Alergia na potraviny predstavuje jedinečný a závažný zdravotný problém, ktorý postihuje rastúci počet ľudí po celom svete. Táto porucha imunitného systému je vyvolaná neadekvátnou reakciou tela na určitú potravinu, ktorá je pre väčšinu ľudí bezpečná. Alergia na potraviny môže mať rôzne prejavy - od miernych kožných reakcií po závažné anafylaktické reakcie, ktoré môžu ohroziť život. Medzi potraviny spôsobujúce alergické reakcie patrí aj zeler, ktorý môže vyvolať nepríjemné až závažné reakcie. Tento článok sa zameria na mechanizmy vzniku alergií na potraviny, ich diagnostiku, príznaky, liečbu a rozdelenie podľa rôznych druhov potravín, so špecifickým dôrazom na alergiu na zeler.
Čo je alergia na potraviny?
Alergia na potraviny je imunologická reakcia, pri ktorej imunitný systém nesprávne identifikuje neškodnú látku z potravy ako hrozbu. Telo následne reaguje nadmerne a produkuje protilátky, ktoré sa snažia "bojovať" proti tejto látke, čo vedie k vzniku príznakov. Základným mechanizmom alergie na potraviny je interakcia medzi antigénom (potravinovým proteínom) a protilátkami typu IgE (imunoglobulín E), ktoré vyvolávajú alergickú reakciu. Atopická (IgE) alergia je charakteristická okamžitou a často silnou reakciou imunitného systému a sprostredkúvajú ju takzvané špecifické IgE protilátky.
V reakcii na tento "nepriateľský" proteín produkuje organizmus špecifické protilátky IgE. Tieto protilátky sa viažu na mastné bunky a bazofily v tele. Keď človek znova zje danú potravinu, tieto protilátky spôsobia uvoľnenie histamínu a ďalších chemických látok, čo vedie k alergickým príznakom. Histamín, ktorý je jednou z hlavných látok pri alergickej reakcii, môže spôsobiť zápal, opuch a ďalšie príznaky. Niekedy alergie na potraviny nezahŕvajú IgE protilátky. Tento typ alergií sa nazýva non-IgE mediovaný typ a je spôsobený inými mechanizmami imunitného systému, ako sú T-bunky. Non-IgE mediované alergie môžu byť ťažšie diagnostikovateľné a príznaky môžu byť menej zjavné, napríklad tráviace problémy alebo kožné vyrážky, ktoré sa objavia neskôr.
Príčiny a rizikové faktory
Alergia na potraviny môže byť dedičná alebo sa môže vyvinúť v priebehu života. Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja alergie na potraviny, patrí genetická predispozícia, histórie alergických ochorení v rodine, chronické ochorenia ako astma alebo ekzém a vystavenie určitým environmentálnym faktorom v detstve. Ak má dieťa oboch rodičov alergikov, riziko prepuknutia alergie je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, riziko je 40 až 50 %, a u detí bez alergikov v rodine je pravdepodobnosť len 20 až 30 %.
Alergia na zeler
Alergia na zeler patrí medzi pomerne bežné potravinové alergie, ktoré môžu spôsobovať nepríjemné až závažné reakcie. Medzi zeleninu označovanú ako zeler patria všetky druhy rastliny, ktorá má botanický názov Apium graveolens. Avšak nie každý zeler je zelerom, naprieč celou planétou sa vyskytujú značné rozdiely v používaní druhov týchto rastlín, čo vedie aj k zamieňaniu jednotlivých názvov a označení.
Surový zeler patrí medzi silné alergény, môže tak vyvolať naozaj závažnú reakciu. Pri ťažkostiach s dýchaním je nutné vyhľadať lekársku pomoc, môžu totiž viesť až k stavu anafylaxie. Na druhej strane, tepelnou úpravou sa zelerové alergény eliminujú, tým sa znižuje aj riziko alergickej reakcie. Teplotou sa podarí zneškodniť aj väčšinu alergénov zodpovedných za skríženú alergiu peľ - potravina.
Rozdiely medzi druhmi zeleru
- Zeler buľvový (Apium graveolens var. rapaceum): Pochádza z rastliny Apium graveolens var. rapaceum. Vo svete sa niekedy nazýva stonkový zeler, zatiaľ čo v Európe sa označenie „stonkový zeler“ používa pre stonkový druh zeleru (Apium graveolens var. dulce). Zeler sa radí do koreňovej zeleniny, podobne ako mrkva. Jeho buľva však v skutočnosti nie je buľvou, ani koreňom, ale stonkou alebo hypokotylom.
- Stopkatý zeler (Apium graveolens var. dulce): Je jednou zo základných surovín americkej kuchyne, kde sa označuje iba ako „celer“. Oproti buľve sú stopky viac vodnaté, teda nemajú toľko dužiny. Z toho dôvodu si po spracovaní takmer neuchovávajú svoju špecifickú zelerovú chuť. Za stopky sú mylne označované jednotlivé stonky rastliny, tie sa však nazývajú rebrami. Stopka je potom celý jeden trs týchto rebier/stoniek.
- Divoký zeler: Má pôvodné miesto rastu v oblasti Stredozemného mora. Je podobný zeleru rapíkatému, avšak jeho stonky sa bežne nekonzumujú. Listy a semená zeleru divokého majú veľmi výraznú chuť, oveľa silnejšie ako zeler buľvový a stopkatý. Hoci sú semená malé, v skutočnosti nejde o semená, ale o celé plody. V staroveku sa nimi liečili choroby pečene a čriev.
Nutričné hodnoty zeleru
Zeler poskytuje vysoký obsah vlákniny, minerálov a vitamínov. Je bohatý predovšetkým na vitamín B6, C a K, minerály draslík a železo. Tiež je zdrojom niekoľkých zdraviu prospešných antioxidantov. Zelerové antioxidanty pôsobia silne protizápalovo a chránia ľudské bunky pred poškodením voľnými radikálmi. Zeler okrem iného obsahuje aj veľké množstvo vitamínu C, ktorý značne posilňuje imunitný systém. Má antikarcinogénne, antioxidačné a antivírusové schopnosti. Dospelému človeku ponúka jeden zeler až 215% odporúčanej dennej dávky vitamínu K. Ten je veľmi dôležitý pre zdravie kostí. Podporuje vstrebávanie vápnika a tým zabraňuje strate kostnej hmoty. Štúdie preukázali, že ľudia, ktorí majú vitamín K bežne zaradený v strave, majú o 22 % nižšie riziko zlomenín. Zeler poskytuj ďalší dôležitý prvok - draslík. Konzumácia vyšších dávok draslíka je všeobecne spájaná s nižším rizikom mŕtvice, podľa niektorých štúdií znižuje toto riziko o celých 13%. Jeden zeler poskytuje cez 400% odporúčaného denného príjmu draslíka.
Príznaky alergie na zeler
Alergia na zeler sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi a príznaky sa môžu líšiť od miernych až po závažné. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Svrbenie a opuch v ústach, na perách a v hrdle (orálny alergický syndróm - opuch a začervenanie okolo pier, svrbenie pier, ústnej dutiny a škriabanie v krku).
- Žihľavka a vyrážky na koži (kožné prejavy - opuchy tváre a iných častí tela, svrbenie, atopický ekzém, žihľavka).
- Nevoľnosť, zvracanie a hnačka, pálenie záhy, afty, mapy na jazyku, neprospievanie, brušné koliky (gastrointestinálne prejavy).
- Dýchavičnosť, sipot a kašeľ (prejavy na dýchacích cestách - kašeľ, astma, kýchanie, upchatie nosa, svrbenie nosa).
- Závraty a strata vedomia.
V závažných prípadoch môže dôjsť k anafylaktickému šoku, ktorý je život ohrozujúci a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Vystupňovaná celková reakcia organizmu, ktorá ohrozuje život sa nazýva anafylaktickým šokom. Anafylaktická reakcia sa prejavuje nevoľnosťou, sčervenením pokožky, samovoľným odchodom stolice, pomočení, svrbením, zhoršeným dýchaním, búšením srdca, pocitom strachu, točením hlavy. Cvičením indukovaná anafylaktická reakcia sa môže objaviť od 30 minút až 4 - 6 hodín po požití alergickej potraviny a súčasnej fyzickej aktivite.
What Are Allergy Symptoms And Allergic Reactions? What Is Anaphylaxis? (Anaphylaxis Treatment)
Alergia na zelerovú vňať
Zelerová vňať, podobne ako samotný zeler, môže byť tiež zdrojom alergických reakcií. Alergia na zelerovú vňať sa prejavuje podobnými príznakmi ako alergia na zeler, vrátane kožných reakcií, tráviacich problémov a dýchacích ťažkostí. Vňať je jedlá a jej použitie je úplne bezpečné. Listy zeleru sa nemusia nutne vyhadzovať. Možno ich usušiť, podobne ako iné bylinky a následne nimi koreniť. Zelerovú vňať môžete ihneď po zbere spracovať do vývaru, alebo do dusenej zmesi koreňovej zeleniny.
Diagnostika alergie na zeler
Diagnostika alergie na zeler a zelerovú vňať zvyčajne zahŕňa:
- Anamnéza: Lekár sa vás bude pýtať na vaše príznaky, stravovacie návyky a rodinnú anamnézu alergií. Dôležitá a nenahraditeľná je anamnéza.
- Kožné testy (prick testy): Malé množstvo zelerového extraktu sa aplikuje na kožu a sleduje sa reakcia. Ak je osoba alergická, v mieste aplikácie sa vytvorí malé opuchnuté miesto.
- Krvné testy: Meria sa hladina protilátok IgE proti zeleru v krvi. Vyšetrenie celkového imunoglobulínu E a špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny.
- Potravinový denník: Najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má.
- Expozičný test (provokačný test): Pod lekárskym dohľadom sa postupne zvyšuje dávka zeleru v strave a sleduje sa reakcia. Je najpresnejší spôsob diagnostiky.
Liečba alergie na zeler
Základom liečby alergie na zeler a zelerovú vňať je vyhýbanie sa týmto potravinám. Je dôležité čítať etikety na potravinách a vyhýbať sa jedlám, ktoré obsahujú zeler alebo zelerovú vňať. Pri konzumácii jedál v reštauráciách je potrebné sa uistiť, že jedlo neobsahuje zeler.
V prípade miernych alergických reakcií sa môžu použiť antihistaminiká na zmiernenie svrbenia a vyrážok. Pri závažných reakciách je potrebné mať pri sebe adrenalínovú injekciu (EpiPen) a v prípade anafylaktického šoku ju použiť a okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Imunoterapia je liečba, pri ktorej sa pacientovi podáva malé množstvo alergénu s cieľom znížiť citlivosť imunitného systému na tento alergén.
Prevencia potravinovej alergie
- Dojčenie prvých 6 mesiacov života dieťaťa - predstavuje ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici.
- Prikrmovanie pevnými jedlami až od 6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny.
- Vajíčka až od 12 mesiacov.
- Orechy, morské plody, ryby od 24 mesiacov.
- Pre- a probiotické kultúry ako doplnky výživy.
Ďalšie tipy pre alergikov na zeler
- Dôkladne umývajte neumytý zeler, pretože môže spôsobiť alergickú reakciu len kvôli tomu, že je pokrytý pesticídmi. Tie sa tiež zaraďujú medzi alergény.
- Tehotné ženy by mali zeler (ako surový, tak varený) konzumovať s mierou a skôr ojedinele.
- Zeler riadne umyte. Ostrým nožom odrežte korene („chvostíky“). Odrežte stvrdnutú (tzv. zdrevnatenú) spodnú a hornú časť. Škrabkou olúpte celý zeler, zo zle dostupných miest šupku vyrežte nožom.
Recepty so zelerom
Zo surového zeleru, strúhaného alebo jemne nakrájaného, sa bežne pripravuje zelerový šalát s jablkami. V Európe sa zeler všeobecne najviac využíva ako surovina do polievok. Pravá sviečková však nie je sviečkovou bez zeleru. Pečený zeler je možné podávať ako prílohu k mäsu, napríklad namiesto zemiakov. Pokiaľ zeler nakrájate na tenké plátky, tak z nich rovnakým spôsobom upečiete za 15-20 minút zdravé chipsy. Veľkej obľube sa tiež tešia placky zo zeleru a to v mnohých variantoch. Či už v zdravšej verzii - pečené v rúre, tak aj v tej menej zdravej - vyprážané v oleji.
tags: #alergia #na #zelerovu #vnat #alebo #na