Kukurica siata (Zea mays) je jednou z najstarších a najrozšírenejších plodín na svete, ktorá má významné zastúpenie v mnohých kuchyniach a priemysle. Jej pôvod siaha do oblasti Peru a Bolívie, prípadne Mexika, a na Slovensku sa objavila v 17. storočí. Táto jednoročná rastlina, botanicky patriaca medzi jednoročné rastliny, dorastá bežne do výšky 2 metrov. Rozlišovacím znakom medzi kukuricou na zrno a kukuricou cukrovou je predovšetkým veľkosť šúľku a zrna.
Význam a zloženie kukurice
Zrno kukurice môže mať rôzne farby, od žltej a oranžovej až po červenú a tmavofialovú. Za najkvalitnejšiu sa považuje kukurica cukrová, ktorá obsahuje 25-30% sušiny. Tento obsah sušiny dosahuje kukurica pri prechode z mliečnej do voskovej zrelosti. Okrem toho obsahuje tuky, zásadotvorné minerály, vitamín C, v menšej miere vitamín B, E a provitamín A. Dôležitá je prítomnosť komplexu celulózy, škrobu a pektínových látok, ktoré pôsobia ako regulátor tráviacich procesov.
Energetická hodnota kukurice je pomerne vysoká, okolo 430 kJ na 100 g čerstvej hmoty. Kukurica obsahuje veľa rozpustnej i nerozpustnej vlákniny, ktorá je dôležitá pre správnu funkciu tráviaceho systému. Dodáva pocit sýtosti, prispieva k ochrane tela pred voľnými radikálmi a jej zloženie priaznivo ovplyvňuje nervovú sústavu. Obsah luteínu podporuje zdravý zrak a pomáha predchádzať šedému zákalu. Kukurica má aj močopudné účinky a pomáha prečistiť obličky. Vďaka obsahu škrobu poskytuje telu postupne sa uvoľňujúcu energiu.
Druhy kukurice
Existuje mnoho odrôd kukurice, ktoré sa líšia svojím využitím:
- Kukurica cukrová: Najčastejšie sa používa na priamy konzum, varenie alebo grilovanie. Zrno sa skladá z rozpustných cukrov s malým podielom škrobu.
- Kukurica pukancová: Má tvrdšiu škrupinu a vyšší obsah škrobu, ideálna na výrobu pukancov. Má malé zrná s mäkkým škrobovitým jadrom a veľmi tvrdým plášťom. Pri zahrievaní sa voda nachádzajúca sa v jadre premení na paru a tým roztrhne plášť.
- Kukurica kŕmna (obyčajná): Používa sa ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Tvrdá alebo obyčajná kukurica je podobná pukancovej, len má väčšie zrná. Pestuje sa najmä v horských podmienkach a v oblastiach, kde je potrebná odolnosť k chladu.
- Kukurica konský zub: Najrozšírenejší typ kukurice z hľadiska svetovej produkcie. Zrno má tvorené mäkším škrobovým endospermom, ktorý je čiastočne zakrytý trochu tvrdšou šupkou. Používa sa prevažne ako krmivo pre dobytok a v priemysle na výrobu škrobu, alkoholu, oleja a podobne.
- Škrobnatá kukurica: Je vhodná na výrobu múky. Má mäkké škrobové jadro a ľahko sa melie. Používá sa na prípravu tortíl a múčnych jedál aj pre celiatikov.
Typy cukrových odrôd
Pri cukrových odrodách sa v súčasnosti pestujú a konzumujú štyri hlavné typy:
- Štandard (SU): Známa sladkou, krémovou textúrou. Najlepšiu chuť si zachováva do týždňa po zbere.
- Zvýšený cukor (SE): Vylepšená verzia SU s vyšším obsahom cukru, ale menej ako super sladké odrody (SH2).
- Super sladká (SH2): Má štyri až 10-krát vyššiu cukornatosť v porovnaní s odrodami typu SU.
- Synergická (SYN): Hybrid kombinujúci 25 % SH2 a 75 % SE, prináša chrumkavé, no jemné zrná, ktoré si dobre uchovávajú chuť.
Nové odrody sú sladšie, chrumkavejšie a jemnejšie, pričom si dlhšie udržia svoju sladkosť. Ich pestovanie však môže byť náročnejšie.
Nároky kukurice na prostredie
Pôda
Kukurica nie je príliš náročná na pôdu, ale najlepšie výsledky dosahuje na:
- Čiernych pôdach, čiernych a sprašových pôdach.
- Hlbokých pôdach bohatých na humus s vysokou schopnosťou udržiavať vodu.
- Teplých a vzdušných pôdach bohatých na asimilatívne formy živín.
- Svetlejších piesočnatých pôdach (vďaka vlastnostiam na záchranu vody a hlbokému koreňovému systému).
Naopak, kukurica sa neodporúča pestovať na pôdach mokrých, studených, veľmi ťažkých a hlinených, ako aj na pôdach suchých a piesočnatých.
pH pôdy
Ideálne pH pôdy pre pestovanie kukurice sa pohybuje medzi 6 a 7. Čím ťažšia je pôda, tým vyššie by malo byť jej pH. Optimálne pH zabezpečuje správny rast a vývoj rastlín a uľahčuje príjem živín, najmä fosforu.
Teplota
Kukurica cukrová je teplomilná rastlina, pričom optimálna teplota pre rast je 22-25°C. Klíči už pri teplote 8°C. Suma teplôt potrebná behom vegetácie sa pohybuje v rozmedzí 1700 - 3100 °C. Minimálna teplota pre klíčenie je 6 °C, pričom pre sejbu sú vhodnejšie teploty pôdy nad 8-10°C v hĺbke uloženia semien. Pre odrody typu Flint postačuje priemerná teplota pôdy 6 - 8 °C, zatiaľ čo odrody typu Dent vyžadujú minimálnu teplotu 8 - 10 °C.
Nízke teploty okolo -4°C rastliny ničia. Kukurica znesie krátkodobé poklesy teplôt o -5 až -7 °C až do štádia 5. alebo 6. listu, pretože bod rastu je dovtedy stále pod zemou. Môže dôjsť k poškodeniu prvých listov mrazom, ale rastliny sa dokážu regenerovať. To však môže spomaliť ďalší vývoj, čo môže byť významné pre neskoršie hybridy, ktoré nestihnú dozrieť.
Vláha
Vzhľadom na vysokú nasávaciu silu koreňov je potreba na vodu značná, a to najmä v období klíčenia, kvitnutia a oplodnenia. Najvyššie úrody sa dosahujú vtedy, ak v júli výdatne prší. Kukurica potrebuje asi 2,5 cm vody týždenne, najmä keď sa jej stonky začínajú tvoriť. Vodný stres počas opelenia môže viesť k vzniku klasov s mnohými chýbajúcimi zrnami. Prvé zavlažovanie nasleduje hneď po vysiatí. Ďalšie, veľmi dôležité, je pred kvitnutím, vtedy by kukurici voda určite chýbať nemala. Jej dostatok má totiž vplyv na opelenie. Ak je sucho, peľ sa na blizny nenalepí. Naopak, výdatný dážď zasa peľ z blizien zmyje. Klas síce dozreje, ale sú v ňom prázdne miesta - akoby vynechané zrná. Tretia, dôležitá výdatná dávka vody, je potrebná po odkvitnutí. Ovplyvní rast klasov do dĺžky. Štvrtú a zároveň poslednú doplnkovú zálievku by ste mali kukurici dopriať asi 10 dní po tretej. Túto závlahu rastlina využije na tvorbu a rast zŕn.
Príprava pôdy
Správna príprava pôdy je kľúčová pre úspešné pestovanie kukurice. Dôležité je vykonať analýzu pôdy, aby sa zistila jej reakcia a obsah dostupných živín (fosfor, draslík, horčík).
Jesenná príprava
Na jeseň je vhodné záhony, na ktorých plánujete pestovať kukuricu, vyhnojiť vyzretým kompostom alebo maštaľným hnojom. Vápnenie pôdy by sa malo ideálne uskutočniť v rámci predchádzajúcej plodiny. Ak vápnenie nebolo vykonané v predstihu, odporúča sa aplikovať vápenaté hnojivo ihneď po zbere predchádzajúcej plodiny. Jarné vápnenie sa neodporúča.
Jarná príprava
Ak ste nestihli vyhnojiť pôdu na jeseň, môžete to urobiť aj na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Zapracujte do pôdy väčšie množstvo kompostu. Pred siatím kukurice sa odporúča pôdu preorať do hĺbky 0,12 m, aby sa zabezpečila dobrá infiltrácia vody a vzdušný režim.
Pri predsejbovej príprave pôdy je potrebné zabezpečiť, aby osivo kukurice bolo uložené v hĺbke 5-8 cm, na kapilárnu vrstvu, a aby tak aj pri nedostatočných zrážkach bolo zásobené vlahou z hlbších vrstiev. Nad semenom sa musí nachádzať kyprá vrstva pôdy, ktorá umožňuje výmenu plynov, prehrievanie pôdy, odstraňuje nadbytočnú vodu a chráni klíček pred negatívnymi faktormi. Odporúča sa kypriť pôdu o 3-4 cm hlbšie, ako je plánovaná hĺbka sejby.
Pestovanie a sejba
Termín sejby
Ideálny termín na výsadbu kukurice je od konca apríla do konca mája, keď teplota pôdy v hĺbke uloženia semien 5-6 cm ustáli na teplote aspoň 8 °C. "Supersladké" odrody vyžadujú vyššie teploty. So sejbou kukurice sa odporúča počkať, kým teplota pôdy na jar nedosiahne 15,5°C. V ekologických systémoch sa osvedčilo vysievať ju o 14 dní neskôr než obvykle, preto, aby vzchádzala rýchlejšie, rástla a potláčala burinu. Neskorý výsev zníži i negatívny vplyv pôsobenia chorôb.
Ako pestovať kukuricu
Spôsob sejby
Priamy výsev do pôdy je preferovaný, pretože kukurica zle znáša presádzanie. Semená sa sejú do hĺbky 50-100 mm (4-6 cm). Spon výsevu sa líši v závislosti od odrody a technológie, najčastejšie sa používa 30 x 60 cm, 50 x 80 cm, 20 x 70 cm alebo 40 x 50 cm.
Pri pestovaní kukurice sa odporúča vysievať v skupinách alebo blokoch, nie do dlhých radov, pretože kukurica je opeľovaná vetrom. Pre zabezpečenie postupnej úrody je možné vysievať rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo sejať semená s časovým odstupom každých 14 dní až do začiatku júla. Rastliny pestované pokope majú väčšiu šancu, že budú správne opelené.
Hustota sejby závisí od potenciálu lokality a jej zamýšľaného využitia. Pre kukuricu na zrno sa vysieva v hustote 6 - 11 tisíc rastlín/m² a silážne odrody sa môžu vysievať v hustote 8 - 15 tisíc ks/m2. Bez ohľadu na typ odrody sa na ľahkých pôdach s nízkou schopnosťou zadržiavať vodu počas vegetačného obdobia používajú nižšie rozsahy.
Tabuľka: Odporúčaná hĺbka sejby a hustota výsevu kukurice
| Typ pôdy | Hĺbka sejby na zrno | Hĺbka sejby (suché počasie) | Hustota sejby na zrno (rastlín/m²) | Hustota sejby na siláž (ks/m²) |
|---|---|---|---|---|
| Ťažké pôdy | 4,5 - 6 cm | Hlbšie ako 6 cm | 6 - 11 tisíc | 8 - 15 tisíc |
| Ľahké pôdy | 5 - 8 cm | Hlbšie ako 8 cm | Nižšie rozsahy | Nižšie rozsahy |
Technika sejby
Pri konvenčnej technológii sa vytvára výsevná brázdička v tvare písmena V. Pre dosiahnutie požadovaného kontaktu semien s pôdou je potrebné semeno zatlačiť do dna brázdičky zatlačovacím kolesom alebo brázdičku zahrnúť a utláčať. Ideálne je, ak zatlačovacie a zahrňovacie systémy vytvárajú strieškovitý profil riadku.
Pri pôdoochranných technológiách sa využívajú sejačky s "koltrami" alebo dvojicou kotúčov na prerezávanie a odstraňovanie rastlinných zvyškov z hornej vrstvy pôdy. Najmodernejšie sejačky presne ukladajú zrno s polohovaním, čím zabezpečujú vyrovnané vzchádzanie a postavenie listov. Využívajú sa aj sejačky s variabilnou sejbou, ktoré umožňujú meniť výsevok podľa aplikačných máp.
Ošetrovanie a hnojenie
Hnojenie
Kukurica má vysoké nároky na živiny, najmä na dusík. Už pred výsadbou je vhodné pôdu ošetriť kompostom. Pri sejbe, v prvej fáze vegetácie, je vhodné rastliny prihnojiť liadkom amónnym s vápencom (30g/m2). Neskoršie, pred klasením, sa odporúča použiť zriedenú močovku s pridaním superfosfátu (200 g na 10 l vody).
Kukurica výborne využije všetky formy organického hnojenia. Pri pestovaní na zrno sa môže na jeseň použiť hnoj alebo kal. Pri pestovaní na siláž je vhodné použiť hnoj alebo hnojovicu na jeseň alebo začiatkom jari. Vhodné je tiež zohľadniť potrebu zinku, ktorý je najlepšie prijímaný pri kyslom pH pôdy, v iných prípadoch je potrebná listová aplikácia. Inovatívne biostimulanty a bioživiny môžu podporiť rast už od klíčenia. Prípravky ako AlgaSoil (v pomere 1:3 k priemyselnému hnojivu) alebo Alga 600 (v štádiu 2. až 10. listu) môžu zlepšiť príjem živín, vody a zvýšiť odolnosť proti stresovým faktorom.
Ochrana pred burinou
Po sejbe je potrebné udržiavať povrch pôdy kyprý a čistý, dľa potreby prihnojovať a odstraňovať burinu. Pred siatím je možné 1 až 2-krát redukovať burinu kyprením. V ekologických systémoch sa odporúča vysievať kukuricu neskôr, aby rýchlejšie rástla a potláčala burinu. Tu odporúčame aplikáciu prípravku Rhizocore, ktorý zabezpečí rozklad rastlinných zvyškov ale aj likvidáciu patogénov v pôde. Nevýhodou je pritom prílišné rozdrobenie pôdy, zvýšenie náchylnosti k erózii a tvorbe pôdneho prísušku a poškodenie pôdnej štruktúry.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Mladé rastliny je potrebné chrániť pred slizniakmi. Kukuricu môžu napadnúť aj vošky, húsenice a vrtivky. Medzi bežné choroby patrí sneť kukuričná a vijačka kukuričná. Odporúča sa striedanie plodín a likvidácia pozberových zvyškov.
Tabuľka: Choroby a škodcovia kukurice
| Choroba/Škodca | Príznaky | Prevencia a kontrola |
|---|---|---|
| Sneť kukuričná (Mycosarcoma maydis) | Bledé, lesklé, opuchnuté hálky, ktoré praskajú a uvoľňujú práškovité čierne spóry. | Odrežte a zlikvidujte hálky skôr, ako sa otvoria. V prípade potreby zničte postihnuté rastliny. |
| Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) | Larvy sa živia listami, najmä v hornej časti stonky. Húsenice vyžierajú steblá najčastejšie pod samčími kvetmi, často sa prežierajú cez steblo aj do šúľkov. | Likvidácia pozberových zvyškov, použitie insekticídov. |
| Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera) | Chrobáky požierajú peľ. Larvy žijúce v zemi požierajú korene. | Striedanie plodín, insekticídy. |
Polikultúrne pestovanie (synergia plodín)
Kukurica sa dobre znáša s rôznymi druhmi zeleniny a môže byť súčasťou tzv. polykultúr. Trojkombinácia fazuľa, kukurica a tekvica, známa ako "Tri sestry", tvorí navzájom symbiózu, efektívne využíva podmienky a dopĺňa sa:
- Kukurica: Slúži ako opora pre fazuľu a čiastočne chráni výsadbu pred vetrom.
- Fazuľa: Viaže dusík do pôdy, ktorý je dôležitý pre rast kukurice.
- Tekvica: Zatieňuje pôdu, čím pomáha udržať vlahu a obmedzuje rast buriny.
Vhodnými susedmi sú napríklad rajčiny, uhorky, cuketa alebo melón. Časté je aj jej pestovanie na okraji záhonov so zemiakmi.
Zber a skladovanie
Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia, v závislosti od odrody. Zrelosť klasov spoznáte podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť a zrná v klasoch by mali byť žlté a šťavnaté. Pri stlačení zrelého zrna by mala vytekať mliečna šťava; ak je číra, kukurica ešte nie je úplne zrelá. Ideálne je zberať úrodu kukurice skoro ráno, keď sú ešte teploty nízke. Klasy je najlepšie spracovať a skonzumovať čo najskôr, pretože po zbere rýchlo strácajú svoju typickú sladkú chuť (cukry sa menia na škrob). Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní pri teplote do 5 °C. Pre dlhodobé uchovanie je možnosť mrazenia.
tags: #aku #teplotu #vydrzi #zasiata #kukurica