Paradajky sú u nás veľmi obľúbené a patria medzi najobľúbenejšie plodiny v našich záhradách. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Keď dostanú všetko, čo potrebujú, budú rodiť až do prvých mrazov. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov je dôležitá dobrá starostlivosť. Aby vám dozreli šťavnaté, sladké a voňavé plody, treba paradajkám dopriať správnu starostlivosť. Ich pestovanie nie je ťažké, no vyžaduje si pozornosť počas celej sezóny.
Výber správnej odrody a predpestovanie
V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca.
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.
Teplotné podmienky pre priesady
Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie. Za zníženého prístupu svetla nie sú rastliny len vytiahnuté, ale majú aj málo pukov, ktoré navyše opadávajú.
Prehľad obľúbených odrôd paradajok
- Vysoké odrody: Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
- Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
- Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
- V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.
Výsadba paradajok
Kedy sadiť paradajky?
Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy.
Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C. Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari.
Príprava pôdy a stanoviska
Dôležité je vybrať paradajkám vhodné stanovisko. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnená, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník.
Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0).
Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Ako sadiť paradajky?
Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba.
Štyri spôsoby, ako zavesiť paradajky
Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky.
Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Čo s prerastenými priesadami?
Ak ste boli nedočkaví a vysiali ste rajčiaky koncom januára, určite máte doma príliš vyrastené sadenice. Nemusíte však zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. A to tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody. Nie studenej, aby rastlina nedostala šok. Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok. Niektorí záhradkári zvyknú prerastené priesady zrezať a vrcholové stonky zakoreniť.
Polievanie a starostlivosť o paradajky
Rajčiny si veľmi potrpia na správny spôsob polievania. Nemajú radi sucho, ale ani premokrenie. Rajčiaky potrebujú dostatok vody v pravidelných intervaloch. Paradajky sú náročné na starostlivosť počas celej sezóny. Nesprávne návyky, ktoré sa u rastlín zakorenia už na začiatku sezóny, sa neskôr len ťažko naprávajú. Jednou z najčastejších chýb je napríklad zalievanie na listy.
Správne techniky zavlažovania
Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Dažďová voda je mäkká, neobsahuje chlór a má ideálnu teplotu. Navyše je ekologická a zadarmo. Pokiaľ dážď dlhšiu dobu nepríde, nezostáva než použiť vodu z vodovodu. V takom prípade nechajte vodu aspoň niekoľko hodín odstáť, ideálne cez noc.
Paradajky potrebujú vodu, ale nie jej priamy kontakt s listami. Ideálne je zalievať pomaly a priamo ku koreňom. Nikdy nepolievajte listy na plody, pretože by ste tak mohli prispieť k chorobám rastliny. Vodu lejeme pomaly, pozvoľným prúdom, aby sa dobre vsiakla do pôdy a dostala sa aj k hlbokým koreňom. Medzi polievaním by mala pôda vždy trochu preschnúť. To znamená, že pri každom zalievaní je dôležité zeminu dobre navlhčiť až do hĺbky, no zároveň to robte pomaly, aby sa voda pekne vsiakla.
V letných mesiacoch, keď je teplo intenzívnejšie, potrebuje rastlina viac vody. Zalievajte radšej každé dva dni, ale opäť dôkladne. Pôda by mala byť dostatočne navlhčená, no nesmie byť neustále premočená. Zalievanie radšej vykonávajte skoro ráno. Rastliny tak majú dostatok času počas dňa oschnúť, čím predídete riziku vzniku plesní. Vyvarujte sa večernému zalievaniu, ktoré vedie k zadržiavaniu vlhkosti na listoch a tým pádom ku vzniku hubových ochorení.
Mulčovanie pôdy napríklad slamou, štiepkou alebo trávou pomáha zadržať vlhkosť, stabilizovať teplotu pôdy a obmedziť rast buriny.
Frekvencia zavlažovania
Paradajky sú veľmi citlivé na nadmernú vlhkosť v substráte, kde prebytočná voda môže spôsobiť žltnutie listov, vädnutie, spomalenie kvitnutia a rodenia a odumieranie koreňov. V počiatočnej fáze rastu rýchlo rastúci koreňový systém využíva vodu uloženú v pôde, dodanú po vysadení sadeníc. Až do fázy kvitnutia by vlhkosť pôdy nemala klesnúť pod 30 % PPW. Od fázy kvitnutia po fázu dozrievania plodov by mala byť zabezpečená vlhkosť 60 - 70 % PPW. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.
Zavlažovanie začína u väčšiny odrôd v 2. - 3. dekáde júna a končí začiatkom septembra. Paradajky určené na spracovanie je vhodné zalievať od fázy kvitnutia a nasadenia plodov, až kým sa neobjavia prvé červené plody. Zavlažovanie začína v 2. - 3. dekáde júna a končí začiatkom augusta.
Typy zavlažovacích systémov
Zavlažovacie systémy pre paradajky:
- Postrekovač: Ide o najobľúbenejší spôsob zavlažovania poľných plodín. Pri tomto spôsobe je vysoké riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami, preto sa postrekovač odporúča používať len v ranných hodinách, aby navlhčené listy a plody mohli rýchlo uschnúť.
- Kvapková závlaha: Kvapková závlaha je najznámejší spôsob zavlažovania. Tento systém nepremáča rastliny, čím sa eliminuje riziko ich vystavenia hubovým chorobám. Jeho nepochybnou výhodou je vysoká účinnosť a schopnosť udržiavať stálu vlhkosť pôdy. Pri tomto spôsobe zavlažovania je práce v teréne možné vykonávať aj počas prevádzky systému. Pre optimalizáciu systému a vysokú presnosť sa odporúča použiť kvapkovú hadicu s kvapkacími otvormi každých 20 až 40 cm, v závislosti od gravitácie pôdy (čím ľahšia pôda, tým bližšie by mali byť kvapkacie otvory). Hadicu sa odporúča zakopať pod zem do hĺbky približne 20 cm (ľahká pôda) alebo 30 cm (ťažká pôda).
Hnojenie paradajok
Na hnojenie sú paradajky náročnejšie, keďže patria do prvej trate. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Ak ste pri výsadbe do pôdy zapracovali kompost, tak by si s ním mali rajčiaky vystačiť. Pri tvorbe plodov ich však môžete podporiť hnojivami, ktoré sú bohaté na obsah horčíka a draslíka. Zvoľte klasické hnojivo na plodovú zeleninu. Pozor, si dajte pri hnojivách, ktoré obsahujú dusík, pretože takto by ste podporili rast zelených častí rastliny - listov a výhonkov. V období intenzívneho rastu je vhodné použiť aj tekuté hnojivá. Hnojivá nepridávajte do každej zálievky, stačí raz za týždeň. Vyvarujte sa tiež hnojenia čerstvo presadených paradajok. Rastliny potrebujú aspoň dva týždne na dostatočné zakorenenie.
Domáce hnojivo s droždím
Príprava je jednoduchá a lacná. Postačí vám asi 10 g droždia na 4 litre teplej vody. Potom ešte pridajte 2 lyžice cukru a dôkladne premiešajte. Nechajte odstáť 12 hodín - najlepšie cez noc, aby ste už ráno mohli používať. Po 12 hodinách opäť dôkladne premiešajte a použite na zálievku rajčiakov.
Starostlivosť o rastliny a prevencia chorôb
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím.
Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Preventívnym opatrením proti plesniam je aj odstránenie najnižších listov, najmä počas vrcholu sezóny. Ak ich odstránite, vaša rastlina bude zdravšia a plody dozrejú bezpečnejšie a rovnomernejšie.
Pestovanie paradajok na balkóne či terase
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovici mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky.
Bežné choroby a škodcovia paradajok
Paradajky môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Dôležitá je prevencia a včasná reakcia.
Hubové choroby
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Pomôžu aj preventívne postreky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Bakteriálne a iné ochorenia
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu, a tiež plody, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Škodcovia
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Chemické ošetrenie proti molici je potrebné vykonať 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Zber úrody
Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.
Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.