Pozornosť, ktorú venujeme potravinovej alergii, je prirodzená, keďže rok za rokom postihuje stále širšiu skupinu ľudí. Hoci sa pojmy alergia na mlieko a intolerancia laktózy často zamieňajú, ide o dva úplne odlišné zdravotné problémy. Alergia na mlieko (presnejšie alergia na bielkovinu kravského mlieka) je imunitná reakcia - imunitný systém mylne identifikuje mliečnu bielkovinu ako škodlivú a spustí obrannú reakciu. Telo alergika tak reaguje hypersenzitívne na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku (podobné reakcie môže vyvolať aj ovčie či kozie mlieko). Naproti tomu laktózová intolerancia nie je alergia, ale enzymatický problém trávenia - telu chýba dostatok enzýmu laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor laktózu.
Jednoducho povedané: pri alergii vadí telu mliečna bielkovina, kým pri intolerancii vadí mliečny cukor. Pri alergii ide o reakciu imunitného systému, ktorá môže postihnúť celý organizmus, zatiaľ čo pri intolerancii ide „len“ o neschopnosť tráviaceho traktu spracovať laktózu. Alergia teda zvykne spôsobovať oveľa širšie spektrum príznakov a môže byť život ohrozujúca, kým intolerancia postihuje najmä trávenie a hoci vie byť veľmi nepríjemná, na život priamo neohrozuje.
Rozdiel medzi alergiou na mlieko a intoleranciou laktózy
Taktiež platí, že alergia na mlieko sa častejšie vyskytuje u malých detí (najmä dojčiat) a mnoho detí z nej „vyrastie“, zatiaľ čo laktózová intolerancia býva bežnejšia u dospelých a s pribúdajúcim vekom jej výskyt stúpa. Odhaduje sa, že laktózovú intoleranciu má približne každý šiesty človek - niektoré zdroje uvádzajú, že v Európe ňou trpia stovky miliónov ľudí. Naproti tomu skutočná alergia na mliečnu bielkovinu postihuje menšie percento populácie, no jej priebeh býva závažnejší.
Príčiny a mechanizmus vzniku
Príčina alergie na mlieko
Imunitný systém vytvára protilátky (IgE) proti bielkovinám kravského mlieka. Pri každom kontakte s mliečnou bielkovinou dôjde k uvoľneniu histamínu a ďalších látok, ktoré spustia alergickú reakciu v tele. Aj malé množstvo mlieka alebo mliečneho výrobku môže u alergika vyvolať reakciu - telo alergika je skrátka nastavené bojovať proti proteínu, ktorý inak zdravo fungujúci organizmus toleruje. Ide o obdobný princíp ako pri iných potravinových alergiách alebo napríklad pri alergii na peľ.
Príčina intolerancie laktózy
V tomto prípade nejde o imunitu, ale o nedostatok (prípadne zníženú aktivitu) enzýmu laktáza v tenkom čreve. Laktáza za normálnych okolností štiepi laktózu (disacharid) na jednoduchšie cukry (glukózu a galaktózu), ktoré telo vie vstrebať. Ak je však laktázy málo, nestrávená laktóza prechádza do hrubého čreva, kde ju začnú rozkladať črevné baktérie - tento fermentačný proces spôsobuje tvorbu plynov a ďalších látok, čo vedie k typickým tráviacim ťažkostiam.
Príčinou intolerancie môže byť genetická výbava (primárna laktózová intolerancia sa často rozvíja s vekom, keď telo prirodzene znižuje tvorbu laktázy), alebo môže byť sekundárna - napríklad po poškodení črevnej sliznice pri celiakii, Crohnovej chorobe či ťažkej črevnej infekcii môže dôjsť k dočasnému zníženiu tvorby laktázy. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo alergia na mlieko sa týka primárne kravského mlieka, intolerancia laktózy platí pre všetky druhy živočíšneho mlieka, ktoré obsahujú laktózu (teda aj kozie, ovčie, kobylie mlieko atď.).
Príznaky a prejavy
Jedným z dôvodov, prečo sa alergia na mlieko a laktózová intolerancia často zamieňajú, je podobnosť niektorých prejavov, najmä tých tráviacich. No zatiaľ čo pri laktózovej intolerancii sa príznaky obmedzujú na tráviaci trakt, alergia na mlieko môže vyvolať aj kožné a respiračné ťažkosti.
Príznaky alergie na mlieko
Alergická reakcia na mliečnu bielkovinu sa môže prejaviť do pár minút až hodín po požití. Typické symptómy zahŕňajú:
- Kožné prejavy: vyrážka, začervenanie kože, svrbenie, žihľavka (svrbiace pupence na koži), opuchy pier alebo očných viečok. U dojčiat sa často objaví atopický ekzém.
- Respiračné prejavy: kýchanie, vodnatá nádcha, svrbenie v nose, kašeľ, sipot alebo astmatický záchvat, v závažných prípadoch opuch hrdla a problémy s dýchaním. Respiračné problémy sú vzácne, ale objavujú sa ako kašeľ, piskot alebo dýchavičnosť.
- Tráviace prejavy: bolesti brucha, kŕče, nadúvanie, nevoľnosť, vracanie, hnačka. U malých detí to môže byť napríklad kolika alebo krv v stolici.
V najhorších prípadoch sa môže rozvinúť anafylaktická reakcia, ktorá je život ohrozujúca (závažné dýchanie, prudký pokles tlaku). Anafylaktická reakcia je veľmi nebezpečná, pretože postihuje srdce, pľuca, cievy, nervový systém. Nutné je začať konať okamžite!
Príznaky laktózovej intolerancie
Objavujú sa zvyčajne 30 minút až 2 hodiny po konzumácii potraviny obsahujúcej laktózu (čas závisí od rýchlosti trávenia). Keďže ide o neznášanlivosť v tráviacom trakte, symptómy sú výlučne tráviaceho charakteru:
- Tráviace ťažkosti: silné nadúvanie a pocit plnosti v bruchu, bolesti a kŕče v podbrušku, hlasné škvŕkanie v črevách, výrazná plynatosť, hnačka (často vodnatá), prípadne naopak riedka kašovitá stolica. Niekedy sa pridáva aj nevoľnosť či zvracanie.
- Iné prejavy: Keďže nestrávená laktóza môže narušiť črevné prostredie, u niektorých ľudí sa objavia aj afty (vriedky) v ústach alebo celkový pocit únavy. Na rozdiel od alergie nevznikajú kožné vyrážky ani dýchacie ťažkosti - ak by sa objavili, treba myslieť skôr na alergiu alebo inú príčinu problémov.
Intenzita symptómov závisí od množstva skonzumovanej laktózy. Pri alergii však aj malé množstvo môže spôsobiť reakciu.
Diagnostika oboch stavov
Ak máte podozrenie, že vám alebo vášmu dieťaťu škodí mlieko, určite navštívte lekára (alergológa alebo gastroenterológa). Samodiagnostika môže byť nepresná - je ľahké urobiť unáhlené závery a zbytočne si zakázať potraviny. Lekár sa vás najprv opýta na anamnézu (kedy a aké ťažkosti sa objavujú, po akých jedlách).
Testy na alergiu na mlieko
Základom sú alergologické testy. Najčastejšie sa robí kožný prick test, pri ktorom sa kvapne na predlaktie kvapka alergénu (mliečneho extraktu) a drobným vpichom sa zanesie pod kožu - ak je človek alergický, do 15 minút sa v mieste vpichu objaví začervenaná svrbivá reakcia (pupen).
Doplnkovo alebo alternatívne sa môže vyšetriť krv na prítomnosť špecifických IgE protilátok proti kravskému mlieku. U malých detí sa niekedy namiesto prick testu volí práve krvný test (keďže odber krvi zvládnu lepšie než série vpichov do kože). V niektorých prípadoch (najmä ak výsledky testov nie sú jednoznačné) sa pristupuje k tzv. eliminačno-expozičnému testu - pacient sa na určitý čas vyradí všetky mliečne výrobky zo stravy a sleduje sa, či príznaky ustúpia; následne sa mlieko opäť zavedie a sleduje sa, či sa ťažkosti vrátia. Tento postup však musí byť vždy pod dohľadom lekára, najmä kvôli riziku prudkej alergickej reakcie pri expozičnej fáze.
Testy na laktózovú intoleranciu
Na potvrdenie intolerancie laktózy existuje jednoduchý a neinvazívny vodíkový dychový test. Pacient príde ráno nalačno k lekárovi, dostane vypiť nápoj s určitou dávkou laktózy a potom v pravidelných intervaloch dýcha do prístroja, ktorý meria množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu. Ak sa laktóza v čreve nestrávi, baktérie ju fermentujú a uvoľňuje sa vodík, ktorý sa vstrebáva do krvi a v pľúcach ho vydychujeme.
Okrem tohto dychového testu sa môže vykonať aj tzv. laktózovo-tolerančný test, pri ktorom sa po vypití laktózy v pravidelných intervaloch meria hladina glukózy v krvi (ak výrazne nestúpne, znamená to, že laktóza sa neštiepi na glukózu, teda je prítomná intolerancia). Pre malé deti existuje aj možnosť vyšetriť kyslosť stolice - nestrávená laktóza v hrubom čreve vytvára kyseliny, ktoré okyslia stolicu, čo sa dá testom zistiť.
Čo je vodíkový dychový test? a postup pred a po zákroku | Nemocnice Manipal v Indii
Liečba a zvládanie v praxi
Či už ide o alergiu, alebo o intoleranciu, svoje zdravie viete udržať pod kontrolou správnou životosprávou a stravou. Ani na jednu z týchto porúch síce neexistuje zázračná tabletka, ktorá by ich vyliečila natrvalo, ale dá sa s nimi plnohodnotne žiť.
Liečba alergie na mlieko
Základom je prísna eliminačná diéta - úplne vyradiť mlieko a všetky mliečne výrobky z jedálnička. To znamená nielen nepiť mlieko, ale nekonzumovať ani syry, jogurty, maslo, smotanu, zmrzlinu, čokoládu s obsahom mlieka atď. Treba dávať pozor aj na skryté zdroje mliečnej bielkoviny v potravinách: napríklad mnohé pečivo, krekry, cereálie, omáčky či dokonca párky môžu obsahovať sušené mlieko alebo kazeín. Čítanie etikiet sa stane každodennou rutinou - výrobcovia musia zo zákona zvýrazniť alergény (vrátane mlieka) v zložení, takže našťastie sa to dá dopátrať.
V domácnosti je vhodné zaviesť oddelené riady či priestory na prípravu jedla, aby nedošlo ku kontaminácii (stopové množstvá môžu citlivému alergikovi spôsobiť ťažkosti). V prípade náhodného požitia alergénu má alergik pri sebe často antihistaminikum alebo dokonca adrenalínové pero (Epipen) pre pohotovú pomoc.
U malých detí s alergiou sa niekedy pod lekárskym dohľadom skúša zavádzanie malých množstiev tepelne upraveného mlieka (napríklad v upečenom koláči), lebo niektoré deti tolerujú pečené mlieko - no to vždy patrí do rúk lekára, nie na vlastný pokus doma. Väčšina detí našťastie alergiu časom prerastie, takže v školskom veku už môžu mliečne výrobky znova jesť. Dovtedy však musia rodičia dbať na prísnu diétu.
ABKM diéta pri dojčení: Mamička vylúči bielkovinu kravského mlieka zo svojho jedálnička. To je nevyhnutné preto, že niektoré mliečne bielkoviny sa môžu zo stravy matky dostať do materského mlieka. Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka by potom mali cca do 2 týždňov vymiznúť.
ABKM diéta u nedojčených detí: Ak dieťa nemôže byť výhradne dojčené, musíme štandardnú dojčenskú mliečnu výživu nahradiť adekvátnou výživou - podľa odporúčania lekára. Pokiaľ ide o relatívne ľahkú alergiu (dojčenská kolika bez iných príznakov, ľahký ekzém a pod.), používa sa zvyčajne výživa s extenzívne hydrolyzovanou (vysoko naštiepenou) bielkovinou. Tá je vyrábaná z kravského mlieka, ale špeciálnym postupom, počas ktorého sa bielkoviny rozštiepia a zníži sa tak výskyt alergickej reakcie. Výživa ale obsahuje zvyškové peptidy, na ktoré sa alergická reakcia môže objaviť.
U detí s ťažšou formou alergie (neprospievanie, ťažká hnačka, ťažký ekzém, rozsiahle opuchy, ťažká či dlhotrvajúca dýchavičnosť, anafylaxia) sa zvyčajne používa výživa na báze aminokyselín, čo sú stavebné prvky bielkovín, ktoré nie sú alergénne. Vyrába sa v prostredí, kde sa nevyskytuje bielkovina kravského mlieka, vďaka čomu možno minimalizovať riziko kontaminácie. Neobsahuje bielkovinu kravského mlieka, ani iné pridané bielkoviny alebo peptidy, a to ani v stopových množstvách.
Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemajú byť kŕmené dojčenskou mliečnou výživou s neupravenými bielkovinami kravského mlieka. Do diéty detí s ABKM nepatrí ani sója a sójové výrobky. Lekári neodporúčajú podávať sóju dojčatám do šiestich mesiacov veku.
Liečba (manažment) laktózovej intolerancie
Pri intolerancii laktózy našťastie nemusí byť diéta až taká prísna. Úplné vylúčenie mliečnych výrobkov často nie je nutné - záleží od individuálnej tolerancie. Niekto môže bez väčších problémov konzumovať jogurty a tvrdé syry, ktoré obsahujú minimum laktózy, iný zasa znesie malé množstvo mlieka v káve či maslo. V praxi to znamená, že si otestujete svoju toleranciu. Kyslomliečne výrobky ako kefír či acidofilné mlieko sa znášajú celkom dobre - baktérie v nich totiž časť laktózy rozložia ešte predtým, než ich vypijeme. Podobne tvrdé a dlho zrejúce syry (parmezán, čedar, ementál) obsahujú len stopové zvyšky laktózy, takže tie si môžete dopriať.
Okrem diétneho prístupu existuje aj pomôcka vo forme enzýmových tabliet (laktáza). V lekárni sa dajú kúpiť tabletky alebo kvapky s obsahom laktázy, ktoré si vezmete pred jedlom obsahujúcim laktózu. Enzým pomôže štiepiť laktózu a dané jedlo sa znáša lepšie. Tieto enzýmové doplnky sú skvelé napríklad, keď idete na návštevu či do reštaurácie a nie ste si istí, či v jedle nebude laktóza. Treba ich však vyskúšať, každému zaberajú trochu inak.
Riziká unáhleného vyradenia mlieka zo stravy
Ak zistíte alebo máte podozrenie, že vám mlieko nerobí dobre, pravdepodobne ho budete chcieť hneď vyradiť zo stravy. Pozor však na unáhlené rozhodnutia. Mlieko a mliečne výrobky totiž patria medzi významné zdroje viacerých živín, a ak ich úplne vylúčime, musíme tieto živiny získať inde.
Nedostatok vápnika je asi najznámejším rizikom - mlieko je hlavným zdrojom vápnika v našej strave a jeho nekonzumácia môže časom viesť k oslabeniu kostí a zubov. Štúdie dokonca ukazujú, že ľudia s intoleranciou laktózy, ktorí sa vyhýbajú mliečnym výrobkom, môžu mať nižšiu hustotu kostí a vyššie riziko zlomenín. Preto je dôležité myslieť na náhradu vápnika - či už konzumáciou iných vápnikovo bohatých potravín, alebo formou doplnkov stravy, ak to inak nejde.
Okrem vápnika sa v mliečnych produktoch nachádza aj množstvo vitamínov a minerálov. Napríklad mlieko obsahuje významné množstvo vitamínu B12, riboflavínu (B2), jódu, draslíka, vitamínu D, vitamínu A a kvalitných bielkovín. Pri ich vyradení hrozí, že týchto živín budete mať nedostatok.
tags: #alergicka #reakcia #na #syr