajok
- Výber správnej odrody: Skoré odrody paradajok, ako napríklad „Poranek“ a „Promyk“, začínajú dozrievať už začiatkom júla.
- Správny čas výsadby: S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca. Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad 10 ° C. V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C. Paradajky potrebujú približne šesť až desať týždňov od výsevu po výsadbu. Február je vhodný najmä pre tých, ktorí plánujú pestovať paradajky v skleníku alebo fóliovníku.
- Kvalitná pôda: Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom.
- Dostatočný priestor a slnko: Pri výbere miesta na zasadenie, hľadajte také, ktoré je zaliate slnkom. Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy.
Ako rozoznať zrelú paradajku?
- Farba: Zrelé paradajky majú rovnomerne sýtu farbu bez zelených škvŕn. Ich šupka je potom lesklá a hladká, bez vrások, škvŕn a prasklín. Nezrelé paradajky majú často matný, múčnatý povrch.
- Konzistencia: Ak paradajka dosiahla zrelosť, mala by sa pri ľahkom tlaku jemne poddať, ale nemala by byť príliš mäkká alebo kašovitá.
- Vôňa: Zrelé paradajky majú výraznú, sladkú a zemitú vôňu. Ak chcete cítiť vôňu, musíte k paradajke priblížiť nos, pretože listy rastliny majú silnú, charakteristickú vôňu, ktorá môže zakryť vôňu ovocia.
- Oddelenie od stonky: Môžete ich zbierať, keď začnú meniť farbu a ľahko sa oddelia od stonky.
Pestovanie paradajok v nádobách
Ak nemáte okrasnú záhradu, stále je možné pestovať zdravé paradajky v nádobách, či vreciach. Vyberte si na to také kvetináče, aby mali korene paradajok dostatočný priestor na zdravý rast. Na dosiahnutie najlepších výsledkov pestujte zakrpatené a malo ovocné odrody. Dobré je na to napríklad pestovanie cherry paradajky. Pre výsadzbu vyšších odrôd použite oporné kolíky, o ktoré rastliny priviažete.
Odrody paradajok a ich využitie
Záleží pri výbere osiva na tom, za akým účelom plánujeme paradajky pestovať, či do šalátov, na kečupy, deťom do krabičky na desiatu, na sušenie?
| Využitie | Odrody |
|---|---|
| Na pretlaky a kečupy | ‘Danuša’, ‘Bovita’, ‘Salus’, ‘Denár’ a kolíková odroda ‘Jerguš F1’ (tzv. „beef steaková odroda“) |
| Do šalátov | ‘Tomanova’, ‘Milica F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Žofka F1’ a ‘Ady Zel F1 |
| Na grilovanie a pečenie | ‘Ambros F1’ a ‘Veloria Zel F1’ |
| Na výrobu šťavy | ‘Sláva Porýní’ |
Kolíkové vs. Kríčkové paradajky
V ponuke prevažujú kolíkové (tyčkové) paradajky. Je nutné ich pravidelne vyväzovať k opore a zaštipovať (odstraňovať zálistky). Sú preto ideálne aj do menších záhrad, kde je možnosť využiť pri ich pestovaní rast do výšky. Naopak, kríčkové rajčiny rastú pri zemi do šírky, nevyžadujú oporu, neodstraňujú sa bočné výhonky - sú teda menej náročné na starostlivosť. Sú odolnejšie proti nepriaznivým podmienkam.
Starostlivosť o priesady
- Výsev: Na pestovanie v záhone, ale aj na balkóne je ideálny výsev v marci až apríli, približne 8 - 10 týždňov pred poslednými mrazmi. Keď plánujete pestovať paradajky vo fóliovníku alebo v skleníku, je možné ich vysievať už vo februári alebo v marci. Výsev má prebiehať v teple a do kvalitného substrátu na výsev, ktorý je ľahký, dobre priepustný a obsahuje dostatok živín. Semená vysievajte riedko. Rozložte ich na povrch substrátu, jemne zasypte tenkou vrstvou zeminy a zľahka pritlačte. Potom nasleduje opatrná zálievka, najlepšie rozprašovačom, aby sa semená nevyplavili.
- Svetlo a teplota: Po výseve umiestnite nádoby na svetlé miesto, pretože rajčiny potrebujú dostatok svetla na klíčenie a rast. Po vyklíčení je ideálne zabezpečiť im minimálne 12 - 16 hodín svetla denne. Teplota na klíčenie by mala byť medzi 20 - 25 °C. Po vyklíčení je potrebné udržiavať rastliny v chladnejšej miestnosti s teplotou okolo 18 - 20 °C, aby sa nevyťahovali príliš do výšky.
- Zálievka: Pôda má byť nepretržite vlhká, ale nie mokrá.
- Pikírovanie: Rastliny sa majú pikírovať vtedy, keď majú 2 - 4 pravé listy a sú dostatočne silné na to, aby zvládli presadenie. V tomto štádiu už majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ale stále sú dosť malé na to, aby sa nepoškodili pri presádzaní.
- Hnojenie: Po 2 - 3 týždňoch od vzniku prvých pravých listov pridajte slabý roztok hnojiva.
Striedanie plodín po paradajkách
Po skončení sezóny paradajok nastáva kľúčová otázka: čo ďalej? Odpoveď spočíva v dômyselnom plánovaní a striedaní plodín, ktoré je nevyhnutné na udržanie zdravej a produktívnej záhrady. Striedanie plodín, teda striedanie plodín pestovaných na určitom mieste, je základom pre udržanie úrodnosti pôdy, prevenciu chorôb a zníženie výskytu škodcov. Po zbere úrody paradajok je dôležité vybrať rastliny, ktoré nielenže odolávajú rovnakým patogénom, ale prispievajú aj k obnoveniu biologickej rovnováhy pôdy.
Medzi vynikajúcich kandidátov na nástupcov paradajok patria strukoviny, ako je hrach, fazuľa a bôb. Ich schopnosť viazať dusík z atmosféry vďaka symbióze s baktériami z nich robí prirodzené obohacovače pôdy, čo je po intenzívnom pestovaní paradajok neoceniteľné.
Kapustovité rastliny vrátane kapusty, brokolice a karfiolu majú iné požiadavky na živiny ako paradajky a dokážu využiť zvyšné živiny v pôde. Okrem toho je ich nižšia náchylnosť na choroby, ktoré môžu prežívať v pôde po paradajkách, ďalšou výhodou pri predchádzaní problémom v nasledujúcej sezóne.
Nemali by sme zabúdať ani na koreňovú zeleninu, ako je mrkva, petržlen a červená repa. Ich hlboký koreňový systém nielenže čerpá živiny zo spodných vrstiev pôdy, ale prispieva aj ku kypreniu pôdy a zlepšovaniu jej štruktúry.
Striedanie plodín je preto nielen stratégiou ochrany pôdy, ale aj dlhodobou investíciou do efektívnosti plodín. Pôsobí proti monokultúre a zvyšuje biodiverzitu v záhrade, čo podporuje zdravšie rastliny a lepšiu úrodu v budúcnosti.
tags: #ako #vyvazovat #rajciny